Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-127-2013.pdf
PDF · 131.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-11C/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľa mal. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom proti odporcovi H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., XX N. D. Y. R., R. XX, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Krutou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, ul. Slovenských partizánov 1130/50-5, za účasti matky maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J.. J. XXX/X, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie o určenie otcovstva k maloletému P. B., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.
II. Mal. P. B. z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. B. sumou 95,- Eur mesačne s účinnosťou od 02.04.2013, ktoré je povinný platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. P. B., za obdobie od 02.04.2013 do 30.04.2014 vo výške 1.231,83 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh.
V. Súd styk otca s maloletým P. B. n e u p r a v u j e.
VI. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
VII. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 2. apríla 2013 domáhal rozhodnutia súdu o určenie otcovstva k maloletému P. B., nar. XX.XX.XXXX, z toho dôvodu, že do podania návrhu nebolo určené otcovstvo. Uviedol, že maloletý P. pochádza zo vzťahu D. B. a H. X.. Maloletý sa narodil v čase trvania manželstva D. B. so Y. B.. V konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 5C/1407/99 Y. B. otcovstvo k dieťaťu úspešne zaprel. V konaní o zapretie
otcovstva bol H. X. vypočutý ako svedok a v tomto konaní otcovstvo k maloletému uznal. Napriek tomu, ale k uznaniu otcovstva súhlasným vyhlásením pred matrikou nedošlo a následne sa rodičia prestali spolu kontaktovať. V súčasnosti je H. X. vo A., kde je ženatý a mal by podnikať. Bližšie informácie o označenom otcovi nevie. Ďalej uviedol, že pôvodne sa odporca domáhal určenia otcovstva v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, konanie bolo vedené pod sp. zn. 5C/355/2002, avšak konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Matka maloletého má záujem na určení otcovstva k maloletému a úpravu rodičovských práv a povinností. Biologickým otcom maloletého je odporca H. X., pretože v rozhodnom čase pre počatie maloletého sa s ním intímne stýkala. S otcom maloletého plánovali spoločnú domácnosť, avšak po jej otehotnení, odišiel pracovať do A. a postupne sa ich vzťah skončil. Keď bola v 7. mesiaci tehotenstva povedal, že vo Francúzsku má priateľku, a preto sa rozišli. Po narodení maloletého, matka otca informovala. Maloletého videl. Potom sa s biologickým otcom maloletého snažila skontaktovať, a to aj prostredníctvom jeho rodičov, ale neúspešne. Teraz už viac rokov nie sú v kontakte. Maloletý P. navštevuje 8. ročník základnej školy v Myjave. Stravuje sa v školskej jedálni. Za stravu mesačne platí 22,- Eur. Chodí na doučovanie matematiky, anglického jazyka a slovenského jazyka, kde poplatok je 6 až 7 Eur za hodinu doučovania. Doučovanie absolvuje približne 2 krát do týždňa. Maloletý potrebuje okuliare, nakoľko slabšej vidí. S poukazom na príjem si to však nemôže matka dovoliť. Maloletý má problémy so zubami. Je pre ňu finančne náročné zabezpečiť synovi potreby spojené s trávením voľného času, pretože vo voľnom čase hrá reprezentačne volejbal, s čím sú zvýšené výdavky, mesačne v sume 100,- Eur. Na turnaje potrebuje mať zabezpečenú stravu, ošatenie, cestovné. Keďže hrá reprezentačne, je potrebné mu pravidelne zakupovať športové oblečenie. Okrem toho hrá stolný tenis, jazdí na skateboarde, kolieskových korčuliach a na bicykli. Biologicky otec doposiaľ na potreby maloletého neprispel žiadnou sumou. Matka k svojim pomerom uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti Lidl, prevádzka Myjava, s priemerným mesačným príjmom vo výške 350,-Eur. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a maloletými deťmi. Okrem maloletého P. má vyživovaciu povinnosť k maloletému H. Z., nar. XX. XX. XXXX.
Odporca nerozporoval tvrdenia matky týkajúce sa jeho otcovstva k maloletému Erikovi. Otcovstvo uznal a stotožnil sa aj s tvrdením, že sa sám domáhal určenia otcovstva k maloletému P.. Svoj návrh v predmetnej veci však vzal späť, nakoľko mu matka maloletého oznámila, že v prípade určenia otcovstva súdom, toto rozhodnutie rešpektovať nebude. Bude styku maloletého s odporcom a celou jeho rodinou brániť. Poznajúc povahu matky maloletého a v dôsledku vtedajších životných okolností, vzal svoj návrh na určenie otcovstva späť. Tvrdenia, ktoré tvoria zvyšnú časť návrhu, odporca kategoricky odmietol, pretože nie je pravdou, že by sa matka maloletého snažila s ním alebo jeho rodičmi kontaktovať. Naopak odporca sa opakovane snažil kontaktovať matku maloletého za účelom stretnutia s maloletým a určením podmienok styku s maloletým, avšak matka na tieto snahy nikdy nereflektovala. V priebehu prvých rokov života maloletého sa o maloletého P. starala jej matka, pretože v tej dobe matka žila a pracovala v W. ako tanečnica a masérka. Odporca sa opakovane snažil o stretnutie s maloletým, tento mu však bolo zakaždým odmietnutý, buď matku maloletého alebo jej rodičmi. Matka maloletého P., ako aj jej rodičia zakazovali rodičom odporcu akokoľvek sa kontaktovať s maloletým a postupom času, keď dosiahol maloletý vyšší vek, mu bránili sa s ním stretávať. Rovnako nie je pravdou, že by sa vzťah odporcu a matky maloletého skončil z dôvodu, že si odporca našiel vo A. priateľku ešte pred narodením maloletého. Súčasnú manželku a jeho jedinú partnerku od predmetnej doby spoznal až za života maloletého. V roku 2001 sa s ňou oženil. V dôsledku vyššie uvedených skutočností odporca vzdal snahu o stretávanie sa s maloletým. Odporca má za to, že predmetný návrh na určenie otcovstva je účelový a matku maloletého vedie snaha o získanie sekundárneho príjmu namiesto reálneho, čomu nasvedčuje okrem extrémneho časového odstupu podania návrhu od narodenia maloletého i absurdná suma požadovanej vyživovacej povinnosti otca, uvedená v návrhu vo výške 800,- Eur mesačne. Matka predmetnú výšku požadovanej vyživovacie povinnosti nijako neodôvodnila. Celkové výdavky na maloletého v zmysle návrhu nedosahujú ani jednu štvrtinu tejto sumy. Odporca je prirodzene ochotný prispievať na výživu maloletého P., avšak vzhľadom na svoje možnosti a schopností maximálne v sume 95,-Eur mesačne, ktoré vychádzajú z jeho zárobkových možností a vynaložených mesačných výdavkov. V priebehu konania odporca upustil od striktnej úpravy styku s maloletým P.. Ponecháva stretávanie na vzájomnej dohode medzi ním a P.. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti z jeho strany, po zvážení všetkých majetkových možností, zaslal matke maloletého návrh na uzatvorenie rodičovskej dohody, ktorá však dohodu odmietla. K tomuto návrhu pristúpil potom, ako zhodnotil aj tú skutočnosť, že P. pôjde na strednú školu a svoje finančné možnosti. Fakt, že k určeniu otcovstva sa nikdy nebránil, ako aj správanie matky je podľa neho dôvodom preto, aby výživné bolo určené až odo dňa právoplatnosti určenia otcovstva, pretože inak by to bolo vzhľadom na zistenú situáciu a postoj matky v
rozpore s dobrými mravmi. Matka doteraz presne nešpecifikovala výdaje, jediné výdavky sú 25,- Eur na stravu a 1,93 Eur bol rozpočítaný poplatok za vývoz smetí. Ostatné výdavky boli nepravidelné.
Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné vo výške 95,- Eur mesačne, avšak s tým, že účinnosť bude určená 3 roky spätne vzhľadom na to, že odporca vedel, že je otcom a túto skutočnosť ani nepopieral.
Potom, o čo bol podaný na tunajší súd návrh na určenie otcovstva voči odporcovi, došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov na pojednávaní konanom dňa 31.10.2013. Odporca otcovstvo k maloletému P. uznal a súčasne sa aj stotožnil s tvrdením, že sám sa domáhal určenia otcovstva k maloletému, avšak svoj návrh v predmetnej veci však vzal späť, nakoľko mu matka maloletého oznámila, že v prípade určenia otcovstva súdom, nemieni rešpektovať stretávanie otca s dieťaťom a bude tomuto stretávaniu ako aj stretávaniu s jeho rodinou brániť. Tomuto konaniu predchádzalo konanie o zapretie otcovstva zo strany manžela matky maloletého, pričom rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5C/1407/99-13 zo dňa 12.03.2001 bolo určené, že vtedajší manžel matky Y. B., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého P.. V konaní matka uviedla, že otcom dieťaťa je jej druh H. X., s ktorým v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa aj žila v spoločnej domácnosti.
Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa § 108 O.s.p. súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
S poukazom na súhlasné vyhlásenie rodičov podporené aj vykonaným dokazovaním, súd konanie o určenie otcovstva v zmysle § 108 O.s.p. zastavil, pretože k určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov maloletého P..
Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti odporcu, ktorý vyjadril súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, pretože je pracovne mimo územia Slovenskej republiky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, kolízneho opatrovníka, maloletého P. B., svedka T. X., oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením, písomných vyjadrení odporcu, rodného listu, dokladov o príjme a výdavkoch matky maloletého, dokladov o príjme a výdavkoch odporcu, dokladov o výške poukazovaného výživného, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, pracovisko Myjava a obsahu spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sp. zn. Om 25/01 a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu matky maloletého, ako aj listinných dôkazov, súd zistil, že matka bola zamestnaná v spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., no v súčasnosti je od 26.2.2014 evidovaná v evidencií uchádzačov o zamestnanie. Do pracovného pomeru v spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s. bola prijatá na dobu neurčitú od 1.10. 2012, jej čistý priemerný zárobok za obdobie od 01.10.2012 do 30.09.2013 bol vo výške 5.451,73 Eur. Býva spolu s rodičmi a od nového roku má sľúbený
mestský nájomný byt v N. a výška nájomného by mala byť vo výške 200,-Eur mesačne. S poukazom na skutočnosť, že matka nepreukázala náklady, na ktoré sa odvolávala a s poukazom na jej vyjadrenie, že sa jej nechce chodiť na súd a nebude nikoho označovať a konanie považuje za zbytočne dlhé, súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené a, z ktorých bolo zistené že voči matke prebieha exekúcia vedená pod spisovou značkou EX 1119/11, a to pre pohľadávku voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 323,48 Eur a trov exekúcie s tým, že k dnešnému dňu sa nepodarilo vymôcť vymáhanú pohľadávku ani trovy exekúcie. Matka maloletého uzatvorila dohodu o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Z potvrdenia mesta J. vyplýva, že pre rok 2013 bol určený poplatok vo výške 23,23 Eur na osobu za komunálny odpad a drobné stavebné odpady mesta J.. Matka ďalej preukázala, že mesačne vynakladá na zabezpečenie stravy maloletého v školskej jedálni 25,-Eur. Z potvrdenia očného lekára vyplýva, že maloletý P. potrebuje zdravotnícku pomôcku - okuliare a matka bola informovaná o doplatku za zdravotnícku pomôcku dňa 18.7.2013. Z potvrdenia zubnej ambulancii vyplýva, že matka uhradila za ošetrenie maloletého dňa 15. 11. 2013 sumu 40,- Eur. Za oblečenie zaplatila v období od 28.07.2013 do 27.11.2013 sumu 380,04 Eur a za opravu v DRMobile s.r.o. zaplatila 50,- Eur. V súčasnosti je nezamestnaná a hľadá si prácu. Matka má okrem maloletého P. vyživovaciu povinnosť k synovi H. Z., ktorý študuje na strednej škole a sám sa snaží si aj privyrobiť.
