Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/122/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou v právnej veci navrhovateľky: F.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q., G.. Y. XX/X, prechodne bytom Q., G.. J. XXXX/XX, pr. zast.: JUDr. Miloš Papcun, advokát, Piešťany, Vajanského 5270/1A, proti odporcovi: C. V., nar. XX.XX.XXXX, Q., G.. Y. XX/X, pr. zast.: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, Hlohovec, Pribinova 46, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. T. V.M., W.. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky a voči mal. Y. V., W..XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov K. V., rod. V., nar. XX. Y. XXXX a C. V., nar. XX. L. XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX U. Q., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku D.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

Maloletý T. a maloletý Y. sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že deti budú zastupovať a spravovať ich majetok navrhovateľka a odporca.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého T. sumou 130 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 85 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým T. každý párny týždeň od štvrtku od 15:15 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:15 hod. do 19:00 hod. s tým, že na začiatku styku sa odporca zaväzuje vyzdvihnúť maloletého T. v mieste bydliska navrhovateľky a na konci styku dieťa vrátiť do miesta bydliska navrhovateľky.

Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. každý párny týždeň od štvrtku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že na začiatku styku odporca vyzdvihne maloletého Y. v škôlke a na konci styku dieťa vrátiť do miesta bydliska navrhovateľky.

Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým T. a Y. počas letných prázdnin v mesiaci júl prvé dva týždne mesiaca, a to od pondelka v prvom týždni od 08:00 hod. do nedele v druhom týždni do 20:00 hod., v mesiaci august prvé dva týždne mesiaca, a to od prvého pondelka mesiaca od 08:00 hod. do nedele v druhom týždni mesiaca do 20:00 hod., s tým, že na začiatku styku odporca vyzdvihne maloletého T. a Y. v mieste bydliska navrhovateľky a na konci styku deti vrátiť do miesta bydliska navrhovateľky.

Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. počas Vianoc vždy 24.12. každého nepárneho roka od 08:00 hod. do 25.12. každého párneho roka do 18:00 hod. s tým, že na začiatku styku odporca

vyzdvihne maloletého Y. v mieste bydliska navrhovateľky a na konci styku dieťa vrátiť do miesta bydliska navrhovateľky.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.08.2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Žiadala, aby súd zveril maloletú N., maloletého T. a Michala na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú N. vo výške 130 eur, na maloletého T. vo výške 110 eur a na maloletého Y. vo výške 80 eur vždy do 15.dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Ďalej navrhovateľka žiadala upraviť styk odporcu s maloletou N., T. E. Y. tak, že otec je oprávnený sa s deťmi stýkať každý párny víkend v čase od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Odporca prevezme v určený čas a po ukončení styku deti odovzdá matke v určený čas v mieste bydliska matky. V návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa 15.01.1994. U navrhovateľky aj odporcu išlo o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili maloletá N. dňa 11.07.1994, maloletý T. dňa 19.08.1996 a Y. dňa 11.04.2008. Navrhovateľka uzatvorila manželstvo s odporcom po päťročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo pomerne harmonické až do roku 2002, kedy sa podľa vyjadrenia navrhovateľky správanie odporcu voči nej výrazne zmenilo, začal byť vulgárny, agresívny a mal navrhovateľku pod vplyvom alkoholu viac krát napadnúť. Často dochádzalo k hádkam. Odporcovo správanie sa zmenilo po tom, čo do vzťahu manželov začala vstupovať odporcova matka. V snahe zachrániť manželstvo navrhla odporcovi návštevu u psychológa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch. Pomoc psychologičky však nebola účinná. Navrhovateľka riešila situáciu odchodom zo spoločného bytu a presťahovaním sa k svojej matke, kde doposiaľ býva aj s deťmi. Po odchode navrhovateľky odporca vymenil zámky a znemožnil jej prístup do bytu. Podľa navrhovateľky jej manželstvo s odporcom už dávno neplní svoj význam a účel. Keďže vzťahy medzi nimi sú natoľko rozvrátené, nie je nádej na upevnenie manželstva. Nakoľko odporca neprispieval pravidelne na výživu detí, bola navrhovateľka podľa svojho vyjadrenia nútená požiadať súd o určenie výživného a úpravu styku s odporcom do rozvodu. Okresný súd Piešťany vydal dňa 01.12.2010 rozsudok sp. zn. -73, ktorým zveril deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určil výživné.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.04.2012 osobne na pojednávaní, v ktorom uviedol, že s navrhovateľkou sa pozná od jej šestnástich rokov. Pred uzavretím manželstva spolu chodili päť rokov, plánovali spoločný život a zobrali sa v roku 1994. Od začiatku manželstva bývali manželia sami, najskôr mali garzónku, túto neskôr vymenili za dvojizbový byt. V roku 2001 rodičia odporcu darovali manželom troj-izbový byt v Q.. V tomto byte bývali navrhovateľ s odporkyňou do roku 2010, kedy sa navrhovateľka odsťahovala aj s deťmi k svojej matke. Odporca za dôvod, prečo sa navrhovateľka odsťahovala považuje skutočnosť, že jej matka má rodinný dom. Sestra navrhovateľky sa z domu jej matky odsťahovala a navrhovateľka začala odporcu prehovárať, aby sa presťahovali do domu, pretože chcela pomôcť matke, ktorá nevládla splácať náklady na tento dom. Odporca s týmto nesúhlasil, lebo sa bál straty súkromia a dom bol podľa jeho vyjadrenia v zlom stave v porovnaní s ich vlastným prerobeným bytom. Navrhovateľka napriek jeho nesúhlasu a v jeho neprítomnosti sa odsťahovala z bytu, všetko zobrala a odišla s deťmi k matke. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že sa snažil navrhovateľku prehovárať, aby sa vrátila a za deťmi pravidelne dochádza. Okrem výživného odporca financuje podľa svojho vyjadrenia všetky potreby detí. Odporca sa snažil byť čo najviac s deťmi a pomáhať navrhovateľke a celú dobu sa snažil rodinu finančne zabezpečiť. Odporca kategoricky odmietol tvrdenia navrhovateľky, že by bol násilný. Uviedol, že navrhovateľka bola zaistená políciou v roku 2012 pre krádež 50.000 eur. Rodičia odporcu požičali navrhovateľke 10.000 eur a trvali na vrátení bytu, ktorý im darovali, aby o byt neprišli, predovšetkým pre ochranu detí. Odporca ďalej nemá záujem na zotrvaní v manželstve s navrhovateľkou a súhlasí s rozvodom. Odporca žiadal, aby Y. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a N. a T., aby boli zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že obidve deti budú dva týždne u otca a dva týždne u matky.

