Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-44-2013.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky K. X., trvale bytom W., V. č. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 2, proti odporcovi K. X., trvale bytom v W., V.. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 9. októbra 2012, č.k. 6C/25/2011-283, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 896,85 Eur, k rukám JUDr. Jozefa Kováčika, advokáta, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Partizánske pre katastrálne územie Partizánske ako rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXX a parcely registra "C", parcela č. XXX o výmere 414 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX o výmere 492 m2 - záhrady a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Odporcu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaviazal zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov sumu 81.000 Eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi titulom zhodnotenia nehnuteľnosti sumu 35.130,20 Eur, do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 4.051,29 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov štátu nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré nadobudli za trvania manželstva v roku 1998. Manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom dňa 21.06.2006; po zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu ani dohodou, ani nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom, preto podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka prešli tieto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka od roku 2004 nehnuteľnosti neužíva, nebýva v nich a nemá o ne záujem, nehnuteľnosti užíva a býva v nich odporca. Súd konštatoval, že znaleckým posudkom č. 5/2001 vyhotoveným dňa 23.01.2011 znalcom Ing. Eugenom Strakom bola stanovená hodnota sporných nehnuteľností na sumu 1.150.350,- Sk (38.184,62 Eur). Znaleckým posudkom č. 40/2011 vyhotoveným dňa 10.04.2011 znalcom Ing. Terlandom bola stanovená hodnota predmetných nehnuteľností na sumu 106.000 Eur. Vzhľadom na uvedené predložené znalecké posudky účastníkmi konania, v ktorých bola stanovená odlišná hodnota nehnuteľností, súd uznesením zo dňa 08.03.2012 č.k. 6C/25/2011-162 nariadil vo veci nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, stavebný materiál, za účelom určenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností podľa súčasných právnych predpisov, určenie možnosti reálnej deľby nehnuteľností ako i určenie všeobecnej hodnoty investícií vykonaných v rokoch 2008 a 2009 odporcom na nehnuteľnostiach. Zo záverov znaleckého posudku č. 106/2012 zo dňa 11.06.2012, vypracovaným Ing. Jánom Víťazkom vyplynulo, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola určená na sumu 162.000 Eur. Pri posúdení reálnej deľby bolo konštatované, že nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť v pomere spoluvlastníckych podielov. Všeobecná hodnota investícií vykonaných v rokoch 2008 a 2009 bola stanovená na celkovú sumu 70.260,40 Eur. Závery tohto znaleckého posudku boli podkladom súdu pre rozhodnutie vo veci samej. Viazaný ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd sporné nehnuteľnosti, keďže nebolo možné ich reálne rozdelenie, za súhlasu odporcu a na návrh navrhovateľky prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Keďže hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom na sumu 162.000 Eur, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom vyrovnania podielov polovicu tejto sumy, t.j. 81.000 Eur. Pretože odporca sa vzájomným návrhom domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliadalo aj na náklady, ktoré investoval do spoločnej nehnuteľnosti, zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi polovicu zistenej hodnoty investícií, ktorá predstavuje sumu 35.130,20 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti rozsudku, jeho výroku, ktorým bol odporca titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaviazaný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov sumu 81.000 Eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že s rozsudkom súdu v časti, v ktorej zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, ako aj vo výroku, ktorým navrhovateľka bola zaviazaná zaplatiť mu titulom zhodnotenia nehnuteľností sumu 35.130,20 Eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku je spokojný, tieto výroky odvolaním nenapáda. Ako dôvod odvolania uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne spornej nehnuteľnosti, pretože neodstránil rozpory medzi znaleckým posudkom Ing. Miloslava Terlandu č. 40/2011 vyhotoveným dňa 10.04.2011, ktorým bola stanovená hodnota predmetných nehnuteľností na 106.000 Eur a znaleckým posudkom č. 106/2012 Ing. Jána Víťazka zo dňa 11.06.2011, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na 162.000 Eur. Poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Miloslava Terlandu bol, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania z 12.01.2012 prečítaný ako znalecký posudok, nie ako písomný dôkaz, a pokiaľ mal súd dva porovnateľné relevantné dôkazy rovnakej sily, mal pristúpiť k nariadeniu kontrolného znaleckého posudku, pričom túto povinnosť by mal aj v prípade, že znalecký posudok Ing. Terlandu by bol oboznámený iba ako obyčajný listinný dôkaz. Nie je možné, aby sa cena v týchto dvoch znaleckých posudkoch tak diametrálne líšila, a to už aj s poukazom na skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Terlandu bol vypracovaný o rok a dva mesiace skôr, pričom je všeobecne známe, že tržná hodnota nehnuteľnosti všeobecne, ako aj v danej lokalite, nestúpla, ale naopak klesla. Ani písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje odôvodnenie, prečo súd pri stanovení hodnoty nehnuteľnosti vychádzal iba zo znaleckého posudku Ing. Víťazku, resp. prečo sa nezaoberal odstránením týchto rozporov. