Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého C., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: matky H. a otca O., v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. septembra 2022 č.k. -280, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.09.2022 č.k. -280 v napadnutých častiach o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, nedoplatku na zročnom výživnom (výroky I., II.) a súvisiacich častiach - vo výrokoch III. a V. tak, že s c h v a ľ u j e dohodu rodičov nasledovného znenia:

„Otec sa zaväzuje prispievať mal. C. E., nar. XX.XX.XXXX výživným zvýšeným zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne s účinnosťou od 26.10.2020 do 30.11.2021, zvýšeným výživným v sume 350,- eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2021 do 01.12.2022, výživným v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2022 do 28.02.2023 a zvýšeným výživným v sume 170,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2023, ktoré sa zaväzuje poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. C. E. za obdobie od 26.10.2020 do 21.03.2023 vo výške 3.720,92 eur sa otec maloletého dieťaťa zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 104,- eur, splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok v prípade s omeškaním čo i len jednej splátky zročného výživného.“

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.07.2019 č.k. -171 v časti o vyživovacej povinnosti otca k maloletému C..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému C. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne s účinnosťou od 26.10.2020 do 30.11.2021 a s účinnosťou od 01.12.2021 na sumu 350,- eur mesačne, s tým, že výživné je splatné vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výrokom II. nedoplatok na zročnom za obdobie od 26.10.2020 do 30.09.2022 vo výške 3.323,50 eur, otcovi

povolil splácať v 20-tich mesačných splátkach po 166,16 eur, zročným spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, a to pod stratou výhody splátok. Zároveň výrokom III. rozhodol, že jeho rozsudkom sa mení výroková časť rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -171 zo dňa 18.07.2019 v časti upravujúcej výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému C.. Výrokom IV. návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.09.2020 do 26.10.2020 zamietol. V konečnom dôsledku výrokom V. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca v prospech maloletého dieťaťa s účinnosťou od 01.09.2020 dôvodiac, že od doby poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa a pôvodne určené výživné 100,- eur mesačne nepostačuje na všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Otec žiadal návrh zamietnuť, poukazoval na to, že nad rámec platenia výživného zakupuje dieťaťu rôzne potrebné veci. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 29.09.2021 návrh matky zamietol, ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom zrušené uznesením zo dňa 07.03.2022 s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie. Súd prvej inštancie dokazovanie doplnil, zistený skutkový stav vyhodnotil a dospel k záveru, že návrh matky je v základe dôvodný. Za aplikácie ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine konštatoval zmenu pomerov na strane tak maloletého dieťaťa, ako aj oboch rodičov, odôvodňujúcu úpravu výživného. Dospel k presvedčeniu, že jednoznačne je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého C. podstatne vyššou sumou, ako tomu bolo doposiaľ. Vychádzajúc zo zistených príjmov otca (zo zamestnania a sociálnych dávok), ktoré ako uviedol s vysokou pravdepodobnosťou nepovažoval za jediný zdroj príjmu otca (vzhľadom na užívanie bytu na ulici E. T. X v H. tretími osobami), zvýšil vyživovaciu povinnosť otca odo dňa podania návrhu t.j. od 26.10.2020 do 30.11.2021 zo sumy 100,- eur na 170,- eur mesačne a následne od 01.12.2021, kedy sa otec zamestnal u súčasného zamestnávateľa, zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 350,- eur mesačne, pričom zohľadnil aj existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca k dcére P. vo výške 132,- eur mesačne. Mal za to, že zo strany otca absolútne nemožno počítať s ochotou prispievať matke v prípade potreby aj nad rámec výživného, konštatoval tiež, že zo strany otca chýba dostatočný rešpekt voči osobe matky, ako aj náležité docenenie jej rodičovských schopností, čo sa pretavuje do jeho neadekvátneho postoja voči potrebám matky i maloletého z ktorých dôvodov určil výživné v takej miere, aby zabezpečilo maloletému rovnakú životnú úroveň ako má otec a poskytlo matke dostatok financií na úhradu odôvodnených potrieb maloletého aj v súčasnej dobe, poznačenej výrazným nárastom cien. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.10.2020 do 30.09.2022 súd zistil vo výške 3.323,50 eur (13,50 eur alikvotná časť za 6 dní mesiaca 10/2020 + 70,- eur x 13 mesiacov + 250 x 10 mesiacov). Zistený nedoplatok povolil otcovi splácať v 20-tich mesačných splátkach po 166,16 eur zročných spolu s bežným výživným, a to pod stratou výhody splátok. V prípade omeškania s úhradou čo i len časti niektorej splátky, stáva sa bez ďalšieho zročným celý dlh. Návrh matky v časti, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu (od. 01.10.2020) súd zamietol, nakoľko nezistil žiadne výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by matke bránili podať návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca skôr. Zároveň rozhodol o zmene skoršieho rozhodnutia o výživnom, a to rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -171 zo dňa 18.07.2019 v časti upravujúcej výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému C.. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého dieťaťa, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alt. navrhoval jeho zmenu tak, že výživné bude zvýšené len na sumu 150,- eur a nebude vyčíslené zročné výživné. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie) v konkrétnostiach namietal, že nemôže súhlasiť so súdom prvej inštancie určenou výškou výživného s poukazom na to, že táto nezodpovedá jednak odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a pomerom samotného otca ako povinného rodiča. Poukazoval na to, že nad rámec plnenia si vyživovacej povinnosti zakúpil v rozhodnom období dieťaťu rôzne veci celkovo za čiastku 358,- eur. Opomenúť nemožno podľa jeho názoru ani to, že v rozhodnom období sa zvyšoval tiež príjem matky, ktorá naviac poberá daňový bonus a rodinné prídavky. Podľa jeho názoru táto neuviedla skutočné mesačné výdavky na dieťa, ale tieto účelovo prezentovala vo vyššej miere, ako sú v skutočnosti. Súd neprihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, svoje rozhodnutie podľa jeho názoru tiež dostatočne neodôvodnil. Poprel tvrdenie, že prenajíma byt, ktorý je v jeho vlastníctve

