Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-10C/68/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: Y. Ď., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., Ľ. Š. XXXX/XX-X, proti žalovanému: T. M., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, v konaní o návrhu na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako žalobkyňa, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, takto

rozhodol:

Súd určuje, že žalovaný T. M. je otcom maloletého P. Ď.Ď. narodeného XX.XX.XXXX z matky Y. Ď. - žalobkyne.

Maloletý P. Ď. sa zveruje do osobnej starostlivosti jeho matky Y. Ď., ktorá bude naďalej toto dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Žalovaný je povinný platiť na výživu maloletého P. Ď. za obdobie od 01.11.2009 do 31.12.2010 po 80,- eur mesačne, za obdobie od 01.01.2011 do 31.08.2011 po 70,- eur mesačne, a za obdobie od 01.09.2011 do budúcna po 90,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa Y. Ď..

Zameškané výživné za obdobie od 01.11.2009 do vyhlásenia rozsudku vo výške 4.270,- eur je žalovaný povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky dieťaťa Y. Ď..

Vo zvyšnej časti ohľadne požadovaného výživného žalobu zamieta.

O trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 30.11.2009, po jej doplnení na pojednávaní 27.01.2010, žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaný je otcom jej syna mal. P. Ď., nar. XX.XX.XXXX, zveriť mal. P. do jej výchovy a starostlivosti a žalovanému uložiť prispievať na jeho výživu od 01.08.2007 po 200,- eur mesačne.

Odôvodnila ju tým, že so žalovaným žila v jednej domácnosti od novembra 2003 do septembra 2005. Z ich vzťahu sa narodil mal. P.. Žalovaný otcovstvo k nemu nechce uznať. Je však presvedčená, že biologickým otcom mal. P. je žalovaný. Žalovaný sa kontaktuje s mal. P. len veľmi zriedka a na výživu jej neprispieva. Ona má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. W. Ď., nar. XX.XX.XXXX.

Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní 06.10.2010 doplnila, že žalovanému v septembri povedala o tomto termíne pojednávania. Žalovaný jej však vtedy povedal, že ho na súd nedostane a že on svoje otcovstvo k mal. P. nikdy neuzná a vtedy dokonca na ňu fyzicky zaútočil, kvôli čomu podala na žalovaného trestné oznámenie. Mal. P. sa narodil počas trvania jej manželstva s P. Ď., s ktorým však nežila od roku 2000 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu až dňa 16.01.2006. Preto bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn. konanie, v ktorom jej bývalý manžel zapieral svoje otcovstvo k mal. P.. So žalovaným sa spoznala v novembri 2003 a hneď spolu začali žiť aj intímne. Žiadnu ochranu nepoužívali. Ona nebrala ani žiadnu antikoncepciu. Po troch týždňoch ich známosti zostala tehotná, čo zistila v januári 2004. Termín pôrodu bol stanovený na deň 05.09.2004. Keďže však rodila v Banskej Bystrici u jedného známeho lekára, tento lekár jej naplánoval pôrod na XX.XX.XXXX, kedy mal službu. Je si stopercentne istá, že otcom mal. P. je žalovaný. S nikým iným v tom období intímne nežila. Keď žalovanému oznámila, že je tehotná, jeho postoj bol taký, že dieťa nechce. Povedal jej, že nech si to dá vziať alebo nech urobí tak ako uzná za vhodné. Neskôr v istom období jej žalovaný tvrdil, že svoje otcovstvo k mal. P. uzná, ale to asi len preto, aby bol kľud. So žalovaným spolu bývali vždy v období, keď nebol v Španielsku, kde pracuje. Žalovaný jej pôvodne prispieval na chod domácnosti istou finančnou čiastkou, z čoho časť bola vyčlenená aj na výživu pre mal. P.. Odo dňa 01.08.2007 odkedy požaduje výživné na dieťa, jej žalovaný na jeho výživu prispel len dvakrát po 100,- eur, a to v mesiacoch jún a august 2010. So žalovaným sa neustále rozchádzali a potom zase vracali k sebe späť. V septembri 2010 sa ich vzťahy vyostrili, pretože ju žalovaný pri hádke fyzicky napadol. Vtedy jej zároveň povedal, že svoje otcovstvo k mal. P. nikdy neuzná. Počas celých rokov stále dúfala, že žalovaný svoje otcovstvo k maloletému uzná a že sa bude správať ako jeho otec. To sa však nestalo a už pochybuje, že by tomu niekedy tak bolo.

V ďalšom konaní tiež uviedla, že so žalovaným žili v spoločnej domácnosti zhruba do začiatku roku 2007, aj to len v čase, keď žalovaný nebol pracovne v Španielsku. Príjem žalovaného činí 2.000,- eur mesačne, pričom oficiálny príjem má len 1.000,- eur mesačne. Zamestnaný je ako predavač v obchode, pričom svojmu šéfovi zároveň pomáhal aj s tlmočením. V Španielsku doposiaľ pracoval vždy od marca do septembra. Na pojednávaní 12.03.2014 uviedla, že za žiadané obdobie jej žalovaný prispel na výživu mal. P. v mesiaci jún a august 2010 po 100,- eur, keď bol na Slovensku a tieto peniaze jej odovzdal do ruky. Mal. P. je teraz tretiakom, teda išiel do školy o rok neskôr. Teraz sa presťahovali a bývajú v H. a tam aj začal od februára 2014 chodiť do školy. V rokoch 2007 - 2008 robila v Key Plastics. Po ukončení podnikania v r. 2009 bola vedená na úrade práce a potom opätovne začala podnikať a bola jej na podnikanie poskytnutá dotácia 3.900,- eur. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti len s mal. P. a so svojím priateľom. v rodinnom dome vlastnícky patriacom rodičom jej priateľa, kde majú zriadenú samostatnú bytovú jednotku. Dcéra W. sa už osamostatnila, teraz má 20 rokov, a v súčasnosti študuje v maturitnom ročníku na Súkromnej strednej škole manažmentu v Prahe. V F. dcéra býva pri svojom otcovi, ktorý prevažne zabezpečuje stravu a ona dcére prispieva mesačne 60,- až 70,- eur. So svojím priateľom, ktorý pracuje ako čašník a ktorý je rozvedený a platí výživné 110,- eur na dve deti vo veku 9 a 11 rokov, má cca 4-ročný vzťah. Podľa daňového priznania vychádza jej priemerný príjem cca 500,- eur mesačne. Celkový príjem z podnikania v hrubom má niečo vyše 1.000,- eur. Živnosť prevádzkuje v Dolnom Kubíne. Za nájom priestorov, v ktorých podniká, platí 117,- eur mesačne. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani osobný automobil. Auto vlastní jej priateľ. Mal. P. je zdravotne v poriadku. Chodí na futbalový krúžok, kde sa platí mesačne 10,- eur. Mieni ukončiť podnikanie a ruší prevádzku, ktorú má v Dolnom Kubíne. Chce zrušiť svoje živnostenské podnikanie pravdepodobne už zajtrajším dňom. Na poslednom pojednávaní uviedla, že chce ukončiť podnikanie, pretože to finančne nevynáša a pomaly robí už len na poplatky spojené so živnosťou. Od 01.04.2014 sa zamestnala v Bourbone ako kvalitárka. Základnú mzdu má mať 400,- eur. Pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu určitú - 1 rok. So žalovaným od posledného pojednávania nebola v žiadnom kontakte.

Pretože sa súdu napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo zistiť aktuálne miesto jeho pobytu a ani doručovať mu písomnosti, keď len dvakrát v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním sa súdu podarilo doručiť písomnosť žalovanému, zo správania ktorého možno usudzovať, že tento sa cielene vyhýbal preberaniu písomností a kontaktovaniu so súdom, keď jeho adresu pobytu sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom jeho príbuzných a ani opakovaného medzinárodného dožiadania prostredníctvom dožiadaného justičného orgánu v Španielsku, kde sa mal žalovaný v tom čase zdržiavať, bol žalovanému ako osobe na neznámom mieste, na ochranu jeho práv v tomto konaní ustanovený s poukazom na § 29

ods. 2 (ďalej len „“) uznesením tunajšieho súdu zo 06.06.2013 č. k. -374 opatrovník v osobe jeho matky Q. M..

