Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/442/2001

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: X.. C. W., bytom Q. XX, Košice, nar. XX.XX.XXXX, zastúpený JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcovi: U.S.Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S.Steel, Košice, IČO: 36 199 222, v konaní o určenie povinnosti vyplatiť odmenu za využívanie zlepšovacích návrhov a iné, rozhodol

rozhodol:

Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 98.737,09 Eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 1.6.2001, sa navrhovateľ pôvodne domáhal 1/ určenia, že tu je právo zo zlepšovacieho návrhu č. 71309/5718/0 zo dňa 6.12.2000 a zo zlepšovacieho návrhu č. 71313/5717/0 zo dňa 13.12.2000, svedčiace v prospech navrhovateľa a 2/ zaplatenia odmeny, ...“ ktorá bude vyčíslená po 1 roku v závislosti od výšky prínosu zlepšovacích návrhov č. 71309/51718/0 a č. 71313/5717/0 pre odporcu“, údaj o výške ktorej, na základe výzvy súdu uznesením zo dňa 4.3.2009, navrhovateľ doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa 20.4.2009, v ktorom vyjadril peňažný nárok, ktorého sa proti odporcovi v konaní domáhal, sumou 98.737,09 Eur.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 4.12.2013, navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu, tak, že zmeneným návrhom sa mienil domáhať určenia povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000 registrovaného u odporcu pod č. 71313/5717. Prednesom na pojednávaní dňa 7.4.2014 navrhovateľ tento svoj procesný návrh spresnil v tom, že pôvodným návrhom uplatneného peňažného nároku v sume 98.737,09 Eur sa v ďalšom priebehu konania už voči odporcovi nemieni domáhať, pričom zmeneným návrhom sa mieni domáhať už len určenia povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000 registrovaného u odporcu pod č. 71313/5717. Postupom podľa ust. súd tento procesný úkon navrhovateľa, i napriek jeho výslovnému označeniu navrhovateľom ako „zmena návrhu“, posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu v časti uplatneného peňažného nároku a zároveň návrh na pripustenie zmeny určovacieho návrhu tak, že namiesto pôvodného určenia, že tu je právo zo zlepšovacieho návrhu č. 71309/5718/0 zo dňa 6.12.2000 a zo zlepšovacieho návrhu č. 71313/5717/0 zo dňa 13.12.2000, svedčiace v prospech navrhovateľa, sa zmeneným návrhom mieni navrhovateľ domáhať určenia, že odporca je povinný vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000, registrovaného u

odporcu pod č. 71313/5717. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu, s ktorým odporca vyjadril súhlas prednesom na pojednávaní dňa 7.4.2014, súd postupom podľa ust. posledná veta , zastavil konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 98.737, Eur. Zároveň súd na základe návrhu navrhovateľa, uznesením vyhláseným za prítomnosti všetkých účastníkov na pojednávaní dňa 7.4.2014, pripustil zmenu návrhu v časti uplatneného určovacieho nároku tak, že zmeneným návrhom sa navrhovateľ v konaní domáhal určenia, že odporca je povinný vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71313/5717 (ďalej tiež len „zlepšovacie návrhy“).

Naliehavý právny záujem na takomto určení navrhovateľ v konaní odôvodňoval neistým postavením, vyvolaným na jeho strane presvedčením o tom, že odporca zlepšovacie návrhy využíva a naproti tomu popieraním tejto skutočnosti odporcom, s čím súvisí i jeho odmietavý postoj k plateniu odmeny za využívanie zlepšovacích návrhov, argumentujúc v tomto zmysle, že po určení existencie povinnosti odporcu vyplatiť za využívanie zlepšovacích návrhov navrhovateľovi odplatu, otázka výšky môže byť predmetom ďalších mimosúdnych rokovaní účastníkov, čím sa teda podľa jeho názoru môže účinne predísť ďalším sporom medzi nimi. Vecne navrhovateľ nárok na určenie povinnosti odporcu vyplatiť mu odmenu za využívanie zlepšovacích návrhov v konaní odôvodňoval rovnakými skutočnosťami ako pôvodne uplatnený peňažný nárok i pôvodný nárok určovací. Tvrdil v podstatnom, že prihláškami zo dňa 6.12.2000 a zo dňa 13.12.2000, spoločne so spoluautorom X.. C. W. K.., u odporcu prihlásil zlepšovacie návrhy, v ktorých jednak vysvetlil mechanizmus vzniku zátrhov pri valcovaní DN ocelí na trati TŠP - 1700 v prevádzke teplej valcovne odporcu, ku ktorým podľa popisu v prihláškach dochádza v dôsledku trenia pásu o vodiace pravítka pred 11. stolicou a jednak navrhol riešenie v podobe roztiahnutia vodiacich pravítok pred 11. stolicou po zachytení pásu v navíjačkách o dvojnásobnú hodnotu veľkosti vyosenia pásu, ďalej že obe prihlášky zlepšovacích návrhov, ktoré boli zaevidované pod č. 71309/5718/0 a č. 71313/5717 odporca síce listami zo dňa 1.2.2001 zamietol, avšak i napriek tomu riešenia podľa zlepšovacích návrhov bez súhlasu navrhovateľa v praxi využíva, pričom napriek ekonomickému prínosu, ktorý z využívania zlepšovacích návrhov dosahuje, odmieta za zlepšovacie návrhy platiť navrhovateľovi odmenu. Dôkazom skutočnosti, že k využívaniu zlepšovacích návrhov odporcom dochádza, bola podľa tvrdenia navrhovateľa skutočnosť, že riešenie tvorby zátrhov pri valcovaní DN ocelí podľa prihlášok zlepšovacieho návrhu navrhovateľa, v podobe rozťahovania vodiacich pravítok práve pred 11. stolicou, odporca formálne zaviedol do výrobného procesu úpravou v technicko - organizačnom predpise VOP - AG 47-00/2001 a svedčil o nej podľa navrhovateľa tiež fakt, že po podaní prihlášok zlepšovacích návrhov, a to už v nasledujúcom kalendárnom roku, došlo k výraznému zníženiu výskytu zátrhov.