Uznesením č.k. -43 zo dňa 24.04.2012 bol v konaní ustanovený súdny znalec Y.. V. A., za účelom posúdenia vzájomných citových väzieb rodičov a maloletých detí a posúdenia úpravy styku rodičov s maloletými, pričom súčasne bola rodičom maloletých uložená povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, a to navrhovateľke vo výške 200 eur a odporcovi vo výške 200 eur. Dňa 15.08.2013 bol súdu doručený znalecký posudok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, N., mal. T., oboznámením sobášneho listu, rodného listu maloletých, príjmov navrhovateľky a odporcu, výdavkov v domácnosti navrhovateľky a odporcu, výdavkov maloletých T. a Y., znaleckého posudku, psychologickej správy a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uzatvorila manželstvo s odporcom dňa 15.01.1994. U navrhovateľky aj odporcu išlo o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili tri deti: N. H. XX.XX.XXXX, maloletý T. H. XX.XX.XXXX a maloletý Y. H. XX.XX.XXXX. Spočiatku bolo manželstvo pomerne harmonické, neskôr začalo dochádzať k nezhodám a hádkam. V snahe zachrániť manželstvo sa navrhovateľka s odporcom podrobili návšteve psychológa, no bezvýsledne. V roku 2010 sa navrhovateľka presťahovala spolu s maloletým T. a Y. k svojej matke. Dcéra N. žije u otca od júla 2012, kedy sa stala plnoletou a odišla z bydliska matky za otcom.

Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s maloletým T. a Y. v dome svojej matky. V rodinnom dome býva aj jej matka a sestra s rodinou. Ide však o tri samostatné bytové jednotky, ktoré majú vlastné merače elektrickej energie aj plynu. Navrhovateľka platí za plyn a elektrickú energiu mesačne vo výške 150 eur. Ďalšie náklady u navrhovateľky predstavujú mesačnú úhradu sumy 30 eur mesačne spoločnosti Slovak Telekom, pričom ide o dlh za telefón dcéry N., náklady v súvislosti s návštevou materskej škôlky maloletého Y. za stravu vo výške 27,09 eur mesačne, za školské potreby predškoláka vo výške 4 eurá mesačne, za kultúrne podujatia vo výške 4 eurá mesačne a za návštevu sauny vo výške 4 eurá mesačne ( každý druhý týždeň 2 eurá). Patrik navštevuje Dopravnú strednú školu v Trnave. Navrhovateľka uhrádza náklady maloletého T. spojené s návštevou školy vo výške 21,35 eur titulom stravného mesačne.

