Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_41Cob-330-2013.pdf
PDF · 112.81 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/330/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti odporcovi E. R. X. - LOTOS, so sídlom Štefana Tučeka 163/22, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 37 266 675, zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom so sídlom A. X/Q., XXX XX Z. C., o zaplatenie 2.093,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 9 Cb 22/2013-184 zo dňa 18. októbra 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 9 Cb 22/2013-184 zo dňa 18. októbra 2013v napadnutej časti 1, 2, 4 a 5 výrokovej vety zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom prvým výrokom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.093,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,035 % za každý deň z omeškania zo sumy 926, 21 Eur od 21. 01. 2012 do 17. 02. 2012, zo sumy 226,21 Eur od 18. 02. 2012 do 09. 07. 2012, zo sumy 44,51 Eur od 10. 07. 2012 do zaplatenia, zo sumy 409,87 Eur od 20. 03. 2012 do zaplatenia, zo sumy 409,87 Eur od 19. 05. 2012 do zaplatenia, zo sumy 409,87 Eur od 01. 03. 2012 do zaplatenia, zo sumy 409,87 Eur od 19. 04. 2012 do zaplatenia a zo sumy 409,87 Eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia. Druhým výrokom v rozsudku zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi, jeho právnemu zástupcovi trovy konania 2.402,16 Eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 2.276,66 Eur a na iných trov konania v sume 125,50 Eur. Tretím výrokom rozsudku rozhodol o vrátení súdneho poplatku kráteného vo výške 35,30 Eur. Štvrtým výrokom rozsudku súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi, jeho právnemu zástupcovi trovy konania v sume 426,67 Eur. V piatom výroku rozsudku rozhodol, že v zostávajúcej časti uplatnené trovy konania odporcovi, jeho právnemu zástupcovi nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si návrhom zo dňa 16.11.2012 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie 2.793,96 Eur s úrokmi z omeškania. Navrhovateľ, ako dodávateľ elektriny uzatvoril s odporcom, ako odberateľom dňa 24.1.2009 Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXX pre miesto spotreby: XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy dodával navrhovateľ odporcovi elektrickú energiu, ktorú odporca odoberal. Cenu za dodanú elektrickú energiu odporcovi vyúčtoval vo faktúrach. Faktúry odporcovi riadne doručil. Odporca priebežne cenu za odobratú elektrickú energiu uhrádzal, avšak zostala neuhradená cena za odobratú elektrickú energiu, ktorú si uplatnil návrhom na začatie súdneho konania. Navrhovateľ si okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol zmluvnými stranami dohodnutý v zmysle Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti ZSE Energia, a.s., a to vo výške 0,035 % z dlžnej sumy za každý, aj začatý deň omeškania. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 17.7.2013 vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 700,- Eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto sume zastavil. Späťvzatie návrhu v tejto časti odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 17.2.2012, teda pred podaním návrhu na začatie konania došlo zo strany odporcu k čiastočnej úhrade faktúry č. XXXXXXXXXX, čo v návrhu na začatie konania nebolo zohľadnené. Zároveň súd uviedol,
že navrhovateľ pristúpil k jednostrannému odstúpenia od zmluvy ku dňu 17.6.2012. Ukončenie odberu nebolo odporcovi doručené doporučenou listovou zásielkou, čo navrhovateľ považoval za obchodnú zvyklosť a štandardný postup praktizovaný pri obdobných úkonoch. Týmto dňom považoval zmluvný odber odporcu za ukončený.
Odporca sa v priebehu konania bránil tým, že od 1.3.2012 už nedochádzalo k opakovanému dodaniu tovaru a služieb, preto nevidel dôvod, prečo by mal navrhovateľovi sumy, ktoré predstavujú zálohové sumy za odber elektriny zaplatiť. Návrh navrhovateľa neuznával, a to do základu, ako aj do výšky. Odporca tvrdil, že predmetnú zmluvu uzavrel s navrhovateľom pre prevádzku v L., M. XX, ale v tejto prevádzke k 29.2.2012 ukončil podnikateľské aktivity. Ukončenie odberu elektriny nahlásil navrhovateľovi podľa stavu vykazovaného na elektromere. Štatutárny zástupca odporcu tvrdil, že v mesiaci február 2012 vypratal nebytový priestor a kľúče od neho odovzdal majiteľovi nehnuteľnosti. Po tomto dátume už priestory nikdy užívané neboli, keďže majiteľ sa rozhodol ich zbúrať. Taktiež odporca tvrdil, že navrhovateľ mu nedoručil písomné odstúpenie od zmluvy. Zároveň odporca tvrdil, že s navrhovateľom komunikoval vždy e-mailovou formou, pričom touto formou bola realizovaná aj žiadosť o ukončenie odberu, ktorú mu napísala ekonómka P. R.. Cena za odobratú elektrickú energiu mu bola navrhovateľom vyúčtovaná mesačne formou zálohovej faktúry. Odporca taktiež poukazoval na to, že podľa príloh za rok 2012 bola vykazovaná cena dodávky v sume 1.767,03 Eur a zaplatená cena odporcom za odobratú energiu bola v sume 1.939,08 Eur, preto za sledované obdobie mal preplatok a nie nedoplatok, ako sa na základe generovanej spotreby navrhovateľ domáha, a preto žiadal návrh na začatie konania zamietnuť.
Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd za preukázané, že v uzatvorenej zmluve medzi účastníkmi konania bola dohodnutá mesačná periodicita faktúr s lehotou splatnosti 14 dní. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 24.1.2010, t.j. jedného kalendárneho roka, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky a Platný cenník dodávateľa, ktorého súčasťou aj Obchodné podmienky tarifného produktu. Podľa Všeobecných obchodných podmienok ak je zmluva uzatvorená na dobu určitú, aspoň na 12 mesiacov a žiadna zo zmluvných strán v lehote 2 mesiacov pred uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená neoznámi písomne druhej zmluvnej strane, že trvá na jej zániku uplynutím dohodnutej doby a nesúhlasí s predĺžením jej platnosti, doba platnosti zmluvy sa uplynutím tejto dohodnutej doby mení na dobu neurčitú ( bod 10.2 ). V zmysle bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú môže písomne vypovedať bez uvedenia dôvodu, ktorákoľvek zo zmluvných strán, výpovedná lehota je dva mesiace a začína plynúť od 1.dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Výpoveď musí obsahovať presnú identifikáciu odberného miesta uvedeného v zmluve, a to v rozsahu: EIC kód, a adresa miesta spotreby. V prípade podstatného porušenia zmluvy zo strany odberateľa je dodávateľ oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy. Za podstatné porušenie zmluvy zo strany odberateľa sa považuje najmä omeškanie odberateľa s úhradou preddavkov, alebo faktúry v lehote splatnosti, ak odberateľ neuhradil preddavok alebo faktúru v dodatočnej lehote určenej dodávateľom, ktorá nemôže byť kratšia ako 5 dní od doručenia výzvy na úhradu; resp. iné prípady porušenia zmluvy zo strany odberateľa uvedené vo Všeobecných podmienkach alebo zmluve ako podstatné porušenie zmluvy. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastane dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy dodávateľom odberateľovi, alebo neskorším dňom uvedeným v písomnom oznámení dodávateľa o odstúpení od zmluvy zaslanom odberateľovi.
