Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-103-2013.pdf
PDF · 102.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. apríla 2014 v trestnej veci obžalovanej M. Q., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. takto
rozhodol:
Obžalovaná M. Q. nar. XX. XX. XXXX v B. Z., trvale bytom B., W. XXXX/X,
s a
podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby OP v Pov. Bystrici, Pv 1168/13-7, zo dňa 15.11.2013 pre pokračujúci prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak,
ž e,
ako svedok v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Považská Bystrica, Odvode kriminálnej polície pod ČVS:ORP-195/OVK-PB-2013 po zákonnom pouční svedka v trestom konaní
- dňa 22. 03. 2013 a dňa 23. 03. 2013 na Okresnom riaditeľstve PZ Pov. Bystrica, Odbore kriminálnej polície, pred vyšetrovateľom PZ, do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného
- dňa 23. 03. 2013 na Okresnom riaditeľstve PZ Pov. Bystrica, Odbore kriminálnej polície, pred vyšetrovateľom PZ, do zápisnice o konfrontácii s obv. L.om V.,
uviedla, že ju L. V. odo dňa 18. 10 . 2012 do 22. 3. 2013 v priestoroch bytu, nachádzajúceho sa na adrese L. XXXX/XX v B. Z. v čase, keď bola tehotná, fyzicky a psychicky týral, a to najmä bitím po tvári otvorenou dlaňou a päsťami, trhaním vlasov, dusením vankúšom, škrtením retiazkou, vyhrážaním sa vyhodením z okna, po poslednom útoku zo dňa 22. 03. 2013, kedy ju zbil kovovým obuvákom a opaskom, bola ošetrená v NsP Pov. Bystrica, pretože utrpela povrchné poranenia sánky vľavo, zmliaždenie ľavého predlaktia, hrudníka, pravého a ľavého kolena, podrobne popísala jednotlivé útoky L. V. voči nej a následky spôsobené týmito útokmi, uviedla, že mala z L. V. strach, pričom na základe týchto skutočností vyšetrovateľ PZ uznesením ČVS: ORP-195/OVK-PB-2013 zo dňa 23. 03. 2013 vzniesol obvinenie L. V. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. Zák. a viedol proti nemu trestné stíhanie a až následne po tom, čo do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 04. 06. 2013 uviedla, že vo svojich predchádzajúcich výpovediach si veľa vecí vymyslela, celé to nafúkla a zveličila nakoľko bola podráždená a nahnevaná na L. Jurdíka po tom čo ju zbil obuvákom a opaskom, postupne sa vyjadrila ku všetkým útokom L. V. tak, že, údery na tvár popísala už iba ako letmé potľapnutia dlaňou na tvár, dusenie a škrtenie označila za súčasť sexuálnych hier s L. V., k trhaniu vlasov uviedla, že išlo o umelo nadpojené vlasy, ktoré uvoľnili po jemnom potiahnutí a uviedla, že si vymyslela , že ju chcel L. V. vyhodiť z okna, nič také sa nikdy nestalo, ani ju nikdy neohrozoval na živote,
k poslednému útoku zo dňa 22. 03. 2013 uviedla, že ju síce L. V. párkrát udrel obuvákom a opaskom, ale v čase útoku bola pod perinou, ktorá perina značne tlmila dopadajúce údery a L. V. si dával Pozor, aby ju neudrel do brucha, pričom L. V. charakterizovala ako veľmi citlivého chlapa, ktorý sa snaží vyhýbať hádkam, na základe týchto skutočností prokurátor Okresnej prokuratúry Pov. Bystrica uznesením sp. zn. Pv 355/13 zo dňa 25. 06. 2013, právoplatným dňa 02. 07. 2013, podľa § 214 ods. 1 Tr. por. Postúpil trestnú obv. L. V. na prejednanie priestupku,
o s l o b o d z u j e ,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na M. Q. obžalobu pre pokračovací prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaná v prípravnom konaní podľa § 34 ods. 1 Tr. por. odoprela výpoveď.
Súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkyne W.. Ľ. V., svedka F. V., svedka PhDr. Andreja Franeka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podstatnej časti znaleckého posudku PhDr. Andreja Franeka č. 13/2013, zápisnice z prejednávania priestupku - časti výsluchu svedka Q. zo dňa 08.08.2013, podstatnej časti výpovede obvineného V. zo spisu ČVS: ORP-195/OVK-PB-2013 zo dňa 22.03.2013, výpovede obžalovanej M. Q. zo spisu ČVS: ORP-195/OVK-PB-2013 v postavení poškodenej, uznesenia Okresnej prokuratúry Považská Bystrica č.k. Pv 355/13-19 zo dňa 19.04.2013, fotodokumentácie obžalovanej zo dňa 22.03.2013 o zraneniach na horných a dolných končatinách a na hlave s mierkou, lekárskej správy na obžalovanú zo dňa 22.03.2013 vypracovanej MUDr. Tarasom Tsymborskyim, lekárskej správy na obžalovanú zo dňa 22.03.2013 vypracovanej MUDr. Ľudovítom Ševčíkom, prepúšťacej správy na obžalovanú za obdobie hospitalizácie od 06.11.2012 do 08.11.2012 na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica vypracovanej MUDr. Jurajom Furom a MUDr. Monikou Molnárovou, lekárskych správ vypracovaných MUDr. Stanislavom Hastíkom, psychiatrom, správy Mestského úradu Púchov o povesti obžalovanej zo dňa 29.10.2013, odpisu registra trestov obžalovanej ku dňu 30.09.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
Na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2014 obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 psím. Tr. por., že je nevinná a obžalovaná uviedla, že dňa 22.03.2013 ako poškodená vypovedala pravdu, že ju L. V., jej bývalý partner, zbil kovovým remeňom, obuvákom a ohrozoval ju nožom, čo nahlásila na políciu, lebo sa ho bála. Pri výsluchu bola poučená o následkoch krivej výpovede. Následne dňa 23.03.2013 vypovedala opätovne, pričom tiež bola poučená o následkoch krivej výpovede. Následne bola v ten istý deň vykonaná konfrontácia, pričom pri druhej výpovedi a konfrontácii pomenila svoje výpovede z dôvodu, že 22.03.2013 prišiel za ňou otec L. V. F. V., ktorý ju žiadal, aby stiahla trestné oznámenie na L. V., lebo jej už nebudú pomáhať. Na základe tohto zmenila výpoveď, lebo sa začala báť, nakoľko v tom čase bola študentka, maturovala, nemala príjem, len náhradné výživné od svojho otca vo výške 85 eur mesačne. Cítila to ako vyhrážku. Tiež ju L. V. pre konfrontáciou na chodbe na polícii prosil, aby stiahla trestné oznámenie, lebo ho zavrú a príde o robotu, čo počul aj vyšetrovateľ PZ. Ďalej uviedla, že podaním trestného oznámenia chcela L. V. iba postrašiť, aby ju prestal byť, nechcela, aby išiel do väzenia, o následkoch trestného oznámenia nemala vedomosť. Pri výpovedi na polícii tiež uviedla, že nechce, aby L. V. išiel do väzenia, že ho chce iba postrašiť. Počas trestného stíhania L. V. ju rodina L. V. - matka Ľ. V., otec F. V., brat B. V. a švagriná W. V.Á. navštevovala v byte L. V. a nahovárala na to, aby zmenila výpoveď, lebo zostane sama s dieťaťom, nebudú jej pomáhať a skončí zle. V tomto období bola obžalovaná hospitalizovaná v nemocnici na pôrodníckom oddelení, kde ju navštevovali rodičia L. V. a povedali jej, že jej zohnali advokáta W.. O. N. a L. V.N. V.. V. M.. V tom čase ju kontaktoval aj znalec PhDr. Andrej Franek, ktorý mohol urobiť vyšetrenie aj v nemocnici. Rodičia L. V. jej povedali, aby si vybavila u primára, aby sa nemusela podrobiť vyšetreniu znalcom v nemocnici. V deň, keď obžalovaná opustila nemocnicu, ju rodičia L. V. odviezli do kancelárie W.. O. N., ktorý jej povedal, že „zavarila“ L. V., mal k dispozícii spisy. Otec L. V.Í. jej dal k dispozícii 600 eur, ktoré odovzdala W.. N.. S W.. O.
N. mala niekoľkokrát stretnutie, vždy v jeho kancelárii, kde jej vysvetlil ako má vypovedať a oklamať PhDr. Franeka pri vyšetrení za účelom znaleckého posudku, ako sa má obliecť, správať, hrať výbušnú, lenivú, hysterickú a robiť zlú zo seba. Do detailov si niekoľkokrát prešli skutky, upozorňoval ju, aby veľmi negestikulovala, neopakovala sa. Následne sa obžalovaná pri vyšetrení u PhDr. Franeka správala tak, ako ju naučil W.. N.. Takýmto spôsobom bola obžalovaná pripravená aj na ďalšiu výpoveď. Obžalovaná tiež uviedla, že sa viackrát opýtala W.. N., či bude mať jej konanie nejaké následky, na čo ju ubezpečil, že nie, že týmto dostanú L. V. z väzenia a zahrajú to na to, že bola tehotná, že konala pod vplyvom tehotenských nálad, že svoje výpovede prifarbila. Dňa 04.06.2013, keď išla vypovedať na políciu, o 12.00 hod. sa stretla s W.. N. a do detailov si znova prešli výpoveď a odviezol ju na políciu. Vypovedala naučeným spôsobom, lebo sa bála, že nebude mať kam ísť s dieťaťom, mala citové väzby k L. V. a chcela mu pomôcť. Ďalej uviedla, že svoju osobu hodnotí ako ľahko ovplyvniteľnú. Pri prvej výpovedi nebola nikým ovplyvnená. Po prvej výpovedi jej bolo ľúto, že sa L. V. dostal do väzenia, ale nebolo jej ľúto, že uviedla pri prvej výpovedi pravdu. Pri výpovedi zo dňa 23.03.2013 a konfrontácii bola ovplyvnená svojou mamou a rodičmi L. V., nakoľko sa bála o budúcnosť, lebo nemala kam s dieťaťom ísť. Svoje výpovede zmiernila. Uviedla, že W.. N. jej povedal, aby pri výpovedi povedala, že pri vzniku modrín bola prikrytá a bránila sa a nech nehovorí, že ju L. V.Í. udrel päsťou, ale že to bola facka. Vyšetrovateľ krútil hlavou a znova sa pýtal, či je poučená o následku krivej výpovede. Keď zistila, že je voči nej začaté trestné stíhanie, povedala si, že povie pravdu.
Svedok W.. O. N. na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2014 odmietol vypovedať, nakoľko usúdil, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech obžalovanej.
Svedkyňa W.. Ľ. V. na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2014 uviedla, že obžalovanej len hovorila, aby si uvedomila, že do akej miery je aj ona vinná a že prečo jej o fyzickom napádaní nepovedala a že neverí, že by jej syn mal také agresívne sklony. Nenavádzala ju na nič, len jej hovorila, aby sa zariadila podľa seba. Uviedla, že jej obžalovaná hovorila, že pri prvej výpovedi konala v afekte, že chcela L. V.N. ublížiť, ale hovorila pravdu a chcela po prvej výpovedi znova vypovedať, ale na polícii ju nechceli vypočuť a za L. V. žialila, plakala za ním. Uviedla, že obžalovaná jej chcela hovoriť podrobnosti, ale svedkyňa ju nechcela v tomto smere počúvať a povedala jej, aby si urobila tak, ako uzná za vhodné. Keď sa s F. V. dozvedeli, že L. V. je vo väzbe, navštívili obžalovanú na byte, kde plakala a povedala, že ju bil a bil ju aj predtým. Verila, že L. V. zbil obžalovanú, lebo mala na tele modriny. Obžalovaná jej povedala, že to prehnala a chce, aby sa L. V. vrátil domov. Dala jej kontakt na advokáta W.. N., ktorého meno odpísala na tabuli, kde sídlia právnici a povedala jej, že jej ho odporučila dobrá kamarátka, W.. N. osobne nepoznala. Obžalovaná pýtala na advokáta peniaze od F. V., peniaze jej odovzdala svedkyňa. Obžalovanú považuje za labilnú osobu, ale keď si niečo zaumieni, tak ide za tým. Rada ovláda a manipuluje ľudí.
Obžalovaná k výpovedi svedkyne W.. Ľ. V. uviedla, že svedkyni nepovedala, že výpoveď prehnala. Len ľutovala, že L. V. vzali do väzby.
Svedkyňa F. V. na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2014 uviedol, že keď sa dozvedel o tom, že L. V. je vo väzbe, išiel na políciu v Považskej Bystrici, ale k synovi sa nedostal. Stretol sa s obžalovanou na chodbe, kde mu obžalovaná povedala, že to L. V. spočíta. Uviedol, že keď bola obžalovaná hospitalizovaná v nemocnici, povedala, že chce mať právnika, dal jej na neho peniaze, lebo obžalovaná bola bez finančných prostriedkov. Podanie trestného oznámenia jej nevyčítal. W.. N. osobne nepozná, pri stretnutí obžalovanej s W.. N. nebol prítomný a ani nemal vedomosť, kto je advokátom obžalovanej. Obžalovanú nenahováral na zmenu výpovede ani nemá vedomosť o tom, že by ju niekto nahováral alebo ako má vypovedať. Ďalej uviedol, že L. V. mu povedal, že základ toho, čo obžalovaná vypovedala, bol pravdivý.
Svedok PhDr. Andrej Franek na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2014 uviedol, že nemá pocit, že by bola obžalovaná pri vyšetrovaní zmanipulovaná a zistil by to pomocou iných vedľajších znakov. Potvrdil, že obžalovaná mu poslala SMS správu a odmietol ju striktne holou vetou.
Na hlavnom pojednávaní boli prokurátorkou prečítané časti znaleckého posudku PhDr. Andreja Franeka č. 13/2013, ku ktorým obžalovaná uviedla, že sa znalcovi predstavila spôsobom naučeným od W.. O. N..
Ďalej bola na hlavnom pojednávaní prokurátorkou prečítaná zápisnica z prejednávania priestupku - časti výsluchu svedka Q. zo dňa 08.08.2013, ku ktorej obžalovaná uviedla, že už zabudla na klamstvá, ktoré
ju naučil W.. N. a preto jej podstrčili papier, aby čítala výpoveď a po výsluchu na ňu L. V. nakričal, prečo sa nepripravila na výsluch.
Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný oboznámením sa so znaleckým posudkom PhDr. Andreja Franeka č. 13/2013, a to jeho záveru, z ktorého vyplýva, že obžalovaná má intelektuálnu úroveň v pásme populačného podpriemeru. Jej štruktúra osobnosti je neštandardná (zvýraznená naivita a neúplná citová nezrelosť) so zníženým zmyslom pre skutočnosť. Má konfliktné a konfrontačné sklony v medziľudských vzťahoch. Jej rodinné zázemie je problematické. Jej vzťah k L. V. a ku svojmu okoliu v dobe spáchania trestného činu bol konfliktný. Pred ním citovo romantický, až naivný a po ňom citovo romantický, až nekritický, ľútostivý. Je schopná reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania prežitých skutočností - za podmienky, ak nemá vedľajšiu, postrannú motiváciu. Má sklony bagatelizovať vyšetrovanú kauzu, čo ovplyvňuje jej vierohodnosť výpovede.
Z podstatnej časti výpovede obvineného V. zo spisu ČVS: ORP-195/OVK-PB-2013 zo dňa 22.03.2013 vyplýva, že L. V. obžalovanú po tom, ako sa hádali, ju chytil pod krk a povedal jej nech sa už normálne správa a nech ho prestane provokovať. Pri tomto boli na posteli, jednou rukou držal ruky a druhou rukou ju držal pod krk. Ešte predtým, ako ju chytil za krk, jej jednou rukou držal ruky a druhou jej dával facky na tvár, asi dve. Na druhý deň ráno sa L. V. a obžalovaná znova hádali, pričom ju udrel kartónovou krabicou, v ktorej boli detské kocky, po hlave. Chytil amok, a povedal jej, že už nevydrží to jej správanie. Išiel do chodby pre kovový obuvák a týmto ju tasal po nohách a keď vystrčila ruky, tak aj po rukách. Nevedel uviesť, koľkokrát ju takto udrel. Potom, ako zaniesol obuvák, obžalovaná povedala, že už nebude provokovať. L. V. jej povedal, že to sú tie isté slová, ktoré povedala predtým a zase to robí. Buchol ju po chrbte remeňom a keď sa otočila, buchol ju aj po zadku. Uviedol, že nie je pravda, že by sa jej vyhrážal, že ju zviaže a utopí. Na otázku vyšetrovateľa uviedol, že obžalovanú dňa 22.03.2013 dusil aj vankúšom.