za odplatu. Aktuálne v ňom býva sám, byt je v rekonštrukcii. Poukázal tiež na to, že s účinnosťou od 01.12.2022 končí jeho pracovný pomer s Q., keďže bol dohodnutý na dobu určitú, nebude preto v jeho možnostiach stanovené výživné platiť. Tiež nebolo zohľadnené, že priemer jeho príjmu bol navýšený o odmenu, ktorá mu bola vyplatená pri príležitosti životného jubilea, čo však nie je pravidelný príjem, preto podľa jeho názoru ho nemožno zahŕňať do výpočtu výšky jeho mzdy pre potreby výživného.

4. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, dôvodiac jeho vecnou správnosťou. Nesúhlasí s tým, že ňou tvrdené výdavky na dieťa sú prehnané, či nezodpovedajúce realite. Poukázala na to, že veci, ktoré synovi otec kúpil, nemožno charakterizovať ako niečo, čo by mohlo nahradiť bežné výživné. Počítač bol starý, matka ho musela zameniť, playstation mu kúpil, keď mal 4 roky. Pokiaľ otec poukazoval na to, že dieťa dostáva príspevky tiež od starých rodičov z otcovej strany, toto nie je možné započítavať na vyživovaciu povinnosť otca. Ťažiskovo poukazuje na to, že pomery otca sú neporovnateľne lepšie ako jej. Od 1.11.2022 je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá len dávku vo výške 442,80 eur. Tvrdenie otca, že tento svoj byt neprenajíma za odplatu, považuje za účelové. Tiež poukázala na to, že otec často mení zamestnanie, je evidovaný na úrade práce, zrejme s úmyslom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Na strane maloletého sa podstatne zmenili pomery, preto výživné vo výške určenej súdom je opodstatnené. Otec nemá také výdavky, aby z príjmu, ktorý dosahuje, nemohol takéto výživné platiť. S vyjadrením kolízneho opatrovníka súhlasila a plne sa s ním stotožnila.

