Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/310/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: K.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX F., zastúpeného advokátkou: JUDr. Petronela Kavecká, Kolískova 1, Bratislava proti odporkyni: K.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, T. X, XXX XX T., Č. C., zastúpenej advokátkou: Mgr. Ivana Blajsková, Kalinčiakova 4, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 4.518,06 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 15.11.2007 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali nahradenia vyhlásenia vôle odporkyne tak, že odporkyňa ako vlastníčka všetkého hmotného statku získaného z prostriedkov splátkového úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutého veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 21.10.2004 berie na seba zodpovednosť v plnom rozsahu za poskytnutý úver tak, ako je obsiahnuté vo vzájomnej dohode medzi navrhovateľmi a odporkyňou vypracovanom dokumente "Vyhlásenie ručiteľa podľa " zo dňa 14.11.2006.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sa ako dlhoroční životní partneri vzájomne dohodli na využití a následnom uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Účelom tohto úveru bolo vybudovanie si spoločnej domácnosti v perspektíve spoločnej budúcnosti v partnerskom spolunažívaní. Nakoľko v danom období podmienky na poskytnutie úveru spĺňal len navrhovateľ, uzatvoril dňa 21.10.2004 ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v sume 240.000,- Sk s príslušenstvom. Za zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy v plnom rozsahu taktiež ručila odporkyňa a navrhovateľ v 2. rade. S ohľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver bol v celosti investovaný do časti nehnuteľnosti v podielovom vlastníctve odporkyne, nachádzajúcej sa na adrese Y. XXX, zaviazala sa odporkyňa uhrádzať pravidelné úhrady splátkového úveru v plnej miere a to od samého počiatku (1. splátka dňa 20.11.2004) až do úplného, konečného vysporiadania v plnom rozsahu, .t.j. do 20.11.2012. Táto dohoda bola zo strany odporkyne do podania návrhu plnená. Po niekoľkoročnom spolužití odporkyňa vzťah ukončila. Neukončila však napriek jej návrhu a prísľubu korektného mimosúdneho riešenia poskytnutý splátkový úver. Navrhovateľ predložil odporkyni korektne vypracované Vyhlásenie ručiteľa podľa , ktoré vzniklo po tom, čo sa účastníci na jeho obsahu vopred dohodli, ako to umožňuje. Na žiadosť navrhovateľa vydal veriteľ súhlas s prevzatím dlhu odporkyňou, jeho podmienkou však bolo, aby odporkyňa predložila veriteľovi všetky potrebné doklady na posúdenie jej možnosti predmetný úver splácať, takisto musela zabezpečiť dvoch nových ručiteľov.

Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 07.07.2010 súd rozhodol o návrhu navrhovateľov doručenom súdu dňa 16.03.2010 a pripustil zmenu žaloby tak, že sa domáhali uloženia povinnosti odporkyni uhradiť poskytnutý úver spolu s príslušenstvom v plnom rozsahu až do jeho úplného a konečného vysporiadania, t.j. najneskôr do 20.11.2012 a to vždy v súlade s aktualizovaným a platným Plánom anuitných splátok, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.10.2004.

Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 14.10.2011 súd rozhodol o návrhu navrhovateľov doručenom súdu dňa 04.03.2011 a pripustil zmenu žaloby tak, že sa domáhali uloženia povinnosti odporkyni vrátiť navrhovateľovi v 1. rade investície do cudzieho majetku spolu s príslušenstvom vo výške 4.518,06 eur.

Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 14.10.2011 súd konanie v časti o návrhu navrhovateľa v 1. rade zastavil z dôvodu späťvzatia.

Uzneseniami č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 24.05.2012 a uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.01.2013 súd rozhodol o návrhu navrhovateľa doručenom súdu dňa 16.05.2012 a pripustil zmenu žaloby v časti týkajúcej sa uplatnených úrokov z omeškania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 21.10.2004 uzatvoril navrhovateľ ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 240.000,- Sk s úrokovou sadzbou 9,8% p.a., poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru, s poplatkom za správu úveru vo výške 40,- Sk mesačne, mesačnými splátkami vo výške 3.650,- Sk a splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2004.

Dňa 21.10.2004 uzatvorila odporkyňa ako ručiteľ a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ Dohodu o ručení, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala ručiť za prípadné neuspokojené pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Dňa 21.10.2004 uzatvoril pôvodný navrhovateľ v 2. rade K.. K. A. ako ručiteľ a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ Dohodu o ručení, na základe ktorej sa ručiteľ zaviazal ručiť za prípadné neuspokojené pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

Vo Vyhlásení ručiteľa podľa sa odporkyňa zaviazala uspokojiť veriteľa aj v ostávajúcej časti poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom. Odporkyňa Vyhlásenie ručiteľa nepodpísala. Odporkyňa dňa 30.11.2006 podpísala Pripomienky k Vyhláseniu ručiteľa, v ktorých navrhla zmeny vo Vyhlásení, ktoré sa netýkali časti o záväzku odporkyne uspokojiť veriteľa v ostávajúcej časti poskytnutého úveru. Žiadala vypustiť odstavce týkajúce sa jej záväzku do 31.01.2007 zabezpečiť za navrhovateľa a druhého ručiteľa iné osoby spĺňajúce podmienky stanovené veriteľom.

Dňa 24.01.2007 vydala Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ súhlas s prevzatím dlhu na úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX poskytnutého dňa 21.10.2004. Odporkyňa môže prevziať dlh na úvere po predložení všetkých potrebných podkladov. V prípade predloženia týchto podkladov a následného posúdenia bonity nového žiadateľa a ručiteľa, môžu pristúpiť k podpisu Zmluvy o prevzatí záväzku.

Z predložených faktúr a pokladničných dokladov mal súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že do rodinného domu v spoluvlastníctve odporkyne v Y. XXX boli z prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy o splátkovom úvere investované nasledovné finančné prostriedky:

- vo výške 50.340,- Sk dňa 10.11.2004

- vo výške 12.349,- Sk dňa 02.12.2004

- vo výške 5.725,- Sk dňa 02.12.2004

- vo výške 161.681,- Sk dňa 20.03.2005

- vo výške 6.848,- Sk dňa 18.12.2004, spolu vo výške 236.943,- Sk (7.865,06 eur).

