Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-42-2014.pdf
PDF · 80.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1T/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a prísediacich Mgr. Evy Bodnárovej a Dagmar Jamrichovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. apríla 2014 v trestnej veci obžalovaného C. Š. takto
rozhodol:
obžalovaný C. Š. F. Ú. R. Y. A. , nar. X. U. XXXX v R., trvale bytom D., D. XXX, t.č. vo väzbe v Ú. K. Ú. H. R. R.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o
v bodoch 1,2,3
z pokračovacieho zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,3 písm.a Tr.zák.
v bode 4
zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,3 písm.a Tr.zák.
p r e t o ž e
1. dňa 23. novembra 2013 približne o 08.00 hod. v T., Č. XXX vošiel pod vplyvom alkoholu do rodinného domu, napriek výslovnému predchádzajúcemu zákazu od vlastníka nehnuteľnosti G. Š., pričom začal vulgárne nadávať svojej matke G. Š., nar. XX. K. XXXX, ktorá tam býva a následne dom, napriek výzvam jeho vlastníka, ktorý na miesto prišiel na jej žiadosť, odmietal opustiť a odišiel až po príchode hliadky PZ,
2. dňa 27. novembra 2013 približne o 12.00 hod. v T., Č. XXX vošiel pod vplyvom alkoholu na pozemok pred rodinným domom, napriek výslovnému predchádzajúcemu zákazu od vlastníka nehnuteľnosti G. Š., pričom začal búchať na vchodové dvere a kričal, aby ho jeho matka G. Š., ktorá tam býva, pustila dnu, čo menovaná v obave z možného násilného správania z jeho strany aj urobila a následne dom, napriek výzvam jeho vlastníka, ktorý na miesto prišiel na jej žiadosť, odmietal opustiť a odišiel až po príchode hliadky PZ,
3. dňa 27. novembra 2013 približne o 15.57 hod. v T., Č. XXX vošiel pod vplyvom alkoholu do rodinného domu, napriek výslovnému predchádzajúcemu zákazu od vlastníka domu G. Š., ktorý mu opakovane zakázal vstup do domu aj na pozemok, na ktorom stojí, pričom dom, napriek výzvam jeho vlastníka, odmietal opustiť a odišiel až po príchode hliadky PZ,
4. dňa 27. decembra 2013 približne o 11.45 hod. v T., Č. XXX vošiel pod vplyvom alkoholu na pozemok pred rodinným domom, napriek výslovnému predchádzajúcemu zákazu od vlastníka nehnuteľnosti G. Š., pričom ho zbadala jeho matka G. Š., ktorá tam býva a táto ho v obave z možného násilného správania z jeho strany zavolala dnu, následne dom, napriek výzvam jeho vlastníka, ktorý na miesto prišiel na jej žiadosť, odmietal opustiť a odišiel až po príchode hliadky PZ,
t e d a
v bodoch 1,2,3
neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a čin spáchal voči chránenej osobe,
v bode 4
neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a čin spáchal voči chránenej osobe,
a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods.3 Tr.zák., § 36 písm.l Tr.zák., § 37 písm.h Tr.zák., § 41 ods.2 Tr.zák., § 39 ods.1,3 písm.e Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 a 1 (jeden a pol) roka.
Podľa § 48 ods.2 písm.a Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods.2 písm.d, ods.4 Tr.zák. sa obžalovanému ukladá ochranné protial- koholické ústavné liečenie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal pod č. 1Pv 623/13 dňa 20. marca 2014 na tunajší súd obžalobu na C. Š. za pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,3 písm.a Tr. zák. a za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,3 písm.a Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je tam uvedený v bodoch 1,2,3 a 4.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe v bodoch 1,2,3 a 4. Následne obžalovaný na predsedom senátu položené otázky odpovedal
- či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov v bodoch 1,2,3 a 4, ktoré sa mu kladú za vinu - áno
- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby - áno
- či rozumie právnej kvalifikácii skutkov v bodoch 1,2,3 a 4 ako trestných činov - áno
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu
- áno
- či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchané skutky v bodoch 1,2,3 a 4, ktoré sa v obžalobe kvalifikovali ako určité trestné činy - áno.
Na to súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania uvedených skutkov v bodoch 1,2,3 a 4 a zároveň vyhlásil, že sa dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd kvalifikoval konanie obžalovaného v bodoch 1,2 a 3 ako pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,3 písm.a Tr. zák. a v bode 4 ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,3 písm.a Tr.zák, ktoré spáchal tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pretože pod vplyvom alkoholu neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a čin spáchal voči chránenej osob a to svojej matke ako blízkej osobe vyššieho veku.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činov a ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle, jeho pohnútkou bola neschopnosť zabezpečiť si vlastné bývanie a v dôsledku toho ubytovanie a prenocovanie riešil vyššie uvedeným spôsobom napriek zákazu vlastníka domu, do ktorého nemal chodiť, ani zdržiavať sa v ňom, keď bol pod vplyvom alkoholu, čo nerešpektoval, pričom sa na jeho konaní podieľalo významným spôsobom práve požívanie alkoholických nápojov.
