Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-92-2013.pdf
PDF · 95.65 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/92/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, proti žalovanému: Jaroslav Adamov - A-STAV, miesto podnikania: Vodná 3, 080 06 Prešov, IČO: 34 907 408 zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Komunálna poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, o náhradu škody vo výške 2.081,99 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 476,23 eura na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.07.2012 domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 2.081,99 eura s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 11.2.2011 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „dňa 09.12.2010 v popoludňajších hodinách cca o 14.10 hod. došlo k poškodeniu vozidla žalobcu, vozidla mestskej hromadnej dopravy /MHD/ Irisbus Citelis Citybus 18, EČV J. /bočné číslo 357/ na ul. Sabinovskej v Prešove nákladným vozidlom žalovaného, EČV J. /TATRA 815, žltá farba/ pri odbočovaní na ul. Bjornsonovu vypadol z korby kameň a rozbil predné čelné sklo. Celú udalosť riadne a včas ako poškodený uplatnil v príslušnej poisťovni Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group (ďalej len poisťovňa), číslo udalosti 8010936941. Táto následne zabezpečila dňa 27.12.2010 vykonanie obhliadky poškodeného vozidla MHD vrátane popisu rozsahu poškodenia. Na základe Zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla spísaného osobou oprávnenou vykonaním obhliadky poškodeného vozidla MHD žalobca vozidla MHD opravil. Skutočne vykonané práce na odstránení škody boli vyčíslené vo výške 125,42 eura a materiál použitý na odstránení škody vo výške 1.956,57 eura. Za účelom určenia výšky škody žalobca následne vyhotovil Kalkulačný list dopravnej nehody/škodovej udalosti č. 1 zo dňa 31.01.2011 a vyčíslil konečnú výšku škody na sumu 2.081,99 eura bez DPH. Na túto škodu vyhotovil dňa 31.01.2011 faktúru č. 211090007 a za účelom uplatnenia svojho nároku zaslal spolu so všetkou požadovanou a dopravnou dokumentáciou poisťovni aj žalovanému. Žalovaný svoju zodpovednosť namietal a zavinenie nepriznal, plnenie náhrady škody poskytnuté nebolo“.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poprel, aby jeho vozidlo predmetnú škodu spôsobilo s tým, že „žalobca nepredložil žiaden vierohodný dôkaz, ktorým by preukazoval, že ku škode došlo tak, ako to tvrdí. Poukázal na ustanovenie § 64 a 66 zák. č. 8/2009 Z.z., podľa ktorých dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom
zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Je zrejmé, že vodič žalobcu nepostupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a privolal hliadku PZ“. Na týchto námietkách a svojom nesúhlase žalovaný zotrval aj po vykonaní dokazovania.
Vedľajší účastník na strane žalovaného taktiež žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukázal na skutočnosť, že „je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívne zodpovednosti žalobcu podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý spolu so žalobným návrhom ako dôkazy predložil hlásenie vodiča, záznam o hlásení, zápis o obhliadke poškodeného vozidla, faktúru, pracovnú list, kalkulačný list, list adresovaný žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi. Poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná“.
Namietal ďalej aj vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a žiadal preukázať vlastnícky vzťah žalobcu k vozidlu Irisbus Citybus 18, EVČ: J. s tým, že pokiaľ aj žalobca z vlastných prostriedkov hradil náklady spojené s opravou poškodenia, plnil prípadne za leasingovú spoločnosť, a tak poškodený bol vlastník vozidla a spôsob úhrady nákladov na úhradu nákladov v prípade škody na vozidle je predmetom vzájomných právnych vzťahov navrhovateľa a leasingovej spoločnosti. Poukázal aj na ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, kedy sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti zbaví.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka Františka Langa, oboznámením listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v registri SA vo vložke 253/P s dňom vzniku 1.1.1996 v predmete činnosti aj vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy.
Žalovaný je vedený v Živnostenskom registri Okresného úradu Prešov pod č. 707-14727 v predmete podnikania aj pomocné stavebné práce, zemné práce.
Vedľajší účastník na strane žalovaného je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sa vo vložke 3345/B s dňom vzniku 1.1.1994 v predmete činnosti aj vykonávanie poisťovacej činnosti.
Podľa formulárového tlačiva Hlásenie vodiča MHD zo dňa 9.5.2010, Linka č. 2,5, vodič František Langa napísal, že „Šiel som po ul. Sabinovskej a predo mnou išla Tatra s kameňom a občas padol z nej kameň a mne odskočil kameň na okno. Najprv tam bola iba bodka a po niekoľkých dní sa stala prasklina.“
Z výsluchu svedka Františka Langa, súd zistil, že je vodičom u žalobcu od roku 1981. Na túto konkrétnu škodovú udalosť si „pamätá veľmi matne už s ohľadom na to, že sa jedná o záležitosť starú skoro 4 roky. Pamätá si len, že odskočil od tatrovky kameň a zasiahol čelné sklo na autobuse, ale nepamätá si ktorú stranu. Najprv tam bola taká prasklinka, volal dispečerovi, oznámil mu to. Potom o niekoľko dní sa objavila trhlinka, takisto to oznámil dispečerovi. Číslo tej tatrovky si zapamätal, potom i ho následne zapísal a ho oznámil. Nevidel padať rovno z korby tatrovky kameň. Len predpokladal a zrejme asi k tomu došlo tak, že ten kameň odskočil od kolesa tej tatrovky a zasiahol čelné sklo autobusu. Hlásenie vodiča datované dňa 9.5.2010 spísal, ale nepamätá si kedy, je možné, že to písal o niekoľko dní po udalosti, neskôr uviedol, že to písal o dva - tri dni po udalosti. V zázname evidenčné číslo vozidla neuviedol, nevie, prečo ho tam nenapísal. K odrazeniu kameňa malo dôjsť od zadného kolesa Tatry a to na ul. Sabinovskej, kde sa odbočuje na zastávku, pričom vodič Tatry odbočoval na Björnsonovú. S vozidlom jazdil ešte asi do 22.30 hodiny“.