Z listu vlastníctva č. XX súd zistil, že spoluvlastníčkami rodinného domu v Y. so súpisným číslom XXX sú Y. M. v podiele ?, A. M. (odporkyňa) v podiele ? a H. M. v podiele ?.

Medzi účastníkmi bolo teda nesporné vykonanie investícií do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve odporkyne z prostriedkov získaných navrhovateľom na základe zmluvy o splátkovom úvere, pričom taktiež bolo nesporné, že od 19.11.2004 do 21.12.2009 platila mesačné splátky vo výške podľa zmluvy o splátkovom úvere odporkyňa, a to na účet navrhovateľa, ktorý ich následne zaslal veriteľovi (spolu v sume 7.921,78 eur) a od januára 2010 až do úplného splatenia úveru ich platil odporca (spolu v sume 4.518,06 eur).

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že s odporkyňou spolu začali chodiť a keďže odporkyňa bývala so svojou matkou a sestrou vo viacgeneračnom dome, dohodli sa, že tam budú bývať spolu. V januári 2004 si navrhovateľ zobral leasing na auto vo výške cca 240.000,- Sk. Ku konfliktom s matkou odporkyne uviedol, že tieto sa netýkali len jeho, nakoľko samotná odporkyňa mala s matkou pomerne časté konflikty, ktoré sa vyostrili najmä po kúpe vozidla. Jedného dňa na navrhovateľa matka odporkyne zaútočila, čoho následkom bola ostrá výmena názorov, načo mu zamedzila prístup do zvyšnej časti domu, takže účastníci zostali bez sociálnych zariadení. Odporkyňa prišla s nápadom, aby prázdne miestnosti zariadili, teda iniciatíva vzišla so strany odporkyne a nie navrhovateľovej. Dôvod, pre ktorý sa navrhovateľ stal dlžníkom z úverovej zmluvy je ten, že odporkyňa v tom období končila so zamestnávateľom pracovný pomer ako zamestnankyňa a začala pracovať ako živnostníčka a nikto by jej za tej situácie úver nedal. Preto sa účastníci dohodli, že úver na domácnosť bude splácať odporkyňa a leasing za auto bude splácať navrhovateľ. V roku 2006 sa účastníci rozišli a navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Do roku 2009 odporkyňa úver riadne splácala. Poukázal na to, že súčasťou úveru sú aj úroky z úveru, na čo navrhovateľ odporkyňu upozornil, preto nerozumie jej vyjadreniu, že nechcela zostať nikomu nič dlžná. Pár dni po rozchode v roku 2006 odporkyňa navrhovateľovi ústne sľúbila, že zabezpečí dve osoby, ktoré nahradia navrhovateľa ako dlžníka a bývalého navrhovateľa v 2. rade ako ručiteľa. Odporkyňa navrhovateľa niekoľkokrát vyzvala, aby úver dal prepísať na ňu. Preto bol spísaný návrh dohody, ktorý je založený v súdnom spise, ku ktorému sa odporkyňa vyjadrila svojimi poznámkami. Dohoda medzi účastníkmi bola jednoznačná, odporkyňa sľúbila, že úver doplatí. Zopakoval, že vzatie úveru nebola iniciatíva z jeho strany, lebo on už v tom období splácal splátky na auto. V danom období účastníci zarábali približne rovnako, dokiaľ nezačala odporkyňa pracovať ako živnostníčka. V žiadnom prípade nie je pravda, že by do domácnosti neprispieval, nakoľko platil nákupy potravín, benzín atď. Ďalej účastníkov finančne podporoval aj otec navrhovateľa, čo navrhovateľ od odporkyne nežiadal naspäť. Navrhovateľ potvrdil, že peniaze za staré auto boli použité na kúpu nového auta, avšak vlastníkom starého auto bol navrhovateľ, takže peniaze z predaja starého auta boli jeho. Tým chcel navrhovateľ povedať to, že už splácal mesačne okolo 5.000,- Sk ako leasingové splátky na auto a bolo by nelogické brať si na seba ďalší úver. Navrhovateľ uviedol, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna dohoda, že odporkyňa bude splácať úver ako celok.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s navrhovateľom začali spolu chodiť s tým, že asi po roku známosti v roku 2000 sa nasťahoval k odporkyni do domácnosti. Po určitom čase nastal zlom, kedy došlo ku konfliktu medzi navrhovateľom a jej rodinou, najmä jej mamou, ktorí prestali spolu komunikovať. Dovtedy bývali spolu aj s mamou odporkyne v jednej domácnosti, po konflikte bolo potrebné vyčleniť určitú časť domácnosti iba pre účastníkov, vzhľadom na napäté vzťahy, pričom vyčlenené priestory a aj vzatie pôžičky bolo výsledkom iniciatívy navrhovateľa. V roku 2004 teda bola na tieto účely vzatá pôžička a tým, že účastníci spolu žili, odporkyňa sa stala prvým ručiteľom. Pôžičku navrhovateľa odporkyňa brala ako jeho príspevok do domácnosti, nakoľko dovtedy na chod domácnosti neprispieval, ani to po ňom nevyžadovala. Časť domu bola teda z pôžičky zariadená a keď sa mal úver začať splácať, odporkyňa mala lepšie finančné možnosti, preto posielala mesačné splátky na účet navrhovateľa, z ktorého boli zasielané na účet banky. Mesačné splátky odporkyňa uhrádzala aj z toho dôvodu, že mali kvôli financiám časté nezhody a chcela mať v týchto veciach pokoj. V roku 2006 sa účastníci rozišli, dovtedy bývali v spoločnej domácnosti. Peňažné prostriedky z úveru boli použité na nákup nábytku a tieto odporkyňa naďalej posielala navrhovateľovi, pričom splátky splácala dovtedy, dokiaľ hodnota investovaných vecí dovŕšila čiastku, ktorú odporkyňa zaplatila. Nechcela zostať nikomu nič dlžná, takže to douhrádzala, aj keď si myslí, že to nemusela urobiť. Poukázala na to, že výška investícií bola 236.000,- Sk, ona zaplatila sumu vo výške 238.000,- Sk. Na otázku, na základe čoho resp. prečo splácala mesačné splátky na základe úverovej zmluvy, odporkyňa uviedla, že na základe jej dobrej vôle a na základe toho, že nechcela zostať nikomu nič dlžná a kvôli tomu, aby predchádzala takýmto konfliktom. Konflikty ohľadom peňazí boli pomerne časté. Odporkyňa potvrdila, že spory s matkou mala, ale vždy si ich vyriešila a neboli dôvodom pre iniciatívu na rozdelenie domu. Dom, v ktorom účastníci bývali, bol dvojgeneračný a