Obžalovaný je rozvedený, nezamestnaný, má dve deti. Nemá žiadny príjem, poberal len sociálne dávky. V mieste trvalého bydliska sa po rozvode manželstva od roku 2008 nezdržiaval. Nemal riadne prechodné bydlisko a v podstate väčšinu času prespával v rodinnom dome svojho brata, v ktorom býva aj jeho matka. Za priestupok sankcionovaný nebol, súdom bol doposiaľ trikrát trestaný, avšak hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Brezno z 21. septembra 2009, sp. zn. 4T 102/2009 na trest povinnej práce vo výmere 160 hodín, ktorý vykonal, zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické ústavné liečenie, z výkonu ktorého bol neskôr prepustený, pričom spáchal pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.b Tr.zák. a to v tom istom rodinnom dome, keď sa vyhrážal smrťou svojmu nebohému otcovi.
Súd hodnotil aj pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a tieto úprimne oľutoval (ust. § 36 písm.l Tr. zák.), priťažovalo mu, že spáchal dva trestné činy (§ 37 písm.h Tr.zák.). Za predmetný zločin dovoľuje zákon uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov. Keďže poľahčujúca okolnosť bola v rovnováhe s priťažujúcou okolnosťou, nedošlo k zníženiu ani k zvýšeniu ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods.3 resp. ods.4 Tr.zák. Keďže však súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva úmyselné zločiny spáchané dvoma skutkami, horná hranica trestnej sadzby sa zvyšovala o jednu tretinu (ust. § 41 ods.2 veta pred bodkočiarkou Tr.zák.), teda mu bolo možné uložiť v konečnom dôsledku trest odňatia slobody na 3 roky až na 10 rokov a 8 mesiacov.
Dôležitým bolo to, že obžalovaný sa počas skutkov nedopustil voči poškodenej - svojej matke žiadneho fyzického násilia, nespôsobil ani žiadnu majetkovú škodu, samotná poškodená ho v dvoch prípadoch pustila do domu, pričom aj od vlastníka domu - svojho brata mal povolenie nehnuteľnosť navštevovať a prespávať v nej, okrem prípadu, že bol pod vplyvom alkoholu a v čase skutkov v nej väčšinou aj prespával. Obžalovaný patril po smrti svojho otca do prvej dedičskej skupiny ohľadne tejto nehnuteľnosti a vzdal sa svojho dedičského podielu v prospech poškodeného bez povinnosti výplaty, zároveň prejavil kritický postoj k svojej trestnej činnosti, napokon obidvaja poškodení žiadali, aby bol obžalovanému uložený čo najmiernejší trest a trestné oznámenia podávali hlavne z toho dôvodu, aby prestal požívať alkoholické nápoje.
Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 39 ods.1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods.3 písm.e Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody menej ako 5 rokov.
Uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému v rozpätí konkretizovanej trestnej sadzby súd považoval za neprimerane prísne, pričom mal za to, že na dosiahnutie účelu trestu postačuje aj uloženie trestu kratšej výmery. Zohľadnil najmä okolnosti prípadu tak ako sú vyššie uvedené, ale čiastočne aj pomery obžalovaného, ktorý sa dostal po rozvode do zložitej životnej situácie, hoci si ju spôsobil predovšetkým sám. Vzhľadom k tomu mu mimoriadne znížil trest odňatia slobody, ktorý mu uložil vo výmere 1 a 1/2 roka. V danom prípade prichádzal do úvahy, vychádzajúc z uloženej výmery trestu, aj podmienečný odklad jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, avšak vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj rozsah trestnej činnosti súd túto možnosť nevyužil. Prihliadol predovšetkým na to, že obžalovaný už bol súdom trikrát trestaný, aj keď už má všetky odsúdenia zahladené, avšak doposiaľ uložené a vykonané tresty zjavne neviedli v dostatočnej miere k dosiahnutiu účelu trestu a nezabránili mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, dokonca v jej páchaní pokračoval aj po tom, čo už bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Keďže neboli splnené podmienky uvedené v § 49 ods.1 písm.a Tr.zák. a obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd na výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný už v minulosti absolvoval ochranné ústavné protialkoholické liečenie, z ktorého výkonu bol prepustený, napriek tomu začal opätovne požívať vo veľkej miere alkoholické nápoje, čo jednoznačne preukazujú zápisy o dychových skúškach. Znalec z odvetvia psychiatrie u neho zistil prejavy rozvinutého syndrómu závislosti od alkoholu v terminálnom štádiu. Je nepochybné, že obžalovaný páchal trestnú činnosť výlučne pod vplyvom alkoholu, preto mu súd uložil ochranné opatrenie - ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Ústavnú formu zvolil preto, že tak navrhol znalec a ambulantná forma by nemala nádej na úspech. Takto uložený trest, doplnený o ochranné opatrenie, v dostatočnej miere zabezpečí dosiahnutie účelu trestu, pričom obsahuje v primeranom rozsahu prvok represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie.
Poškodení G. Š. a G. Š. náhradu škody nežiadali, nakoľko im obžalovaný žiadnu škodu nespôsobil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.