Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2C-325-2013.pdf
PDF · 102.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/325/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, U., právne zastúpená: a/k/z/a advokátska kancelária, s.r.o., Tajovského 5, Žilina, IČO: 47239000, proti odporcovi: žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie 107,80 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi sumu 107,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 107,80 Eur od 23.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 97,64 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Tatra banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Žiline vedený v Štátnej pokladnici Bratislava náhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny v sume 107,80 Eur s úrokom z omeškania a príslušenstvom. Svoj návrh v podstate odôvodnil tým, že ešte v roku 2011 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej poškodil garáž patriacu X.. T. K.. Škoda vznikal pri prevádzke osobného motorového vozidla značky BMW. Vozidlo bolo v čase vzniku škody poistené u odporcu zmluvou o povinnom zmluvnom poistení. Poškodená vyplatila firme, ktorá jej zabezpečila opravu garáže, sumu 718,68 Eur. Odporca vyplatil poškodenej poistné vo výške 610,88 Eur. Na okresnom súde (ďalej len OS) v Čadci bol zaviazaný k úhrade zvyšnej čiastky poškodenej a to v sume 107,80 Eur. Týmto sa odporca na jeho úkor obohatil.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, nesúhlasil s jeho právnou argumentáciou ohľadom údajného bezdôvodného obohatenia. Nespochybnil, že medzi ním a navrhovateľom bola uzatvorená poistná zmluva pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Bol toho názoru, že navrhovateľ svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodenej Ing. K., a to prevádzkou motorového vozidla. Zodpovednosť odporcu je v danom prípade objektívna. Mala síce uzatvorené poistenie, avšak náklady poškodenej na opravu presiahli skutočnú škodu na garáži a na náhradu týchto nákladov nemôže byť zaviazaný poisťovateľ. Pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená, Pri určení tejto ceny sa vychádza
z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Pri veciach starších a opotrebovaných však treba vždy prihliadnuť na ich vek a opotrebenie. Vzhľadom na to, že garáž poškodenej mala v čase poistnej udalosti 10 rokov, poisťovateľ pri určení náhrady škody vychádzal aj z amortizácie tejto garáže.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rozsudkom OS v Čadci 10C/57/2012, oznámením o poistnom plnení, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, reláciou DP PZ, oznámením o škodovej udalosti a a zistil nasledovné:
Dňa 30.6.2011 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej navrhovateľ poškodil garáž patriacu Ing. T. K.. Škoda vznikla pri prevádzke osobného motorového vozidla značky BMW, E. ZA XXX EF. Vozidlo bolo v čase vzniku škody poistené u odporcu zmluvou o povinnom zmluvnom poistení č. XXXXXXXXXX. Poisteným bol navrhovateľ. Po ohliadke poškodenej garáže odporcom dňa 4.7.2011 poškodená zabezpečila jej opravu dňa 29.7.2011 prostredníctvom firmy X.. I. S. - I., ktorá je následne vystavila faktúru za vykonané práce v sume 718,68 Eur. Odporca poškodenej uhradil poistené vo výške 610,88 Eur. Poškodená nesúhlasila s takýmto vyčíslením škody odporcom a nárok vo výške 107,80 Eur uplatnila voči navrhovateľovi v konaní na OS v Čadci.
Predmetom sporu je teda vydanie bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ i odporca zotrvali na pojednávaní na svojich písomných vyjadreniach.
Z pripojeného rozsudku OS Čadca 10C/57/2012-87 zo dňa 29.5.2013 nepochybne vyplynulo, že tento zaviazal terajšieho navrhovateľa, v tom čase odporcu, k úhrade 107,80 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 3.2.2012 až do zaplatenia. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky o zaplatenie príslušenstva zamietol. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že tento si pre potreby rozhodnutia v tejto veci osvojil právny názor vyslovený v náleze ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008, ktorý uviedol:
„Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku v tom konkrétnom prípade, o ktorom hovoril ÚS, sa jednalo o opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak, ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie vecí do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené“.