obe časti mali sociálne zariadenia, bolo treba len zariadiť kuchyňu, čo vzišlo z iniciatívy navrhovateľa, keďže odporkyňa prístup do kuchyne svojej matky mala. Navrhovateľ mal vlastné vozidlo, odporkyňa v roku 2001 kúpila auto od svojej mamy, ktoré bolo najprv prepísané na odporkyňu, následne na navrhovateľa, toto auto následne predali a peniaze z predaja boli použité na motorové vozidlo, na ktoré bol zobratý leasing, bolo to viac ako 110.000,- Sk. Na otázku, či v čase uzavretia zmluvy o úvere jej bola známa výška úveru, teda aj to, že súčasťou sú úroky a poplatky, odporkyňa uviedla, že je podpísaná ako prvý ručiteľ, zmluvu si prečítala, takže odpoveď na otázku znie áno. Na otázku, kto používal a investoval peniaze z úveru a ako, odporkyňa uviedla, že to, čo sa z úveru kúpi sa riešilo spoločne. Niečo kupovala odporkyňa, niečo kupovali spoločne, vždy to prediskutovali spoločne. Odporkyňa poprela, že by navrhovateľovi ponúkla zámenu dlžníka a ručiteľa v úverovej zmluve. Odporkyňa tiež poprela, že by sa zaviazala zaplatiť celý úver. Odporkyňa nevedela, či niekedy povedala, že sa zaväzuje zaplatiť celý dlh, nebola si toho vedomá. Na otázku, ako treba vykladať písomný prejav odporkyne zo dňa 30.11.2006 k Vyhláseniu ručiteľa, odporkyňa uviedla, že navrhovateľ mal snahu tú pôžičku na odporkyňu prepísať, zaslal jej Vyhlásenie ručiteľa, ku ktorému poslala pripomienky, čím to aj skončilo. Myslela si, že to nemá žiadnu právnu hodnotu. Odporkyňa poprela, že by iniciovala predmetný úver, tiež poprela, že by mala niekedy záujem prevziať na seba úver a tento záujem ani nedeklarovala navrhovateľovi. K pôvodnej dohode o splácaní úveru medzi účastníkmi uviedla, že navrhovateľ mal v tej dobe leasing na auto, takže vzhľadom na finančnú situáciu, ktorá jej to umožňovala, úver na nábytok splácala odporkyňa. Dohoda bola uzatvorená v čase, keď účastníci spolu žili a znela tak, že pokiaľ budú spolu žiť a navrhovateľ bude splácať auto a finančná situácia odporkyne jej to dovolí, bude splácať úver na nábytok. K dohode do čoho budú investované peniaze z úveru uviedla, že sa to riešilo v priebehu, čo bolo potrebné kúpiť, to sa kúpilo, či to bola kuchyňa, podlaha do spálne atď. Najprv sa účastníci dohodli, čo treba kúpiť a následne na to určili sumu, ktorú bolo treba požičať. Ďalej uviedla, že navrhovateľ netrval na tom, že raz odporkyňa prevezme úver a dohoda znela, že bude splácať, dokiaľ jej to finančná situácia dovolí, takže dal najavo vôľu, že to je jeho úver. Navrhovateľ neprispieval na chod domácnosti a poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti. K dohode o tom, že odporkyňa bude splácať pokiaľ to finančná situácia dovolí odporkyňa uviedla, že k dohode došlo v roku 2004, keď sa bral úver, nemá na to žiadne doklady, dohoda bola medzi ňou a navrhovateľom.

Svedkyňa R.. M. U. (matka navrhovateľa) na pojednávaní uviedla, že predmetom konania je investícia do cudzieho majetku, do majetku odporkyne. Účastníci spolu bývali niekoľko rokov v pomerne skromnom obydlí, ktoré si zatúžili zrekonštruovať a vynoviť a bola to odporkyňa, ktorá navrhla navrhovateľovi, aby vstúpili do aktu rekonštrukcie obydlia, bývanie bolo vo vlastníctve odporkyne, preto sa dohodli, že ona to bude refinancovať. Navrhovateľ sa zaviazal, pokiaľ to bude možné, že bude nápomocný pri manuálnych prácach. Úverové konanie už bolo rozbehnuté, keď odporkyňa prišla s tým, že nemá dostatočnú bonitu a prišla s tým, aby si úver na seba zobral navrhovateľ, pričom odporkyňa sa zaviazala ako ručiteľka, že bude úver splácať riadne podľa úverovej zmluvy. Dohadovanie ohľadom úveru sa udialo u svedkyne na narodeninovej oslave jej muža, svedkyňa im rekonštrukciu odobrila, aj keď ju výška úveru 240.000,- Sk pomerne prekvapila. Svedkyňa bola zasvätená do skutočnosti, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli, že úver refinancuje odporkyňa až do úplného zaplatenia. Odporkyňa tak robila približne 5 rokov aj keď sem tam s omeškaním. Odporkyňa splácala úver aj určitý čas po rozchode. Po rozchode svedkyňa počula, ako aj ďalší človek, obsah dohody, keď sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi, že rozchod na tom nič nemení a ďalej bude splácať úver. Uviedla tak opakovane a to aj na otázku svedkyne po rozchode, že čo bude s úverom. Koncom roku 2009 odporkyňa prestala platiť a začal splácať navrhovateľ až do jeho úplného zaplatenia, aby sa vyhol prípadným problémom. Veci z úveru zakúpené nakupovala odporkyňa, sama ich nákup podpísala, vyzdvihla, na vlastné oči svedkyňa videla ňou podpísané doklady. Svedkyňa poukázala na korektný prístup navrhovateľa, keď si na seba zobral úver a nekorektný prístup odporkyne, keď navrhovateľ nemal povolené stanoviť si na adrese, na ktorej býval, prechodný pobyt. Svedkyňa trvala na tom, že nie jedenkrát odporkyňa potvrdila, že celý úver doplatí. Stalo sa tak aj 1.9.2006, keď sa navrhovateľ od odporkyne sťahoval, keď odporkyňa výslovne uviedla, že sa k tomu zaviazala, na tom sa nič nemení, úver bude ňou splatený. Odporkyňa prišla s nápadom, ako sa ďalej dohodnúť na splácaní úveru. Dňa 10.11.2006 sedela svedkyňa so synom na káve, syn odporkyni zavolal, dal ju na hlasitý odposluch, pričom svedkyňa na vlastné uši počula, ako odporkyňa uviedla: " daj to na mňa prepísať", čím myslela úver. Poukázala na to, že všetky statky zakúpené z úveru sa nachádzajú v objekte, kde odporkyňa pravdepodobne doteraz býva. Mala za to, že navrhovateľ sa oprávnene domáha vrátenia investícií do majetku odporkyne. Svedkyňa robila synovi daňové priznanie v súvislosti s čím sa dozvedela, že odporkyňa si do daňového priznania uviedla aj časť finančných prostriedkov z uvedeného úveru. Na

otázku, či má svedkyňa vedomosť o tom, že v tomto prípade malo dôjsť k zámene dlžníka a ručiteľa odporkyňou, svedkyňa uviedla, že áno, a to z objektívnych dôvodov, tento nápad pramenil od odporkyne, avšak tá sa k ničomu nemala, preto spísali doklad, z ktorého vyplývala zámena v osobe dlžníka a ručiteľa, avšak odporkyňa si to rozmyslela a toto vyhlásenie ručiteľa nepodpísala, avšak sa k tomu vyjadrila s tým, že vyhlásenie odmietla podpísať, napriek tomu, že iniciatíva vychádzala od nej, údajne k zámene malo dôjsť v rámci rodiny. Svedkyňa mala vedomosť, že navrhovateľ počas spoločného bývania prispieval na spoločnú domácnosť, pričom presnú výšku uviesť nevedela, avšak vedela, že navrhovateľ financoval prevoz seba a odporkyne z Y. do F. a späť, teda hradil benzín. Ďalej prispieval na elektriku, vedela to preto, že koncom mesiaca ho vždy svedkyňa dotovala. Finančná situácia bola slabá, navrhovateľ na seba nič neminul, všetko išlo do spoločnej domácnosti a na dovolenky, nie málo nákladné dovolenky, napr. na Krétu čo financoval muž svedkyne, a to nielen navrhovateľovi ale aj odporkyni. Na otázku, či svedkyňa vie uviesť ďalšie osoby, ktoré počuli vyhlásenia odporkyne, že úver splatí sama, svedkyňa uviedla, že jej muž A. V., ktorý počul celý rozhovor a jej mladší syn, ktorý z narodeninovej oslavy muža odišiel skôr, preto počul len časť rozhovoru. Svedkyňa potvrdila, že videla potvrdenie o tom, že odporkyňa nie je bonitná na vlastné oči. Relevantným dôkazom o tom, že navrhovateľ prispieval na elektriku je pre ňu jeho výpoveď.

Svedok A. V. na pojednávaní uviedol, že jedného dňa sa navrhovateľ a odporkyňa dostavili k svedkovi a matke navrhovateľa na oslavu svedkových narodenín, na ktorých sa odporkyňa pochválila, že dostala 4 izby a že by ich chceli rekonštruovať a zariadiť. Keď sa pýtali, akým štýlom to chcú zariadiť, odporkyňa odpovedala, že si chcela zobrať pôžičku, avšak nemala bonitu, preto požiadala navrhovateľa, aby si zobral pôžičku na seba, napriek tomu, že už splácal auto. Odporkyňa pred nimi sľúbila, že všetko zaplatí a to do posledného haliera. Svedkom opisovaná oslava sa odohrala nasledovnú buď sobotu alebo nedeľu po 1.9.2004, kedy mal svedok narodeniny. Tie prostriedky potrebovala odporkyňa, sama to hovorila, povedala, že pôžičku potrebujú, aby zrekonštruovali a zariadili byt. Svedok opravil svoje vyjadrenie, chcel povedať, že pôžičku potrebuje, aby zariadila byt. Prostriedky sa išli investovať do rodinného domu rodiny M.. Svedok vedel od svojej partnerky, že spláca úver navrhovateľ, ktorý dostával peniaze od odporkyne. Až sa stalo to, že navrhovateľ došiel celý skormútený, že odporkyňa prestala platiť. Svedok nemal vedomosť o tom, že by odporkyňa sľúbila prevziať dlh, ale mal vedomosť o tom, že sľúbila pôžičku splácať. Na predmetnej oslave sa bavili o tom, že odporkyňa chcela pôžičku od Slovenskej sporiteľne, ďalej svedok vedel, že sa jednalo o pomerne vysokú sumu peňazí, mal tušenie, že išlo o 240.000,- Sk. Keď sa výšku úveru dozvedeli, zľakli sa toho, nakoľko im nebolo ľahostajné, akým spôsobom sa bude splácanie úveru realizovať, na čo odporkyňa reagovala tak, že všetko do posledného halieru splatí. Svedok nebol prítomný pri následných rokovaniach medzi navrhovateľom a odporkyňou o konkrétnom úvere.

Svedok K. A. na pojednávaní uviedol, že v spore ide o vrátenie peňazí, ktoré boli dané na rekonštrukciu domu pani M., resp. domu jej rodiny. Na otázku, či má vedomosť o tom, prečo si úver nezobrala odporkyňa ale navrhovateľ, svedok uviedol, že ešte pred podpisom úverovej zmluvy sa svedok rozprával s navrhovateľom, že odporkyňa si nemohla zobrať úver, takže by to vyriešil tak, keďže boli spolu, že zobral by si on úver a svedok pôjde ručiť. Odporkyňa si nemohla zobrať úver z dôvodu, že jej to neumožňoval zamestnanecký vzťah. Svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že odporkyňa mala dlh zaplatiť. Dlh mal byť splatený tak, že navrhovateľ si zobral pôžičku, svedok mal byť ručiteľ, na základe prísľubu od navrhovateľa aj odporkyne, že teda nájde po čase z rodiny nejakú náhradu za ich dvoch, takže svedok išiel do ručenia, ale odporkyňa to platila cez navrhovateľa. Svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že mal byť nahradený dlžník odporkyňou a svedok ako ručiteľ a to na základe prísľubu navrhovateľa ako aj odporkyne. Informáciu, že odporkyňa nie je bonitná, mal svedok najprv od navrhovateľa a potom aj od odporkyne, keď mu to povedala na jednom stretnutí, ktoré sa odohralo niekedy v septembri pred podpisom zmluvy a bolo to v práci, keď sa zastavila za navrhovateľom. Svedok si nepreveroval skutočnosť, že odporkyňa nie je bonitná, nebola mu predložená o tom predložená žiadna listina, spoliehal sa na ich vyjadrenie.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaniach uviedla, že námietka premlčania vznesená odporkyňou neobstojí, nakoľko od reálneho investovania finančných prostriedkov navrhovateľa do majetku odporkyne do podania žaloby neuplynula 3-ročná premlčacia lehota. Mala za to, že moment uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 21.10.2004 nie je pre začiatok plynutia premlčacej lehoty podstatný. Poukázala na Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 14.11.2006 (č.l. 40 súdneho spisu), ktoré tvorí prílohu

vyjadrenia odporkyne označeného ako Pripomienky k vyhláseniu ručiteľa (č.l. 51 súdneho spisu), čo považovala za uznanie dlhu odporkyňou, nakoľko v článku 3 nepožaduje zmeny t.z., že súhlasila s článkom 3 Vyhlásenia ručiteľa. Ako právny titul uplatneného nároku navrhovateľa označila vrátenie investícií do cudzieho majetku. Pre objasnenie veci uviedla, že do spisu boli založené listinné dôkazy preukazujúce, že finančné prostriedky nadobudnuté zo zmluvy o úvere boli investované do majetku odporkyne, ktorá splátky zo zmluvy o úvere aj riadne platila a to do 20.12.2009, kedy zaplatila poslednú splátku. Navrhovateľovi začala vznikať škoda od 20.01.2010, kedy musel začať uhrádzať splátky namiesto odporkyne. S odporkyňou sa síce dohodli, že prevezme dlh, avšak odporkyňa toto nedodržala, preto bol navrhovateľ donútený podať žalobu na súd na nahradenie prejavu vôle, nakoľko v čase podania žaloby splácala splátky odporkyňa a nie navrhovateľ. Investície, ktoré by boli premlčané, vzhľadom na podanie žaloby dňa 15.11.2007 považovala za investície, ktoré zaplatila odporkyňa s tým, že úver splácala až do decembra 2009. Mala za to, že žaloba bola podaná včas vzhľadom na investície do majetku odporkyne, premlčacia lehota musela byť zastavená podaním žaloby a zmena petitu z roku 2011 je odôvodnená tým, že konkrétna škoda navrhovateľovi začala vznikať od januára 2010. Jedine investícia zo dňa 10.11.2004 bola vykonaná viac ako tri roky pred podaním pôvodnej žaloby, túto investíciu považovala za uhradenú odporkyňou. V roku 2007 sa mohol navrhovateľ domáhať jedine toho, aby sa odporkyňa stala z ručiteľky dlžníčkou, aby v prípade ak prestane hradiť splátky nemusel tieto splácať navrhovateľ. Je zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne, lebo napokon sa aj tak stalo, odporkyňa prestala uhrádzať splátky, musel ich začať hradiť navrhovateľ a preto musel podať návrh na pripustenie zmeny žaloby. Jedná sa o pôžičku, na základe dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou, presne účelovo určenú s tým, že ju použije len odporkyňa, ktorá to vedela a ponúkla ústne, že keď bude možné, prevezme záväzok ako dlžník, nakoľko v čase uzavretia zmluvy o úvere to možné nebolo a neskôr nebola ochotná. Pokiaľ ide o použitie prostriedkov a premlčaciu lehotu na ich plynutie, prvé prostriedky boli čerpané dňa 27.10.2004 vo výške 100.000,- Sk, ďalej 4.11.2004 vo výške 100.000,- Sk. K námietke, že žaloba bola podaná 3 roky a 1 mesiac po uzavretí zmluvy o pôžičke a námietke premlčania, uviedla, že odporkyňa splácala pôžičku až do konca roka 2009 a teda prvú splátku vo výške 100.000,- Sk považuje navrhovateľ za uhradenú a nepremlčanú, v ostatnej časti je návrh podaný včas. Právna zástupkyňa neoprela návrh o bezdôvodné obohatenie, oprela ho o vrátenie investície do cudzieho majetku, ku ktorému sa vzťahuje 3 ročná premlčacia lehota, čo vyplýva z ustálenej judikatúry. V dôkazoch založených v spise je preukázané, že spotrebný úver a peniaze ktoré sa z neho čerpali a ktorých sa navrhovateľ v tomto spore domáha, boli investované do majetku odporkyne a táto sa ich zaviazala vrátiť jednak ústne jednak písomne a konkludentne tým, že pôžičku splácala.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaniach uviedla, že právo navrhovateľa je premlčané a to v prvom rade z dôvodu, že žaloba bola síce podaná dňa 15.11.2007 a navrhovateľ si uplatňuje práva zo zmluvy o úvere zo dňa 21.10.2004, kde sa domáha uložiť vyhlásenie vôle uzavrieť zmluvu s veriteľom na prevzatie dlhu. Až dňa 4.3.2011 podal navrhovateľ návrh na zmenu žaloby, pričom zmeneným návrhom sa domáhal vrátenia investícií do cudzieho majetku. Podľa vyjadrení samotného navrhovateľa do majetku odporkyne investoval v rokoch 2004 až 2005 a keďže návrh na pripustenie zmeny žaloby bol podaný až v roku 2011 mala za to, že všeobecná 3-ročná premlčacia lehota uplynula, preto vzniesla námietku premlčania. Takisto mala za to, že pôvodný návrh z roku 2007 nespôsobil prerušenie plynutia premlčacej lehoty čo sa týka vrátenia investícií do cudzieho majetku. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že premlčacia lehota začína plynúť od momentu investície do cudzieho majetku, čo je dôležitý moment pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej lehoty. Navrhla, aby súd neprihliadal k listinným dôkazom, ktoré navrhovateľ označuje ako uznanie dlhu, nakoľko odporkyňa Vyhlásenie ručiteľa nikdy nepodpísala a Pripomienky k vyhláseniu ručiteľa nespĺňajú zákonné náležitosti uznania dlhu. Zmluvu o spotrebnom úvere uzavrel navrhovateľ dňa 21.10.2004, úverová suma predstavovala 7.956,54 eur. Navrhovateľ investoval do cudzej veci od roku 2004 až do marca 2005 sumu 7.865,06 eur, čo je v konaní nesporné. Navrhovateľ od samého začiatku tvrdí, že odporkyňa mu sľúbila, že neskôr predmetný úver prevezme na seba, čo však v konaní navrhovateľ nepreukázal. Odporkyňa nikdy nesplácala úver v banke, ale vždy platila mesačne splátky navrhovateľovi, tak ako navrhovateľ uvádza vo svojich prílohách a to z dôvodu, že jej to v tom čase finančné podmienky umožňovali, navrhovateľ v tom čase platil leasing na motorové vozidlo, ktoré spolu užívali, a taktiež sa odporkyňa týmto stránila večným konfliktom, ktoré medzi ňou a navrhovateľom vznikali. Nerozumela, prečo navrhovateľ nepodal predmetný návrh či už s pôvodným petitom alebo následnými petitmi v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula až viac ako jeden rok od ich rozchodu. Navrhovateľ je nepochybne plne spôsobilý na právne úkony a uzavrieť úverovú zmluvu bolo jeho slobodné rozhodnutie. To, že investoval predmetné finančné prostriedky do