Prvostupňový súd považoval za dokázané, že uzatvorená zmluva sa dňom 25.1.2010 zmenila na zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, keďže ani jedna zo zmluvných strán nevyužila právo v zmysle čl. X. bod 10.2 Všeobecných obchodných podmienok. Okresný súd sa prejudiciálne vysporiadal s odstúpením od zmluvy, ktoré navrhovateľ doručil odporcovi e-mailovou formou a dospel k záveru, že právny vzťah účastníkov založených zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 24.1.2009 naďalej trvá. Taktiež list odporcu zo dňa 1.3.2012, v ktorom odporca argumentoval ako dôvod zániku nájomného vzťahu ukončenie odberu, považoval súd v rozpore s ustanovením článku X. bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchmi svedkov mal súd za preukázané, že účastníci zmluvy si od uzavretia plnili dohodnuté podmienky. K neplneniu dohodnutých podmienok začalo dochádzať po tom, ako odporca prestal mať v nájme nebytové priestory na ul. M. XX v L., na ktoré sa viazalo odberné miesto dodávky elektrickej energie. Súd uviedol, že navrhovateľ voči odporcovi eviduje nesplatený zostatok z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 20.1.2012 v sume 44,61
Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 29.2.2012 v sume 409,87 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 19.3.2012 v sume 409,87 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 18.4.2012 v sume 409,87 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 18.5.2012 v sume 409,87 Eur a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 20.6.2012 v sume 409,87 Eur, čo spolu predstavuje nezaplatenú istinu v sume 2.093,96 Eur. Súd mal za preukázané, že z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 926,21 Eur bola dňa 17.2.2012 realizovaná čiastková úhrada v sume 700,-Eur a dňa 9.7.2012 čiastková úhrada v sume 181,60 Eur, čiže zostalo nesplatených z tejto faktúry 44,61 Eur. Taktiež súd považoval za preukázané, že navrhovateľ na žiadosť odporcu o ukončenie odberu ku dňu 1.3.2012 reagoval e-mailovou formou a poučil ho, že požiadavku na ukončenie zmluvy je možné zaslať písomnou formou na adresu spoločnosti navrhovateľa. Odporca sa však týmto poučením nespravoval a písomne buď poštou, alebo osobne doručením písomného podania, resp. elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom neukončil zmluvný vzťah. Podľa názoru prvostupňového súdu pokiaľ odporca tvrdí, že k 29.2.2012 ukončil na odbernom mieste prevádzku, keď mu zanikol nájomný vzťah k nebytovým priestorom, tento právny vzťah nemal vplyv na platnosť uzavretej zmluvy zo dňa 24.1.2009. Súd sa tak stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa a dospel k záveru, že keďže odporca zmluvne dohodnutým spôsobom zmluvný vzťah o združenej dodávke elektriny neukončil, bol navrhovateľ oprávnený účtovať mu dohodnutú zálohovú sumu za spotrebu v paušálnych výškach 409,87 Eur mesačne v zmysle tzv. predpokladaného množstva a odberu pri navýšení o spotrebnú daň a daň z pridanej hodnoty. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa v sume 2.093,96 Eur vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako aj navrhovateľovi trovy konania v celkovej sume 2.402,16 Eur a zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu trovy právneho zastúpenia v sume 426,67 Eur.
V zákonom stanovenej lehote rozsudok napadol odvolaním odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a prikázal prvostupňovému súdu vo veci znova konať a rozhodnúť. V odôvodnení odvolania uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým a následne aj právnym zisteniam. Odporca má za to, že v danom prípade nie je podstatné, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, lebo v konaní bolo preukázané, že od 1.3.2012 neužíval odporca predmetné priestory, a preto ani nemohol vykonávať odber elektriky, resp. navrhovateľ mu ju nemohol žiadnym spôsobom elektriku dodávať. Navrhovateľ žiada od odporcu úhradu neuhradených preddavkových platieb za obdobie, dokiaľ nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu za príslušné odberné miesto. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ listom, ktorý mal byť odoslaný 18.5.2012 mal odstúpiť od zmluvy s účinnosťou od 17.6.2012. Poukázal na to, že nie je zrejmé, čo v podstate predstavuje žalovaná čiastka 2.995,26 Eur, keď zo samotného listu navrhovateľa zo dňa 4.7.2012 vyplýva, že navrhovateľ uviedol, že „ za Vaše ukončenie zmluvy evidujeme nasledovné záväzky voči spoločnosti ZSE Energia, a.s.“. Odporca taktiež poukázal na to, že uzatvorená Zmluva o združenej dodávke elektriky je veľmi stručná a odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky pre oprávnených odberateľov, pričom rozsiahlosť Všeobecných obchodných podmienok, ako aj jednostranné vytvorenie podmienok, ktoré slúžia jedine a výlučne samotnému dodávateľovi tovaru, čím sa celý zmluvný vzťah stáva neprehľadný. Odporca poukázal na to, že v časti V. Zmluvných podmienok je uvedené, že obdobie vystavovania faktúr za spotrebu elektriny je dohodnuté ročne. Podľa názoru odporcu malo dôjsť k výnimočnému, konečnému vystaveniu záverečnej faktúry, v ktorej by sa celý právny vzťah zúčtoval. Uviedol, že ak on na jednej strane bol povinný aj pri ukončenom odbere platiť zálohy a tieto dodatočne zaplatiť, tak navrhovateľ by mal pristúpiť ku konečnému zúčtovaniu v súlade so skutočnou spotrebou odobratej elektrickej energie. Vyslovil názor, že v takomto prípade zaniklo právo navrhovateľa požadovať od odporcu jednotlivé preddavky, keď už bol zmluvný vzťah ako taký ukončený. Taktiež poukázal na samotné konštatovanie prvostupňového súdu, že k neplneniu dohodnutých podmienok začalo dochádzať po tom, keď prestal mať odporca v nájme nebytové priestory. Odporca zároveň uviedol, že nepovažuje za správne, pokiaľ súd zaujímal v rámci predbežnej otázky stanovisko, kedy došlo ku skončeniu zmluvného vzťahu. Ak súd zaujal to stanovisko, ktoré je uvedené v odôvodnení rozsudku, znamenalo by to, že stále musí platiť príslušné preddavky. Odporca zároveň poukázal na to, že faktúra č. XXXXXXXXXX je nepreskúmateľná a je vystavená vyslovene podľa algoritmov samotného dodávateľa. Zostala neobjasnená otázka, aká je skutočná povinnosť uhrádzať cenu za dodávku elektriky za obdobie prvých dvoch mesiacov roka 2012, pretože už od 1.3.2012 nedochádzalo k odoberaniu elektrickej energie. Ak teda odporca elektriku neodoberal, nie je daný právny dôvod vykonávať úhrady za jedno odberné miesto na celý rok a nie je reálne, aby spotreboval za prvé dva mesiace vo vysokej tarife 3.316, KWh a v nízkej tarife 7.010 KWh. Tiež neuznáva povinnosť platiť za distribúciu elektriky až do 17.6.2012, t.j. za 169 dní, pretože elektrika za túto dobu mu
nebola distribuovaná. Odporca opakovane poukazoval na to, že až keď mu dodávateľ, t.j. navrhovateľ urobí konečné zúčtovanie za posledné fakturačné obdobie, bude sa vedieť vyjadriť k oprávnenosti požiadavky navrhovateľa, ktorý v podstate žiada platiť jednotlivé zálohové platby bez toho, že by urobil konečné zúčtovanie a domáha sa zaplatenia záloh v čase, keď už medzi nimi zmluvný vzťah bol ukončený. Odporca zároveň poukázal na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré vôbec neupravujú prípad týkajúci sa ukončenia zmluvného vzťahu. Podľa názoru odporcu však okamihom skončenia zmluvného vzťahu zaniká akákoľvek povinnosť platiť preddavok a vzniká povinnosť zaplatiť konečnú vyúčtovanú a záverečnú sumu. Konštrukcia súdu, že zmluvný vzťah naďalej trvá je podľa názoru odvolateľa nedôvodnou, lebo je v rozpore so všeobecnou vôľou zmluvných strán.
Navrhovateľ podal vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 28.11.2013, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdiť a zároveň žiadal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, ktoré si vyúčtoval v celkovej sume 118,92 Eur. Navrhovateľ sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že nepovažoval žiadosť o ukončenie odberu zo dňa 1.3.2012 danú odporcom za súladnú s ustanovením článkom X. bod 3 Všeobecných podmienok. Taktiež navrhovateľ poukázal na to, že predmetom uzatvorenej zmluvy bol záväzok dodávateľa dodať elektriku do odberného miesta a zabezpečiť pre odberateľa do jeho odberného miesta distribúciu elektriny a ostatné regulované služby, a taktiež záväzok odberateľa v zmluvnom období odobrať od dodávateľa elektrinu podľa podmienok dohodnutého tarifného produktu dodávky elektriny a riadne a včas zaplatiť za dodávky elektriny a za distribučné služby ceny dohodnuté v uzatvorenej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru navrhovateľa z ustanovení uzatvorenej zmluvy, ako aj z faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorá bola navrhovateľom vystavená ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že elektrina bola v súlade s uzatvorenou zmluvou navrhovateľom do daného odberného miesta dodaná, pričom skutočnosť, že odporca túto neodoberal, nie je v tomto prípade podstatná. Podľa názoru navrhovateľa zmluva, ako aj Všeobecné obchodné podmienky sú vypracované prehľadne a neponechávajú stranám žiaden priestor na pochybnosti, ohľadom ich práv a povinností zo zmluvného vzťahu. Zároveň dal do pozornosti článok VIII ods. 8. 4, ako aj článok X. ods.10. 9 Všeobecných obchodných podmienok, z ktorých vyplýva, že vystavením vyúčtovacej faktúry nezaniká povinnosť faktúry preddavkovej, nakoľko vo vyúčtovacej faktúre sa uvedie jedine nedoplatok alebo preplatok odberateľa, a to ako rozdiel sumy fakturovanej v preddavkových faktúrach a reálne odobratej elektrickej energie. Odporcovi bola dňa 6.7.2012 vystavená vyúčtovacia faktúra za obdobie od 1.1.2012 do 17.6.2012, v ktorej bol odporcovi vyúčtovaný preplatok vo výške 181,60 Eur, pričom táto suma bola započítaná na dlh vzniknutý nezaplatením prvostupňovému súdu predložených preddavkových faktúr. Na základe uvedených skutočností má navrhovateľ za to, že odvolanie odporcu nie je ničím odôvodnené, pričom odporcove subjektívne názory nemajú oporu v zákone, ani v uzatvorenej Zmluve o združenej dodávke elektriny. Navrhovateľ má za to, že prvostupňový súd správne a dostatočne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si návrhom doručeným súdu dňa 4.12.2012 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie 2.793,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,035 % denne za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 926,21 Eur od 21.1.2012 do 9.7.2012, zo sumy 744,61 Eur od 10.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 409,87 Eur od 20.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 409,87 Eur od 19.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 409,87 Eur od 1.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 409,87 Eur od 19.4.2012 do zaplatenia a zo sumy 409,87 Eur od 21.6.2012 do zaplatenia. Žalovaná suma pozostáva zo zúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej v sume 926,21 Eur, splatnej dňa 20.1.2012, na ktorú bola priradená čiastková úhrada 181,60 Eur, ktorá bola uskutočnená dňa 9.7.2012, teda faktúra zostala neuhradená v sume 744,61 Eur a z preddavkových faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktorými bola fakturovaná vždy suma 409,87 Eur. Uplatnený nárok si navrhovateľ uplatnil na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXX pre miesto spotreby XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 24.1.2009. Prvostupňový súd vydal platobný rozkaz č.k. 7Rob 335/2012-23 zo dňa 10.12.2012, proti ktorému žalovaný odporca podal odpor. V podanom odpore odporca tvrdil, že nárok navrhovateľa neuznáva čo do základu, ani čo do výšky, nakoľko uzatvoril zmluvu s navrhovateľom pre prevádzku
v L., M. XX, avšak v tejto prevádzke k 28.2.2012 ukončil prevádzku a navrhovateľovi oznámil, že ukončuje odber elektriny a zároveň navrhovateľovi oznámil konečný stav elektromera. Zároveň tvrdil, že žiadne faktúry od navrhovateľa neobdržal a nedochádzalo k opakovanému dodaniu tovaru a služieb od 1.3.2012. Z týchto dôvodov nemal prečo navrhovateľovi platiť sumy, ktoré predstavujú zálohovú sumu za odber elektriny, a preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Odporca zároveň v priebehu konania preukázal, že na žalovanú faktúru č. XXXXXXXXXX uhradil dňa 17.2.2012 sumu 700,-Eur, následkom čoho navrhovateľ podaním zo dňa 9.7.2013 zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne v sume 700,- Eur späť, čím obmedzil istinu návrhu na sumu 2.093,96 Eur. Z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu súd uznesením do zápisnice dňa 17.7.2013 v sume 700,-Eur konanie zastavil. Následne prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je vo zvyšnej sume 2.093,96 Eur s príslušenstvom dôvodný, a preto návrhu v tejto sume vyhovel.
