Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-95-2013.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/95/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.Z., H. Č.. X, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., pochádzajúceho z matky L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.Z., H. X, právne zast. Mgr. Jurajom Pirkovským, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Bajkalská č. 5 a otca E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. H. P. XXX, H. XX L. S., P., F. XXX I., G. T., právne zast. JUDr. Ondrejom Gajdošechom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Žižkova č. 6, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. XXC XX/XXXX zo dňa 03.02.2009 tak, že:
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. P. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2013 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 31.03.2014 pre mal. P. vo výške 350 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 20 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 27.05.2013 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého P. zo sumy 100 Eur na sumu 200 Eur, a to od 1.5.2013 do budúcna.
Otec s návrhom nesúhlasil.
Kolízna opatrovníčka navrhovala, aby súd návrhu matky vyhovel vzhľadom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného náklady na starostlivosť o dieťa vzrástli, ako aj s poukazom na obmedzené zárobkové možnosti matky vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, obsahom spisu XXC XX/XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Maloletý P. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.02.2009, č.k. XXC XX/XXXX-76 rozvedené. Maloletý P. bol zverený do starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 100 Eur mesačne od 26.03.2009 do budúcnosti. V tom čase mal. P. navštevoval 2.
ročník ZŠ, matka bola vedená ako nezamestnaná na ÚPSVaR H. a bola bez príjmu; otcov príjem bol 30 000,-Sk mesačne.
V návrhu matka uviedla, že pre svoj zlý zdravotný stav je dlhodobo nezamestnaná, nepoberá žiadnu sociálnu dávku a s maloletým žijú iba z rodinných prídavkov a výživného, ktoré platí otec vo výške 100 Eur mesačne; nad rámec výživného otec ničím neprispieva a so synom sa nestretáva. Maloletý je žiakom 7. ročníka ZŠ, s čím sú spojené pomerne vysoké náklady, taktiež vzrástli náklady na jeho ošatenie a stravu.
Na pojednávaní dňa 26.02.2014 matka poukázala na zvýšené výdavky aj v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloletého. Uviedla, že maloletý je s otcom v kontakte cez skype; navštevuje aj starých rodičov zo strany otca. S otcom trávi čas vždy, keď je otec na Slovensku, čo je asi raz za jeden a pol roka. Naposledy sa stretli cez vianočné sviatky, kedy mu otec kúpil aj nejaké darčeky. Matka tiež uviedla, že od januára 2014 je už zamestnaná ako krupierka s čistým príjmom 408 Eur mesačne.
Maloletý P. je žiakom 8. ročníka ZŠ. Stravuje sa v školskej jedálni, kde matka platí stravné mesačne 25 Eur; náklady na MHD sú vo výške 10 Eur. Keďže maloletý je alergik, mesačne potrebuje asi 10 Eur na lieky, návšteva zubára v súvislosti s pokazeným chrupom predstavuje mesačne náklady asi 30 Eur. Pre zlepšenie zdravotného stavu maloletý chodieva cvičiť jogu, kde hradí 3 Eurá a taktiež chodieva plávať dvakrát týždenne, čo predstavuje náklady vo výške 7 Eur týždenne.
Matka maloletého P. je od januára 2014 zamestnaná ako krupierka s mesačným príjmom 408 Eur. Predtým bola nezamestnaná, tiež dlhodobo práceneschopná, nakoľko v roku 2013 podstúpila 7 operácií a liečbu, bola bez príjmu. V tom čase matka s maloletým žili z dôchodku starej mamy maloletého a pôžičiek. Matka s maloletým býva u svojej matky v jej byte, v súčasnosti prispieva na inkaso sumou 150 Eur mesačne. Matka matky maloletého je dôchodkyňa s príjmom asi 400 Eur mesačne.
Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.12.2013 so zvýšením výživného nesúhlasil, nakoľko mal za to, že u maloletého nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného a tiež s poukazom na svoj príjem. Jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od 09/2013 do 09/2013 je vo výške cca 1 106 Eur, teda k zmene pomerov vo vzťahu k jeho príjmu v porovnaní s posledným určením výživného nedošlo. Výdavky na stravu, nájomné, výživné, leasing, poistenie, energie, mobil, internet a cestná daň vyčíslil spolu vo výške 1120,23 Eur. Otec uviedol, že vzhľadom na skúsenosti z nedávnej doby má za to, že zvýšené výživné by slúžilo skôr potrebám matky a nie jeho maloletého syna. Poukázal tiež na skutočnosť, že prostredníctvom svojich rodičov, ktorých maloletý navštevoval, zabezpečoval maloletému hračky, elektroniku i ošatenie. Podľa tvrdenia otca maloletý od mája 2013, teda od času podania návrhu na zvýšenie výživného, stráca záujem o kontakt s ním cez mobilný telefón či skype, a to najmä v prítomnosti matky.
Na pojednávaní dňa 09.04.2014 otec vyjadril ochotu prispievať výživným vo výške 150 Eur mesačne, avšak až do budúcna, nie od podania návrhu, nakoľko matka neinformovala otca so zvýšením výdavkov maloletého. O návrhu sa otec dozvedel niekedy v septembri minulého roka. Poukázal tiež na vyporiadanie BSM, kedy byt ostal manželke, ktorá ho však predala, čo mohlo jej finančnú situáciu uľahčiť. Matka uviedla, že peniaze z predaja bytu použila na splatenie pôžičiek braných na úhradu nákladov na živobytie a nákladov na jej operácie v čase, kedy bola dlhodobo nezamestnaná; časť prostriedkov bola investovaná aj do rekonštrukcie bytu starej matky, v ktorom matka spolu s maloletým v súčasnosti býva.
Podľa § 154 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, alebo okolnosťami na strane oprávneného, objektívne vývojom životných nákladov.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula - ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadní aj zmenu výšky vývoja životných nákladov.
S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že dôvod na zmenu rozhodnutia z roku 2009 je objektívne preukázaný. Uplynula doba 5 rokov, čo v živote dieťaťa znamená výrazné zvýšenie jeho životných nákladov na stravu, hygienu, sociálne potreby i zvýšenie nákladov spojených s plnením školskej dochádzky.
Na druhej strane súd pri zvýšení výživného sa musel pohybovať v intenciách príjmu povinného rodiča, ale zároveň aj v jeho možnostiach a schopnostiach s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je síce pravdou, že vo výške príjmu otca nedošlo k výraznej zmene, avšak otec nemá vážne zdravotné problémy, nemá vo svojej starostlivosti žiadne maloleté dieťa, stará sa iba sám o seba, preto podľa súdu musí vyvinúť zvýšené úsilie na to, aby zabezpečil potreby svojho maloletého syna P.. Náklady na domácnosť znáša otec na polovicu spolu so svojou priateľkou, s ktorou býva. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť jeho potreby na úrovni minimálne 150 Eur mesačne, čo pokryje potreby mal. P., ktoré má s poukazom na svoj vek 14 rokov.
S poukazom na zvýšenie výdavkov na strane maloletého dieťaťa od úpravy výživného v roku 2009, s poukazom na možnosti a schopnosti povinného rodiča a na situáciu na strane matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zvýšil výživné na 150 Eur mesačne od 01.09.2013, keďže vtedy sa otec o zvýšených výdavkoch maloletého dozvedel a v tom čase začal maloletý navštevovať 8. ročník základnej školy, čím došlo k zmene pomerov. Matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 200 Eur od 01.05.2013, súd však s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti návrh v prevyšujúcej časti zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 31.03.2014 predstavuje sumu 350 Eur (7 mesiacov x 50 Eur), ktoré súd s poukazom na príjem a výdavky otca povolil otcovi splácať v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p..
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.