cudzieho majetku bolo tiež jeho slobodné rozhodnutie, keďže prevažné úhrady vykonal on sám, ako aj neskôr požíval aj výhody z danej investície do cudzieho majetku. Odporkyňa sa nikdy nezaviazala k tomu, že na seba prevezme dlh a to ani ústne ani písomne. Vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdila, že keďže sa rozišli s navrhovateľom nechcela mu ostať nič dlžná, tak naďalej pokračovala v splácaní do decembra 2009 v mesačných splátkach tak, že k uvedenému dátumu navrhovateľovi uhradila sumu v celkovej výške 7.921,78 eur, a to aj z toho dôvodu, aby navrhovateľ nemal pocit, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, napriek tomu, že je potrebné vziať do úvahy, že hodnotu vecí investovaných do cudzieho majetku v roku 2007, teda v čase podania návrhu, je nutné ponížiť a to o bežné opotrebenie a vek. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že titulom, o ktorý opiera svoj návrh, je bezdôvodné obohatenie a k tomu uviedla, že k investovaniu financií navrhovateľom do cudzieho majetku došlo v období od roku 2004 až do marca 2005. V takom prípade premlčacia lehota začína plynúť od momentu samotnej investície do cudzieho majetku. Nepochybne podľa ustálenej judikatúry sa investícia do cudzieho majetku subsumuje pod inštitút bezdôvodného obohatenia, kde premlčacia lehota na uplatnenie si takéhoto práva je dva roky, pričom posledná investícia zo strany navrhovateľa do cudzieho majetku bola urobená v marci 2005 a žaloba v predmetnej veci bola podaná až v novembri 2007, teda až o 2 roky a 8 mesiacov od poslednej investície navrhovateľa do cudzieho majetku. Zmena návrhu petitu na začatie konania, ktorá konečne vyústila do niečoho z čoho bolo možné ako tak zrozumiteľne pochopiť, čo navrhovateľ žiada, namiesto uloženia vyhlásenia vôle uzavrieť úverovú zmluvu, ale že chce vrátiť investície do cudzieho majetku, nastala až podaním zo dňa 4.3.2011, teda mala za to, že okamih, kedy by malo dôjsť k prerušeniu premlčacej lehoty by nemal byť dátum podania žaloby, ale dátum podania návrhu na zmenu petitu zo dňa 4.3.2011, ktorého výsledok konania vyúsťuje do úplne iného konania. Od posledného investovania financií do cudzieho majetku zo strany navrhovateľa a zmeny návrhu zo dňa 4.3.2011 uplynulo viac ako 6 rokov, teda dávno po uplynutí premlčacej lehoty týkajúcej sa tiež premlčacej lehoty ohľadne bezdôvodného obohatenia, preto žiadala, aby pri predmetnú námietke premlčania súd zvážil dve právne roviny prerušenia plynutia premlčacej lehoty. Sama odporkyňa vo svoje výpovedi jednoznačne povedala, že nemala v úmysle splatiť úver. Ak by tak chcela urobiť, tak si úver vezme sama. Keďže sa nechcela obohať na úkor niekoho iného, do decembra 2009 splatila investované financie do cudzieho majetku, keďže sa rozišli a vedela, aký má navrhovateľ vzťah k peniazom a že nikdy nebol ochotný prispievať na spoločné veci, to sa stalo až vtedy, keď im bolo umožnené urobiť si samostatné bývanie v Miloslavove, z ktorého požívali výhody obaja účastníci. Skutočnosť, že odporkyňa nebola v tom čase bonitná, navrhovateľ nepreukázal žiadnou listinou, napriek tomu, že matka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že takúto listinu videla. Takéto tvrdenie svedkyne je klamstvo a zavádzajúce, keďže žiadna finančná inštitúcia takéto potvrdenie v rozhodnom čase nevydala. Z investovania do cudzieho majetku nesporne vyplývajú iné práva a povinnosti ako z úverového záväzku, ktorý mal sám navrhovateľ, preto nerozumela, prečo si navrhovateľ uplatňuje úroky a poplatky súvisiace s jemu poskytnutým úverom. Existuje viditeľný rozpor s dobrými mravmi, keďže na jednej strane navrhovateľ investoval do cudzej veci dobrovoľne, užíval si dané investície, teda požíval z nich výhody, teda komfortné bývanie bez uhrádzania poplatkov spojených s užívaním nehnuteľnosti a na druhej strane nechce znášať záväzky vyplývajúce z jeho úverového vzťahu, ale ešte aj tie chce preniesť na odporkyňu, ktorá mu investované financie nesporne vrátila, dokonca o sumu 56,72 eur viac, a to ešte pred zmenou petitu (o 1 rok a 3 mesiace), ktorým vlastne navrhovateľ žiada vrátiť investície do cudzieho majetku. Požiadala, aby súd neprihliadal na čestné prehlásenie E. U., otca navrhovateľa, s poukazom na vzťah otca a syna, teda mala za to, že ide o účelové tvrdenia, ktoré nie sú preukázané. Taktiež namietla prihliadať na výpoveď matky navrhovateľa a to s poukazom na totožné dôvody ako u otca navrhovateľa ako aj tú skutočnosť, že nikdy nebola priamo na rokovaniach týkajúcich sa spôsobu, ako si účastníci sporné vzťahy riešia a budú riešiť. Navrhla žalobu zamietnuť aj s poukazom na pasívnu legitimáciu, keďže išlo o investíciu do cudzieho majetku, ktorý je v spoluvlastníctve ďalších dvoch subjektov, ako aj preto, že odporkyňa navrhovateľovi vrátila dokonca viac než on investoval do cudzieho majetku, ako aj to, že v čase podania návrhu hodnota investovaná do cudzej veci už bola omnoho nižšia vzhľadom na opotrebenie, vek, ako aj mala za to, že neexistuje nikde základ v hmotnom práve, na základe čoho si uplatňuje navrhovateľ úroky a poplatky z nemu poskytnutého úveru, takže chcela zdôrazniť, že navrhovateľ opakovane tvrdil, že sa jedná o investovanie do cudzieho majetku a nepreukázal, že odporkyňa sa zaviazala k uzatvoreniu pôžičky alebo prebratiu záväzku z pôžičky, tak nikdy neurobila a ani v úmysle tak nemala, navrhovateľovi vrátila všetky investície do cudzieho majetku.