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že odporca do ukončenia dokazovania nevzniesol žiadnu námietku proti znaleckému posudku Ing. Jána Víťazku a ani nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, teda konkrétne vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na uvedený znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Z uvedeného dôvodu preto súd nemal žiadny dôvod nevychádzať pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností z tohto znaleckého posudku, keď súd nemal uloženú povinnosť z úradnej povinnosti odstraňovať rozpory medzi znaleckým posudkom, ktorý podal súdom ustanovený znalec a znaleckým posudkom, ktorý si niektorý z účastníkov nechal vypracovať na vlastnú objednávku a ktorý znalecký posudok má charakter súkromnej listiny a teda listinného dôkazu. Neobstojí preto tvrdenie odporcu, že by súd mal k dispozícii dva porovnateľné relevantné dôkazy rovnakej sily. Ďalej poukázala na to, že odporca v odvolaní namieta odbornosť a hodnovernosť znaleckého posudku Ing. Víťazku iba v časti určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ale na druhej strane akceptuje tento znalecký posudok v časti ohodnotenia investícií, vynaložených na zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti, teda si zásadne protirečí. Posudzovanie odbornosti znalca neprináleží účastníkom konania, ani súdu, pretože skutočnosť, že je znalec zapísaný v zozname znalcov, už sama o sebe predpokladá jeho odbornosť. Hodnovernosť znalca nebola v priebehu konania
namietaná žiadnym z účastníkov a ani neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by jeho hodnovernosť spochybňovali.
Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.
V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, t.j. odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. odôvodniť tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.
Odporca opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že súd neodstránil rozpory medzi znaleckým posudkom Ing. Miloslava Terlandu č. 40/2011 vyhotoveným dňa 10.04.2011, ktorým bola stanovená hodnota predmetných nehnuteľností na 106.000 Eur a znaleckým posudkom č. 106/2012 Ing. Jána Víťazka zo dňa 10.06.2011, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na 162.000 Eur.
Po preskúmaní odvolací súd zistil, že táto odvolacia námietka odporcu nebola opodstatnená. Zo spisu vyplýva, že v priebehu konania odporca predložil súdu dva znalecké posudky na stanovenie všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností, a to znalecký posudok č. 5/2001 vyhotovený dňa 23.01.2001 znalcom Ing. Eugenom Strakom, ktorým bola stanovená hodnota nehnuteľnosti na sumu 1.150.350,- Sk (38.184,62 Eur) a znalecký posudok č. 40/2011 vyhotovený dňa 10.04.2011 znalcom Ing. Miloslavom Terlandom, ktorým bola stanovená hodnota predmetných nehnuteľností na sumu 106.000 Eur. Predložené znalecké posudky majú charakter listinného dôkazu a súd prvého stupňa hodnotenie týchto dôkazov vykonal tak, ako mu to ukladá ust. § 129 ods. 1 O.s.p., teda, že oboznámil ich obsah na pojednávaní, konanom dňa 12.01.2012. Keďže navrhovateľka s ocenením sporných nehnuteľností sumou uvedenou v znaleckom posudku Ing. Miloslava Terlandu nesúhlasila, na jej návrh súd nariadil znalecké dokazovanie ustanoveným súdnym znalcom Ing. Jánom Víťazkom, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 106/2012 zo dňa 11.06.2012. Tento znalecký posudok bol doručený účastníkom konania, s tým, že mali možnosť vyjadriť v súdom stanovenej lehote voči záverom znaleckého posudku svoje námietky. Navrhovateľka námietky voči vypracovanému znaleckému posudku nemala; odporca sa k znaleckému posudku, ktorý bol doručený jeho právnej zástupkyni, v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Keďže žiadna z procesných strán nemala voči vypracovanému znaleckému posudku výhrady, súd prvého stupňa nemal dôvod nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko to žiaden z účastníkov nežiadal. V danej veci sa jedná o sporové konanie, kde v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dôkazy len na návrh účastníkov konania, pretože nejde o taký druh konania, kde by súd mohol vykonávať dôkazy aj bez návrhu. Tak ako bolo uvedené vyššie, v danej veci žiaden z účastníkov námietky proti vypracovanému znaleckému posudku nemal, nikto z účastníkov kontrolné znalecké dokazovanie nežiadal vykonať, preto súd nemal dôvod z úradnej povinnosti kontrolné znalecké dokazovanie nariaďovať.
Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nebol opodstatnený. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 896,85 Eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu á 585,89 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH, vychádzajúc z predmetu odvolania 81.000 Eur, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a v sume 185,41 Eur za úkon právnej služby vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny: vyhlásenie rozsudku dňa
09.04.2014 á 146,47 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .