Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/60/2012

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: C. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX, XXX XX W., štátny občan SR, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1. Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, právne zast.: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08, IČO: 36 727 334 a 2. právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, právne zast.: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom Stará Baštova 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 1765,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľské združenie OSA náhradu trov právneho zastúpenia spoločnosti HKP Legal s.r.o. Bratislava v sume 213,50 eur a vedľajšiemu účastníkovi právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Košice k rukám JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta v sume 177,92-eur , a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľovi súd v r a c i a súdny poplatok za návrh v sume 98,80 eur, ktorý bude vrátený navrhovateľovi prostredníctvom daňového úradu Bratislava.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na OS Skalica dňa 18.10.2011 návrh, ktorým navrhol uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu 1.765,18-eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania). Podal návrh aj na rozhodnutie o trovách konania, ktoré v návrhu vyčíslil. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 105,50 eur.

Zo spisu je zrejmé nielen z návrhu, ale aj z listinných dôkazov, najmä Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, uzavretej medzi VÚB a.s. na strane veriteľa a odporkyňou, že sa jedná vo veci účastníkov o spotrebiteľskú vec, do ktorej oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vystupovali združenia na ochranu práv spotrebiteľov, zastúpené advokátmi, ktoré každé vznieslo námietku premlčania nároku navrhovateľa.

Odporkyňa vyjadrila písomný súhlas, aby na jej strane vystupovalo na strane vedľajšieho účastníka právna pomoc spotrebiteľom, súhlas s vystupovaním na jej strane s vedľajším účastníkom Spotrebiteľské združenie OSA nedala.

Pred otvorením pojednávania vo veci samej vzal navrhovateľ návrh na začatie konania podaním súdu doručeným 3.4.2014 celkom späť.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Medzi dispozičné úkony navrhovateľa v občianskom súdnom konaní patrí aj disponovanie návrh, ktorý môže vziať celkom alebo čiastočne späť. Navrhovateľ využil právo vziať návrh celkom späť a preto súd konanie podľa a zastavil, majúc za to, že podľa doterajších výsledkov konania, keď sa nezačalo pojednávanie nie je potrebné zisťovanie vážnych dôvodov nesúhlasu odporkyne so späťvzatím návrhu v zmysle pre jeho neúčinnosť, vyplývajúcu z

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie prvá veta , vychádzajúc aj z ustanovenia a , keď mal za to, že navrhovateľ tým, že zobral návrh na začatie konania späť, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto je povinný uhradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy. Z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatnenému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu. Potom možno konštatovať, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne. V danom prípade však nie je rozhodujúce, či navrhovateľ zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu alebo z dôvodu podania námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, nakoľko v obidvoch týchto prípadoch by bolo konanie zastavené zavinením navrhovateľa. Výlučne navrhovateľ disponuje žalobným návrhom a je teda len vecou navrhovateľa, proti komu chce súdny spor viesť a zároveň nesie aj zodpovednosť za následky, ktoré v prípade neúspešnosti návrhu voči takémuto účastníkovi môžu vzniknúť.

Predpokladom rozhodnutia súdu o trovách konania toho ktorého účastníka je podanie návrhu na rozhodnutie o trovách.

Navrhovateľ v podanom návrhu navrhol rozhodnúť aj o trovách konania. V podaní, ktorým vzal návrh celkom späť navrhol o trovách rozhodnúť tak, že sa nepriznajú žiadnemu účastníkov.

Navrhovateľovi náhrada trov konania v ním vyvolanom sporovom konaní nepatrí podľa , pretože svojím procesným úkonom - späťvzatím návrhu celkom zavinil, že konanie muselo byť zastavené a vo veci sa nejedná sa o prípad podľa druhá veta

Odporkyňa návrh na rozhodnutie o trovách nepodala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Vedľajší účastníci v zastúpení advokátom, resp. právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie advokácie a právnych služieb, návrh na rozhodnutie o trovách konania každý podali. Z ustanovenia vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je aj o ochrane spotrebiteľa. Súd mal zo stanov vedľajších účastníkov preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom. Podľa ustanovenia vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Z ustanovenia vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

V zmysle ustanovenia účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

V zmysle ods. l ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Predpokladom vzniku práva na náhradu trov konania je aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( SR) a nevyhnutné sú tie trovy, ktoré je potrebné vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonaniu dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a aj trovy právneho zástupcu, advokáta a keďže sa konania zúčastňovali vedľajší účastníci, nemôže im byť upreté právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom, právo im vyplýva z SR, ustanovenia prvá veta , a

Požiadavkou na priznanie náhrady trov konania je aj účelnosť ich vynaloženia. Zástupcovi účastníka v konaní patrí náhrada len za účelne vykonané úkony v prospech účastníka, ktorého je zástupcom. v priznáva vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti ako účastníkovi konania a má právo vykonávať vo svojom mene všetky procesné úkony okrem tých, ktoré sú dispozičné, napr. späťvzatie návrhu, či zmena návrhu, uznanie nároku a iných úkonov, ktoré môže vykonať iba účastník.

V súdenej veci účastníkov vedľajší účastníci v zastúpení advokáta a právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii vykonali v prospech odporkyne každý úkon, spočívajúci vo vyjadrení sa k návrhu a podali návrh na konečné rozhodnutie o veci, navrhli návrh zamietnuť z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa a rešpektujúc právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie a za splnenia podmienky, že v zmysle a boli podané návrhy na rozhodnutie o trovách konania, ktorých písomné vyčíslenie sa nachádza v spise, súd priznal za účelne vynaložené trovy advokátov účastníkov ich náhradu tak, že vedľajšiemu účastníkovi právna pomoc spotrebiteľom za dva úkony právnej pomoci, každý v sume 81,33-eur za prevzatie veci, vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie sa k návrhu a 2 krát paušál po 7,63-eur, spolu náhrada za 177,92-eur a vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľské združenie OSA náhradu trov konania spoločnosti, ktorá mu poskytla právnu pomoc, vo výške 213,50 eur podľa vyhl. MS SR č. v znení neskorších predpisov.

Spotrebiteľské združenie OSA vyčíslilo trovy konania celkom vo výške 261,31 €. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vedľajší účastník vypočítal odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 101,25 € a to z hodnoty 1 765,18 € a 860,95 € ( úrok z omeškania 13 % ročne zo sumy 1 231,42 € od 9.12.2006 do 24.4.2012 t.j. ku dňu začatia poskytovania právnych služieb). V tejto súvislosti súd poukazuje na nesprávny postup, ak do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby okrem istiny 1 765,18 eur boli vzaté i kapitalizované úroky z omeškania v sume 860,95 eur.

Podľa ust. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Uvedené ustanovenie výslovne hovorí o hodnote pohľadávky a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky ( ). Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ust. vyhlášky č. v znení neskorších predpisov. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky vo výške 1 765,18 eur vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľskému združeniu OSA v súlade s ust. veta prvá vznikol nárok na náhradu trov

prvostupňového konania vo výške 213,50 eur, nakoľko navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania. Suma 213,50 eur pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského združenia OSA za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia k žalobe zo dňa 2.1.2013) vo výške po 81,33 € za úkon ( vyhlášky č. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 vo výške po 7,63 eur za úkon, a zo sumy 35,58 eur tvoriacej 20 % DPH.

K námietke navrhovateľa, aby vedľajšiemu účastníkovi neboli trovy konania priznané v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p treba uviesť, že navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná. Súd sa nestotožňuje s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku bolo vo svoje podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu.

Podľa prvá veta , poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

O vrátení súdneho poplatku za návrh rozhodol súd podľa a v znení neskorších predpisov, a preto súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok zaplatený vo výške 105,50 eur krátený o 6,70 eur , t.j. vo výške 99,80 eur. Súdny poplatok vráti navrhovateľovi príslušný daňový úrad podľa sídla poplatníka, po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým je Daňový úrad Bratislava.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Podľa O.s.p ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je - Exekučný poriadok.