Z rodného listu maloletého P. vyplýva, že sa narodil 8. 8. 1999, miesto narodenia Myjava, matkou je D. B., nar. XX.XX.XXXX, otec bol neuvedený. Maloletý P. je v súčasnosti žiakom 9. ročníka základnej školy a má záujem študovať na strednej priemyselnej škole Myjava, čo vyplýva z potvrdenia, keďže maloletý P. sa zúčastnil dňa otvorených dverí na predmetnej škole. Maloletý P. podľa vyjadrenia matky je športovo zdatný, s čím sú spojené zvýšené náklady na zabezpečenie školskej a mimoškolskej činnosti. U maloletého P. sú zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť z dôvodu, že potrebuje okuliare. Z výpovede maloletého P. vyplýva, že odporcu nepozná, v podstate ani teraz už nemá záujem sa s otcom stretávať, keď už sa doteraz nesnažil s ním stretnúť. Skôr by mal zo stretnutia nepríjemné pocity. Je to pre neho momentálne cudzí človek, o ktorom vlastne ani nevie ako vyzerá, ale sa len domnieva. Zazlieva otcovi, že ho nikdy neprišiel pozrieť, ani keď bol menší, ani keď už mal viac rokov. Nekontaktujú ho ani starí rodičia zo strany jeho otca. Keď bol malý asi dvojročný, má s dedkom fotografie, ale potom už nemá s nimi žiadne spomienky, ani ho nekontaktovali, ani nevie uviesť dôvod, prečo sa tak stalo. Striktne odmieta kontakt so svojím otcom a v podstate ani nevie, ako by bolo možné s ním komunikovať. Starí rodičia chodili pre neho do škôlky. Vie o skutočnosti, že mama bola pýtať peniaze od starých rodičov.
Zo správy referátu poradensko psychologických služieb z konzultácie s maloletým Erikom vyplýva, že cieľom konzultácie bolo zaznamenanie aktuálneho stanoviská maloletého vo veci úpravy stretávania. Maloletý bol informovaný o dôvodoch konzultácie a účele správy, ktorá bude na základe konzultácie vypracovaná a maloletý bude mať možnosť sa s ňou oboznámiť. Maloletý P. počas konzultácie uviedol, že otca nepozná, nestretli sa spolu. Pozná len rodičov svojho otca. So slovom otec, sa mu spája biele miesto. Nebol pri ňom, ani keď ležal v nemocnici s vážnym úrazom. Teraz sa s otcom už stretávať nechce. Zo záveru vyplýva, že maloletý P. sa zúčastnil konzultácie, s otcom sa stretáva nateraz nemá záujem, avšak odporúčajú, aby stretávanie nebolo upravené, ale ani zakázané. Ďalší kontakt maloletého P. s otcom bude pravdepodobne závisieť od záujmu a aktivity otca.
