Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-60-2022.pdf
PDF · 123.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/60/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobkyne: U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., toho času B. XXX/XX, E., zastúpená JUDr. Petrom Bojdom, advokátom, so sídlom Fraňa Mojtu 43, Nitra, IČO: 50 400 916, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 01. 08. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej č.XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. 05. 2022, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že dňa 21. 04. 2020 bola so žalobkyňou spísaná žiadosť o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku 31. 07. 2019 a dňa 10. 11. 2021 bola spísaná ďalšia žiadosť o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku 09. 08. 2021 a dôchodok žiadala priznať odo dňa 01. 10. 2021.
2. V rámci prvej žiadosti o invalidný dôchodok prvostupňový správny orgán oboznámil žalobkyňu s právnymi dôsledkami posudkového záveru o invalidite vo vzťahu k uplatnenému nároku na invalidný dôchodok a tiež skutočnosťou, že posudkový lekár stanovil predpokladanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Dňa 21. 04. 2020 bol vypracovaný odborný posudok o invalidite, v rámci ktorého boli uvedené aj MR vyšetrenia C chrbtice a bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %.
3. V rámci druhej žiadosti o invalidný dôchodok bola tiež so žalobkyňou spísaná úradná zápisnica s oboznámením s právnymi dôsledkami posudkového záveru o invalidite vo vzťahu k uplatnenému nároku na invalidný dôchodok, pričom posudkový lekár opätovne stanovil predpokladanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Dňa 10. 11. 2021 bol vypracovaný aj odborný posudok o invalidite, v rámci ktorého je taktiež uvedené MR vyš. C chrbtice - oploštená C lrodúza protrúzie ICV diskov v segmentoch C3/4/5/6/7. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo uvedené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia. Iné zdravotné postihnutie bolo definované ako obojstranná nedoslýchavosť a percentuálna miera bola stanovená v rozsahu 25%. Okrem toho bolo uvedené, že CT a MR vyšetrením krčnej a driekovej chrbtice boli popisované degeneratívne zmeny bez jednoznačnej kompresie nervových štruktúr. V klinickom náleze je v popredí porucha dynamiky v krčnom a driekovom
úseku chrbtice, pozitívne sú napínacie manévre. Elektromyografické vyšetrenie nervov ľavej dolnej končatiny je v norme. Ušným vyšetrením bola zistená porucha sluchu podľa Fowlera 42,1 %, stredne ťažká nedoslýchavosť.
4. O prvej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 05. 2020 tak, že žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 21. 04. 2020 bola zamietnutá.
5. Rovnako prvostupňový správny orgán rozhodol aj o druhej žiadosti o invalidný dôchodok a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 12. 2021.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná, žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.
6. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo vydanie odborného posudku o invalidite zo dňa 19. 01. 2022, ako aj odborného lekárskeho posudku zo dňa 19. 05. 2022, v ktorého posudku je okrem iného uvedené, že zobrazovacími metódami sú potvrdené degeneratívne zmeny krčnej chrbtice s nezávažnými diskopatiami bez jednoznačnej kompresie nervových štruktúr, v dolnej časti driekového úseku sú degeneratívne zmeny s posunom štvrtého driekového stavca. Klinicky v neurologickom náleze v auguste 2021 je v popredí porucha dynamiky krčnej a driekovej chrbtice, bez poruchy motoriky horných končatín s pozitívnymi napínacími manévrami ľavej dolnej končatiny až pri doťahovaní, bez motorického deficitu s rutinnou chôdzou. Absolvovala rehabilitačnú liečbu, blokádu fazetových kĺbov obohatenou krvnou platmou v algeziologickej ambulancii s popisovanou úľavou od bolesti, bez senzorického a motorického deficitu, po krátkom období od aplikácie s opätovným zhoršením bolesti driekového úseku s termálnou abláciou a kryoanalgéziou ramienka nervu L5, po sérii výkonov s takmer úplnou úľavou od bolesti, bez potreby užívania liekov, so zvládaním bežných činností. Vyšetrenie neurológom v októbri 2021 po krátkodobej poruche reči bolo bez neurologického deficitu s doporučením antikoagulačnej liečby. Porucha sluchu je od roku 2019 bez progresie, celková strata sluchu je stredne ťažkého stupňa. Na základe predložených odborných vyšetrení sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 20 % so zvýšením o 5 % pre stredne ťažkú chorobu sluchu.
7. Súčasťou administratívneho spisu je aj lekárska správa zo dňa 21. 04. 2020, záznam o telefonickom rozhovore a súhlas s posúdením zdravotného stavu v neprítomnosti dňa 10. 03. 2020, záznam o zisťovacej prehliadke a vyjadrenie posudkového lekára, že dokumentácia je dostatočná k posúdeniu, pritom dátum posledného prerokovania posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom bol dňa 06. 10. 2021. Dňa 19. 01. 2022 a dňa 19. 05. 2022 boli spísané aj zápisnice o ústnom pojednávaní v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. 05. 2022 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom v texte len „zákon č. 461/2003 Z. z.“, resp. „zákon o sociálnom poistení“) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. 12. 2021, vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná popísala priebeh konania predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia a citovala ustanovenia § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. Uviedla, že na základe podaného odvolania účastníčky konania (žalobkyne) bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 19. 01. 2022, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom Nitra. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre posúdil zdravotný stav v neprítomnosti žalobkyne a na základe spisovej dokumentácie dňa 19. 05. 2022
a dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je bolesť chrbta na viacerých miestach, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z percentuálneho rozpätia od 20% do 35%). Za iné zdravotné postihnutia - obojstrannú stredne ťažkú nedoslýchavosť, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Nitre mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre potvrdená na 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Okrem toho žalovaná uviedla, že v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, bol posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, ústredie, v konaní o odvolaní posúdený zdravotný stav žalobkyne v neprítomnosti, na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácii.
Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Nitre vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 19. 05. 2022. V odvolacom konaní, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil na 25 %, a preto dospel k záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
10. Proti rozhodnutiu žalovanej (opísanému v čl. II. tohto odôvodnenia) podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 01. 08. 2022, ktorá bola toto istého dňa aj doručená správnemu súdu.
11. Žalobkyňa v žalobe v prvom rade poukázala na skutkový stav, majúc pritom za to, že rozhodnutie žalovanej považuje za nesprávne, pretože boli nedostatočne zistené skutočnosti ohľadom jej zdravotného stavu a v konečnom dôsledku je takéto rozhodnutie aj v rozpore s platnými právnymi predpismi.
Poukázala pritom na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej spôsobuje veľké problémy. Nemá dve platničky a v dolnej časti driekového úseku má trvalé degeneratívne zmeny spôsobené posunom štvrtého driekového stavca. Keď má dlhšiu chôdzu, nevie sa vyrovnať ani chodiť, trvá jej aj pol hodiny, pokým sa rozhýbe. Už veľmi dlhú dobu je liečená na chrbát a chrbticu, ktorá je v zlom stave, a preto nemôže vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť.
Namietala, že v rámci správneho konania bola žalovaná povinná presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na ten účel si zaobstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Žalovaná však takto nepostupovala, pretože pri vyhotovovaní odborného lekárskeho posudku ju posudkový lekár nekontaktoval, ani u neho nebola a ani sa jej nepýtal na jej zdravotný stav. Zhodnotil zdravotný stav iba z doložených lekárskych nálezov a to bez toho, aby ju na posúdenie zavolal a pri posudzovaní jej zdravotného stavu nespolupracoval s praktickým, ošetrujúcim lekárom alebo revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Dôkladné posúdenie jej zdravotného stavu bola pritom tá najdôležitejšia vec v priebehu konania.
12. Vzhľadom na uvedené sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. 05. 2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 15. 12. 2021 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
13. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 09. 2022, v ktorom opätovne poukázala na priebeh konania a bola toho názoru, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne boli zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mal posudkový lekár organizačnej zložky žalovanej k dispozícii, a ktoré obsahovali aj závery zobrazovacích vyšetrení, subjektívnych údajov a objektívnych klinických vyšetrení, ktoré boli uvedené v každej jednej lekárskej správe a nachádzali sa v posudkovej spisovej dokumentácii žalobkyne.
Okrem toho dodala, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť žalobkyne si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Posudkoví lekári pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z.z., aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách.
Na základe uvedeného zhrnula, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne prijali posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy.
14. K námietke žalobkyne ohľadom posúdenia zdravotného stavu v neprítomnosti žalovaná uviedla, že v súvislosti s výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a v záujme zamedzenia možného šírenia ochorenia a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 04. 04. 2020, bol zdravotný stav žalobkyne posúdený v jej neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie.
15. Záverom mala za to, že postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, preto navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
16. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej podala písomné vyjadrenie zo dňa 16. 11. 2022, v ktorom poukázala na zjavné rozpory a to, že v odbornom lekárskom posudku je uvedené, že z vyšetrenia C chrbtice 03/2020 - med. He C4/5, bulging disk C3/4 a C5/6 bez kompresie nervových štruktúr. Avšak žalobkyňa mala za to, že niekoľkokrát bola na vyšetrení magnetickou rezonanciou a zo dňa 13. 04. 2018 vyplývala dorzálna protúzia IVD segm. C4/5 asymetricky subartikuloforaminálne vľavo, vytesnenie poredného likvorového priestoru + ľavého neuroforaménu, v kontakte s koreňom C5 vľavo. Obdobný záver vyšiel aj zo dňa 14. 02. 2018, kde je tiež uvedené, že má dorzálnu protúziu a tento záver podľa názoru žalobkyne nie je v odbornom lekárskom posudku spomenutý a namieto toho je uvedené bez kompresie nervových štruktúr, čo sa v lekárskych nálezoch neuvádza. S poukazom na uvedené zotrvala na názore, že nebol náležite zistený skutkový stav veci.
17. Žalovaná ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne nepodala.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
18. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 25. 05. 2022, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 21. 03. 2023 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
K nenariadeniu pojednávania súd dospel z toho dôvodu, že žalobkyňa, ako ani žalovaná nariadenie pojednávania nežiadali a súd nevzhliadol za potrebné z iných zákonom stanovených dôvodov, pojednávanie nariaďovať, majúc pritom za to, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a ten je povinný preskúmať.
19. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
20. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
Podľa § 153 ods. 8 vyššie citovaného zákona, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
Podľa § 196 ods. 6 vyššie citovaného zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa § 196 ods. 7 vyššie citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 227 ods. 3 vyššie citovaného zákona, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
Podľa § 293eu ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení zákona č. 66/2020 Z.z. účinného od 04. 04. 2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
21. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. 05. 2022 a posúdiť, či táto vo vzťahu k žalobkyni postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď
potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15. 12. 2021, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.
22. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej schopnosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.).
23. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
24. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28. 10. 1015).
25. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.
26. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobkyne, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a žalobkyňou predložených lekárskych správ, ako aj zo zdravotnej dokumentácie, s ktorou sa posudkoví lekári oboznámili, viď. záznam o zisťovacej prehliadke a vyjadrenie posudkového lekára, že dokumentácia je dostatočná k posúdeniu, pritom dátum posledného prerokovania posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom bol dňa 06. 10. 2021. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne.
27. Správny súd zdôrazňuje, že pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania, pričom v rámci svojho rozhodovania vychádzal z posledného odborného lekárskeho posudku vypracovaného dňa 19. 05. 2022, ktorý bol vypracovaný na základe odvolania žalobkyne a z posudku vyplýva, že 50 - ročná žena so základným vzdelaním, s bolesťami krčného a driekového úseku chrbtice s udávaným tŕpnutím ľavej hornej i dolnej končatiny, liečená ambulantne, opakovane v roku 2017 a 2019 preliečená na ortopedickom oddelení analgeticko - myorelaxačnými infúziami. Počas hospitalizácií na ortopedickom oddelení konzultovaný neurológ nezistil poruchu reflexov, citlivosti ani motoriky horných ani dolných končatín pri minimálne obmedzenej dynamike krčnej a driekovej chrbtice. Zobrazovacími metódami boli potvrdené degeneratívne zmeny krčnej chrbtice s nezávažnými diskopatiami bez jednoznačnej kompresie nervových štruktúr, v dolnej časti driekového úseku boli degeneratívne zmeny s posunom štvrtého driekového stavca. Klinicky v neurologickom náleze v auguste 2021 bola v popredí porucha dynamiky krčnej a driekovej chrbtice, bez poruchy motoriky horných končatín s pozitívnymi napínacími manévrami ľavej dolnej končatiny až pri doťahovaní, bez motorického deficitu s rutinnou chôdzou. Absolvovala rehabilitačnú liečbu, blokádu fazetových kĺbov obohatenou krvnou platmou v algeziologickej ambulancii s popisovanou úľavou od bolesti, bez senzorického a motorického deficitu, po krátkom období od aplikácie s opätovným zhoršením bolesti driekového úseku s termálnou abláciou a kryoanalgéziou ramienka nervu L5, po sérii výkonov s takmer úplnou úľavou od bolesti, bez potreby užívania liekov, so zvládaním bežných činností. Vyšetrenie neurológom v októbri