Podľa § 2 písm.b) bod 26 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, odberateľ elektriny mimo domácnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu, ktorá nie je využívaná na vlastnú spotrebu odberateľa elektriny v domácnosti.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, predmetom trhu s elektrinou a s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie a prístup do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prenos elektriny a distribúcia elektriny na vymedzenom území, preprava plynu a distribúcia plynu na vymedzenom území, uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny a plynu do sústavy alebo do siete.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, oprávnený odberateľ má právo a) uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny alebo obchodníkom s elektrinou; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny a obchodník s elektrinou odôvodniť, b) uzatvoriť zmluvu o prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo zmluvy o distribúcií elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak tieto služby nezabezpečil dodávateľ elektriny alebo obchodník s elektrinou, c) na pripojenie k sústave, ak odberné zariadenie oprávneného odberateľa spĺňa technické podmienky pripojenia, d) uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny k sústave s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak spĺňa technické a obchodné podmienky pripojenia.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, oprávnený odberateľ je povinný a) uzatvoriť v prípadoch uvedených v ods. 1 písm.b) zmluvu o zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, ktorá obsahuje aj povinnosť zložiť finančnú zábezpeku, b) umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a zariadenia na prenos informácií o nameraných údajoch. c) udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám, d) spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k sústave a prístupu do sústavy, e) dodržiavať pokyny dispečingu, f) poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo zúčtovateľovi odchýlky účastníka trhu technické údaje obsiahnuté v zmluvách uvedených v ods. 1 písm.a) a b), g) prijať technické opatrenia, ktoré zabránia možnosti ovplyvniť kvalitu dodávky elektriny.
Podľa § 35 ods.1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, meranie elektriny v prenosovej sústave je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ prenosovej sústavy a meranie elektriny v distribučnej sústave prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Zabezpečenie týchto činností možno delegovať na zmluvnom základe na inú odborne spôsobilú osobu. Merať odber elektriny je možné len určeným meradlom.
Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, montáž určeného meradla zabezpečuje výrobca elektriny, prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a vlastník priameho vedenia na vlastné náklady. Úpravy na umiestnenie určeného meradla zabezpečuje odberateľ na vlastné náklady.
Podľa § 35 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť overenie správnosti merania odberu elektriny podľa osobitných predpisov.
Podľa § 35 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy pri výmene určeného meradla je povinný informovať odberateľa elektriny o stave odobratého množstva elektriny a zároveň je povinný oznámiť stav meradla pred výmenou a stav nového meradla po výmene. Termín výmeny určeného meradla je povinný oznámiť odberateľovi 15 dní pred uskutočnením výmeny.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 221 ods. 1 písm.h) O.s.p., Súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, ako aj nesprávne vec právne posúdil. Prvostupňový súd vychádzal pri hodnotení skutkového stavu z uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXX zo dňa 24.1.2009, ako aj zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy. Odvolací súd však zistil, že navrhovateľom predložené Všeobecné obchodné podmienky pre oprávnených odberateľov zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s. ( č.l. 91-97 ), z ktorých vychádzal prvostupňový súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia, nadobudli účinnosť od 1.2.2012, teda nejde o Všeobecné obchodné podmienky platné ku dňu 24.1.2009, kedy bola uzatvorená medzi účastníkmi konania Zmluva o združenej dodávke elektriny. Nič nemení na tom, ani článok I.bod 1.3 Zmluvy o združenej dodávke elektriny, v ktorom je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú priložené platné Všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky dohodnutého tarifného produktu dodávky elektriny podľa zmluvy ( ďalej len „ obchodné podmienky tarifného produktu“ ), ktoré upravujú