Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-33-2014.pdf
PDF · 70.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/33/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci navrhovateľky H. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. G. XXX/XX, Z., štátny občan Slovenskej republiky proti odporcovi L. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. G. XXX/XX, Z., štátny občan Slovenskej republiky, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/88/2000-17 zo dňa 26.07.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2000, ktorým rozsudkom bol odporca zaviazaný platiť výživné na navrhovateľku sumou 6,63 Eur ( 200,- Sk ) mesačne, počnúc od 01.04.2014.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala zrušiť vyživovaciu povinnosť odporcu voči nej, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/88/2000-17 zo dňa 26.07.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2000 sumou 6,63 Eur ( 200,- Sk ) mesačne počnúc od 01.04.2014.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.04.2014.
Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala tak, že trvá na podanom návrhu na začatie konania. Ďalej uviedla, že ukončila prípravu na budúce povolanie tým, že po ukončení základnej školy začala navštevovať učňovskú školu - odbor kuchár - čašník, ale nechala toto štúdium. V súčasnosti si hľadá aktívne zamestnanie. Výživným nie je odkázaná na svojho otca, ani na svoju matku.
Odporca vypovedal tak, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, pretože je naozaj schopná sama sa postarať o vlastnú výživu.
Dokazovanie súd vykonal prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6C/88/2000, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započínanie nie je možné.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona, nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti aj po dosiahnutí plnoletosti nie sú schopné samy sa živiť, napríklad počas prípravy na budúce povolanie.
Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti význam. Veková hranica 18 rokov má však význam z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti možno začať konanie o určenie výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka sa v súčasnosti nepripravuje na budúce povolanie štúdiom a nie je výživným odkázaná na svojho otca a ani matku. Tieto okolnosti preukázala vypovedaním na pojednávaní. Súd konštatuje, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a preto rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť odporcu voči dcére - navrhovateľke zrušil počnúc od 01.04.2014.
Navrhovateľka bola úspešná v konaní, vzdala sa práva na náhradu trov konania, takže súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak sa na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Pretože účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania, súd pri vyhotovení rozsudku postupoval podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko účastníci po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali sa práva odvolania, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.