6. Otec vo svojej písomnej replike na vyjadrenie matky uvádzal, že matka klame, pokiaľ ide o počítač, nie je pravdou, že by mu kúpil počítač rozbitý a tiež o ďalších veciach, ktoré zakupoval nad rámec platenia výživného. Do pozornosti dal, že v čase, kedy písal repliku, už bol nezamestnaný, aj keď si aktívne prácu hľadá, vzhľadom na celkovú spoločenskú situáciu to bude zložité, preto žiadal znížiť výživné určené mu súdom na 130,- eur mesačne od 01.12.2021 s tým, že bude zrušené aj rozhodnutie v časti vyčísleného zročného výživného. Žiadal, aby odvolací súd skúmal, či boli splnené dôvody skončenia pracovného pomeru matky, keďže táto vo vyjadrení k odvolaniu uvádzala, že skončila pracovný pomer k 01.11.2022. Zároveň poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že nespĺňa zákonné podmienky v súvislosti s evidenciou na úrade práce, nepoberá žiadne dávky v nezamestnanosti, ani sociálne dávky.

7. Matka v písomnej duplike na repliku otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazuje na to, že o zvýšenie výživného žiadala s poukazom na zmenu a potreby dieťaťa, tiež s prihliadnutím na infláciu, extrémny rast cien, prirodzené zvyšovanie životných nákladov, ako aj svoju situáciu, v dôsledku ktorej nie je sama spôsobilá tieto potreby dieťaťa uhradiť.

8. Krajský súd Trenčín, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), nariadil za účelom doplnenia dokazovania pojednávanie ( ) a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania ( a ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa v napadnutých častiach

- o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, nedoplatku na zročnom výživnom (výroky I., II.) a v súvisiacich častiach - vo výrokoch III. a IV. zmeniť, keďže v tomto rozsahu neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Rozhodnutie v jeho zostávajúcej - zamietajúcej časti (výrok IV.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

9. V posudzovanej veci matka žiadala zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca v prospech maloletého dieťaťa s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na rast životných nákladov.

10. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozhodnutím vo veci, a to rozsudkom zo dňa 29. 09. 2021 pod č.k. -117 návrh matky zamietol.

11. V dôsledku odvolacej intervencie kolízneho opatrovníka, odvolací súd (Krajský súd v Trenčíne) uznesením zo dňa 07.03.2022 pod č.k. -179 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v intenciách mu daných je potrebné doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci so zreteľom na vyšetrovací princíp, ktorým je tento typ konania ovládaný.

12. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím, ktorý bol predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní, a to rozsudkom zo dňa 28.09.2022 č.k. -280 vyživovaciu povinnosť otca v prospech maloletého dieťaťa zvýšil, a to diferencovane vo vymedzených časových úsekoch, a to zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne od 26.10.2020 do 30.11.2021 a s účinnosťou od 01.12.2021 zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne s tým, že zároveň vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.10.2020 do 30.09.2022 v celkovej výške 3.323,50 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 166,16 eur spolu s bežným výživným a vo zvyšku návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca (za obdobie pred podaním návrhu) zamietol s tým, že zároveň zmenil výrokovú časť rozhodnutia, ktorým bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca v prospech maloletého C. (rozsudok OS Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.07.2019 č.k. -171).

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o zvýšení výživného a vyčíslení zročného zameškaného výživného odvolaním napadol otec, dožadujúc sa jeho zrušenia, dôvodiac tým, že toto presahuje limity nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj jeho osobné, majetkové a zárobkové možnosti, ťažiskovo tvrdiac, že došlo k zmene pomerov na jeho strane po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a to v tom, že od 01.12.2022 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce bez nároku na dávku v nezamestnanosti, či sociálnu dávku. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zmenu pomerov od doby rozhodnutia súdu prvej inštancie však na svojej strane tvrdila aj samotná matka a to v tom, že od 01.11.2022 je nezamestnaná a poberá len dávky vo výške 442,80 eur.

14. S poukazom na oboma rodičmi tvrdenú zmenu v skutkových okolnostiach významných pre výšku vyživovacej povinnosti otca v prospech maloletého dieťaťa, ktorá mala nastať až po tom, ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol, z čoho je zrejmé, že tieto nové skutočnosti neboli (ani byť nemohli) predmetom dokazovania a hodnotenia súdom prvej inštancie, odvolací súd za účelom doplnenia dokazovania nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých účastníkov a ich zástupcov.

15. Po otvorení pojednávania na odvolacom súde, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.03.2023, rodičia maloletého dieťaťa predniesli obsah dohody rodičov, ktorú uzatvorili v otázke, ktorá bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu, t.j. zmeny vyživovacej povinnosti otca, ako aj výšky a splatnosti zročného výživného v znení, ako je táto uvedená vo výroku tohto rozsudku s tým, že žiadali o jej schválenie odvolacím súdom.

