Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-102-2012.pdf
PDF · 97.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. T., B.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: L. P. ( L. O. T.), B.. X.X.XXXX, X. T. XXX/ XX, T., občianka SR a T. T., B.. X.X.XXXX, X. L. XXX/XX, Š., občan SR, o na návrh matky na zvýšenie výživného, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 31.7.2012 domáhala zvýšenia výživného otcovi z 50 eur na 100 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že maloletá chodí od 1.9.2010 do škôlky, s čím má zvýšené výdavky. Výdavky na dieťa jej vzrástli i na ošatenie, lebo dieťa rastie. S otcom dieťaťa nie je v kontakte od februára 2009, otec sa o dieťa vôbec nezaujíma.
Otec s návrhom nesúhlasil. V rámci svojho vyjadrenia na dožiadanom súde dňa 31.10.2013 požiadal o zníženie výživného na 33 eur, lebo je nezamestnaný, bude poberať len dávky v hmotnej núdzi. Zároveň uviedol, že nesúhlasí, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Súd otcovi doručil predvolanie na pojednávanie na termín 20.2.2014, kedy sa otec nachádzal ešte vo výkone trestu, ale nakoľko nesúhlasil konať a rozhodnúť bez neho a súd zistil, že nebude otec už v mesiaci apríl 2014 vo výkone trestu, vytýčil nové pojednávanie na 8.4.2014. Na tento termín si otec predvolanie riadne prevzal ešte dňa 28.2.2014, ale na pojednávanie sa nedostavil, neospravedlnil a ani nežiadal odročiť termín pojednávania. I napriek nesúhlasu otca pojednávať bez neho súd konštatuje, že boli splnené procesné podmienky pre konanie a preto sú konal i rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ( u otca prostredníctvom dožiadaného súdu), potvrdením o návšteve škôlky, potvrdením o evidovaní otca ako nezamestnaného, rozhodnutím o
poberaní dávok otcom, potvrdením o príjme rodičov, sobášnym listom matky, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. 8 C/151/09, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bolo rozhodnuté o výživnom pri rozvode rodičov maloletej rozsudkom OS Piešťany č. k. 8C/151/2009-56 zo dňa 25.8.2009 ( právoplatný 11.9.2009). Otcovi bolo určené výživné 50 eur mesačne. V tom čase bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 172 eur mesačne a rodinné prídavky. Bývala s maloletou v podnájme s priateľom a za podnájom platili mesačne 133 eur. Matka iné dieťa nemala. Otec mal vyživovaciu povinnosť ešte i k mal. H. T., B.. XX.XX.XXXX, na ktorú platil výživné po 33,20 eur mesačne. V rámci rozvodového konania bolo zistené, že otec naposledy pracoval v riadnom pracovnom pomere v 10/2008 vo firme P. T. a zarobil v čistom 8900 Sk a v čase samotného rozvodu bol podľa tvrdenia otca nezamestnaný, na živobytie mu prispievali rodičia.
Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 194,70 eur a rodinné prídavky na dve deti 45,08 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. T. P., B.. XX.X.XXXX. S otcom mal. T. uzatvorila manželstvo dňa 18.5.2013. Matka s manželom, mal. deťmi bývajú v spoločnej domácnosti s rodičmi jej manžela. Mesačne im prispievajú na bývanie sumou 150 eur. Matka má základné vzdelanie, nemá zdravotné problémy. Jej manžel má mesačný príjem cca 700-800 eur. Podľa vyjadrenia matky otec neplatí výživné na dieťa riadne a včas, má nedoplatok na výživnom, o dieťa nemá žiadny záujem, nestretávajú sa. Od decembra 2012 neposlal otec na dieťa žiadne výživné.
Mal. T. v čase podania návrhu chodila do škôlky, mesačné výdavky na ňu mala matka najprv na stravu 25 eur a ďalší poplatok 10 eur, a v poslednom ročníku platila matka stravu cca 27 eur mesačne. Dieťa nosí okuliare od narodenia, iné zdravotné problémy nemá. Dva krát do roka chodí matka s maloletou na kontrolu ku kožnej lekárke. Maloletá nastúpila od septembra 2013 do 1. ročníka základnej školy, v škole sa nestravuje a nechodí do družiny, lebo matka je ešte na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom.