ďalšie vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. V prípade zmien Všeobecných obchodných podmienok a obchodných podmienok tarifného produktu sa vzájomné vzťahy zmluvných strán riadia ich aktuálnym platným a účinným znením. Odvolací súd v súvislosti s týmto článkom zmluvy poukazuje na § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého obsah zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V súvislosti s týmto zákonným ustanovením odvolací súd poukazuje na to, že ak zmluva obsahuje odkaz na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornou alebo záujmovou organizáciou, ktorá je v zmluve určená, zákon predpokladá, že sú obom stranám známe a nemusia sa k zmluve prikladať. Keďže v danom prípade nie je v zmluve určená organizácia, ktorá Všeobecné obchodné podmienky vypracovala, ide o obchodné podmienky, ktoré predložil k zmluve navrhovateľ, ktorý zároveň zabezpečil ich vypracovanie, a preto sa vyžaduje, aby boli stranám známe, a to napr. z použitia v predchádzajúcom obchodnom styku, alebo aby boli priložené k zmluve. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie celého vzťahu je nutné oboznámiť sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami platnými ku dňu uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že Všeobecné obchodné podmienky predložené navrhovateľom do súdneho spisu, ktoré nadobudli účinnosť od 1.2.2012, sú Všeobecnými obchodnými podmienkami, s ktorými nebol odporca oboznámený, nakoľko navrhovateľ
to v spore nepreukázal a zároveň neboli k uzatvorenej zmluve priložené, nakoľko navrhovateľ súdu ani túto skutočnosť v priebehu konania nepreukázal.
Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd musí vyzvať navrhovateľa na predloženie Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli účinné ku dňu uzatvorenia Zmluvy o združenej dodávke elektriny, t.j. ku dňu 24.1.2009. Z predložených Všeobecných obchodných podmienok musí byť jednoznačne zrejmé, že ide o obchodné podmienky, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v priebehu prvostupňového konania navrhovateľ nepredložil do súdneho spisu Prevádzkový poriadok, v súlade s ktorým sa má vykonávať odpočet určeného meradla, a preto prvostupňový súd musí vyzvať navrhovateľa, aby do súdneho spisu predložil Prevádzkový poriadok platný pre rok 2012, teda pre obdobie, v ktorom sa mal uskutočniť odpočet meradla odporcu.
Navrhovateľ síce uviedol názov internetovej stránky, kde by sa mal prevádzkový poriadok nachádzať, avšak odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní doložiť do spisu dôkazy, teda v tomto prípade je navrhovateľ povinný preukázať doloženým prevádzkovým poriadkom, akým spôsobom sa má vykonávať odpočet určeného meradla v prevádzke odporcu.
Odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 35 zákona č. 655/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, podľa ktorého sa rieši meranie elektriky u odberateľa formou určeného meradla, z čoho vyplýva, že odporca mal zaplatiť za odobratú elektrickú energiu podľa stavu určeného meradla. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd vykoná dokazovanie v naznačenom smere, následne právne posúdi listinné dôkazy predložené zo strany navrhovateľa a vo veci opätovne rozhodne. Prvostupňový súd sa však vo svojom rozhodnutí musí vysporiadať s otázkou, či bol navrhovateľ oprávnený určiť spotrebu elektrickej energie náhradným spôsobom a nie podľa stavu skutočne nameraného množstva odobratej elektrickej energie. Odvolací súd k názoru prvostupňového súdu, že nedošlo k ukončeniu zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie uvádza, že túto otázku bude možné riešiť a posúdiť až po predložení vyššie uvedených listinných dôkazov.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku v súlade s § 221 ods. 1 písm.h) O.s.p. s tým, že vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Prvostupňový súd bude v konaní pokračovať v intenciách vyslovených odvolacím súdom v tomto rozhodnutí a po vykonanom dokazovaní spor rozhodne.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že prvostupňový súd vo výroku o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania odporcu a zároveň zaviazal odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi. Takýto postup prvostupňového súdu je nesprávny, nakoľko súd je povinný rozhodnúť o trovách konania jedným výrokom, v ktorom zohľadní prípadný pomer úspechu jedného účastníka voči druhému, a to matematickým prepočtom vzniknutého pomeru úspechu z uplatnených trov úspešnejšieho účastníka konania.
O trovách konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci ( § 224 ods. 3 O.s.p. ) .
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné