Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/19/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej na C. D. E. XX, D., právne zastúpenej JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou, Kpt. Nálepku 20, Michalovce proti povinnému (odporcovi) A. B., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu XX A. F., G., G. XFL, B. H., právne zastúpenému JUDr. Mariánom Havrilom, advokátom, Nám. slobody 13, Michalovce, v konaní o určenie výživného, o odvolaní povinného (odporcu) proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -36 zo dňa 14.6.2022 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného (odporcu) prispievať na výživu navrhovateľky sumou 220 Eur mesačne od 13.10.2021 do 30.6.2022 a sumou 250 Eur od 1.7.2022 do budúcna k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 13.10.2021. Dlžné výživné za obdobie od 13.10.2021 do 30.6.2022 v sume 1.894,90 Eur povolil povinnému (odporcovi) splácať v mesačných splátkach po 100 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zistený skutočný stav posúdil podľa ustanovení , , , , a Zákona rodine s tým, že pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie a nasl. . Po vyhodnotení zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že je nevyhnutné určiť vyživovaciu povinnosť povinného (odporcu) k navrhovateľke z titulu vyživovacej povinnosti pre plnoleté nezaopatrené dieťa, keďže navrhovateľka aktuálne študuje na vysokej škole, teda sa pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie a aktuálne nie je schopná sama sa živiť. V ďalšom vychádzal zo zistenia, že vyživovacia povinnosť povinného (odporcu) k navrhovateľke bola prvotne určená rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. -66 zo dňa 9.1.2020 vo výške 150 Eur mesačne od 21.10.2019 do budúcna s tým, že následne rozsudkom č.k. -46 zo dňa 25.3.2021 bola táto vyživovacia povinnosť povinného (odporcu) zrušená dňom 28.9.2020, nakoľko navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium a v ďalšom štúdiu nepokračovala. Navrhovateľka je od 6.8.2021 študentkou dennej formy vysokoškolského štúdia prvého stupňa na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti v byte starých rodičov s matkou a bratom s tým, že matka prispieva na bývanie starým rodičom sumou 120 Eur mesačne a bola zamestnaná ako opatrovateľka s príjmom 800 Eur a od 16.10.2021 opäť nastúpila do práce ako opatrovateľka s príjmom 980 Eur mesačne. Navrhovateľkou deklarované výdavky ustálil vo výške 440 Eur mesačne. Navrhovateľka nie je s povinným (odporcom) v kontakte, keďže tento dlhodobo žije a pracuje v Anglicku s tým, že si riadne plní vyživovaciu povinnosť vo výške 100 Eur na brata navrhovateľky. Pri určovaní výšky príjmu povinného (odporcu) súd uplatnil

princíp potencionality a zobral do úvahy výšku minimálnej mzdy v Anglicku, t.j. sumu 1.622 Eur, od 1.4.2022 1.732 Eur a ustálil, že aj po zaplatení opodstatnených mesačných nákladov otca a po zaplatení výživného 100 Eur navrhovateľke je nepochybné, že je v možnostiach otca platiť na výživu navrhovateľky 220 Eur mesačne do 1.7.2022 a od 1.7.2022 250 Eur mesačne. Keďže má odporca vyšší príjem ako matka navrhovateľky, je povinný hradiť pomerne väčšiu časť výdavkov navrhovateľky než matka navrhovateľky. Vychádzajúc z takto ustálenej mesačnej výšky výživného potom určil aj nedoplatok na výživnom za obdobie od 13.10.2021 do 30.6.2022.

3. Proti tomuto rozsudku včas, v zákonnej lehote podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu povinný (odporca), ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že tento nezohľadnil, že uhrádzal výživné až do marca 2021 napriek tomu, že jeho vyživovacia povinnosť k navrhovateľke bola dňom 28.9.2020 zrušená. Spolu tak uhradil navrhovateľke aj s platbou z augusta 2021 výživné vo výške 1.200 Eur, ktoré mu navrhovateľka nevrátila, a takáto suma nebola odpočítaná ani od dlžného výživného. Navrhovateľka pritom vedela, že sa ešte v decembri 2021 presťahoval na inú adresu, a túto skutočnosť neoznámili ani jeho právnemu zástupcovi, ani súdu, preto sa o tom, že dňa 14.6.2022 uskutočnilo pojednávanie vo veci dozvedel len náhodou a nemohol sa aktívne v konaní brániť a využiť svoje právo vo veci vypovedať, resp. predkladať dôkazy na preukázanie podstatných skutočností pre rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie aj nesprávne vyhodnotenie príjmových, zárobkových a majetkových pomerov na strane matky navrhovateľky, ako aj na jeho strane, keďže z dôvodu neúčasti na pojednávaní súd ani nemohol reálne zistiť jeho skutočné majetkové, príjmové a výdavkové pomery za obdobie od septembra 2021 až do júna 2022, ktoré vyčíslil na celkovú sumu 1.650 Ł, cca 953 Eur mesačne s tým, že mu pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére G. A. B., nar. XX.X.XXXX. Vyššie uvedené skutočnosti neboli predmetom dokazovania a sú podstatné pre rozhodnutie, nakoľko ich súd vôbec ani nemohol vyhodnocovať pri rozhodovaní v predmetnej veci, a za tejto situácie ani nemohol zistiť náležite skutočný stav. Svoje odvolanie doplnil listinnými dôkazmi sústredenými na č.l. 46 - 77 spisu.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľka, ktorá zdôraznila, že povinný (odporca) porušil svoju povinnosť zverejniť svoju adresu v Registri obyvateľov SR, preto správne postupoval súd, ak aplikoval v konaní ustanovenie . Súhlasila s tým, že otec jej zaplatil po zrušení vyživovacej povinnosti ním uvádzané platby, avšak bez účelu platby, preto nevedela, či sa jedná o dar alebo príspevok na náklady spojené s jej prípravou na vysokú školu. Výživné bolo určené v správnej výške a povinným (odporcom) deklarované výdavky preukazujú len to, že si žije nad pomery, preto súd nemôže považovať ním uvádzané výdavky za opodstatnené.

5. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril povinný (odporca), ktorý spochybnil tvrdenia ohľadne darovania platieb po zrušení vyživovacej povinnosti, a zotrval na podanom odvolaní a deklarovaných výdavkoch 1.953,91 Eur mesačne.

6. V duplike sa k predmetnej replike vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej ).

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

11. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a podobne, uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie, ktorým treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav), a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení predmetu konania práva a povinnosti, ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach Právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov a čl. 46 a nasl. SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

12. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (písm. b/), súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom (písm. c/).

13. Podľa ustanovenia , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu) rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona, akým je aj predmetné konanie, skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov ( ). Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je obmedzený zákonom, ani sudcovskou koncentráciou ( ). Súd je povinný vykonávať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ). Dôkazné bremeno teda má súd, a to bez ohľadu na to, či začal konanie ex offo alebo na návrh. Treba pritom zdôrazniť, že ani v mimosporových konaniach táto procesná aktivita súdu suplujúca pasivitu účastníkov nemôže byť vnímaná absolútne, keďže súd supluje aktivitu účastníkov vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci.

15. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v rozsahu danom ustanovením v spojení s ustanovením a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto rozsudok podľa ustanovenia zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie vo veci, okrem

prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky a oboznámení sa s obsahom listín predložených právnou zástupkyňou navrhovateľky, resp. SMS komunikácie navrhovateľky a povinného (odporcu), nevykonal vo veci žiadne dokazovanie a za tejto situácie nie je možné identifikovať ani rozsah zistenia skutkového základu podkladu rozhodnutia s tým, že súd prvej inštancie si nesplnil povinnosť zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov účastníkov konania. V tomto zmysle je nevyhnutné vyhodnotiť aj procesnú aktivitu súdu ako nedostatočnú vo vzťahu k zásadám uvedených v , a . Súd prvej inštancie totiž v konaní nevypočul navrhovateľku a uspokojil sa len s ňou deklarovanými výdavkami v sume 440 Eur, ktoré prezentovala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní s tým, že ich doložila čiastočne aj listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie aj v dôsledku porušenia povinností povinného (odporcu) v súvislosti s uvedením adresy evidovanej v Registri obyvateľov SR, jednoznačným zavinením povinného (odporcu) totiž vôbec neustálil skutočný stav týkajúci sa príjmových, zárobkových, výdavkových a majetkových pomerov povinného v Anglicku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením pri doručovaní predvolania na pojednávanie dňa 14.6.2022, včítane listín uvedených na č.l. 26 spisu, avšak takýto postup súdu prvej inštancie nemožno zohľadniť v súvislosti s jeho nedostatočnou procesnou aktivitou pri zisťovaní skutočného stavu veci, kedy sa jeho procesná aktivita obmedzila pri skúmaní osobných, majetkových, zárobkových a príjmových pomerov povinného (odporcu) len na zásadu potencionality a skúmanie internetových podkladov o výške minimálnej hodinovej mzdy v Anglicku, z ktorej potom vyvodil príjmové, majetkové a zárobkové pomery povinného a následne ustálil, že jeho potencionálny príjem mu dovoľuje platiť výživné v súdom prvej inštancie stanovenej mesačnej výške. V priebehu odvolacieho konania však povinný (odporca) doloženými dokladmi a tvrdeniami dôvodne spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti. Zároveň z dôvodov odvolania vyplynuli aj tvrdenia povinného (odporcu) o platbách výživného v termíne od októbra 2020 do marca 2021, resp. platba z augusta 2021, ktorých výšku nespochybnila ani navrhovateľka vo svojom vyjadrení a ktoré teda následne spochybňujú správnosť ustálenia nedoplatku na výživnom. V súhrne sa teda následne vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Úlohou odvolacích súdov, napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie, je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávania základného dokazovania. Okrem toho vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré vyšli za odvolacieho konania najavo, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť o podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, nakoľko je nevyhnutné, aby konajúci súd najprv ustálil skutkový stav veci, keďže v podstate sa v odvolacom konaní objavili skutočnosti, ktoré vôbec neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, preto ani nemohli byť predmetom vyhodnocovania hodnotiacej úvahy súdu prvej inštancie pred vydaním napadnutého rozhodnutia.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa vyššie uvedených ustanovení a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade so zásadami vyjadrenými v a riadne vypočuť na pojednávaní účastníkov konania, vykonať všetky nimi navrhnuté dôkazy, prípadne ďalšie dôkazy nevyhnutné pre ozrejmenie skutočného stavu veci, následne tieto dôkazy nanovo vyhodnotiť a opätovne vo veci rozhodnúť a posúdiť dôvodnosť výšky uplatneného nároku na výživné zo strany navrhovateľky vo vzťahu k povinnému (odporcovi). Zároveň bude povinnosťou súdu prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a zákonne zdôvodniť podľa ustanovenia tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli preskúmateľné a logicky správne.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).