Ďalej OS Čadca zdôvodnil svoj rozsudok aj zo skutkovými okolnosťami a stotožnil sa aj s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 4Cdo/77/2008 zo dňa 21.5.2008 „tobôž ak sa v posudzovanej veci nejedná o opravu poškodeného motorového vozidla ale stavby tak, ako je vyššie uvedené, poskytol OS Čadca dostatočne právne argumentačný základ pre poskytnutie súdnej ochrany navrhovateľke ako poškodenej voči odporcovi ako škodcovi, a to v medziach vyššie citovanej hmotnoprávnej úpravy vykladanej a aplikovanej súdom takýmto spôsobom v občianskom súdnom konaní so zreteľom na jeho účel definovaný v základných ust. § 1 a nasl. O.s.p. s cieľom dosiahnutia súladu s dobrými mravmi pri výkone práv účastníkov sporu v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zákonníka.
Preto OS Čadca návrhu navrhovateľke proti odporcovi na náhradu škody, za ktorú odporca objektívne a výlučne zodpovedá podľa § 427 ods. 1 a 2 a súvisiacich cit. Obč. zákonníka a to v celom rozsahu preukázanej vzniknutej skutočnej škody vo výške uplatnenej istiny 107,80 Eur, ako dôvodnému vyhovel. V neposlednom rade z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že je len prirodzené a nedalo sa
ani očakávať, že by poškodená na opravu poškodenej stavby použila príslušné stavebné materiály zhodného veku a opotrebenia ako opravovaná stavba, ani nie je na mieste od nej spravodlivo žiadať, aby nevyhnutú opravu realizovala svojpomocne. Logickou prioritou je bezodkladná ochrana a zabezpečenie majetku poškodeného protiprávnym zásahom a nie záujem škodcu, aby sa to stalo pre neho ekonomicky čo najvýhodnejšie. V prípade poškodenia stavby takým spôsobom, ako posudzovanej veci s následne vykonanými nevyhnutnými opravami, tieto opravy nemajú žiadny vplyv na prípadné zhodnotenie, či predĺženie životnosti stavby oproti stavu v čase pred poškodením. Súd tu vníma zjavnú odlišnosť medzi judikovanými prípadmi poškodených motorových vozidiel, u ktorých výmena tej ktorej súčiastky vozidla novou za doterajšiu opotrebovanú, poškodenú škodovou udalosťou, môže viesť k takému efektu, oprava škodovou udalosťou narušenej celistvosti častí stien stavby skôr naopak.
Ďalej z pripojeného oznámenia o poistnom plnení od odporcu vyplýva, že poškodená garáž po náraze motorovým vozidlom, vek 10 rokov, rátal amortizáciu 1,5% rok, celkom 15%. Z uvedeného dôvodu uhradil odporca poškodenej sumu 610,88 Eur.
Z pripojenej relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody mal súd zistené, že skutočne k nehode došlo 11.7.2011 a navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania priestupku. Príčina nehody bola nedovolená rýchlosť jazdy, neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojím schopnostiam.
Z oznámenia škodovej udalosti od odporcu vyplýva, že to bol navrhovateľ, ktorý poisťovni oznámil škodovú udalosť. Popísal poškodenie garáže a identifikačné údaje poškodenej.
Súdu a účastníkom konania bolo potrebné sa vyporiadať so spornou otázkou opodstatnenosti zníženia náhrady škody v rámci poistného plnenia z titulu tzv. amortizácie v rámci určenia výšky skutočnej škody a jej náhrady v peniazoch za podmienok citovanej právnej úpravy v ust. § 442, 443 O.z.
Odporca sa v tomto konaní bránil tým, že poškodená garáž mala v čase poistnej udalosti 10 rokov a poisťovateľ pri určení náhrady škody vychádzal z platnej vyhlášky 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Od celkových nákladov vynaložených na opravu stavby odpočítal amortizáciu 15%. Súd a oboznámil s touto vyhláškou, súdu je táto vyhláška známa, pretože sa jedná o vyhlášku, ktorou sa stanovujú metódy a postupy stanovania všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Vyhláška slúži predovšetkým znalcom, ktorí oceňujú majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný. Stanovuje pre znalcov postupy, ako majú postupovať pri určení všeobecnej ceny nehmotného majetku, hmotného majetku, strojových zariadení, elektrotechnických zariadení, cestných vozidiel a podobne. Táto odporcom citovaná vyhláška nemá žiaden súvis so súdeným prípadom.
Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného spočívajúca v zmenšení jeho majetku a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred vznikom škodovej udalosti a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenej poškodenej veci do predošlého stavu, pri škode na opotrebovaných veciach vychádzajúc pritom zo zistenia ich všeobecnej ceny v čase poškodenia (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 3Cdo/234/2007 z 30.6.2008, odkazujúcemu ďalej na judikáty zverejnené pod č. R 55/71, R 27/77).
Súd prejednávajúci túto vec ďalej dodáva (primeranie však s náhradou vo vzťahu k skutkovým okolnostiam prejednávanej veci a povahe poškodenej veci, ktorou nie je motorové vozidlo), že vo vyššie citovanom rozhodnutí vo veci sp. zn. 3Cdo/234/2007 NS SR k určeniu rozsahu náhrady škody podľa § 442 O.z. okrem iného tiež konštatuje, že v predmetnej právnej úprave nie je daný žiadny zákonný predpoklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodu a rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach.
Je nepochybné, že to bol navrhovateľ, ktorý nárazom svojho motorového vozidla urobil dieru v stene garáže poškodenej. Poškodil časť rohu stavby, teda časť dvoch vonkajších stien garáže nad základom stavby.
V konkrétnom prípade súd uzatvára, že nemožno hovoriť, že opravou garáže došlo k zhodnoteniu stavby. Nemohlo sa očakávať od poškodenej, že na opravu poškodenej garáže použije stavebné materiály, ktoré boli používané pred 10-mi rokmi. Preto jej aj oprávnene OS Čadca priznal žalovanú istinu. Čo sa týka tunajšieho súdu, ten dôsledne vychádzal z tohto rozsudku OS Čadca, pričom si osvojil, že konštatovanie v prípade poškodenia stavby takým spôsobom, ako v posudzovanej veci s následným vykonaním nevyhnutných opráv, ktorých účelnosť a rozsah neboli odporcom spochybnené ani v rámci likvidácie poistnej udalosti, tieto opravy nemajú žiaden vplyv na prípadné zhodnotenie, či predĺženie životnosti stavby oproti stavu pred poškodením Z tohto rozsudku teda nepochybne vyplýva, že zníženie poistného plnenia o amortizáciu, resp. o zhodnotenie poškodenej veci zo strany poisťovne, t.j. odporcu v konaní na OS Čadca bolo neopodstatnené a neoprávnené. Tunajší súd sa zamýšľa aj nad tým, prečo stanovil odporca amortizáciu 1,5% ročne, celkove 15%. Navrhovateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu z rozsudku OS Čadca splnil a uhradil poškodenej zištnú čiastku.
Podľa § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V zmysle § 454 O.z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 veta práv O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Bezdôvodné obohatenia na strane odporcu vzniklo zaplatením náhrady škody navrhovateľom, t.j. dňom 22.8.2013. Týmto dňom zároveň vznikla povinnosť odporcu bezdôvodné obohatenie vydať. Keďže odporca do dnešného dňa navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie nevydal, navrhovateľ si oprávnene účtoval aj úrok z omeškania, t.j. od 23.8.2013. Škodu uhradil poškodenej dňa 22.8.2013.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, keď mal súd preukázané, že odporca sa dostal so
splnením dlhu do omeškania, priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 5,5% od 23.8.2013 do zaplatenia.
O trovách rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bo úspešný v tomto spore a bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku. Z toho dôvodu bude povinnosťou odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo sa týka trov právneho zastúpenia, súd vychádzal z vyčíslených trov právneho zastúpenia, ako sa nachádzali v písomnom návrhu. Okrem tohto ešte priznal právnemu zástupcovi jeden ďalší úkon a to úkon spojený s pojednávaním, ktoré prebehlo dňa 7.4.2014. Za jeden úkon si účtoval právny zástupca 16,60 Eur. Jednalo sa o nasledovné úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia 16,60 Eur,
- písomné podanie na súd vo veci 16,60 Eur,
- písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, t.j. výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia 16,60 Eur,
- pojednávanie dňa 7.4.2014 - 16,60 Eur,
- režijný paušál 4x 7,81 Eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia s režijným paušálom 97,64 Eur.
Trovy bude povinný zaplatiť odporca na účet právneho zástupcu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).