Opatrovníčka žalovaného opakovane tvrdila, že nevie, kde sa žalovaný nachádza a ani to, kde robí. Potvrdila, že sporadicky príde domov (napr. dňa 26.10.2011 uviedla, že bol doma asi pred mesiacom, kedy si zobral maturitné vysvedčenie a odišiel). Keď sa mal. P. narodil, tak jej žalovaný o tom nepovedal. Dieťa spoznala až keď malo 6 mesiacov, ale vie, že žalobkyňa a žalovaný spolu žili asi 7 rokov a žalovaný aj s maloletým ju chodieval navštevovať. Na pojednávaní 12.03.2014 uviedla, že ona nemá kontakt na žalovaného, ale žalovaný jej zvykne občas zavolať. Naposledy bol žalovaný na Slovensku vo februári minulého roka asi 2 týždne, potom išiel robiť do Čiech do Plzne, nevie ani kde a čo tam robil, asi v nejakej automobilke. Potom išiel robiť do Nemecka, kde pokiaľ vie, si robotu nenašiel, odtiaľ šiel do Rakúska a teraz by mal byť znova v Španielsku, kde by mal byť zamestnaný od 10.03.2014. Vie to od svojej dcéry, ktorá tam býva 17 rokov. Vie, že žalovaný mal aj zdravotné problémy - od decembra do marca ho mali bolieť obličky. Žalovanému sa pomerne dobre darilo v Španielsku ešte kým nebolo euro na Slovensku. Vtedy tam zarobil aj 1.000,- eur mesačne. Keď vznikla kríza potom to už bolo horšie a nevie koľko zarobil. Nemá pochybnosti o tom, že mal. P. je synom žalovaného, lebo jeden je ako druhý. Veľmi sa na seba podobajú. Určite je žalovaný otcom tohto dieťaťa. Má problém ohľadne žalovaného získať informácie, lebo on je veľký tajnostkár. Žalovaný nemá ďalšie deti okrem tých, ktoré má z bývalého manželstva a mal. P..

Kolízny opatrovník žiadal žalobe o určenie otcovstva vyhovieť, teda určiť, že žalovaný je otcom maloletého P. Ď.. Navrhol toto dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jeho matky. Výživné navrhol určiť za obdobie, za ktoré žiada určiť toto výživné žalobkyňa, a to vo výške 100,- eur mesačne.

Pôvodne domnienka otcovstva k mal. P. svedčila v súčasnosti už bývalému manželovi žalobkyne P. Ď., keďže toto dieťa sa narodilo ešte za trvania ich manželstva, uzavretého 24.04.1993, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo 16.01.2006 sp. zn. . Rozsudkom tunajšieho súdu z 22.07.2005 č. k. -28, právoplatným 17.08.2005, bolo určené, že P. Ď. nie je otcom mal. P. Ď. narodeného z matky Y. Ď., rod. T..

Následne do vyhlásenia rozsudku nedošlo k určeniu otcovstva k mal. P. súhlasným vyhlásením rodičov ( a 91 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len „ZoR“).

Podľa § 94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 ZoR za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA RNDr. Heleny Polákovej z 23.10.2013 č. 21/2013 vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky nemožno vylúčiť skutočnosť, že mal. P. Ď. je potomkom žalovaného T. M.. Pravdepodobnosť otcovstva T. M. voči mal. P. Ď. určila najmenej 99,998 % (vychádzajúc z apriórnej pravdepodobnosti 50 %). Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky možné pokladať za prakticky dokázané, že žalovaný je otcom mal. P. Ď.. K uvedeným záverom došlo na základe vyšetrenia biologických vzoriek žalobkyne, mal. P. a mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX - syna žalovaného pochádzajúceho z jeho už zaniknutého manželstva. Z posudku znalkyne tiež vyplýva skutočnosť, že u mal. P. a T. nájdená kombinácia aliel (haplotyp) je extrémne zriedkavá - unikátna kombinácia aliel, ktorá skutočnosť výrazne podporuje domnienku, že žalovaný je biologickým otcom mal. P. Ď..

S ohľadom na uvedené jednoznačné závery vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré závery podporuje aj výpoveď žalobkyne a aj vyjadrenie opatrovníčky žalovaného (táto potvrdila výraznú fyzickú podobnosť mal. P. so žalovaným, že žalovaný pokiaľ žil so žalobkyňou ju chodieval pravidelne navštevovať aj s týmto dieťaťom, o ktorom ona nemá pochybnosti, že jeho otcom je práve žalovaný), súd žalobe o určenie otcovstva vyhovel a s poukazom na § 94 ods. 2 ZoR určil, že žalovaný je otcom mal. P. Ď..

Podľa s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Zohľadniac to, že od narodenia mal. P., starostlivosť o toto dieťa doposiaľ výlučne alebo v prevažnej miere riadne zabezpečovala práve žalobkyňa, súd rozhodol o jeho zverení do budúcna do jej osobnej starostlivosti tak ako to žalobkyňa navrhovala a ako to navrhoval aj kolízny opatrovník s tým, že táto bude naďalej toto dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 veta prvá a ods. 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V súvislosti s určením výživného sa pre neprítomnosť žalovaného nepodarilo zistiť jeho ako aktuálne pomery tak aj jeho pomery za obdobie, za ktoré bolo žalovanému určené výživné. Obdobná situácia nastala konaním žalovaného aj v konaní o rozvod jeho manželstva, v ktorom rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 16.04.2007 č. k. -62, právoplatným 22.05.2007, došlo k rozvodu manželstva žalovaného s P. M. uzavretého 21.03.1998, k zvereniu mal. T., nar. XX.XX.XXXX a mal.

P., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti ich matky a k určeniu výživného zo strany žalovaného na mal. T. vo výške 1.700,- Sk (56,43 eura) a na mal. P. vo výške 1.400,- Sk (46,47 eura) mesačne. Uvedený súd taktiež nemal k dispozícii vtedajší reálny príjem žalovaného a preto pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil 7-ročnú dobu, ktorá uplynula od posledného rozhodnutia súdu o určení výšky výživného (kedy bolo určené výživné na mal. T. vo výške 1.000,- Sk a na mal. P. vo výške 700,- Sk mesačne), keď určené výživné korešpondovalo s výškou výživného poslaného žalovaným na tieto deti v januári 2007 svedčiaceho o tom, že žalovaný je schopný prispievať uvedenou výškou vyživovacej povinnosti.

Žalobkyňa na dokladovanie príjmu žalovaného predložila doklad za máj 2008, podľa ktorého mal žalovaný v Španielsku zarobiť 958,78 eura s tým, že jeho skutočný príjem mal byť ešte vyšší a podľa nej kľudne mohol zarábať tých 2.000,- až 2.500,- eur mesačne. Ide však doklad, ktorý viac ako rok a pol predchádza obdobiu, za ktoré súd určoval výživné, pričom podľa opatrovníčky žalovaného sa príjem žalovaného mal výrazne znížiť po roku 2008 práve v dôsledku krízy.

S ohľadom na vek mal. P., zohľadniac to, že okrem neho má žalovaný ďalšie dve vyživovacie povinnosti k starším maloletým deťom pochádzajúcim z jeho už zaniknutého manželstva a určenú výšku výživného na tieto deti určovanú v apríli 2007, súd určil žalovanému povinnosť platiť na výživu mal. P. počnúc prvým dňom mesiaca, v ktorom žalobkyňa podala žalobu o určenie otcovstva do 31.12.2010 vo výške 80,- eur mesačne, od 01.01.2011 (zohľadniac fakt, že žalobkyňa začala od 15.12.2010 opätovne podnikať, čím došlo k zlepšeniu jej dovtedajších pomerov a tým aj možnosti spolupodieľať sa na plnení vyživovacej povinnosti k mal. P. aj inak ako osobnou starostlivosťou) až do 31.08.2011 vo výške 70,- eur mesačne a od 01.09.2011 (kedy mal. P. začal povinnú školskú dochádzku, v súvislosti s čím došlo k určitému nárastu jeho životných nákladov) do budúcna po 90,- eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd nezohľadňoval to, že žalovaný bol z obdobia, za ktoré súd určoval výživné, 3x krátkodobo vedený ako uchádzač o zamestnanie (v období od 23.11.2009 do 08.02.2010 a od 10.09.2010 do 11.10.2010 a od 28.12.2011 do 08.01.2012, pričom vo všetkých týchto prípadoch bol žalovaný vyradený pre nespoluprácu - nedostavenie na ÚPSVaR) a to, že v období november 2009 až február 2010 mu bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi po 62,50 eura mesačne, a to práve s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný pracovával v Španielsku len sezónne a zaevidovával sa v obdobiach, keď bol na Slovensku. Súd v súvislosti s majetkovými pomermi žalovaného zistil, že žalovaný zdedil po poručiteľke O. M., rod. X. 1 akciu Slovenského poštového investičného fondu, 9 ks akcií PD N., pohľadávku vo forme výplatku z dedičstva vo výške 147,- Sk (4,88 eura) a tiež zdedil nehnuteľnosti v k. ú. Ž. zapísané na LV č. XXXX v podiele 5/12-in v hodnote 10.940,- Sk (363,14 eura), LV č. XXXX v podiele 280/759360- in, LV č. XXXX v podiele 2520/13668480-in, LV č. XXXX v podiele 6720/54673920-in, LV č. XXXX v podiele 17920/97198080-in a LV č. XXXX v podiele v podiele 737463/9999999999-in, ako je to zrejmé z uznesenia tunajšieho súdu z 03.07.2006 č. k. D 593/2000-151, právoplatného 19.12.2007. Žalovaný mal celkovo zdediť majetok v čistej hodnote ustálenej rozhodnutím ku dňu smrti poručiteľky vo výške cca 851,45 eura.