16. Kolízny opatrovník po oboznámení sa s obsahom dohody doporučil túto schváliť s tým, že táto korešponduje so záujmom maloletého dieťaťa a zároveň zodpovedá aj pomerom oboch rodičov.

17. V zmysle SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany rodičovstva, kde okrem iného, je zaručené právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí je základnou úlohou súdu v procese rozhodovania o právach detí.

18. Rodičovské práva a povinnosti majú teda rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa.

19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine).

23. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, bolo preto potrebné posudzovať aj dohodu rodičov o výživnom, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave výživného (tiež o jeho zmene) rozhoduje.

25. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce skutočnosti významné z hľadiska zákonných určujúcich kritérií, ovplyvňujúcich výšku (zmenu) vyživovacej povinnosti povinného rodiča a dospel k záveru, že rodičmi uzatvorená dohoda rodičov korešponduje tak so záujmom maloletého dieťaťa z hľadiska nákladov na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb s prihliadnutím na vek, zdravotný stav dieťaťa, školu, ktorú navštevuje, jeho záujmy, zmenu v jeho pomeroch od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča a zároveň zodpovedá aj pomerom na strane oboch rodičov, keďže z hľadiska svojej časovej diferenciácie zohľadňuje výšku ich príjmov, ako aj počet ich vyživovacej povinnosti a celkové majetkové pomery v jednotlivých obdobiach, ako aj skutočnosť, že finančné vyjadrenie výživného zo strany matky je čiastočne kompenzované výkonom jej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, reflektuje tiež na tzv. valorizačnú klauzulu, a preto uzatvorenú dohodu rodičov schválil, keďže nezistil žiadnu skutočnosť v rámci obsahu tejto dohody, ktorá by bola v rozpore s platnou právnou úpravou, otázku vyživovacej povinnosti povinného rodiča (tiež jeho zmenu) upravujúcou.

26. Odvolací súd v procese posudzovania možnosti schválenia uzatvorenej dohody rodičov vychádzal z toho, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu bola vykonaná rozhodnutím OS Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.07.2019 č.k. -171, od ktorej doby došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov, keďže maloletý C. v čase poslednej úpravy výživného bol predškolákom, v súčasnosti navštevuje 4. ročník základnej školy a okrem štandardných výdavkov na školské potreby, navštevuje tiež školský klub, za ktorý matka platí 9,- eur mesačne, stravné v škole predstavuje cca 23,- eur mesačne, matka na nákup jeho oblečenia priemerne vynakladá 39,- eur mesačne, dieťa býva častejšie choré, čo si vyžaduje náklady na zakúpenie liekov, nosí okuliare, opakovane bol ošetrený u stomatológa a v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa matka preukázateľne vynaložila za cca trištvrte roka čiastku 400,- eur.

27. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, vychádzajúc zo spisu, priemerný mesačný netto príjem otca v čase poslednej úpravy výživného bol 1.381,- eur, v rozhodnom období vzťahujúcom sa k matkou požadovanému zvýšeniu výživného zo všetkých poberaných zdrojov (príjme, dávky) bol netto príjem otca celkovo v roku 2020 vo výške 17.155,- eur, v roku 2021 vo výške 12.517,- eur a za 01-06/2022 vo výške 11.912,- eur, z čoho vychádza priemerný mesačný netto príjem otca v roku 2020 vo výške 1.430,- eur, v roku 2021 vo výške 1.043,- eur a za 01-06/2022 vo výške 1.985,- eur. Od 01.12.2022 do 01.03.2023