Otec sa vyjadril k návrhu písomne ale i ústne cestou dožiadaného súdu. Nesúhlasil so zvýšením výživného, lebo je nezamestnaný, boli mu priznané len dávky v hmotnej núdzi po 62,50 eur a platí i výživné i na mal. H. pochádzajúcu z predošlého manželstva po 33,20 eur mesačne. Vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu žiadal o zníženie výživného na 33 eur z existenčných dôvodov. Do 8.7.2013 bol evidovaný ako nezamestnaný. V období od 8.7.2013 do 31.10.2013 pracoval vo firme Kovácsová Valéria
- REGO ( ďalej „REGO“) na dohodu o vykonaní práce s dohodnutým dňom skončenia k 31.10.2013 a za toto obdobie tu mesačne zarobil netto 17,32 eur. Podľa vyjadrenie firmy REGO pracoval u nich mesačne podľa potreby cca na 10 hodín za mesiac. Podľa vyjadrenia otca tam pracoval ako čašník. Otec má ukončenú strednú vojenskú školu. Uviedol, že nemá žiadne zdravotné problémy a je fajčiar.
Otcovi bol uložený výkon trestu odňatia slobody rozsudkom OS Piešťany sp. zn. 1T/59/2011 za trestný čin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Trest mu začal plynúť dňa 25.11.2013, dátum podmienečného prepustenia mal určený na 25.1.2014 a predpokladaný koniec trestu na 25.3.2014.
Z rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pobočka Štúrovo mal súd preukázané, že otec bol od 10.1.2012 evidovaný ako nezamestnaný a od 1.3.2012 mu bola preddavkovo priznaná dávka a príspevky v sume 62,50 eur mesačne.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol zamestnaný od 17.5.2012 do 7.9.2012 vo firme AVE Štúrovo a.s. Táto firma súdu oznámila, že u nich pracoval na Dohodu o vykonaní práce a za toto obdobie mal u nich čisté príjmy: za 5/2012 v sume 37 eur, za 6/2012 v sume 126 eur, za 7/2012 v sume 105 eur, za 8/2012 v sume 65 eur a za 9/2012 v sume 1 5 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pobočka Štúrovo z 27.12.2013 mal súd preukázané, že otec bol naposledy vedený ako nezamestnaný od 10.1.2012 do 14.8.2013, kedy bol vyradený pre nespoluprácu, lebo dňa 14.8.2013 odmietol účasť na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec Štúrovo bez udania vážnych dôvodov.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody z 5.3.2014 mal súd preukázané, že otec bol vo výkone trestu pracovne zaradený a predpokladaný koniec trestu mal k 25.3.2014. V 1/2014 mal čistú mzdu 93,14 eur.
Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu na zvýšenie výživného, lebo došlo k zmene pomerov u dieťaťa i u otca.
Podľa § 1 písm. a) nariadenia vlády SR č. 343/2011 Z. z. bola ustanovená suma minimálnej mzdy na rok 2012 na 327,20 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Podľa § 1 písm. a) nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z. z. bola ustanovená suma minimálnej mzdy na rok 2013 na 337,70 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Podľa § 1 písm. a) nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z. bola ustanovená suma minimálnej mzdy na rok 2014 na 352 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Predmetom sporu je 1/ návrh matky na zvýšenie výživného, 2/ návrh otca na zníženie výživného.
Pri skúmaní dôvodov návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Vzhľadom na charakter návrhov súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala skoro za 5 rokov ( počítajúc obdobie od právoplatnosti rozsudku v roku 2009 do rozhodnutia súdu v apríly 2014 ) uplynulé od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane jeho rodičov. U otca sa osobný stav nezmenil ani mu nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matke sa dňa 23.3.2012 narodilo ďalšie dieťa a dňa 18.5.2013 uzatvorila manželstvo s otcom tohto dieťaťa.