Pri určení výšky výživného zo strany žalovaného súd zohľadnil zistené pomery žalobkyne, ktorá prvýkrát vlastnila oprávnenie na podnikateľskú činnosť v období od 05.02.2003 do 31.01.2009. Žalobkyňa mala v roku 2008 za mesiace január až marec príjem zo závislej činnosti v celkovej výške 16.137,- Sk v hrubom. V období od septembra 2008 do mája 2011 poberala dávky v hmotnej núdzi v rozmedzí 63,07 eura až 202,60 eura tak ako ich konkrétna výška vyplýva z dokladov z č. l. 482 až 485. V období od 22.12.2008 do 14.12.2010 vrátane bola nezamestnaná. V súvislosti so začatím podnikania v r. 2010 jej bol poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť vo výške 3.902,16 eura, ktorý jej bol vyplatený 17.12.2010. Za rok 2011 táto vykázala príjmy zo živnosti 5.145,39 eura pri výdavkoch 5.073,42 eura a tiež príjem zo závislej činnosti 331,93 eura v hrubom + jej bol vyplatený daňový bonus 486,36 eura. Za rok 2012 žalobkyňa vykázala príjmy zo živnosti vo výške 4.361,04 eura pri výdavkoch 2.631,64 eura, ďalej príjem zo závislej činnosti vo výške 500,- eur + tejto vznikol nárok na dňový bonus 414,36 eura. Napokon za rok 2013 žalobkyňa vykázala príjmy zo živnosti vo výške 2.479,70 eura pri výdavkoch 1.192,20 eura a vznikol jej nárok na daňový bonus 254,64 eura. Príjem žalobkyne v danom období tiež predstavovali rodinné prídavky, ktoré poberala na dve deti do septembra 2012 a následne ho poberala už len na mal. P.. Žalobkyňa má okrem mal. P. ešte ďalšiu jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére

W., ktorá ešte študuje na strednej škole v maturitnom ročníku, na výživu ktorej má prispievať tých 60,- až 70,- eur mesačne.

So zreteľom na zistené pomery oboch rodičov mal. P., ako aj potreby tohto dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, súd uložil žalovanému platiť na výživu mal. P. Ď. za obdobie od 01.11.2009 do 31.12.2010 po 80,- eur mesačne, za obdobie od 01.01.2011 do 31.08.2011 po 70,- eur mesačne, a za obdobie od 01.09.2011 do budúcna po 90,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne. Takto zistenú výšku výživného súd pokladá za súladnú s vyššie citovanými ustanoveniami § 62 a nasl. ZoR.

Zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 01.11.2009 do vyhlásenia rozsudku vo výške 4.270,- eur, v rámci ktorého zohľadnil sumu 200,- eur, ktorú podľa žalobkyne žalovaný poskytol na výživu dieťaťa hotovostnými platbami z júna a augusta 2010 (2x po 100,- eur) a na jeho zaplatenie k rukám matky dieťaťa stanovil s poukazom na , časť vety za bodkočiarkou (zohľadniac jeho výšku) dlhšiu, a to šesťdesiatdňovú lehotu, ktorá začne plynúť od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia výživného vo vyššej čiastke a tiež aj za obdobie od 01.08.2007 do 31.10.2009 vrátane, v tejto časti žalobu zamietol. Určenie výživného aj za obdobie od 01.08.2007 do 31.10.2009 súd zamietol z dôvodu, že nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov pre takýto postup stanovených v hypotéze cit. ustanovenia § 77 ods. 1 veta tretia ZoR, teda preukázanie takých dôvodov, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd s ohľadom na to, že nemal k dispozícii potrebné podklady neupravoval styk mal. P. so žalovaným, keďže nie je súdu známe, či vôbec žalovaný má záujem o stretnutia s mal. P. a ak áno, v akom rozsahu a aké sú dané u žalovaného podmienky pre takýto styk. Žalovaný ale môže kedykoľvek požiadať o takúto úpravu, ak vôbec bude mať záujem o vzájomné stretnutia (takýto záujem z jeho doterajšieho správania nemožno usudzovať) a nedôjde v tejto otázke k dohode so žalobkyňou.

Zároveň súd s poukazom na rozhodol, že o trovách tohto konania (vrátane trov štátu) bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( ).