Navrhovateľke bola určená povinnosť platiť výživné na dcéru N. vo výške 50 eur mesačne, ako aj splátku po 5 eur ako nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 30,65 eur. rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -36 zo dňa 14.08.2012, právoplatným dňa 11.09.2012.

Navrhovateľka je od februára 2014 zamestnaná v spoločnosti Tesco Stores SR, a.s. na polovičný úväzok, kde jej mesačná mzda predstavuje sumu 362,40 eur brutto. Od februára 2013 do mája 2013 bola navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. s čistou priemernou mesačnou mzdou vo výške 441,65 eur. Po troch mesiacoch bola navrhovateľka prepustená v skúšobnej dobe. Z obsahu spisu , ako aj z potvrdení predložených súdu v tomto konaní, súd zistil, že mesačný príjem navrhovateľky sa obvykle pohyboval okolo 400 eur netto.

Odporca žije od júla 2012 s dcérou N. v spoločnej domácnosti, v trojizbovom byte v Q.. Náklady na domácnosť predstavujú platby za inkaso ( plyn, rozhlas, fond opráv) vo výške 151,13 eur. Súd z obsahu spisu zistil, že odporca uhrádza digi TV vo výške 9,60 eur, internet 8,30 eur, elektrinu 25,58 eur, mobilný telefón približne 14 eur a pevnú telefónnu linku 11,39 eur. Riadne platí výživné na oboch synov, ako aj ich mimoriadne výdavky. Strava ho mesačne stojí 200-300 eur. N. navštevuje externe vysokú školu, kde výdavky uhrádza otec. Ročné školné predstavuje sumu 293 eur. Matka výživné na N. neplatí. N. si našla brigádu a bežné výdavky na cestovné, kozmetiku a drogériu si hradí zo zárobku vo výške 250 - 300 eur mesačne. Odporca sa pravidelne stretáva s maloletým T. a Y. a kupuje im oblečenie, kozmetiku, športové potreby a podobne. Odporca uhrádza od septembra 2012 poistné za životné poistenie vo výške 4,48 eur mesačne.

Odporca je vyučený kuchár. Z potvrdení predložených súdu, ako aj z obsahu spisu súd zistil, že v zimných mesiacoch, vždy od decembra do konca marca, posledné roky pracuje v Nemecku v lyžiarskom stredisku, kde jeho čistý príjem predstavuje cca. 6.500 eur ( 7.244,62 eur brutto) za sezónu. Na Slovensku pracoval odporca do decembra 2012 do odchodu do Nemecka v spoločnosti Eurest spol.s.r.o. s mesačnou mzdou 450 eur netto, ako súd zistil z predložených potvrdení. V období od 16.04.2013 bol zaradený v evidencií uchádzačov o zamestnanie a žil z úspor.

Súd zo znaleckého posudku č. 40/2013 zo dňa 26.07.2013 zistil, že súdny znalec navrhuje pre Y. striedavú starostlivosť so striedaním v týždňovom intervale. Potrebná je však zlepšená spolupráca rodičov. Striedavej starostlivosti by mohol predchádzať aspoň dvojmesačný poradenský proces pre oboch rodičov U T. je podľa znalca možné ostať v súčasnom stave s vymedzením styku každý druhý týždeň u odporcu. Počas týždňa podľa rozhodnutia T.. Znalec súčasne odporučil, aby striedavej starostlivosti predchádzal aspoň dvojmesačný poradenský proces u navrhovateľky aj odporcu.

Navrhovateľka a odporca sa podrobili procesu psychologického poradenstva v období od decembra 2013 do februára 2014 za účelom obnovenia vzájomnej komunikácie. Výsledkom tohto procesu bola dohoda medzi navrhovateľkou a odporcom o úprave styku s maloletým Y. tak, že tento bude zverený navrhovateľke a s odporcom sa bude stretávať každý párny týždeň vo štvrtok, pričom ho odporca vyzdvihne zo škôlky a vráti navrhovateľke o 18:00 hod. v nedeľu a každý nepárny týždeň v stredu, pričom ho odporca vyzdvihne zo škôlky a vráti navrhovateľke o 19:00 hod. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že táto s dohodou, ako bola vypracovaná počas psychologického poradenstva nesúhlasí, pretože odporca nedodržiava žiadne dohody, ani súdom stanovené.

Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. súd zistil, že tunajší súd rozhodol rozsudkom -76 zo dňa 16. decembra 2013 o vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému T. a Y. tak, že túto zvýšil na maloletého T. zo sumy 70 eur na 90 eur mesačne a na maloletého Y. zo sumy 40 eur na 55 eur mesačne. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2012 do 16.12.2013 na maloletého Patrika vo výške 320 eur a na maloletého Y. vo výške 240 eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur a 10 eur, ktoré splátky sú splatné spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2014.

Okresný súd Piešťany dňa 01. decembra 2010 rozsudkom pod č. k. -73 zveril vtedy maloletú N., maloletého T. a maloletého Y. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletých a spravovať ich majetok. Určil vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletej N. vo výške 90 eur, maloletému T. vo výške 70 eur a maloletému Y. vo výške 40 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých s účinnosťou od 01.09.2010. Nedoplatok na výživnom vo výške 300 eur súd povolil otcovi splácať sumou 10 eur mesačne.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2 prvá veta, ods. 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods.1 až 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo je už dlhšiu dobu vážne rozvrátené. Za príčinu rozvratu manželstva považuje súd citové ochladnutie medzi manželmi spojené so

stratou dôvery medzi manželmi a nezlučiteľnosťou pováh manželov. Keďže manželstvo už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel, predstavuje len formálny manželský zväzok a ani jeden z manželov nemá snahu o obnovenie manželského spolužitia, pričom obaja manželia súhlasili s rozvodom, súd pristúpil k rozvodu manželstva.

Pri rozhodovaní o zverení maloletých do starostlivosti jedného z rodičov, resp. striedavej starostlivosti oboch rodičov a rozhodovaní o úprave styku rodičov s maloletými deťmi súd vychádzal zo záverov znalca v znaleckom posudku č. 40/2013 zo dňa 26.07.2013, výsledkov psychologického poradenstva, ktoré navrhovateľka spolu s odporcom absolvovali v období od decembra 2013 do februára 2014. Súd taktiež prihliadal na vzájomný vzťah navrhovateľky a odporcu s nemožnosťou nápravy ich výrazne narušených vzťahov, vzťah maloletých detí k rodičom a opačne a na predpoklady oboch rodičov pre starostlivosť o maloletých. Súd nepovažoval za splnené podmienky na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu, predovšetkým s poukazom na ich výrazne narušené vzťahy, neschopnosť vzájomnej komunikácie, bez ktorej nie je realizácia striedavej starostlivosti možná. Túto formu starostlivosti znemožňuje aj skutočnosť, že odporca pracuje časť roka v zahraničí pravidelne už niekoľko rokov, čo nakoniec uznal aj sám pred psychologičkou v procese psychologického poradenstva.

Súd preto rozhodol, že maloletý T. a maloletý Y. sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že deti budú zastupovať a spravovať ich majetok navrhovateľka a odporca.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom súd vychádzal z príjmu navrhovateľky, ako aj odporcu a z odôvodnených potrieb maloletých. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak súd rozhodol o výživnom týkajúcom sa tých istých účastníkov v časovom horizonte nepresahujúcom jeden rok, súd pri nasledujúcom rozhodovaní vyživovacej povinnosti vychádza z pomerov účastníkov zistených v ostatnom konaní. Je totiž povinnosťou súdu, aby v prípade rozhodovania o právach a povinnostiach rodičov voči mal. deťom vychádzal z prípadnej skoršej úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas, keď rodičia spolu nežili, a aby porovnával pomery, v ktorých bola vykonaná skoršia úprava práv a povinností k mal. dieťaťu s pomermi v čase rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode (pozri bližšie napr. R 2/1969). Od rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní o určení výšky vyživovacej povinnosti odporcovi voči maloletému T. a Y. neuplynuli viac ako štyri mesiace. Účastníci konania sa voči rozsudku č.k. -76, ktorým bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým neodvolali, čím potvrdili vecnú správnosť rozsudku. Súd preto vychádzal z osobných, zárobkových a majetkových pomerov účastníkov konania zistených v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a porovnal ich s pomermi účastníkov v súčasnosti.

Osobné pomery sa na strane účastníkov nezmenili. Navrhovateľka na poslednom pojednávaní uviedla, že síce sa s priateľom nerozišla, ale už 2 týždne s ním nežije v spoločnej domácnosti. Túto zmenu však súd nepovažoval za podstatnú, nakoľko navrhovateľka ho nikdy neprezentovala ako podstatný zdroj príjmu. Ostatne ich vzájomný vzťah sa nijako nezmenil. Naďalej sú v partnerskom vzťahu.