Podľa formulára žalobcu o spísaní škodovej udalosti, „dopravná nehoda“ sa stala dňa 09.12.2010 vo štvrtok o 14.10 hod., na vozidle žalobcu J., b.č. 357, autobus kĺbový, IRISBUS Citelis 18, pričom poškodená časť na vozidle je na čelnom skle. V časti formulára Druhý účastník dopravnej nehody je uvedený žalovaný aj EVČ vozidla J. Tatra 815.
Podľa zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 27.12.2010 na vozidle bolo vymenené čelné sklo.
Podľa faktúry 211090007 vystavenej žalobcom žalovanému dňa 31.01.2011 s dátumom splatnosti 10.02.2011 tento mu fakturoval náhradu škody na autobuse J. (ev. č. 357) vo výške 2.081,99 eura za vykonané práce 125,42, materiál 1.956,57 eura, celkom 2.081,99 eura. Ku faktúre žalobca pripojil a pracovné listy z 24.01.2011 a 25.01.2011, výdajku materiálu z 24.01.2011 a kalkulačný list zo dňa 31.01.2011.
Podľa listu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 8.04.2011 zaslanému žalobcovi dňa 29.07.2011, poisťovňa pristúpila k prešetrovaniu škodovej udalosti nahlásenej žalobcom z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vlastnícke patriacemu žalobcovi a žiadala o zaslanie záznamu o nehode spísaného medzi dvoma účastníkmi škodovej udalosti, nakoľko žalovaný ako poistený vinu nepriznáva.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom konania je nárok žalobcu z titulu osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorý právny nárok je upravený v ustanoveniach §§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Aj keď sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie, je potrebné pre naplnenie zodpovednostného nároku splnenie ďalších predpokladov a to porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu
Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou . Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú . O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu.
Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. . Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného.
Dôkazným bremenom sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo 52/2010) rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
V danom prípade z vykonaného dokazovania nemožno prijať ten právny záver, aby to bol žalovaný, ktorý v danom prípade spôsobil škodu žalobcovi konaním, ktoré žalobca popísal v hlásení datovanom dňa 9.5.2010.
Súd prihliadol na špecifické okolnosti prevádzky verejných dopravných prostriedkov, kedy nie je vždy možné vzhľadom na zabezpečenie verejných potrieb občanov postupovať striktne tak, akoby postupoval vodič v osobnom motorovom vozidle v situácii, kedy dôjde k poškodeniu čelného skla od odrazeného kameňa alebo z iného dôvodu.
Je však potrebné konštatovať a vytknúť, že nič nebránilo vodičovi pánovi Langovi nahlásiť písomne škodovú udalosť v ten deň, kedy k nej došlo, lebo z dokazovania vyplynulo, že tak urobil až s odstupom niekoľkých dní, kedy sa prejavil škodný následok na čelnom skle už ako prasklina. Ako skúsený dlhoročný vodič mohol a mal predpokladať, že aj poškodenie od kameňa na čelnom skle môže postupom času pri prevádzkovaní dopravného prostriedku spôsobiť väčšiu škodu a rovnako tak mal postupovať aj dispečer, ktorému mal nahlásiť túto skutočnosť hneď po jej vzniku.
Rovnako je nevieryhodné, že v prvom hlásení chýba EVČ vozidla, od ktorého zadného kolesa, ako tvrdí vodič pán Langa sa mal kameň odraziť, hoci tento tvrdí, že si ho zapamätal a zapísal hneď v ten moment, kedy náraz kameňa zaznamenal.
Súd preto uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní predpokladov zodpovednosti vzniku škody a to ani čo sa týka porušenia povinnosti ani čo sa týka príčinnej súvislosti.
Je zrejmé len to, že došlo k vzniku škody spočívajúcej vo výmene čelného skla verejného dopravného prostriedku vlastnícky patriaceho žalobcovi, ale že to bolo prevádzkou vozidla žalovaného žalobca nepreukázal a rovnako nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením a vznikom škody, keby aj súd sa stotožnil s jeho tvrdením, že kameň sa mal odraziť od zadného kolesa žalovaného vozidla.
Preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.sp. a keďže mal žalovaný vo veci plný úspech a uplatnil si trovy právneho zastúpenia, ktoré boli potrebné na účelnú a úspešnú obranu proti žalobe, tieto mu v celom rozsahu priznal takto: podľa vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby á 91,29 /prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie, zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 28.03.2014 a 08.04.2014/ plus 2 x 7,81 eura režijný paušál, plus 2 x 8,04 eura režijný paušál + 20 % DPH, čo spolu predstavuje 476,23 eura.
O trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného s prihliadnutím na ustanovenie § 151 O.sp. súd nerozhodoval, nakoľko takýto návrh tento ani nepodal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V
odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto
rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.