bol otec nezamestnaný v dôsledku toho, že mu skončil pracovný pomer dojednaný s Q. na dobu určitú, v ktorom období bol otec evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti (pre nesplnenie zákonných predpokladov) a bez poberania sociálnych dávok. Od 01.03.2023 je podľa svojho vlastného vyjadrenia odprezentovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom, zamestnaný v I. s brutto príjmom mesačne 1.200,- eur. Je výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí na ulici E. T. X v H., pravidelné mesačné poplatky spojené s užívaním tohto bytu boli vo výške 177,90 eur, pričom zahŕňajú poplatok za poistenie, dažďovú vodu a za výkon správy, ďalej zálohy za ÚK, za TÚV, za výťah, za ohrev TÚV, za vodné a stočné, za osvetlenie spoločných priestorov a ďalej paušálnu náhradu výdavkov a príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv. Vzhľadom na vzniknuté pochybnosti ohľadne skutočnosti, či byt vo vlastníctve otca nie je ním prenajímaný, súd prvej inštancie požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru H., aby vykonalo diskrétne šetrenie v mieste trvalého pobytu otca, z ktorej ich písomnej odpovede zo dňa 06.07.2022 vyplynulo, že bolo zistené, že na adrese H., E. T.. X, v byte číslo XX na X. poschodí býva v podnájme S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., spolu s jej maloletými vnukmi A. U., nar. XX.XX.XXXX a E. U., nar. XX.XX.XXXX., pričom by tam mala prespávať aj jej dcéra E. U.. Byt prenajíma majiteľ O.. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. X, H., ktorý v ňom nebýva, nakoľko ho prenajíma cca 2 až 3 roky. Otec (oboznámený so správou polície pri nahliadnutí do spisu dňa 26.09.2022) následne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie začal tvrdiť, že on v uvedenom byte býva spolu s pani S. U., a to už cca 2 roky. Má ísť o jeho známu, ktorá má XX rokov a veľmi ťažký osud, nakoľko jej dcéra prepadla drogovej závislosti a pani U. zostali v starostlivosti jej 2 maloleté deti. Pani U. prišla o bývanie, preto jej ponúkol, že môže bývať u neho. V jednej miestnosti údajne žije otec a v druhej miestnosti pani U. s jej deťmi. Pani U. otcovi na bývanie neprispieva pravidelne, pretože je na tom finančne zle. Niektorý mesiac mu dáva 50,- eur, niektorý 100,- eur a niekedy aj nič. Vyčísliť koľko pani U. otcovi za bývanie doposiaľ zaplatila, otec nevedel, nakoľko sa to vraj nedá povedať. Podľa tvrdenia otca v priebehu odvolacieho konania doloženého fotodokumentáciou, byt je aktuálne v rekonštrukcii, obýva ho sám, nikomu ho neprenajíma. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť ku P., ktorá má aktuálne XX rokov a je študentkou X. ročníka vysokej školy v T., čiže vyživovacia povinnosť otca k nej naďalej trvá. Otec na jej výživu prispieva od jej 8 rokov sumou 132,70 eur.

28. Priemerný mesačný netto príjem matky od poslednej úpravy výživného stúpol zo sumy 559,- eur na sumu 685,- eur mesačne, t.j. o 126,- eur mesačne. Za bývanie matka hradí cca 211,- eur mesačne, telekomunikačné služby, TV a internet matku stoja cca 74,- eur mesačne. Matka je však od 01.11.2022 nezamestnaná v dôsledku toho, že ukončila pracovný pomer u svojho posledného zamestnávateľa dohodou, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávky vo výške 442,80 eur a podľa jej tvrdenia na odvolacom súde od 01.04.2023 má perspektívu zamestnania s príjmom cca 500,- až 600,- eur brutto mesačne.

29. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

30. Keďže v posudzovanej veci rodičia mal. dieťaťa uzatvorili v priebehu odvolacieho konania dohodu rodičov tak o zmene vyživovacej povinnosti, ako aj výške a podmienkach splatnosti zročného výživného, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako súladnú so záujmom mal. dieťaťa a neodporujúcu zákonu s prihliadnutím na skutkové okolnosti veci, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v dotknutých častiach tak, že túto dohodu rodičov schválil v znení, ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia, zároveň zmeniac tiež posledné súdne rozhodnutie, ktorým bola doposiaľ vyživovacia povinnosť otca v prospech mal. dieťaťa upravená.

31. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

34. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle , pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.

35. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania vzniknutých tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle .

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať. Následkom nesplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí môže byť možnosť súdu na návrh zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa podľa Zákona o rodine, rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému alebo zastaví výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu, skutočnosť, že trovy výkonu rozhodnutia môže znášať povinný, možnosť súdu uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie, pokutu, a možnosť odsúdenia pre trestný čin marenia výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí na trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.