Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_71Cb-101-2024.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Subarea
71Cb/101/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: Evera s.r.o., IČO: 45 630 437, Nové záhrady I 13A, 821 05 Bratislava, zast. Q.. V. N., advokát, R. XXX, XXX XX R., proti žalovanému: DCJ, s.r.o., IČO: 50 900 854, Hlavné námestie 4, 811 01 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.07.2024 navrhol, aby súd zriadil formou zabezpečovacieho opatrenia záložné právo na presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 184.192,62 eur s prísl. vyplývajúcej z nezaplatených faktúr za vykonané dielo. V návrhu uviedol, že žalobca zhotovil na základe objednávky zo dňa 11.03.2020 a objednávky zo dňa 22.06.2021 dielo - stavebno-technické dokončenie stavby. Žalovaný doposiaľ nevykonal ani len čiastočnú úhradu faktúr za vykonané dielo, a to ani po spísaní uznania záväzku s predĺženou lehotou splatnosti do 01.03.2024. Žalobca sa dozvedel, že Žalovaný má snahu predať poslednú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve v projekte „Dve sýpky“ - byt P. zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako byt č. X, vchod: N. pri B. X, poschodie: X mezanín, súp. č.: XXX zapísaného na LV č.: XXXX, katastrálne územie Q., obec A.-Q., Y. A. X , a to z inzerátu realitnej kancelárie ZENITH LUXURY Real Estate, ako aj z webovej stránky žalovaného, pričom pohľadávku žalobcu doteraz žalovaný neuhradil, pričom došlo k predaju skoro všetkých nehnuteľností v Projekte. Je teda zrejmé, že objednané dielo bolo vykonané, avšak cena diela nebola doposiaľ uhradená, ani len čiastočne, a to ani napriek uznaniu záväzku zo strany žalovaného. Rovnako rozsah prevedených nehnuteľností na nových vlastníkov možno zaznamenať aj z priložených listov vlastníctva. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že majorita nehnuteľností je k dnešnému dňu právoplatne prevedená na nových vlastníkov, pričom žalovaný musel obdržať finančné plnenia formou zaplatenia kúpnej ceny, Pohľadávka žalobcu nie je ani z časti uhradená. Avšak žalobca aktuálne nedisponuje informáciou, či žalovaný disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu dlhu, preto je daná dôvodná obava, že prípadná exekúcia po podaní žaloby o zaplatenie môže byť ohrozená. Označenými dôkazmi je preukázaná obava, že do času kým súd právoplatne rozhodne vo veci plnenia pohľadávky z titulu uznania záväzku, pričom žalobca v najbližších dňoch podá návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý doloží do spisu tohto zabezpečovacieho opatrenia, už predmetná nehnuteľnosť nebude vo vlastníctve žalovaného, nakoľko je evidentná jeho snaha o scudzenie tejto nehnuteľnosti. Žalobca sa obáva, že kým dôjde k prípadnému exekučnému konaniu, nebude existovať majetok žalovaného, ktorý by bolo možné exekvovať, a teda prípadná exekúcia žalovanej pohľadávky bude ohrozená. O tomto svedčí aj skutočnosť, že finančné prostriedky ktoré žalovaný dosiahol z už predaných bytov a nebytových priestorov v projekte Dve sýpky neinvestoval na splatenie už uznaného záväzku žalobcu napriek skutočnosti, že bol po splatnosti. Ani prípadná odplata za nehnuteľnosť, ktorú by žalovaný jej predajom získal, nie je garanciou vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní, nakoľko je na základe doterajšieho konania žalovaného
(odmietanie uhradiť faktúry a ignorácia predĺženého dátumu splatnosti v uznaní záväzku) dôvodná obava, že zinkasovanú kúpnu cenu môže zabezpečiť pred prípadnou exekúciou napr. prevodom na bankový účet majetkovo a personálne spriaznenej osoby Aura Management s.r.o., Hlavné námestie 4, Bratislava, PSČ 811 01, SR, IČO: 52949184, ktorá vlastní susedné pozemky zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Q.. Žalobcom navrhovaný výrok rozhodnutia súdu o zabezpečovacom opatrení zabráni vzniku prípadnej škody, alebo inej ujmy na strane žalobcu. Navyše sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením nevytvára nenávratný stav, ale jeho účelom je naopak „zakonzervovať“ existujúci právny stav, a to až do doby zániku, resp. zrušenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle CSP. Z predložených dôkazov pritom nepochybne vyplýva, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku z titulu uznania záväzku (pôvodne z neuhradenej ceny diela), ktoré bolo riadne vykonané, pričom prípadná exekúcia po judikovaní pohľadávky môže byť vyššie naznačeným postupom na strane žalovaného ohrozená, resp. priamo znemožnená. Napokon samotným uznaním záväzku ani žalovaný nerozporuje pohľadávku čo do výšky ani dôvodu, práve naopak, uznáva svoj záväzok čo do dôvodu a výšky a rovnako potvrdzuje, že Dielo bolo Žalobcom riadne odovzdané Žalovanému, a Žalovaným bolo dielo riadne prevzaté.
2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný predáva nehnuteľnosť, ktorú má vo svojom vlastníctve, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca nijak neosvedčil, že nehnuteľnosti žalovaný predáva za nízku cenu (alebo darovaním či zámenou za veci nižšej hodnoty), resp. že má v úmysle svojím konaním poškodiť spoločnosť žalobcu tým, že úmyselne nebude schopný uhradiť uplatnenú pohľadávku žalobcu. Žalobca sa len domnieva, že peňažné prostriedky z predaja nehnuteľnosti žalobca nepoužije na úhradu pohľadávky žalobcu. Ak žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti a vyhnúť sa zaplateniu svojich dlhov. Práve naopak, peňažné prostriedky z predaja nehnuteľností môže žalovaný v konečnom dôsledku použiť aj na vyrovnanie svojich dlhov, vrátenie toho, ktorý má voči žalobcovi, a to bez ohľadu na to, že tak zatiaľ do dnešného dňa neurobil (a hoci majorita nehnuteľností vo vykonanom diele bola podľa tvrdenia žalobcu prevedená na nových vlastníkov). Okrem toho z doloženej snímky obrazovky inzerátu uverejneného na portáli nehnutelnosti.sk nie je dostatočne zrejmé, že ide práve o byt č. X na N. pri B. X, posch. X mezanín, súp.č. XXX v Q. vo vlastníctve žalovaného, na ktorý žalobca požaduje zriadiť záložné právo formou zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky o ohrození budúcej exekúcie na majetok žalovaného relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ a m/ CSP).