Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Pc-8-2022.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
34Pc/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnej veci navrhovateľky: G.. A.. X. H., J.., K.. P., X.. XX.X.XXXX, L. E. X, XXX XX F., zastúpená JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD. , advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti odporcovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: Ing. J. H., X.. XX.X.XXXX, L. B. H. XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, za účasti maloletého dieťaťa: B. H., X.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že A.. J. H., X.. XX.X.XXXX, nie je otcom maloletej B. H., X.. X.X.XXXX z matky doc. Ing. X. H., J.., K.. P., X.. XX.X.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.5.2022 domáhala určenia, že odporca nie je otcom maloletej B. H., X.. X.X.XXXX z matky doc. Ing. X. H., J.., K.. P., X.. XX.X.XXXX.
2. Návrh na začatie konania odôvodnila najmä tými skutkovými tvrdeniami, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 23.4.2016 asi po ročnej predmanželskej známosti. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, avšak od decembra 2020 spolu intímne nežijú a od apríla 2021 ani nezdieľajú spoločnú domácnosť. V auguste 2021 nadviazala mimomanželský vzťah s iným mužom, s ktorým sa aj intímne stýka a dňa 8.5.2022 sa im narodila dcéra. Uviedla, že zákonná domnienka otcovstva svedčí v prospech odporcu, avšak tento nemôže byť už z uvedených dôvodov otcom maloletej. V návrhu na začatie konania poukázala tiež na skutočnosť, že na Okresnom súde Košice I sa pod sp.zn. 25Pc/7/2022 vedie konanie o rozvod manželstva, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené.
3.Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 27.6.2022 uviedol, že s navrhovateľkou uzatvoril manželstvo dňa 23.4.2016, ktoré bolo spočiatku harmonické. Po uzavretí manželstva mali problém s počatím dieťaťa, a preto opakovane absolvovali asistovanú reprodukciu v Sanatóriu pre liečbu neplodnosti - SPLN, s. r. o. Košice, na Klinike pre asistovanú reprodukciu Gyncare Košice, v Sanatóriu HELIOS Martin, na Klinike pre asistovanú reprodukciu HELIOS v Brne, na Klinike pre asistovanú reprodukciu Reprofit Internacional Brno. Na základe doporučenia lekárov bolo dňa 28.4.2021 prerušené tehotenstvo navrhovateľky v 23. týždni gravidity. K ďalšej liečbe preto plánovali využiť uschované zmrazené embryo v IVF cykle zo dňa 18.5.2020 v sanatóriu na liečbu neplodnosti - SPLN, s.r.o. Košice. Nerozporoval tvrdenie navrhovateľky, že s ňou nežije v spoločnej domácnosti a intímny
styk neudržiavajú od začiatku roka 2021. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že o tehotenstve a narodení maloletého dieťaťa sa dozvedel dňa 17.5.2022, kedy mu navrhovateľka textovou správou oznámila, že absolvovala vklad embrya v Maďarsku. Dňa 20.6.2022 na základe emailovej žiadosti dostal informáciu z Kliniky asistovanej reprodukcie Reprofit International Brno, že navrhovateľka dňa 19.9.2021 a dňa 14.10.2021 absolvovala vklad cudzieho darovaného embrya. Zdôraznil však v tejto súvislosti, že súhlas k liečbe s cudzím darovaným embryom navrhovateľke nedal. Vzhľadom na uvedené súhlasil s návrhom navrhovateľky, aby súd určil, že nie je otcom maloletej.
4. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 29.6.2022 navrhol súdu, aby do konania ustanovil znalca z odboru genetiky.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov konania a kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, pripojením spisov vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 12P/64/2022 a sp.zn. 25Pc/7/2022, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Zo sobášneho listu vydaného matričným úradom Košice - Západ, Kniha manželstiev zväzok XXX, K. XXXX, R. XXX, J. Č. XX vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX.
7. Z rodného listu vydaného matričným úradom Košice - Západ, Kniha narodení zväzok XX, K. XXXX, R. XX, J. Č. XXX vyplýva, že maloleté dieťa sa narodilo dňa X.X.XXXX. Meno dieťaťa nebolo určené, priezvisko má dieťa v rodnom liste zapísané ako H.. Ako matka dieťaťa bola v rodnom liste zapísaná doc. Ing. X. H., J.., K.. P., X.. XX.X.XXXX a ako otec bol zapísaný Ing. J. H., nar. XX.X.XXXX.
8.1. Mestská časť Košice - Západ podnetom zo dňa 20.5.2022 požiadala tunajší súd o určenie mena maloletej, ktorej meno bolo neurčené. O určenie mena žiadala z dôvodu, že matka maloletej dala dieťaťu meno B.. 8.2. Okresný súd Košice I tak svojím uznesením zo dňa 25.5.2022 začal konanie bez návrhu a následne uznesením zo dňa 4.8.2022 vydaným pod č.k. 12P/64/2022 - 31 určil maloletému dieťaťu narodenému dňa 8.5.2022 meno „B.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2022.