Súd zistil, že ku dňu podania návrhu otca na zníženie výživného ( prvý kár v písomnom vyjadrení doručenom súdu 4.3.2013 ) nedošlo u neho k zmene pomerov z dôvodov, lebo bol nezamestnaný ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom roku 2009. Z evidencie nezamestnaných bol vyradený dňa 14.8.2013 pre nespoluprácu. Medzi tým pracoval len na dohody a podľa potvrdení pracujúc ako čašník si vedel mesačne privyrobiť netto 17,32 eur. Podľa jeho zamestnávateľa pracoval cca 10 hodín mesačne. Súd mal v konaní vyjadrením otca preukázané, že má strednú vojenskú školu a nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Tieto všetky skutočnosti hodnotí súd ako nezáujem otca nájsť si riadne zamestnanie hoc i s minimálnou mzdou. Je pre súd nepochopiteľné, že jeden mladý zdravý človek nezabezpečujúci ani len osobnú starostlivosť o maloleté dieťa si nevie alebo skôr nechce nájsť riadne zamestnanie. Otec nepresvedčil súd, že by mal objektívny dôvod, pre ktorý by mal pracovať len za mzdu mesačne cca 17,32 eur resp. byť odkázaný len na dávkach v hmotnej núdzi. Tobôž, ak mal súd preukázané, že počas výkonu trestu si ako zaradený do práce dokázal privyrobiť mesačne netto cca 100 eur. Ani obdobie pobytu otca vo výkone trestu nie je dôvod na zníženie výživného, lebo do väzenia sa dostal práve pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, t.j. vlastným zavinením. Súd má za to, že dieťa nemôže niesť následky za nezodpovedný prístup otca k životu. Súd dospel k záveru, že u otca nedošlo k takej objektívnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala znížiť mu výživné na ním žiadanú sumu. Z týchto dôvodov vyhodnotil návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný a zamietol ho.
Po preskúmaní pomerov rodičov súd zistil, že u matky došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že dňa 23.3.2012 jej vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. T. a dňa 18.5.2013 sa vydala za otca tohto dieťaťa. Jej manžel má podľa vyjadrenia matky príjem netto mesačne cca 700-800 eur. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti. V čase pôvodného rozhodnutia bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 172 eur mesačne a rodinné prídavky, bývala s maloletou v podnájme s priateľom. V súčasnosti je opäť na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 194,70 eur a rodinné prídavky 45,08 eur mesačne, jej manžel zarobí mesačne 700-800 eur. Z tohto súdu vyplýva i keď má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jej príjem do domácnosti sa zvýšil. Došlo k zmene pomerov u dieťaťa, ktoré je staršie, teraz navštevuje už základnú školu, celú ich výživu zabezpečuje len matka sama, má zvýšené výdavky na ich výživu, oblečenie, výlety a exkurzie v škole, hygienu a celkový ich rozvoj. Nakoľko je otec i v súčasnosti nezamestnaný, pritom súd vychádzal nie len z príjmu, ale i možností a schopností otca, súd zamietol i návrh matky na zvýšenie výživného. Súd pritom prihliadal na to, že dieťa si svojich rodičov nevyberá , ale pokiaľ súd rozhoduje o výške výživného, prihliada na jeho príjem, možnosti a schopnosti pracovať. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že pokiaľ by otec mal záujem pracovať, mal by aspoň minimálnu mzdu ( r. 2012 bola 327,20 eur, r. 2013 bola 337,70 eur, r- 2014 je 352 eur) a pri takomto príjme je objektívna výška výživného 50 eur mesačne na dieťa, ktorá bola pre otca v rozvodovom koní i určená. Preto súd zamietol i návrh matky na zvýšenie výživného.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh otca nebol podaný dôvodne a preto ho súd zamietol v celom rozsahu. Súd vychádzal zo základného kritériá, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom deti majú má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a nemôžu byť sankcionovaní tým, ak sa niektorý z rodičov nemá záujem sa riadne zamestnať hoc i s minimálnou mzdou. Súd prihliadal taktiež na to, že v celom rozsahu sa o dieťa osobne stará matka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).