Pokiaľ ide o zárobkové pomery na strane odporcu od posledného rozhodnutia o výške výživného nedošlo k žiadnej podstatnej zmene. Zmena nastala len v zárobkových pomeroch navrhovateľky, ktorej príjem sa znížil v dôsledku zmeny zamestnania. Navrhovateľka je zamestnaná od februára 2014 v spoločnosti Tesco Stores, a.s. s mesačným príjmom vo výške 362,40 eur brutto. Výdavky navrhovateľky, ako aj odporcu ostali rovnaké, rovnako sa nezmenili potreby maloletého T. a Y..

Príjem odporcu v Nemecku tvorí 6.500 eur netto za zimnú sezónu ( obdobie od decembra do marca). Keď sa zárobok zo zahraničia, aj keď len za štyri mesiace, rozpočíta na 12 kalendárnych mesiacov, predstavuje sumu cca 541 eur netto mesačne. V uvedenom prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že odporca je vyučený kuchár s dlhoročnou praxou, čím sa zvyšuje možnosť nájsť prácu aj na obdobie, ktoré strávi na Slovensku. Keď bol zamestnaný na Slovensku ako kuchár, jeho zárobok dosahoval cca 450 eur netto mesačne.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal aj z existujúcej vyživovacej povinnosti matky voči dcére N., aj keď táto si časť svojich výdavkov dokáže v obmedzenom rozsahu uhrádzať sama. Súd

rovnako prihliadol aj na otcove príspevky na výživu maloletého T. a Y. formou zabezpečenia vecných potrieb maloletých v súvislosti s ich voľnočasovými aktivitami a na pravidelné stretávanie otca s maloletými nad rozsah doteraz určenej výšky vyživovacej povinnosti.

Obaja rodičia majú trvalý príjem, pričom príjem navrhovateľky sa zmenou zamestnania znížil v porovnaní s predchádzajúcim zárobkom. Náklady na výživu maloletého T., ako aj Y. sa od poslednej úpravy výživného nijako nezmenili, preto súd s prihliadnutím na znížený príjem navrhovateľky určil výživné na maloletého T. vo výške 130 eur a na maloletého Y. vo výške 85 eur.

Pri úprave styku odporcu s maloletými súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ako aj z dohody, ku ktorej dospeli navrhovateľka a odporca na psychologickom poradenstve, ktorého sa zúčastnili. Navrhovateľka síce s uvedenou dohodou na pojednávaní zo dňa 18.03.2013 vyjadrila nesúhlas, ale súčasne neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré nesúhlasí s takou úpravou styku, ako bolo pôvodne dohodnuté účastníkmi. Pri úprave styku odporcu s maloletými počas vianočných prázdnin súd zohľadnil skutočnosť, že t.č. maloletý T., sa stane plnoletým v auguste 2014, takže súd styk T. s odporcom osobitne na čas po nadobudnutí plnoletosti T. neupravoval.

Súd preto rozhodol s prihliadnutím na záujmy maloletých tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým T. každý párny týždeň od štvrtku 15:15 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:15 hod. do 19:00 hod. s tým, že na začiatku styku sa odporca zaväzuje vyzdvihnúť maloletého T. v mieste bydliska navrhovateľky a na konci styku dieťa vrátiť do miesta bydliska navrhovateľky. Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. každý párny týždeň od štvrtku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že na začiatku styku sa odporca zaväzuje vyzdvihnúť maloletého Y. v škôlke a na konci styku dieťa vrátiť do miesta bydliska navrhovateľky. Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým T. a Y. počas letných prázdnin v mesiaci júl prvé dva týždne mesiaca, a to od pondelka v prvom týždni od 08:00 hod. do nedele v druhom týždni do 20:00 hod., v mesiaci august prvé dva týždne mesiaca, a to od prvého pondelka mesiaca od 08:00 hod. do nedele v druhom týždni mesiaca do 20:00 hod., s tým, že na začiatku styku sa odporca zaväzuje vyzdvihnúť maloletého T. a Y. v mieste bydliska navrhovateľky a na konci styku deti vrátiť do miesta bydliska navrhovateľky. Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. počas Vianoc vždy 24.12. každého nepárneho roka od 08:00 hod. do 25.12. každého párneho roka do 18:00 hod. s tým, že na začiatku styku sa odporca zaväzuje vyzdvihnúť maloletého Y. v mieste bydliska navrhovateľky a na konci styku deti vrátiť do miesta bydliska navrhovateľky.

O trovách konania rozhodol súd podľa veta prvá ( ďalej len „“), podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, ak ide o rozvod manželstva.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s , nakoľko pred vydaním rozhodnutia o trovách štátu je potrebné rozhodnúť o odmene súdneho znalca v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany) alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.