Odporca v konaní ani pôvodný a ani zmeneným návrhom uplatnený nárok navrhovateľa neuznal. V písomnom vyjadrení k návrhu na svoju obranu v podstatnom tvrdil, že prihlášky zlepšovacích návrhov „zamietol“ (pozn. súdu: neprijal ponuku zlepšovacích návrhov) z dôvodu nekonkrétnosti predmetu zlepšovacích návrhov a tiež preto, že v prihláškach popísaný postup (rozťahovanie pravítok) v technologickom postupe už dlhodobo využíva. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, že ovládanie vodiacich pravítok pri valcovaní DN ocelí na trati TŠP - 1700 s definovaným parametrom rozťahovania o 50 mm nad nominálnu šírku pásu pred každou z valcovacích stolíc, včítane tej jedenástej, je popísané v technologickej dokumentácii spoločnosti odporcu už od roku 1995, kedy bol vydaný Detailný technologický predpis (DTP) č. ZO 01-DTP-001/95, pričom rovnaký technologický postup sa podľa predpisov TOP-ZO01-07/2000 a DTP-AE56-01/08 uplatňoval i v ďalšom období. Mimo tohto definovaného parametra rozťahovania pravítok sa podľa tvrdenia odporcu v technologickom postupe uplatňuje i dynamická korekcia vodiacich pravítok po zavedení pásu do valcovacej stolice, model ktorej bol zavedený do prevádzky v spoločnosti odporcu už v roku 1997. Odporca popieral, aby v technologickom postupe využíval riešenie, spočívajúce v nastavovaní pravítok pred jedenástou stolicou o dvojnásobok hodnoty veľkosti vyosenia pásu po zachytení pásu do navíjačiek a tvrdil v tejto súvislosti jednak, že vyosenie pásu sa vo výrobnom procese síce monitoruje avšak nemeria sa, a preto jeho veľkosť nie je známa a jednak, že k nastavovaniu vodiacich pravítok dochádza v momente zavedenia pásu do stolice, kedy je odvalcovaných 1,5 až 2m pásu a nie po zachytení pásu do navíjačiek, kedy je odvalcovaných až 165m pásu. Rozťahovanie vodiacich pravítok zvlášť pred 11. stolicou podľa odporcu nikdy nebolo zavedené do jeho technologickej dokumentácie, pričom technicko - organizačný predpis VOP - AG 47-00/2001, ktorý mal podľa tvrdenia navrhovateľa svedčiť o opaku, predstavoval podľa odporcu len neschválený návrh výskumno -organizačného predpisu. Záväzným vnútroorganizačným predpisom sa podľa tvrdenia odporcu stal len schválený výskumno - organizačný predpis VOP - AG

47 -52/2001, ktorý rozťahovanie vodiacich pravítok zvlášť pred 11. stolicou neupravoval. Zníženie výskytu zátrhov v čase po podaní prihlášok zlepšovacích návrhov navrhovateľom podľa tvrdenia odporcu nemalo so zlepšovacími návrhmi žiadnu súvislosť a bolo výsledkom jednak skladby zákaziek (podiel dynamopásov s vyšším obsahom kremíka), jednak veľkej kolísavosti vo výskyte zátrhov, jednak zmenami v metodike hodnotenia zátrhov a jednak tým, že po prevode vlastníctva výrobnej časti Východoslovenských železiarní pod spoločnosť U. S. Steel Group, došlo k organizačno prevádzkovým zmenám, po ktorých zvýšený orez zvitkov s okrajovými necelistvosťami bol realizovaný nie len na pozdĺžnej deliacej linke na prevádzke teplej valcovne ale tiež na moriacej linke v prevádzke studenej valcovne, následkom čoho došlo k rozdeleniu štatistického vykazovania výskytu okrajových necelistvostí medzi tieto dva závody spoločnosti odporcu. Odporca v tejto súvislosti poznamenal, že po ďalšej zmene logistického plánovania výroby zvitkov na zákazky sa počet zvitkov so zvýšeným orezom na moriacej linke opäť zvýšil. Okrajové necelistvosti podľa, tvrdenia navrhovateľa sú spôsobované viacerými faktormi (medzi inými tiež technológiou výroby ocele, ohrevu brám a valcovania v prípravnom poradí), pokiaľ však zátrh vzniká tiež v dôsledku kontaktu s pravítkami, dochádza k tomu na vstupe rozvalkov do hotovného poradia (stolica H0) a nie v priestore pravítok pred 11.stolicov, ako je o tom presvedčený navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu v priebehu konania (v roku 2005) v záujme dosiahnuť elimináciu výskytu okrajových necelistvostí na trati TŠP - 1700 inštaloval odporca nový typ vodiacich pravítok, vybavených valčekmi, aby sa zamedzilo intenzívnemu oteru a ochladeniu okraja rozvalku práve na tomto kritickom mieste (stolica H0). Problém zátrhov, napriek tomu, že sa mu podľa tvrdenia odporcu dlhodobo venuje, sa odstrániť nepodarilo. Na svoju obranu ďalej odporca v konaní poukazoval na to, že v čase prihlásenia zlepšovacích návrhov upravoval právne vzťahy zo zlepšovacích návrhov a v podmienkach odporcu tiež vnútroorganizačný predpis č. 1/1994. Podľa oboch úprav predpokladal vznik nároku na odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu uzavretie zmluvy o prijatí zlepšovacieho návrhu a o odmene zaň, ktorá však podľa tvrdenia odporcu medzi účastníkmi uzavretá nebola. Odporca rozporoval uplatnený nárok navrhovateľa tiež z dôvodu neexistencie práva navrhovateľa s predmetom zlepšovacieho návrhu nakladať, dôvodiac v uvedenom smere, že riešením problematiky okrajových necelistvostí sa navrhovateľ zaoberal v rámci plnenia pracovných úloh v pracovnom pomere s odporcom a zvlášť tiež ako člen výskumného tímu na sledovanie zátrhov.

V konaní neboli medzi účastníkmi spornými skutočnosť, že prihláškami zo dňa 13.12.2000 (č. 5717/0) a zo dňa 6.12.2000 (č. 71309) navrhovateľ prihlásil u odporcu dva zlepšovacie návrhy. Z písomnej prihlášky zo dňa 13.12.2000 (čl. 3) súd v tejto súvislosti zistil, že ňou navrhovateľ (ako jeden z dvoch spoluautorov) prihlásil zlepšovací návrh s názvom „Mechanizmus vzniku zátrhov na TVa - zníženie zátrhov na DN ocelí“. V časti V. Popis doterajšieho stavu prihlášky je podľa zistenia súdu uvedené : “Príčinou vzniku zátrhov na TŠP 1700 sa zaoberalo množstvo rôznych prác. Doposiaľ sa nepodarilo popísať skutočnú príčinu nadmerného vzniku ON na TVa“ a v časti VI. Popis navrhovaného riešenia je uvedené: „Pri vyosení pásu v hotovnom poradí doľava, vodiace pravítko tlačí na pás silou úmernou veľkosti vyosenia. Pôsobením tejto sily vzniká prídavné ťahové napätie na pravej strane pásu medzi stolicami v dôsledku ohybového napätia. Keďže medzi stolicami 10 a 11 pás nemá možnosť bočného posuvu, vplyvom prídavného napätia vzniká zátrh. Prídavné ťahové napätie sa odstráni roztiahnutím vodiacich pravítok pred 11. stolicou o dvojnásobnú hodnotu veľkosti vyosenia pásu“. Z písomnej prihlášky zo dňa 6.12.2000 (čl. 5) súd zistil, že ňou navrhovateľ (rovnako ako jeden z dvoch spoluautorov) prihlásil zlepšovací návrh s názvom „Zníženie zátrhov u DN ocelí“. V časti V. Popis doterajšieho stavu prihlášky je podľa zistenia súdu uvedené : “Pri valcovaní DN ocelí na TŠP podľa doteraz platných predpisov často vznikajú zátrhy na páse aj v dôsledku trenia (zadierania) pásu o vodiace pravítka pred stolicou č. 11“ a v časti VI. Popis navrhovaného riešenia je uvedené: „Navrhujem, aby sa pri valcovaní DN ocelí pravítka pred 11. stolicou rozťahovali po zachytení pásu v navijačkách“. Listom zo dňa 1.2.2001 (čl.9) odporca podľa zistenia súdu oznámil navrhovateľovi, že jeho zlepšovací návrh s názvom „Zníženie zátrhov u DN ocelí“ zamietol s tým, že v dôvodoch odporca vytkol návrhu nekonkrétnosť a poukázal tiež na skutočnosť riešenie navrhovateľa nie je z pohľadu odporcu novým, keďže nastavovanie pravítok v hotovnom poradí, včítane pred 11. stolicou a ich rozťahovanie až o 50mm nad nominálnu šírku pásu je už upravené v technicko-organizačnom predpise TOP -ZO01-07/2000 zo dňa 1.3.2000. Listom zo dňa 1.2.2001 (čl.10) odporca podľa zistenia súdu oznámil navrhovateľovi, že jeho zlepšovací návrh s názvom „Mechanizmus vzniku zátrhov na TVa - zníženie zátrhov na DN ocelí“ zamietol s tým, že v dôvodoch odporca poukázal na to, že nastavovanie pravítok pred 11. stolicou pri valcovaní DN ocelí je už upravené v technicko-organizačnom predpise TOP -ZO01-07/2000, že toto opatrenie je pre nastavenie pravítok v hotovnom poradí úplne dostatočné a že z týchto dôvodov predmet zlepšovacieho návrhu navrhovateľa využívať nemieni.

V konaní nebola spornou skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň. Vychádzajúc z už uvedených protichodných tvrdení účastníkov boli v konaní spornými ako skutočnosť či odporca riešenie, ktoré navrhovateľ u odporcu prihlásil ako zlepšovacie návrhy zaviedol do svojej organizačno-technologickej dokumentácie tak i skutočnosť, či odporca toto riešenie bez ohľadu na jeho premietnutie/nepremietnutie do technologickej dokumentácie skutočne vo výrobnom postupe pri valcovaní DN ocelí na trati TŠP - 1700 v prevádzke teplej valcovne využíva alebo niekedy v minulosti využíval.

Na preukázanie týchto sporných skutočností súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom písomností predložených účastníkmi a výsluchom oboma stranami navrhovaných svedkov.

Z informačnej správy o výskyte okrajových necelistvostí u DN ocelí za rok 1999 zo dňa 24.1.2000 (čl. 102) súd zistil, že z odvalcovaných 7642 zvitkov DN ocelí na trati TŠP - 1700 v roku 1999 za zátrhy vyskytli u 542 zvitkov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 7,09% podiel zátrhov na odvalcovaných zvitkoch. Z tejto správy je zároveň zrejmé tiež, že podiel zátrhov na výrobe vykazovaný za jednotlivé kalendárne mesiace roku 1999 sa pohyboval v rozmedzí od 2% (máj 1999) do 15,60% (november 1999). V roku 2000, vychádzajúc z vyjadrenia odporcu (čl. 28), predstavoval podiel zátrhov na celkovo odvalcovaných zvitkoch DN ocele 6,77% a v roku 2001 2,11%, s tým, že z informačnej správy o výskyte okrajových necelistvostí DN ocelí za 10 mesiacov roku 2001 zo dňa 15.11.2001 (čl. 103) súd v tejto súvislosti zistil, že podiel zátrhov na výrobe, vykazovaný za prvých 10 mesiacov roku 2001 sa pohyboval v rozmedzí od 2,27% (apríl 2001) do 8,73% (marec 2001). V roku 2002 predstavoval podiel zátrhov na čistej výrobe DN pásov 1,26%, v roku 2003 4,99%, v roku 2004 7,12%, v roku 2005 8,61%, v roku 2006 8,27%, v roku 2007 7,77% a v roku 2008 11,88%, čo mal súd za preukázané z prehľadu o okrajových necelistvostiach zo dňa 11.2.2009 (čl. 218).