9. Lustráciou v súdnom registri súd mal za preukázané, že navrhovateľka podala dňa 2.5.2022 na Okresnom súde Košice I návrh na rozvod manželstva. Konanie je vedené pod sp.zn. 25Pc/7/2022, a nie je doposiaľ právoplatne skončené.
10. Vzhľadom k skutočnosti, že meritórne rozhodnutie súdu v tejto veci závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa ust. § 206 Civilného sporového poriadku, súd uznesením zo dňa 5.12.2022 vydaným pod č.k. 34Pc/8/2022
- 106 vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou RNDr. C. Y., vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore genetika, odvetvie analýza DNA, ktorej úlohou bolo znaleckým skúmaním zistiť, a to na základe analýzy DNA, či je otcovstvo odporcu k maloletej vylúčené a v prípade, ak otcovstvo k maloletej nie je vylúčené, určiť pravdepodobnosť jeho otcovstva percentuálnym vymedzením.
11. Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2023 vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou RNDr. C. Y. dňa 6.2.2023 jednoznačne vyplýva, že otcovstvo označeného muža Ing. J. H. voči maloletému dieťaťu B. H. je vylúčené a hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva W je 00,00%.
12. Podľa ust. § 84 Zákona o rodine v znení neskorších predpisov otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
13. Podľa ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
14. Podľa ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
15. Podľa ust. § 87 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
16. Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
17.1. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že maloletá Zoja sa narodila dňa 8.5.2022, t.j. počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu, a preto bol odporca ako otec maloletej zapísaný do rodného listu dieťaťa podľa zákonnej domnienky svedčiacej manželovi matky dieťaťa. Z dôvodu, že odporca, uvedený v rodnom liste maloletého dieťaťa, nebol otcom maloletej, navrhovateľka podala na súd návrh na zapretie jeho otcovstva, pričom z jej strany bola zachovaná zákonná prekluzívna lehota na podanie takéhoto návrhu v zmysle ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine. 17.2. Vykonaným znaleckým dokazovaním bol v konaní preukázaný jednoznačný záver, že biologické otcovstvo odporcu voči maloletej je treba pokladať za vylúčené. 17.3. Na základe zistených a preukázaných skutočností, že otcovstvo odporcu, ktorý je uvedený ako otec v rodnom liste maloletej, je absolútne vylúčené, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že odporca nie je otcom maloletej B. H., X.. X.X.XXXX B. H. G.. A.. X. H.S., J.., K.. P., X.. XX.X.XXXX.
18. Podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
20. Podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
21. Podľa ust. § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O náhrade trov konania účastníkov konania súd rozhodol v súlade § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd dopĺňa, že v mimosporovom konaní v zásade nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, pričom v predmetnom konaní nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o náhrade trov konania.
23. V konaní však vznikli štátu trovy v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním vo výške 434,80 Eur, nakoľko znalkyňou vyúčtovaná znalecká odmena vo výške 434,80 Eur bola znalkyni vyplatená z finančných prostriedkov štátu na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 14.2.2023, ktoré bolo vydané pod č.k. 34Pc/8/2022 - 131.
24. V súvislosti s vyplatením odmeny znalkyni z finančných prostriedkov štátu súd konštatuje, že štát má v tomto prípade postavenie účastníka v časti týkajúcej sa len trov konania.
25. V zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a podľa ust. § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaniach vo veciach určenia rodičovstva súd môže priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
26. Štát však v danej veci nemá postavenie účastníka v celom konaní, jeho účasť v konaní vznikla len v súvislosti s úhradou odmeny znalca, a preto ide o špecifické postavenie ako účastníka v konaní. Preto by mal mať v zásade nárok na náhradu vynaložených trov, a to podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku, ktorého ustanovenia sa použijú aj na konanie podľa Civilného mimosporového poriadku (ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
27.1. V danom prípade však súd zastáva názor, že vzhľadom na osobitný charakter prejednávanej veci, keďže bolo v záujme všetkých zúčastnených, najmä maloletého dieťaťa, aby bolo vo veci rozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať ani od jedného z účastníkov konania, aby štátu nahradili trovy. 27.2. Navrhovateľka totiž toto konanie iniciovala s cieľom odstrániť nesúlad medzi otcovstvom určeným na základe domnienky svedčiacej manželovi matky, t.j. navrhovateľka mala záujem zosúladiť právny stav so stavom reálnym, a navyše navrhovateľka spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke bez stáleho príjmu z pracovného pomeru. 27.3. Odporca bol v konaní procesne úspešným účastníkom, a preto nie je dôvod, aby bol zaviazaný k náhrade trov konania štátu.
28. Súd v súlade s uvedeným preto rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ust. § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).