Z písomných vyjadrení odporcu, ako aj predložených listinných dôkazov, súd zistil, že odporca v súčasnosti žije vo A.. Je ženatý. Jeho manželka v súčasnosti nepoberá žiadne dávky, je bez príjmu. Odporca nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem vyživovacej povinnosti k maloletému P.. V minulosti na výživu maloletého P. prispieval, a to dobrovoľne, napriek skutočnosti, že otcovstvo z jeho strany nebolo určené. V období od 1999 do 2002 celkovo prispel na výživu v sumou 25.000,- Sk. Dôvodom, prečo prestal prispievať na výživu maloletého, bola skutočnosť, že mu nebolo umožnené naďalej sa stretávať s maloletým. Ďalej bolo zistené, že pracuje na pozícii murár, pričom jeho priemerný mesačný príjem, predstavuje sumu 1.452,12 Eur netto. Z predmetného príjmu potom odporca každoročne 1 krát odvádzať daň z príjmu, vyrubená daň za rok 2012, splatná v roku 2013, predstavovala sumu 444,- Eur. Z takto zníženého príjmu ďalej odporca odvádza poplatky na zdravotné poistenie, rovnako 1 krát za rok. Za rok 2013 predstavujú tieto odvody sumu 1.048,77 Eur. Teda reálny mesačný príjem, po odpočítaní daní a poplatkov, predstavuje sumu 1.327,72 Eur mesačne. Z predmetnej sumy odporca uhrádza výdavky pozostávajúce zo splátky pôžičky na kúpu nehnuteľností vo výške 510,87 Eur + 18,16 Eur mesačne, splátky na kúpu motorového vozidla vo výške 132,66 Eur mesačne, poplatky
za vodu v priemerne vo výške 9,12 Eur mesačne, poplatku za elektrinu v priemere vo výške 61,20 Eur mesačne, poplatku za telefón a internet vo výške 49,99 Eur mesačne, dane z nehnuteľnosti v sume 928,-Eur ročne, v priemere 77,33 Eur mesačne, výdavky na pohonné hmoty na cestu do zamestnania 48,16 Eur mesačne a nevyhnutné výdavky na zabezpečenie životných potrieb odporcu a jeho nezamestnanej manželky asi 320 až 350,-Eur mesačne. Odporcove výdavky spolu v priemere tvoria 1.227,49 Eur až 1.257,49 Eur mesačne.
Z obsahu spisu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny sp. zn. Om 25/01 vyplýva, ako aj z výpovede svedka T. X., vyjadrenia matky a vyjadrenia odporcu, že vzájomné vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo narušené, čo možno podporiť aj postojom matky pri kladení otázok svedkovi. Svedok potvrdil, že odporca a matka boli priateľmi a ich vzťah fungoval zhruba do 6. mesiaca tehotenstva. Potom medzi nimi nastali nezhody, ktoré boli z dôvodu, že matka odporcovi vyčítala, že málo zarába a pridali sa k tomu žiarlivostné scény. Odporca v tom čase bol nezamestnaný. Nevedel si zohnať prácu, a preto odišiel za prácou do A.. Vo A. bol až do pôrodu. Svedok spolu s manželkou, ako starí rodičia, boli pozrieť matku spolu s maloletým P.. Po návrate z pôrodnice mala matka problémy s bývaním, a tak zostala bývať u rodičov odporcu 7 až 8 mesiacov. Následne sa odporca vrátil z Francúzska, avšak nedošlo medzi matkou maloletého a odporcom k dohode. Odporca si dal podmienku, že obnoví spolužitie s matkou maloletého s tým, že sa medzi nimi upravia vzťahy, avšak k tomu nedošlo. Zo začiatku sa starí rodičia starali o maloletého P. aj o staršieho syna matky. Po dvoch týždňoch prišla matka matky maloletého s tým, že si P. berie. Maloletý P. bol zo začiatku v striedavej starostlivosti starých rodičov, avšak táto striedavá starostlivosť, ako vyplýva aj z potvrdení, ktoré sú súčasťou spisu sp. zn. Om 25/01, mala zlý vplyv na maloletého P.. Maloletý P. sa