Z výpovede obžalovanej M. Q. zo spisu ČVS: ORP-195/OVK-PB-2013 v postavení poškodenej vyplýva, že ju L. V. začal dňa 22.03.2013 dusiť vankúšom, čo trvalo niekoľko sekúnd, pričom ho držal tak, aby mohla dýchať. Nechcel jej ublížiť, chcel iba, aby sa zľakla a aby začala poslúchať. Keď mu oznámila, že chce ísť do školy bez neho, začal nadávať a buchol jej o hlavu kartónovú krabicu s detskými kockami. Po tomto ju otvorenou dlaňou udieral po celom tele okrem brucha, pričom nevedela uviesť koľkokrát. Odišiel do chodby, odkiaľ sa vrátil s kovovým obuvákom, s ktorým ju udieral po celom tele okrem brucha. Obuvák dokonca pokrivil. Povedal, že to už nevydrží a že ju musí zabiť. Obuvák zahodil a išiel do kuchyne po nôž. Keď pustil nôž z ruky, chytil remeň, ktorý vytiahol z riflí, ktoré mu viseli na vešiaku a s týmto ju začal šľahať. Udrel ju asi 4 krát. Po kolenačky ušla do spálne. Zo skrine na chodbe vytiahol špagát a lepiacu pásku a so slovami, že ju ide zviazať a utopiť prišiel za ňou do spálne. Potom ju udieral otvorenou rukou do tváre. Ona mu stále hovorila, že nech prestane, že už bude dobrá, na čo on prestal.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Považská Bystrica č.k. Pv 355/13-19 zo dňa 19.04.2013 bolo zistené, že uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica, Odboru kriminálnej polície, ČVS: ORP-195/OVK-PB-2013 zo dňa 10.04.2013, ktorým bol pribratý znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvia klinická psychológia dospelých, za účelom vykonania psychologického vyšetrenia obvineného L. V., bolo zrušené z dôvodu jeho neopodstatnenosti.
Z vykonaného dokazovania hodnotiac všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, ako aj každý jednotlivo, súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že sa stal skutok tak ako sa uvádza v obžalobe, nakoľko sa v danej veci vyskytli závažné rozpory a skutočnosti, ktoré minimálne spochybňujú vinu obžalovanej a ktoré je potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovanej.
V zmysle ustanovenia § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
V zmysle ustanovenia § 16 Trestného zákona je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo nevedel,
že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie vo forme úmyslu, vyjadrené vo vyššie uvedenom ustanovení § 15 Trestného zákona, je vybudované na zložkách vedomostnej aj vôľovej a podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky môže byť úmysel priamy alebo nepriamy.
Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci bolo potrebné najmä ustáliť formu zavinenia v súvislosti so žalovaným prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, ktorého objektívnou stránkou je úmyselné uvedenie nepravdy o okolnosti alebo zamlčanie okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná ako svedok v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Považská Bystrica, Odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-195/OVK-PB-2013 pri výsluchu dňa 22.03.2013 a pri výsluchu dňa 23.03.2013 a konfrontácii vykonanej dňa 23.03.2013 uviedla pravdu o fyzickom týraní L. V., avšak vzhľadom na skutočnosť, že podaním trestného oznámenia mala obžalovaná úmysel L. V. len postrašiť, aby ju prestal biť, s poukazom na jej strach o svoju budúcnosť a budúcnosť jej dieťaťa a citové väzby k L. V. pri výsluchu dňa 04.06.2013 svoju výpoveď pozmenila v prospech L. V., pričom vo svojom rozhodnutí bola značne ovplyvnená aj rodinnými príslušníkmi L. V.. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná vo vyššie uvedenom konaní ako svedok pri výsluchu dňa 22.03.2013 uviedla pravdu, uvedené skutočnosti nepreháňala, nekonala v afekte, pričom skutočnosti uvedené obžalovanou vo výpovedi zo dňa 22.03.2013 potvrdil aj samotný L. V. vo svojej výpovedi dňa 22.03.2013. Pri výsluchu dňa 23.03.2013 a konfrontácii vykonanej dňa 23.03.2013 obžalovaná uvedomujúc si následky svojho konania, ktoré oľutovala, nakoľko nemala vedomosť o tom, že podaním trestného oznámenia sa dostane L. V. do väzby, a chcela, aby sa vrátil domov, pričom mala strach o budúcnosť, vypovedala tendenčne v prospech L. V. za účelom zachovania rodiny, čím však nie je preukázané úmyselné uvedenie nepravdy.
Súd zároveň uvádza, že podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dokazovanie navrhnuté obhajobou, a to pribratie znalca - psychiatra za účelom preukázania, že obžalovaná je ľahko ovplyvniteľná osoba, z dôvodu, že tento dôkaz nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko už vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaná sa nedopustila úmyselného uvedenia nepravdy, ale až pri vyšetrení znalcom PhDr. Franekom sa správala a dňa 04.06.2013 vypovedala (táto výpoveď nie je predmetom tohto konania) tak, aby jej konanie bolo v prospech L. V., k čomu ju viedli vyššie uvedené skutočnosti.
Z odpisu registra trestov obžalovanej ku dňu 30.09.2013 bolo zistené, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov GP SR.
Obžalovaná požíva v mieste bydliska priemernú povesť. Nebola priestupkovo riešená.
Podľa § 285 písm. b) Tr. por. Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd nezistil naplnenie všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, obžalovanú spod skutku v zmysle ustanovenia § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.