Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sp-9-2014.pdf
PDF · 90.62 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sp/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. konateľom Ľubomírom Balogom, proti odporcovi Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Markušovská cesta č. 1, za účasti W. L., bytom K. Č.. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 2176/2013 zo dňa 25. 10. 2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 25. 10. 2013 č. V 2176/2013.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,-- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím č. V 2176/2013 zo dňa 25. 10. 2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 336/2013-PTR, uzavretej dňa 10. 09. 2013 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a W. L., bytom K. Č.. XX, ako záložcom, zastúpeným na základe dohody o splnomocnení uzavretej splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetnou záložnou zmluvou záložca dáva do zálohu nehnuteľnosti záložcu nachádzajúce sa v katastrálnom území K. evidované na liste vlastníctva č. XX, a to dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele číslo XXX/X a pozemok registra C KN, parcelné číslo 100/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera pozemku: 380 m2 pod B 1 nachádzajúce sa v podielovom spoluvlastníctve záložcu v podiele 1/4. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že preskúmal návrh na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti ako aj jeho prílohy a zistil, že navrhovateľ a účastník konania W. L. uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 09. 2012. Odporca zistil, že dlžník sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere podpísaním Dohody o splnomocnení a na základe zmluvného zastúpenia vyplývajúceho z tejto dohody uzatvoril zástupca dlžníka zmluvu o zriadení záložného práva. Odporca v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona preskúmal platnosť zmluvy a to či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je právny úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Odporca teda skúmal, či došlo k vzniku predmetného zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Uzavretú dohodu o splnomocnení považuje odporca za neprijateľnú
podmienku, a teda za neplatnú pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, nakoľko bola vyhotovená vo forme predtlačeného formulára, kde bol splnomocnenec už vopred vpísaný, t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa (záložcu) zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa. Neplatnosť právneho úkonu vidí správny orgán aj v skutočnosti, že z dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Správny orgán posúdil uzavretie dohody o splnomocnení ako neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Svoj právny záver správny orgán opieral o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Sžo 17/2007 zo dňa 12. 12. 2007 a o ďalšie rozsudky krajských súdov.
Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ včas podal opravný prostriedok zo dňa 05. 11. 2013, v ktorom žiada zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Predmetom dohody o splnomocnení je podľa navrhovateľa bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom a podľa názoru navrhovateľa dohodu o splnomocnení nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ uviedol, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že nemôže súhlasiť s tým, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Uviedol, že pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným dvojstranným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca ďalej namietal, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha podľa názoru odporcu nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa ustanovenia § 47 odsek 3 Správneho poriadku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľ považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa názoru navrhovateľa odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 16. 01. 2014 zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí v celom rozsahu a navrhol rozhodnutie potvrdiť.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 08. 04. 2014 navrhovateľ nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 01. 04. 2014 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 21. 03.
2014 a tiež súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastník konania W. L. svoju neúčasť neospravedlnil, predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 18. 03. 2014. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom W. L. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 09. 2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 300,-- eur a dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere, ako aj ostatné celkové náklady v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 14. 09. 2012 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom W. L. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom.
Dňa 10. 09. 2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 336/2013-PTR medzi navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 09. 2012.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je okresný úrad povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Povinnosťou okresného úradu rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva je skúmať návrh na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností spolu s jeho prílohami. Povinnosťou okresného úradu v tomto prípade bolo skúmať, či predmetná zmluva o zriadení záložného práva č. 336/2013-PTR uzavretá medzi záložným veriteľom a záložcom zastúpeným splnomocnencom je v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd uvádza, že predmetná dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom W. L. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá, tak ako to správne uviedol správny orgán s poukazom na citované ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje taktiež absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Podľa názoru súdu sa dlžník uzavretím dohody o splnomocnení reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy o úvere v spojení s obsahom dohody o splnomocnení, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi.
Súd na záver dodáva, že odvolacia námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania, neobstojí, nakoľko odporca v napadnutom rozhodnutí vôbec nepoukazuje na neprijateľnosť podmienok v uzavretej zmluve o úvere a jej posúdením ako spotrebiteľskej zmluvy, ale zaoberá sa výlučne neplatnosťou právneho úkonu uzavretia záložnej zmluvy v dôsledku neplatne udeleného plnomocenstva zo dňa 14. 09. 2012.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O. s. p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,-- eur určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.