Z technicko-organizačného predpisu odporcu TOP -ZO01-07/2000, ktorý bol vydaný dňa 1.3.2000 (čl. 30) súd zistil, že ním došlo k doplneniu a spresneniu platného detailného technologického prepisu pre TŠP 1700 č. ZO 01-DTP-001/95 v časti úpravy technológie ohrevu a valcovania teplých pásov akosti DN, pričom vo svojej časti 03.00 Valcovanie v bode 02 Hotovné poradie upravoval postup roztiahnutia vodiacich pravítok v hotovnom poradí o + 50 mm nad nominálny rozmer šírky pása. Dovtedy podľa zistenia súdu technologický prepis odporcu č. ZO 01-DTP-001/95 (str. 303) upravoval spôsob nastavovania pravítok vo všeobecnosti pre každý druh valcovaného pásu (DN akosť a tiež nie DN akosť) vo svojej časti 400.02.07 „Nastavovanie pravítok pre valcovanie“, v ktorom je upravené, tiež, že „Tlačítkom príslušnej stolice H0 - H11 tlačítkom ASG a dekadickou klávesnicou zadať prídavok šírky (potrebná medzera medzi pásom a pravítkami) hodnota 50 pre pravítka pred všetkými stolicami“. Úsek hotovného poradia, vychádzajúc z technologického prepisu odporcu č. ZO 01-DTP-001/95 (str. 96) je tvorený 7 dovalcovacími stolicami (H0, H6, H7, H8, H9, H10 a H11), pričom medzi dovalcovacou stolicou H11 a navíjačkami sa nachádza valčekový dopravník dlhý 163,82m. Spôsob rozťahovania vodiacich pravítok pri valcovaní dynamopásov na trati TŠP - 1700 bol v spoločnosti odporcu v ďalšom období upravený jeho organizačným predpisom č. Opr-AE56-02/05 vydaným dňa 19.4.2005 (čl. 88), podľa ktorého sa vodiace pravítka v hotovnom poradí mali nastavovať o +40 mm nad nominálny rozmer šírky pása. V súčasnosti platný detailný technologický predpis DTP/AE/0040 TŠP 1700 (čl. 747) podľa zistenia súdu vo svojej časti 400.02.05 (str. 126) upravuje spôsob nastavenia vodiacich pravítok pred všetkými valcovacími stolicami hotovného poradia rovnako, ako detailný technologický prepis odporcu č. ZO 01-DTP-001/95. Výskumno-organizačný predpis odporcu č. VOP-AG 47 -00/2001 z 23.3.2001 (čl. 206) vo svojej časti 7 upravoval ako jedno z opatrení na zamedzenie výskytu okrajových necelistvostí pri valcovaní zvitkov s kódovým označením 705 postup, kedy v prípade že pás v 11. stolici šúcha o pravítko, operátor zvýši rozsah automatického roztvárania pravítok pred 11. stolicou. Naproti tomu výskumno-organizačný predpis odporcu č. VOP-AG 47 -52/2001 z 4.6.2001 (čl. 212) pri úprave postupu pri spracovaní zvitkov na teplej valcovni bez ďalšieho odkazoval na technicko-organizačný predpisu odporcu TOP -ZO01-07/2000 a teda rozťahovanie vodiacich pravítok zvlášť pred 11. stolicou neupravoval. Podľa zistenia súdu len výskumno-organizačný predpis odporcu č. VOP-AG 47 -52/2001 z 4.6.2001 prešiel v rámci organizačnej štruktúry odporcu schvaľovacím procesom, o čom svedčia podpisy spracovateľov, oponentov a schvaľovateľov na prvej strane tohto predpisu v časti na to určenej pretlačou, pridelenie čísla „52“ tomuto predpisu a tiež zapísanie tohto výskumno-organizačného predpisu do evidencie výskumno-organizačných predpisov odporcu, čo mal súd za preukázané z tejto evidencie (čl.

212). Naproti tomu výskumno-organizačný predpis VOP-AG 47 -00/2001 z 23.3.2001 ani nebol na prvej strane opatrený podpismi spracovateľov, oponentov a schvaľovateľov, nebolo mu pridelené evidenčné číslo (vždy bol vedený po číslom „00“) a nebol ani zapísaný do evidencie výskumno-organizačných predpisov odporcu. Na tomto základe súd skutkovo uzavrel, že výskumno-organizačný predpis VOP- AG 47 -00/2001 z 23.3.2001 bol len neschváleným pracovným návrhom, ktorý sa však záväzným vnútroorganizačným predpisom spoločnosti odporcu nikdy nestal. Na tomto mieste súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povahu výskumno-organizačného predpisu VOP-AG 47 -00/2001 z 23.3.2001 ako len prvotného návrhu, ktorý až po korekciách bol schválený v podobe výskumno-organizačného predpisu odporcu č. VOP-AG 47 -52/2001 z 4.6.2001 potvrdil i sám spracovateľ tohto predpisu svedok Ing. Ján Čverčko vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.3.2009.

Svedok X.. O. J. (vedúci oddelenia technicko-priemyselnej ochrany spoločnosti odporcu) sa vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.11.2006 vyjadril k dôvodom, pre ktoré došlo k zamietnutiu zlepšovacích návrhov navrhovateľa. V podstatnom zopakoval dôvody, ktoré boli vyjadrené už v listoch odporcu zo dňa 1.2.2001, ktorými bolo odporcovi oznámené neprijatie („zamietnutie“) jeho zlepšovacích návrhov; akcentoval v tomto zmysle hlavne nekonkrétnosť návrhov, ich nerealizovateľnosť vzhľadom na to, že hodnota vyosenia pásu pre 11. stolicou nie je meraná a preto nie je známa a poukázal tiež na to, že navrhovaný technologický postup bol odporcom dlhodobo už pred prihlásením zlepšovacích návrhov používaný a ako taký sa stal stavom techniky vo vlastníctve odporcu.