2021 po krátkodobej poruche reči bolo bez neurologického deficitu s doporučením antikoagulačnej liečby. Porucha sluchu je od roku 2019 bez progresie, celková strata sluchu je stredne ťažkého stupňa. Na základe predložených odborných vyšetrení bolo určené, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 20 % so zvýšením o 5 % pre stredne ťažkú chorobu sluchu. Z uvedeného teda podľa názoru súdu jednoznačne vyplývalo, že odborný lekársky posudok v plnom rozsahu zohľadnil žalobkyňou namietanú dorzálnu protúziu, avšak prihliadol aj na to, že HK motorika v norme, mot. deficit neprítomný, chôdza rutinná a tiež skutočnosť, že bez kompresie nervových štruktúr, v dôsledku čoho stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, čo aj v odbornom lekárskom posudku zdôvodnil. Rovnako tak bolo zdôvodnené zvýšenie o 5 % pre stredne ťažkú chorobu sluchu, majúc pritom za to, že porucha sluchu je od roku 2019 bez progresie. Iné závažné diagnózy žalobkyňou preukázané, ako ani namietané v rámci súdneho konania neboli, preto správny súd musel skonštatovať, že zo strany žalovanej bol dodržaný zákonný postup, ako aj rozhodnutie žalovanej pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne, vychádzajúce z lekárskych správ, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, čo sa premietlo aj do rozhodnutia žalovanej, je potrebné vnímať ako zákonné.
Pokiaľ žalobkyňa má k dispozícii ďalšie lekárske nálezy, odzrkadľujúce zhoršenie jej zdravotného stavu, nič jej nebráni, aby opätovne požiadala príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní môžu byť zohľadnené aj tie lekárske správy, ktoré neboli v tomto konaní posudzované a opätovne bude vypracovaný odborný lekársky posudok, s ktorým bude žalobkyňa oboznámená.
Naviac, pozornosti súdu neušlo, že už pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyňa vedela, že posudkový lekár žalobkyni stanovil predpokladanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkov činnosť 25 %. Následne bola žalobkyňa oboznámená s podmienkami vzniku nároku na invalidný dôchodok a vyhlásila, že oboznámeniu porozumela, ako ani nemala námietky proti predpokladanému posudkovému záveru.
28. Čo sa týkalo rozhodovania v neprítomnosti žalobkyne, správny súd poukazuje na to, že v čase krízovej situácie v súvislosti so šíriacim sa infekčným ochorením COVID-19 sa lekárska posudková činnosť vykonávala bez účasti žalobkyne v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., o čom bola žalobkyňa v rámci dávkového konania poučená a výslovne nepožiadala o účasť. Okrem toho posudkový lekár spolupracoval aj s ošetrujúcim lekárom žalobkyne v zmysle § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto ani v tomto ohľade nebolo možné vnímať porušenie práv žalobkyne.
29. Správny súd po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, nemá dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení rozhodujúceho ochorenia žalobkyne, pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na 25 % podľa príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a zvýšená o 5 % za iné zdravotné postihnutie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie každé postihnutie má aj vplyv na celkovú mieru poklesu, čo však neznamená, že by posudkový lekár na predmetné ochorenie neprihliadal. Na uvedenom by nezmenila nič ani tá skutočnosť, ak by sa žalobkyňa osobne zúčastnila posudkovej činnosti, pretože ako vyplýva z vyššie citovaných právnych predpisov, predmetom osobnej účasti na posudkovej činnosti nie je vyšetrenie žiadateľa, len jeho osobná účasť pri hodnotení jeho zdravotného stavu, k čomu môže podávať námietky. Uvedené bolo žalobkyni umožnené v písomnej forme, žiadne námietky voči predpokladanému posudkovému záveru nevzniesla (zápisnica opísaná v bode 1 tohto odôvodnenia). S poukazom na uvedené správny súd nevzhliadol ani v tomto rozsahu porušenie správneho orgánu, vychádzajúc pritom najmä z toho, že žalobkyňa výslovne nepožiadala o osobnú účasť a to aj napriek pretrvávajúcej krízovej situácii.
30. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. 05. 2022 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.