Podľa (ďalej len "") z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Nájemce je oprávněn požadovat bezdůvodné obohacení, které na jeho úkor získali pronajímatelé - spoluvlastníci pronajímané nemovitosti, po kterémkoli z nich, bez ohledu na výši jeho spoluvlastnického podílu. (Sou R NS č. C 1738 - NS sp. zn. XX I. XX/XXXX)

V prvom rade súd posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie, ktorej nedostatok odporkyňa namietla. V prípade podielového spoluvlastníctva ustanovenie zakladá ex lege aktívnu a pasívnu solidaritu spoluvlastníkov, v danom prípade sa však čo sa týka procesného postavenia jedná o samostatné spoločenstvo, kedy veriteľ zo vzťahu založeného bezdôvodným obohatením sa môže dožadovať vydania bezdôvodného obohatenia od ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorému po splnení záväzku následne vzniká nárok na náhradu od ostatných spoluvlastníkov podľa ich podielov. V danom prípade sa teda nejedná o nerozlučné spoločenstvo, preto súd nevzhliadol nedostatok vo vecnej legitimácii, napriek tomu, že ako odporcovia neboli označení všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, do ktorej boli investované finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o splátkovom úvere (totožne s citovaným rozhodnutím NS ČR, ktoré riešilo obdobnú situáciu).

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom (buď sa jeho majetkový stav zväčšil, alebo sa neznížil, keď sa znížiť mal) a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne. Ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného. K neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon (ako je tomu pri zodpovednosti za škodu), pretože ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Otázka zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) nehrá pre povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žiadnu rolu. Taktiež nemá význam prípadná deliktuálna nespôsobilosť obohateného. Právny význam môže mať dobrá viera obohateného, avšak iba z hľadiska § 458, 459.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie teda spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku a tiež prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku chýbal (právnym dôvodom na plnenie môže byť napr. zmluva, povinnosť stanovená zákonom a pod.). Ide teda o plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval. Plnením

bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak nejestvoval právny dôvod ( zmluva s vlastníkom ) na to, aby do veci investoval prostriedky niekto iný, než vlastník veci. Vlastníkovi nehnuteľnosti v takom prípade vzniká prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila (t.j. nie v rozsahu vynaložených investícií ), a to v okamihu, kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci.

Zhodnocení cizí nemovitosti opravou či přístavbou nebo zhodnocení cizího pozemku výsadbou trvalých porostů je tzv. investicí do cizího majetku. Došlo-li k tomu na základě dohody s vlastníkem, záleží na jejím obsahu, jaký právní vztah mezi stranami vznikl. Jde-li o případ zhodnocení bez jakékoliv domluvy s vlastníkem, jedná se o bezdůvodné obohacení získané bez právního důvodu. Bylo-li však investováno např. na základě příslibu vlastníka převést vlastnictví ke zhodnocované věci na investujícího, může se jednat o bezdůvodné obohacení získané plněním z právního důvodu, který odpadl. (R. Š., R. L., Y. Š., Y. Q. a kolektiv Občanský zákoník I, II, 2. vydání, Praha 2009, 1329.)

Podľa ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X Z. XXX/XXXX, zo dňa 30. júna 2010)

Vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že napriek nespornej skutočnosti, že navrhovateľom získané finančné prostriedky na základe zmluvy o splátkovom úvere boli investované do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve odporkyne, navrhovateľovi nevznikol nárok na ich vrátenie, a to či už titulom vydania bezdôvodného obohatenia, vrátenia peňažných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke alebo titulom zodpovednosti odporkyne za škodu. Skutočnosť, že k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa nedošlo preukazuje už vyjadrenie samotného navrhovateľa v podanej žalobe, v ktorej uviedol, že s odporkyňou sa vzájomne dohodli na využití a následnom uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a účelom tohto úveru bolo vybudovanie si spoločnej domácnosti v perspektíve spoločnej budúcnosti v partnerskom spolunažívaní. Z toho vyplýva, že navrhovateľ od počiatku vedel, že investuje nie do vlastnej, ale do cudzej nehnuteľnosti a to s vedomím spoluvlastníčky nehnuteľnosti a na základe vzájomnej dohody. Že sa však jednalo o dohodu, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala investované peňažné prostriedky a peňažné prostriedky súvisiace so splátkovým úverom (úroky a poplatky) navrhovateľovi vrátiť, sa navrhovateľovi preukázať nepodarilo. Odporkyňa uzavretie takejto dohody poprela, potvrdila uzavretie dohody, na základe ktorej platila mesačné splátky, pokiaľ to jej finančná situácia dovolí, v ostatnom považovala investície navrhovateľa do nehnuteľnosti ako príspevok do spoločnej domácnosti. Prípadné bezdôvodné obohatenie by navyše spočívalo len v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila a nie v rozsahu vynaložených investícií navýšených o úroky z úveru a poplatky. Záväzok odporkyne vrátiť všetky peniaze, na ktorých zaplatenie sa zaviazal navrhovateľ na základe zmluvy o splátkovom úvere nebol preukázaný ani svedeckými výpoveďami, ktoré súd vzhľadom na blízky rodinný, resp. kamarátsky vzťah svedkov s navrhovateľom považoval za účelové a snažiace sa privodiť priaznivý výsledok navrhovateľovi. Taktiež navrhovateľ nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke, z rovnakých dôvodov, keď nepreukázal záväzok odporkyne vrátiť peňažné prostriedky navrhovateľovi. Navyše, keďže zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, aj v prípade jej platného uzavretia, jej predmetom mohli byť len reálne odovzdané peniaze odporkyni, a nie prípadné úroky z úveru alebo poplatky súvisiace s úverom. Navrhovateľ sa počas súdneho konania vyjadril tak, že splácaním úveru mu mala vznikať škoda, preto sa súd zaoberal aj prípadným vzťahom medzi účastníkmi z pohľadu zodpovednosti za škodu. Súd však nevzhliadol žiadne protiprávne konanie odporkyne, resp. porušenie povinnosti, na ktorú by sa zaviazala a preto má za to, že zodpovednosť odporkyne za škodu nevznikla.

Vykonané dokazovanie teda nepreukázalo ústny záväzok odporkyne ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti, že navrhovateľovi vráti finančné prostriedky, ktoré splatil Slovenskej sporiteľni, a.s. ani platné prevzatie dlhu podľa .

Pre úplnosť súd uvádza, že ak by sa aj jednalo o bezdôvodné obohatenie, odporkyňa v rámci svojej obrany v spore vzniesla námietku premlčania práva navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a právo navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, získaného plnením bez právneho dôvodu, sa premlčalo. Posledná investícia bola vykonaná dňa 20.03.2005. Navrhovateľ si bol od počiatku investovania do nehnuteľnosti vedomý toho, že investície vynakladá na cudzí majetok, nie na svoj. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia by tak navrhovateľovi uplynula dňa 20.03.2007 a keďže navrhovateľ svoje právo uplatnil na súde až návrhom podaným dňa 15.11.2007, jeho právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (vzniknutého plnením bez právneho dôvodu) by sa premlčalo. Nakoľko sa odporkyňa v konaní premlčania navrhovateľovho práva dovolala, súd by musel na vznesenú námietku premlčania prihliadať a premlčané právo navrhovateľovi nemohol priznať, v súlade s ust. . Pre začiatok plynutia premlčacej doby je pritom irelevantné, kedy navrhovateľ začal platiť mesačné splátky Slovenskej sporiteľni, a.s.; pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúce, 1/ kedy sa navrhovateľ) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu (navrhovateľ mal túto vedomosť od začiatku jeho financovania úprav, pretože mu bolo známe, že investuje do cudzieho vlastníctva ) a 2/ kto sa na jeho úkor obohatil (navrhovateľ od počiatku vedel, že investuje do majetku odporkyne ).

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý je možné vykonať až potom, čo dlh vznikol. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je k jeho platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Zákon nevyžaduje, aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal k plneniu, ale stačí, že z obsahu písomného prejavu je zrejmé, že si svojej povinnosti k plneniu vedomý. Dôvod dlhu síce nemusí byť uvedený v uznávacom prejave, ale tento musí obsahovať také údaje, z ktorých dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Taktiež výška uznaného dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná (výška dlhu musí byť obsiahnutá v uznaní alebo z neho musí bez pochybností aspoň vyplývať). Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka ani nevzniká nový, ale zakladá sa ním vyvrátiteľná domnienka, že dlh existoval v dobe, kedy k uznaniu došlo. Uznanie dlhu teda nie je novým právnym dôvodom záväzku, ale iba uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, lebo veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu ani jeho výšku v dobe uznania. Uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ktorým by dlh vznikol. Nie je teda možné uznaním dlhu založiť nový záväzok, ale len uznať záväzok už existujúci.

Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 14.11.2006 a Pripomienky odporkyne zo dňa 30.11.2006 sú platným uznaním dlhu odporkyňou. V prvom rade odporkyňa Vyhlásenie ručiteľa nepodpísala a ako Vyhlásenie tak aj Pripomienky k vyhláseniu nespĺňajú náležitosti uznania dlhu, keď z nich nie je zrejmé, komu sú adresované, nie je z nich zrejmý prísľub odporkyne zaplatiť dlh, ani jeho výška a dôvod.

Odporkyňa síce nemala pripomienky k časti, v ktorej bolo uvedené, že po vzájomnej konkludentnej dohode s navrhovateľom pohľadávku počnúc splatnosťou 1. splátky úveru a to od 20.11.2004 až doteraz uspokojovala odporkyňa, z čoho ale taktiež nevyplýva, že by sa zaviazala navrhovateľovi na zaplatenie celého úveru. Ani skutočnosť, že odporkyňa do decembra 2009 platila mesačné splátky nepreukazuje konkludentnú dohodu o splatení celého úveru.

Pri hodnotení dôkazov súd neprihliadal na sumár výdavkov v Y. a čestné prehlásenie E. U., nakoľko skutočnosti o prípadných výdavkoch navrhovateľa počas spolužitia s odporkyňou a finančná výpomoc otca navrhovateľa nie sú relevantné pre rozhodnutie veci a navyše tvrdenia v nich obsiahnuté nie sú preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi. Skutočnosť, z koho iniciatívy boli vykonané investície do nehnuteľnosti bola pre posúdenie veci irelevantná, podstatným bolo, že zmluvu o splátkovom úvere uzatvoril navrhovateľ.

Súd nevykonal dôkaz daňovým priznaním odporkyne za rok 2004, nakoľko ani preukázanie skutočnosti, že odporkyňa použila doklady o investovaní na zníženie daňového základu, by žiadnym spôsobom neovplyvnilo rozhodnutie súdu.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že súdne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).