Svedok X.. S. Š. (vedúci odboru metalurgie teplej valcovne odporcu ) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.11.2006 poukázal na nerealizovateľnosť riešenia podľa zlepšovacích návrhov navrhovateľa, z dôvodu, že hodnota vyosenia pásu sa neustále mení a nie je preto známa, uviedol tiež, že k obmedzeniu výskytu zátrhov pri valcovaní DN ocelí na trati TŠP - 1700 došlo úpravou pred nultou stolicou (zavedením pravítok s valčekmi) a nie rozťahovaním pravítok pre 11. stolicou hotovného poradia ako to navrhoval navrhovateľ a vyjadril sa tiež k spôsobu štatistického vykazovania výskytu zátrhov u odporcu. Uviedol v tejto súvislosti, že štatistické vykazovanie zátrhov je ovplyvnené mnohými faktormi, medzi inými i obsahom kremíka v oceli, keďže čím je v oceli kremíka viac, je náchylnejšia na zátrhy. To teda podľa svedka znamená, že výskyt zátrhov je závislý tiež od skladby objednávok odberateľov. Štatistické odchylky v počte zátrhov môžu byť podľa svedka spôsobené tiež spôsobom, akým sa vykonáva orez, pretože pokiaľ sa vykonáva na studenej valcovni, ako zátrh sa už nezaznamenáva na teplej valcovni.

Svedok V. C. (zamestnaný u odporcu v rokoch 1965 až 1999, naposledy v pracovnej pozícii zmenového majstra) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2009 v podstatnom uviedol, že v rokoch 1996 až 1999 znížený rozsah výskytu zátrhov a ani zmeny v technologickom postupe úpravou pravítok pred 11 stolicou, nezaznamenal. K manipulácii s pravítkami dochádzalo podľa svedka v tomto období len pred 6. stolicou a nie aj pred 11. stolicou. Svedok ďalej tiež uviedol, že po skončení pracovného pomeru v spoločnosti odporcu sa naďalej stretával so svojimi spolupracovníkmi, že sa od hlavného operátora Jozefa Vargu niekedy po jednom alebo jeden a pol roku po skončení pracovného pomeru dozvedel, že problematika zátrhov je už vyriešená a v tejto súvislosti tiež, že riešenie tohto problému malo spočívať v úprave pravítok pred 11. stolicou.

Svedok X.. A. D. (spolupracovník navrhovateľa, zamestnaný u odporcu v období rokov 1965 až 1999) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2009 v podstatnom uviedol, že v čase keď odchádzal zo spoločnosti odporcu bola prijatá výskumná úloha na riešenie problému vzniku zátrhov so zameraním na teplú valcovňu, že navrhovateľa poslal, aby išiel na teplú valcovňu dozorovať technologický proces, že navrhovateľ robil nejaké zásahy do technologického procesu pričom ich výsledkom bolo to, že došlo k zníženiu zátrhov. Svedok sa nevedel vyjadriť, či tieto opatrenia spočívali v manipulácii s pravítkami, ako uviedol, počul však, že k takejto manipulácii s pravítkami dochádzalo. Po skončení pracovného pomeru v spoločnosti odporcu, tvrdil svedok, že len náhodne a zo zvedavosti na tému zátrhov diskutoval napríklad so svedkom Š., so svedkom W. zrejme tiež aj s navrhovateľom, pričom z týchto rozhovorov podľa svedka vyplynulo, že došlo k podstatnému zníženiu zátrhov pri valcovaní dynamo plechov. Akým opatrením došlo k zníženiu výskytu zátrhov svedok uviesť nevedel, z vlastnej skúsenosti však poznamenal, že vedenie pásu zvlášť vedenie pásu pred poslednou stolicou je pre výskyt zátrhov dôležitý.

Svedok Š. R. (toho času hlavný manažér divízneho závodu teplej valcovne spoločnosti odporcu; v čase prihlásenia zlepšovacích návrhov v pracovnom zaradení zástupcu vedúceho prevádzky), vo svojej

svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2009 uviedol, že do jeho referátu spadá tiež linka TŠP

- 1700 a okrem iného tiež vyhodnocovanie zlepšovacích návrhov. Svedok „kategoricky“ poprel, aby v spoločnosti odporcu dochádzalo k využívaniu zlepšovacích návrhov navrhovateľa a vyjadril názor, že navrhovateľ myšlienku, ktorá tvorila jeho zlepšovací návrh, prevzal z riešenia dynamickej korekcie riadenia stavania pravítok hotovného poradia, ktoré u odporcu na základe požiadaviek operátorov bolo zavedené v podobe zmeny riadiaceho programu už v roku 1996 a v programovom vybavení linky sa nachádza i toho času. Svedok ďalej ozrejmil, že problém zátrhov na linke TŠP - 1700 vlastne nikdy nebol doriešený, pričom i v súčasnosti existuje. Dodal v tejto súvislosti, že od kedy funguje dynamo linka sa nikomu nepodarilo zistiť prečo dochádza k zátrhom raz na pravej a raz na ľavej strane dynamo pásu. Svedok sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril tiež k skutočnosti poklesu vzniku zátrhov v čase kedy došlo k podaniu prihlášok zlepšovacích návrhov navrhovateľom. Uviedol v tejto súvislosti, že v danom období došlo k zmene pokynov a organizácie ohľadne úkonov, ktoré sa robili na dynamo linke, v tom zmysle, že nad objednávanú šírku materiálu sa pridávala ďalšia šírka tzv. prídavný rez, a to z dôvodu aby v prípade ak dôjde k vzniku zátrhu na takomto páse, bolo možné zvýšiť šírku orezu. Svedok ďalej poprel aby v technologickom procese valcovania dynamo oceli bol v období od roku 2001 na linke TŠP - 1700 realizované opatrenie spočívajúce v roztiahnutí pravítok pred 11. stolicou o dvojnásobnu hodnotu veľkosti vyosenia pásu, pričom v tomto zmysle dodal, že hodnota vyosenia pásu nie je známa dopredu a že vyosenie pásu je známe až po odvalcovaní kusa. Tvrdil na tomto základe, že zlepšovací návrh navrhovateľa bol nedokonalý a technicky nerealizovateľný z toho dôvodu bol zamietnutý.

Svedok X.. Q. W. (vedúci oddelenia kvality pre divízny závod teplá valcovňa), vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2009 v podstatnom uviedol, že problém okrajových necelistvostí v spoločnosti odporcu vždy bol a vždy je. Toho času sa podľa svedka tento problém vyskytuje v zníženom objeme, poukázal však v tejto súvislosti na to, že elektro oceľ sa rozdelila do niekoľkých kategórií s rozdielnym množstvom kremíka, pričom čím má oceľ väčšie množstvo kremíka tým má väčšiu náchylnosť na vznik okrajových necelistvostí. V roku 2002 vzhľadom na tú skutočnosť, že skončila platnosť predchádzajúceho detailného technologického predpisu, ako svedok uviedol, vypracoval nový detailno-technologický predpis pričom ním nedošlo k žiadnym zmenám čo sa týka hotovného poradia a nastavovania pravítok. Svedok sa vyjadril tiež k realizovateľnosti opatrenia spočívajúceho v rozťahovaní vodiacich pravítok pred 11. stolicou o dvojnásobnú hodnotu veľkosti vyosenia pásu. V tejto súvislosti poznamenal, že pokiaľ by operátor čakal kým sa dostane k údaju o vyosení pásu, skôr by vznikol nepodarok ako by bolo možné vôbec valcovať. Vysvetlil v tomto zmysle, že pred stolicou H11 vyosenie merateľné nie je a že merateľné je až za stolicou H 11 pokiaľ prejde popod merací prístroj „Daistrom“.

Svedok X.. R. J. (toho času riaditeľ kvality procesov, v čase prihlásenia zlepšovacích návrhov v pracovnom zaradení vedúci odboru rozvoja výroby a valcovania), vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2009 v podstatnom uviedol, že zlepšovacie návrhy navrhovateľa zvlášť tiež korekcia vodiacich pravítok na základe dvojnásobku veľkosti vyosenia pásu za H11 nebola nikdy vnesená do technologickej dokumentácie spoločnosti odporcu a nikdy nebola tak ako bola zadefinovaná navrhovateľom v spoločnosti odporcu využívaná. Svedok v tejto súvislosti ozrejmil, že v období pred podaním prihlášok zlepšovacích návrhov platil v spoločnosti odporcu detailný technologický predpis ZO 01 DTP - 001/95, ktorý počítal s roztiahnutím vodiacich pravítok pred každou z jednotlivých valcovacích stolíc o hodnotu 50 mm. V čase kedy navrhovateľ podal prihlášky zlepšovacích návrhov (od marca roku 2000 do marca r. 2001) platil v spoločnosti odporcu mimo tohto predpisu ďalší technicko-organizačný predpis s označením TOP ZO 01 - 07/2000, ktorý predstavoval len špecifikáciu detailného technologického predpisu ZO 01 DTP - 001/95 vo vzťahu k valcovaniu dynamo plechov. Dodal v tejto súvislosti, že v spoločnosti odporcu môžu fungovať len tie praktiky, ktoré sú popísané v technologickej dokumentácii. To čo nie je popísané je vykonávané v rozpore s platným technologickým predpisom a je porušením alebo sa považuje za porušenie technologickej disciplíny. Svedok tvrdil, že v spoločnosti odporcu nikdy nebol využívaný ani postup kedy by k nastavovaniu vodiacich pravítok došlo až po zavedení pásu do navíjačiek. K nastavovaniu pravítok dochádza podľa svedka po odvalcovaní niekoľkých metrov pásu a nie po zavedení pásu do navíjačiek, kedy by pás musel prejsť trasu 160 m. Svedok sa podrobne vyjadril tiež k navrhovateľom tvrdenému zníženiu zátrhov v čase po prihlásení zlepšovacích návrhov. Uviedol v tomto zmysle, že v roku 2001 právneho „predchodcu odporcu odkúpil nový akcionár“, s tým, že došlo k zmene metodiky, ktorou sa vykazoval vznik zátrhov. Konkrétne táto zmena spočívala v tom, že bola zavedená metodika evidencie na základe hmotnostných pomerov opravovaného materiálu a divertovaného materiálu (materiálu, ktorý nemohol byť určený na pôvodnú zákazku). V období rokov 1999 až 2001 táto metodika podľa tvrdenia svedka spočívala v evidencii

podľa počtu zvitkov. Od roku 2001 dochádzalo podľa svedka tiež k zmenám vo formátoch valcovaných plechov. Svedok v tejto súvislosti skonštatoval, že porovnávanie zátrhov na základe počtu zvitkov a na základe hmotnosti môže viesť k nezrovnalostiam a k skresleniam, pričom však celkový výskyt okrajových necelistvostí je od roku 2001 rastúci.

