Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-71-2022.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/71/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 21. marca 2023 prejednal odvolanie obžalovaného C. T., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/9/2008 z 8.2.2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. T. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/9/2008 z 8.2.2022 bol obžalovaný C. T. uznaný za vinného, že:
spoločne s A. X. dňa 30.3.2006 okolo 02.00 hod. kovovou tyčou vylomili bočné vchodové dvere pohostinstva Penzión u Ivety č. p. 99 v obci Ťapešovo, vošli do miestnosti výčapu, odkiaľ chceli odcudziť alkoholické nápoje, cigarety a finančnú hotovosť a keď boli vyrušení hliadkou polície, z pohostinstva utiekli a následne v priestoroch penziónu boli hliadkou polície zadržaní, čím majiteľke pohostinstva J., nar. XX.X.XXXX, spôsobili škodu poškodením vo výške 6 000,- Sk (199,16 eur),
čím spáchal pokus trestného činu krádeže podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Za to súd u obžalovaného podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 3T/116/2020 zo dňa 17.11.2020. Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu uložil trest prepadnutia veci - kovového páčidla, ktorého vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva štát. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú J. Y., nar. XX.X.XXXX v W., bytom O. XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 8.2.2022 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, vysvetlení významu rozhodnutia súdu a poučení o opravnom prostriedku ustanovený obhajca a prokurátor sa bližšie k podaniu opravného prostriedku nevyjadrili (č.l. 258 súdneho spisu).
Dňa 22.2.2022 bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie obžalovaného proti vyššie citovanému rozsudku, podané prostredníctvom ustanoveného obhajcu na pošte dňa 21.2.2022 (viď na č.l. 264 súdneho spisu spolu s obálkou) z dôvodu, že súd podľa názoru obžalovaného nesprávne posúdil trest a mal postupovať podľa § 215 ods. 2 Tr. por. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku v predmetnej veci doplnil obhajca odvolanie o písomné dôvody (viď podanie na č.l. 268 súdneho spisu), ktoré doručil súdu 13.4.2022, z ktorých vyplýva nasledovná podstatná argumentácia: Odvolanie smeruje voči upusteniu od uloženia úhrnného trestu (správne má byť súhrnného - poznámka odvolacieho súdu). Hoci sa môže zdať, že takéto rozhodnutie o treste je pre obžalovaného výhodné, podľa názoru obhajoby sú v tomto prípade splnené podmienky na podmienečné zastavenie trestného
stíhania. Obhajoba poukázala, že u spolupáchateľa A. X. za ten istý skutok okresný súd už v roku 2015 zastavil trestné stíhanie z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. a v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na odstup času od skutku, výšku spôsobenej škody, spoločenskú nebezpečnosť konania, ako i hospodárnosť konania. Zároveň dospel k záveru, že tresty uložené A. X. skoršími rozhodnutiami okresného súdu sú dostatočné a trest, ku ktorému môže viesť predmetné trestné stíhanie, je celkom bez významu popri už skôr uložených trestoch. Ak súd už v roku 2015 hovoril o odstupe času, tak nie je právne správne, aby v roku 2022 neaplikoval už zvolený spôsob rozhodnutia v tejto veci za totožný skutok. V tejto súvislosti poukázal na definovanie pojmu materiálny právny štát a jeho princípy, zvlášť na princíp spravodlivosti a právnej istoty, predvídateľnosti konania a rozhodovania štátnych orgánov. Postupom okresného súdu boli porušené zásady právneho štátu, pretože sa tu jedná o rovnakú vec, ktorá súdom nebola rovnako rozhodnutá. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a trestné stíhanie obžalovaného podmienečne zastavil podľa § 282 ods. 1 Tr. por., lebo tak mal urobiť už súd prvého stupňa.
Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odvolaniu obžalovaného a k jeho odôvodneniu.
Primárne je potrebné uviesť, že celé súdne konanie pred okresným súdom, ako následne aj pred krajským súdom, ako súdom odvolacím, prebiehalo ako konanie voči ušlému podľa §358 a nasl. Tr. por.
Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obhajcu podané v mene obžalovaného v konaní proti ušlému ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca predniesol dôvody odvolania v zhode s ich písomným vyhotovením, pokiaľ ide o obsahový rozpor žiadal, aby trestné stíhanie u obžalovaného C. T. bolo zastavené z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. Teda navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a trestné stíhanie zastavil.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok o vine, uloženom treste a škode, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Osobitne zdôvodnil procesný postup a splnenie podmienok na konanie proti ušlému. V tomto smere doplnil krajský súd dokazovanie na verejnom zasadnutí, či podmienky naďalej trvajú (najmä oboznámil správu OR PZ Dolný Kubín, lustrácie z REGOB a ZVJS, ako aj aktuálny odpis registra trestov). V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného prostredníctvom ustanoveného obhajcu v konaní proti ušlému smerujú primárne do zvoleného procesného postupu okresného súdu, iného meritórneho ukončenia trestného stíhania, bez bližšieho spochybnenia viny obžalovaného. Je však zrejmé, že tento spôsob ukončenia trestného stíhania nemôže vychádzať z toho, že v priebehu hlavného pojednávania neboli predložené dôkazy, ktoré by usvedčili obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Ak by tomu tak bolo, tak by nebol daný dôvod na zastavenie trestného stíhania, ale na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Inak povedané, predpokladom navrhovaného spôsobu skončenia trestného konania je existencia dôkazov jednoznačne smerujúcich k vine obžalovaného za stíhaný trestný čin. Z tohto pohľadu je postavené aj odvolanie obhajoby, že nespochybňuje vinu obžalovaného.
S navrhovaným spôsobom ukončenia trestného stíhania obhajobou počíta zákon aj v súdnom konaní. Podľa § 281 ods. 2 Tr. por. súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí na hlavnom pojednávaní niektorý z dôvodov uvedených v § 215 ods. 2 Tr. por., resp. ak tak mohol urobiť už súd prvého stupňa, odvolací súd podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. po zrušení napadnutého rozsudku.
Dôvodom pre zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. je skutočnosť, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený. Kritériom pre zastavenie trestného stíhania je úvaha, či uložený trest za iný skutok je dostatočný na splnenie účelu trestu a prevýchovu páchateľa, aby viedol riadny život. Vychádza sa teda z porovnania výšky trestu, ktorý bol obžalovanému za iný trestný čin právoplatne uložený, a trestu, ktorý by mal byť uložený za trestný čin, ku ktorému môže viesť trestné stíhanie. Ak na základe takého porovnania súd dospeje k záveru, že trest, ku ktorému môže viesť trestné stíhanie, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obžalovanému za iný trestný čin už právoplatne uložený, môže trestné stíhanie už zastaviť.
Treba zdôrazniť, že navrhovaný procesný postup je tiež fakultatívnym, ako vyplýva zo zákonného vyjadrenia súd „môže“.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
V prípade obžalovaného C. sa odvolací súd nestotožnil s návrhom obhajoby prezentovaným v odvolaní. Primárne poukazuje, že ide o fakultatívny spôsob ukončenia trestného stíhania, na ktorý obžalovaný nemá automaticky právny nárok. Krajský súd nezdieľa ani názor obhajoby, že v prípade obžalovaného C. T. by mal súd postupovať rovnako ako u spoluobžalovaného A. X.. Základný rozdiel je v tom, že kým voči obžalovanému X. súd nekonal a doslova sa spamätal až na podnet prokurátora, ktorý žiadal súd o informáciu o zamýšľanom procesnom postupe (podanie z 22.1.2015 na č.l. 175 súdneho spisu) voči menovanému obžalovanému, keďže hrozilo, že sa voči nemu trestné stíhanie premlčí, procesná situácia u obžalovaného C. T. bola úplne odlišná. Obžalovaný C. T., hoci mal vedomosť o vedení trestného stíhania, po podaní obžaloby sa mu začal vyhýbať, nebolo mu možné doručiť súdne zásielky, na poslednej známej adrese súdu sa nezdržiaval, a preto nebolo možné zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní. Súd bol nútený vydať príkaz na zatknutie zo dňa 20.8.2009, po zistení jeho pobytu v zahraničí vydal európsky zatýkací rozkaz zo 14.2.2017 a potom, čo nebol tento realizovaný, pristúpil na konanie voči ušlému. V prípade obžalovaného T. tak prekážka, pre ktorú nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, nebola na strane súdu, ale na strane obžalovaného. Ďalej krajský súd poukazuje aj na osobu obžalovaného, hodnotením ktorej dospel k záveru, že obžalovaný má sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti. Ako vyplýva z aktuálneho odpisu z registra trestov, ktorý bol oboznámený aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, obžalovaný bol celkovo štyrikrát odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, z toho trikrát pred spáchaním stíhaného skutku (podielnictvo, krádeže, poškodzovanie cudzej veci), dokonca bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený na podklade trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 3T/116/2020 z 15.10.2020, právoplatného dňa 17.11.2020, za prečin úverového podvodu, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky. Tieto skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru krajského súdu vylučovali obhajobou navrhnutý procesný postup vedúci k zastaveniu trestného stíhania obžalovaného. Uvedené posledné odsúdenie pri splnení podmienok na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. za stíhanú trestnú činnosť pri súčasnom zohľadnení obhajobou uvádzaných okolností - závažnosť spáchaného trestného činu, výška spôsobenej škody, čas, ktorý uplynul od skutku, správne zohľadnil okresný súd, keď u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák.
Pri absencii ďalších odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu
obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu obžalovanému C. Z odôvodenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu o treste. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Na záver je potrebné uviesť, že trest je primárne určovaný zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Primeranosť trestu v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú primárne už zákonodarca vyjadruje nastavením trestnej sadzby (v danom prípade za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. až na 2 roky), a následne od okolností prípadu a osoby páchateľa. V danom prípade pri splnení podmienok pre postih viacčinného súbehu trestných činov, nakoľko prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., okresný súd správne aplikoval na daný stav veci ust. § 44 Tr. zák., teda upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k skoršiemu právoplatne uloženému trestu súdnym rozhodnutím, ktorý považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Krajský súd považoval takto uložený trest za dostatočný za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného.
Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Okresný súd na okolnosti predmetnej trestnej veci prihliadol práve v súvislosti s rozhodnutím o treste, tak ako krajský súd vyššie poukázal.
Uložený trest na rozdiel od obhajoby považoval krajský súd za zákonný, primeraný a spravodlivý, zároveň zodpovedajúci hmotnoprávnym ustanoveniam rozhodujúcim pre ukladanie trestu, najmä ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj v súdnom konaní trestnom neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktoré v okolnostiach konkrétneho prípadu súvisia s uloženým trestom.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného C. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.