začal zajakávať. Z dôvodu predmetných problémov boli vykonávané pohovory. Záznamy potvrdzujú, že medzi starými rodičmi nedošlo k dohode o starostlivosti o maloletého P., napriek skutočnosti, ako vyplýva zo správy z roku 2002, že maloletý P. pri stretnutí so starými rodičmi zo strany matky, ako aj otca, sa prejavuje spontánne prirodzene, nebadať rozdiel, že by niekoho odmietal alebo uprednostňoval. Z výpovede svedka, ako aj zo správy, bolo zistené, že došlo k problému pri hospitalizácii maloletého P., kedy nebolo možné ho utíšiť, načo musela byť zavolaná manželka svedka, teda matka odporcu, čo potvrdzuje, že maloletý P. mal veľmi dobrý vzťah so starými rodičmi zo strany odporcu. Následne po zistení problému so zajakáva bolo doporučené, aby dieťa zostalo buď u jedných alebo u druhých starých rodičov. Ďalej z predmetného spisu vyplýva, že vzťahy medzi rodinami sa vyhrotili až do takej miery, že komunikácia medzi rodinami už nebola žiadna. Svedok potvrdil, že matka maloletého asi v období, keď maloletý P. mal 12 rokov, ich požiadala o úhradu na operáciu, no svedok uviedol, že predmetné peniaze jej nedali z toho dôvodu, že nevideli dôvod, keďže operácie sú hradené štátom a súčasne považovali za zvláštnu situáciu, že matka chce ísť do nemocnice spolu s P., ktorý v tom čase mal už 12 rokov. Potvrdil, že matka si prišla pýtať telefónne číslo na odporcu, toto telefónne číslo jej oznámil. Doporučil, aby volala častejšie, pretože odporca pracuje a on sám mu volával niekoľkokrát. Aj 2 týždne sa sám nemôže dovolať. Kontakt s maloletým P. sa prerušil, najmä z toho dôvodu, že sa s ním nemohli stretávať, stretávanie bolo problematické, až došlo k zákazu stretávania. Svedok sa snažil stretávať s maloletým P. aspoň tak, že za ním chodil do škôlky, avšak do škôlky bol zaslaný list. V liste rodičia odporcu boli označení za osoby bez príbuzenského vzťahu k maloletému P.. Maloletého P. popísal ako zábavné dieťa a v podstate u nich mal svoj svet.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Po uznaní otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, nedošlo medzi rodičmi k uzatvoreniu dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, avšak medzi rodičmi nebolo sporná, tá skutočnosť komu má byť zverený maloletý P. do osobnej starostlivosti. Na základe vyjadrení rodičov maloletého P., súd rozhodol o zverení maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, keďže maloletý P. v podstate od narodenia nie je v kontakte so svojím otcom a ako vyplynulo aj z jeho výpovede svojho otca nepozná. V starostlivosti matky o maloletého neboli zistené také dôvody, ktoré by bránili tomu, aby maloletý P. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude naďalej zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého P. a spravovať jeho majetok. Odporca ustúpil od svojho návrhu, aby bolo striktne upravené stretávanie maloletého P. s ním. Zobral do úvahy vyjadrenie P. a žiadal, aby stretávanie s maloletým P. bolo ponechané na ich vzájomnej dohode, a preto súd s poukazom na § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil styk otca s maloletým P.. Ponechal stretávanie na ich vzájomnej dohode vzhľadom na odcudzenie, ktoré nastalo v dôsledku vzájomných rodinných nezhôd, pričom ako vyplynulo zo správy referátu poradensko psychologických služieb, bude ďalší kontakt závisieť najmä od záujmu a aktivity otca.