Svedok S. Č. (spolupracovník navrhovateľa, zamestnaný u odporcu do roku 2005) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.3.2009 v podstatnom uviedol, že v spoločnosti odporcu bol zriadený tím na sledovanie zátrhov, ktorého bol vedúcim, že podstatou práce tohto tímu bolo zistenie za akých okolností dochádza k minimalizácii zátrhov. Tento tím sledovaním celého technologického postupu, a to od výroby ocele až po navinutie zvitku, zistil niekoľko príčin, ktoré viedli k výskytu zátrhov, pričom v nadväznosti na tieto zistenia došlo k vydaniu výskumno-overovacieho predpisu VOP - AGE 47/52/2001. Výskumno-overovací predpis VOP - AG 47/00/2001 bol podľa svedka prvotným návrhom, ktorý ešte išiel na korekciu, pričom po pripomienkach jednotlivých závodov bol definitívne vydaný predpis VOP

- AG 47-52/2001.Svedok ďalej uviedol, že v závere práce tímu na sledovanie zátrhov bolo zistené, že pás pred 11 stolicou mal veľké priečne vyosenie, pričom zistil to meraním na valci, ako sa svedok len domnieval, C. K.. V nadväznosti na toto zistenie, ako svedok uviedol, išiel navrhovateľ sledovať túto skutočnosť priamo na TŠP linku na kabínu a následne mu navrhovateľ oznámil, že zátrhy zmizli potom ako operátor roztiahol vodiace pravítka. Konkrétne sa mal navrhovateľ vyjadriť, že potom čo bolo zistené, že sa nevyskytujú pri valcovaní zátrhy pýtal sa operátora čo urobil, a tento mu mal povedať, že roztiahol pravítka. Svedok na základe tohto sledovania a informácie zo strany navrhovateľa zahrnul požiadavku roztiahnutia pravítok pred 11. stolicou do písomnosti označenej ako požiadavky na nastavenie trate TŠP - 1700 pri valcovaní dynamo oceli (čl. 29). Tím na sledovanie zátrhov podľa vyjadrenia svedka nebol oprávnený žiadnym spôsobom zasahovať do procesu realizácie a teda ani do výroby oceli. Toto bolo záležitosťou konkrétneho závodu. Svedok sa nevedel vyjadriť či uvedené riešenie (rozťahovanie pravítok) bolo alebo nie zahrnuté do detailných technologicko-organizačných predpisov. Pokiaľ v predpise VOP - AG 47 - 52/2001 sa nenachádza zmienka o rozťahovaní vodiacich pravítok pred 11 stolicou a vo VOP - AG 47 - 00/2001 o tejto skutočnosti zmienka bola, svedok vysvetlil, že dôvodom boli pripomienky v tom zmysle, že na zátrhy vplývajú aj iné veci ako rozťahovanie pravítok, a teda že ohľadne obsahu VOP existovali rozpory.

Svedok X.. C. W. K.. (spoluautor zlepšovacích návrhov, syn navrhovateľa, v čase od 18.7.2010 do 18.2.2012 účastník konania na strane navrhovateľa, toho času u odporcu zamestnaný v pracovnej pozícii výrobkový inžinier na studenej valcovni, v čase prihlásenia zlepšovacích návrhov zaradený v pracovnej pozícii vedúceho oddelenia certifikácie výrobkov) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 18.6.2012 v podstatnom uviedol, že podstatou zlepšovacích návrhov bolo technické riešenie, ktoré malo poslúžiť na zníženie tvorby zátrhov, že toto riešenie je požívané operátormi a je zahrnuté tiež do dokumentácie odporcu, pričom však konkrétne označenie predpisu odporcu, v ktorom je zlepšovací návrh zahrnutý uviesť nevedel, i keď ako uviedol, s takýmto dokumentom, kde bolo uvedené, že pri 11. stolici ako má byť nastavené stavanie pravítok, sa stretol. Spresnil v tejto súvislosti, že v tomto dokumente bolo napísané, že má dôjsť k nastaveniu pravítok na dvojnásobok hodnoty vyosenia pásu a že sa s ním stretol na firemne dostupnom portály dokumentácie odporcu. O skutočnosti, že odporca v praxi riešenie podľa zlepšovacích návrhov využíva, sa svedok, ako uviedol, dozvedel len od navrhovateľa, pričom sám túto skutočnosť priamo vlastnými zmyslami nevnímal, keďže nemá prístup na teplú valcovňu. Od navrhovateľa sa svedok, ako uviedol, dozvedel tiež, že po podaní zlepšovacích návrhov sa výskyt zátrhov znížil približne z 20 % na 2 %. Svedok v tejto súvislosti tiež poznamenal, že takto znížený výskyt zátrhov by sa dal ešte znížiť pokiaľ by sa niektoré zátrhy nevyrábali naschvál. Na ozrejmenie v tejto súvislosti dodal, že zátrhy sa u odporcu robia schválne, a to takým spôsobom, že operátor účelovo vypne systém, ktorý sa stará o rozťahovanie pravítok s tým, že v tomto systéme je prednastavené riešenie podľa zlepšovacích návrhov. Následne sa urobia 2 - 3 zátrhy a potom sa vo výrobe podľa svedka pokračuje.

Svedok S. C. (do roku 2008 zamestnaný v spoločnosti odporcu najprv ako valciar, neskôr ako hlavný operátor linky) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 3.9.2012 v podstatnom uviedol, že osobu navrhovateľa vnímal v súvislosti s odstraňovaním vzniku okrajových necelistvostí, kedy navrhovateľ kontroloval stav pred navíjačkou, bol tak isto v kabíne a zisťoval či sa vykonáva valcovanie podľa technologického predpisu. Navrhovateľ sa podľa svedka zúčastňoval týchto kontrol z pozície výskumného pracovníka, ktorí na prevádzku, na ktorej svedok pracoval, chodievali bežne. Svedok tvrdil, že navrhovateľ doporučoval realizovať rozťahovania pravítok, s tým, že raz mu bolo doporučené