Druhý rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinný prispievať na výživu maloletého dieťa podľa svojich osobných a majetkových pomerov. Prispievať na výživu dieťaťa je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov sa určujú podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a to nielen v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti v prvom rade posudzuje možnosti existujúce na strane povinného, ako aj na strane oprávneného. Na strane povinného sú to jeho zárobkové schopnosti a možnosti (subjektívne a objektívne podmienky), majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných rodinných príslušníkov. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s pohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie. Určenie výživného je individuálne. V každom jednom prípade súd posudzuje rozdielnu životnú úroveň oboch rodičov, ktorá sa premieta do určenia výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka maloletého je v súčasnosti evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Do zaevidovania bola zamestnaná v spoločnosti Lidl Slovensko v.o.s. a jej mesačný príjem bol vo výške 350,-Eur. Otec je zamestnaný, pričom výška jeho príjmu po odpočítaní povinných odvodov je vo výške1.327,72 Eur. Náklady na pokrytie potrieb na bývanie, dochádzku do práce a bežných potrieb spolu s manželkou, ktorá je nezamestnaná a bez príjmu, je vo výške 1.227,49 Eur až 1.257,49 Eur mesačne. Keďže medzi otcom a matkou nedošlo k zhode, čo sa týka určenia výšky vyživovacej povinnosti, súd vykonal dokazovanie týkajúce sa osobných a majetkových pomerov matky, otca, ako aj odôvodnených potrieb maloletého P.. Dokazovanie bolo sťažené z toho dôvodu, že matka maloletého odmietla označiť a preukázať náklady, ktoré vynakladá na zabezpečenie starostlivosti o maloletého P.. Vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý P. je veľmi športovo nadaný, avšak súdu nepredložila žiaden doklad preukazujúci ňou vynaložené náklady na zabezpečenie týchto potrieb. Preukázala tú skutočnosť, že maloletý P. má zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom, keďže navštevuje zubnú ambulanciou a očnú ambulanciu. Ďalej preukázala náklady na stravovanie v školskej jedálni vo výške 25,-Eur. Iné náklady nepreukázala a ani ich neoznačila. Nepochybne maloletý P. má potreby v súvislosti so školskou dochádzkou ako aj mimoškolskou činnosťou, ako aj zabezpečeným bežných životných potrieb. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec prispieval v rokoch 1999 až 2002 na výživu maloletého P.. Z tohto postoja posúdil jeho vzťah k plneniu si vyživovacej povinnosti. No vzhľadom na zárobkové pomery a náklady na zabezpečenie si životnej úrovne vo Francúzsku, ktorá je finančne náročná, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, neumožňuje určiť vyššie výživné ako vo výške 95,- Eur mesačne s účinnosťou od 02.04.2013, podania návrhu, v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka a vykonaného dokazovania ohľadom pomerov maloletého a jeho rodičov, keďže v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Teda nie od právoplatnosti rozhodnutia o určení otcovstva. Splatnosť určil s ohľadom na obdobie, v ktorom je otcovi vyplácaná výplata. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Čo sa týka účinnosti plnenia vyživovacej povinnosti, súd poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne. Tri roky spätne sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti, avšak za predpokladu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, a či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V prípade, ak súd zistí existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri určovaní výživného za minulé obdobie, súd ďalej zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k stanoveniu podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak z ustálenej judikatúry vyplýva, že výnimočným dôvodom určite nie je neznalosť možnosti uplatňovať si výživné, neznalosť matky o presnej adrese, ako ani osobné konflikty medzi rodičmi maloletého P.. Za relevantné dôvody by bolo možné považovať zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, alebo konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). V predmetnom konaní práve naopak bola preukázaná opakovaná snaha odporcu o určenie otcovstva. Nemožno teda považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Keďže súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, nebolo potrebné ani zisťovať schopnosti, možnosti a zárobkové pomery povinného, ako ani potreby dieťaťa pred podaním návrhu, avšak súd pre komplexnosť prihliadol na správanie oboch účastníkov.
Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého P. za obdobie od 02.04.2013 do 30.04.2014 vo výške 1.231,83 Eur (pomerná časť za mesiac apríl 2013 vo výške 91,83 Eur plus 12 mesiacov x 95,- Eur). Súd povolil otcovi s poukazom na jeho pomery splácať nedoplatok v pravidelných mesačných splátkach
po 20,- Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia do zaplatenia k rukám matky, v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. pod hrozbou straty výhody splátok.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh a spojení § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, pričom rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti záviselo od úvahy súdu, avšak navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, teda jej náhradu trov konania nepriznal. V zastavujúcej časti rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.