rozťahovať pravítka na celej trati, raz iba pred 11. stolicou alebo pred stolicou H0. Svedok ozrejmil, že pokiaľ sa valcovali dynamo kampane, boli prípady, kedy sa valcovalo naraz 40 ks zvitkov a okrajové necelistvosti sa nevyskytli vôbec, prípadne ojedinele a niekedy sa vyskytli okrajové necelistvosti masovo, t.z. vyskytlo sa 7 - 10 nevydarených kusov. Svedok uviedol, že bolo obdobie (nevedel upresniť kedy) keď výskyt zátrhov rapídne poklesol a udržiaval si svoju úroveň, pričom potom sa znovu výskyt okrajových necelistvostí zvýšil. Opatrenia na zamedzenie výskytu okrajových necelistvostí podľa svedka spočívali výlučne v kontrolnej činnosti, s tým, že pokiaľ sa v rámci kontroly vyskytli nejaké problémy, osekávali sa nálepy. Iné opatrenia sa, ako svedok uviedol, nerobili z toho dôvodu, že technologický postup bol daný, a ten, ako svedok uviedol, bol preňho „alfa a omega“. Pokiaľ sa jedná o spôsob nastavovanie vodiacich pravítok, svedok tvrdil, že sa na celé hotovné poradie inštaloval dynamický model nastavovania pravítok, inak povedané nastavovanie vodiacich pravítok bolo vecou počítačového programu a pokiaľ bolo všetko v poriadku toto nastavenie sa ponechalo. Pokiaľ však pás dral o vodiace pravítka, vzdialenosť vodiacich pravítok sa upravovala na menšiu alebo väčšiu vzdialenosť. Podľa svedka bolo samozrejmé, že najviac sa sústreďovala pozornosť na 11. stolicu, a to z toho dôvodu, že na tejto stolici bola najvyššia rýchlosť, nízka teplota a tenký pás, pričom z 11. tej stolice už vychádzal finálny pás, ktorý musel mať náležitú hrúbku, šírku, dovalcovaciu teplotu a rovinnosť, čo predpokladalo, aby pás išiel v osi. Svedok ďalej uviedol, že vychýlenie pásu na stolici sa meralo za 11. stolicou, pričom údaj o vychýlení sa zobrazoval na monitore v kabíne č. 8.Svedok tiež potvrdil, že rozťahovanie pravítok pred každou zo stolíc sa dalo individuálne nastaviť tiež v priebehu valcovania.

Svedok X.. Ľ. N. (zamestnaný u odporcu ako pracovník útvaru priemyseln-oprávnej ochrany) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 3.9.2012 v podstatnom uviedol, že navrhovateľ bol spoluriešiteľom výskumnej úlohy - zníženia okrajových necelistvostí, ktorá problematika sa riešila pred aj po podaní zlepšovacích návrhov.

Svedok W. W. (do roku 2002 zaradený v pracovnej pozícii dispečera, odvtedy u odporcu mimoevidenčnom stave vzhľadom na výkon verejnej funkcie) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 22.10.2012 v podstatnom uviedol, že videl navrhovateľa ako pracovníka výskumu často na teplej valcovni pri riešení rôznych problémov, ktoré na valcovni vznikali. Jedným z takýchto problémov bolo riešenie okrajovaných necelistvostí tzv. výchyliek a zátrhov na dynamo plechoch. Svedok ďalej uviedol, že do času jeho odchodu v roku 2002 sa okrajové necelistvosti vyskytovali. Spresnil v tejto súvislosti, že boli kampane, keď sa okrajované necelistvosti vyskytovali len minimálne, na druhej strane však boli tiež kampane pri ktorých bol výskyt zátrhov zvýšený. Vtedy sa podľa svedka robili opatrenia cestou majstra či už s „výskumákom“ alebo s technológmi. Svedok uviedol, že do jeho odchodu sa vykonávali aktivity zamerané na zníženie výskytu okrajových necelistvostí, z ktorých konkrétne označil nastavovanie pravítok a tiež v ich výmenu. Podľa svedka sa pri valcovaní stále vyskytovali pílky alebo zátrhy, postupne sa však tieto zátrhy znižovali. Akými opatreniami však uviesť nevedel, pretože z jeho pohľadu sa jednalo o záležitosti technické.

Svedok K. W. (zamestnaný u odporcu v pracovnej pozícii valciara-predáka) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.11.2012 v podstatnom uviedol, že zátrhy pri valcovaní dynamo plechov vznikali a aj naďalej vznikajú, pričom ozrejmil v tomto zmysle, že sú prípady, kedy zo 7 brám vznikne 7 zátrhov a sú prípady, kedy zo 7 brám nevznikne ani jeden zátrh. Zo svojej pozície valciara, ako svedok ďalej uviedol, nevie uviesť, čo je príčinou zátrhov, pričom nemá vedomosť o tom, že by sa v súčasnosti alebo v minulosti robili nejaké opatrenia na zamedzenie ich vzniku; tvrdil v tejto súvislosti, že sa valcuje rovnako

- „ ako predtým, tak aj teraz“. Vodiace pravítka sa podľa svedka nastavujú podľa technologického predpisu, teda so základnou korekciou 50mm, s ktorým nastavením sa valcuje, až do najbližšej opravy, resp. kým nedôjde k odstaveniu linky. Takéto nastavenie sa podľa svedka robilo v spoločnosti odporcu vždy, ako uviedol „ odjakživa odkedy v obchodnej spoločnosti odporcu robím“. Odkedy v obchodnej spoločnosti odporcu svedok robí, sa, ako ďalej svedok uviedol, nikdy nerobilo také nastavenie, že by k nastaveniu pravítok dochádzalo až po zavedení pásu do navíjačiek. Vysvetlil v tejto súvislosti, že prestavbu robí počítač vtedy, keď už pás ide z prípravného poradia, pri takto nastavených pravítkach potom valcovaný plech ide cez celé hotovné poradie až do navíjačiek. Pravítka po celý čas stoja a nepohnú sa. Ani pokiaľ sa za jedenástou stolicou vyosí pás svedok ako tvrdil nepohybuje pravítkami. V takomto prípade urobí nápravu so „švenglom“ a to tak, že tento pás vycentruje tak, aby išiel rovno do navíjačiek. Na navíjačke je umiestnená kamera, ktorá sleduje priestor smerom k hotovnému poradiu, pričom na počítači sa nachádza krivka, ktorá znázorňuje vyosenie pásu. Či toto vyosenie je indikované aj nejakou číselnou hodnotou svedok uviesť nevedel, poznamenal však, že zatiaľ pokyn na sledovanie tejto

hodnoty nedostali. Svedok z praktickej skúsenosti poznamenal, že pokiaľ by nechal medzi valcovaným materiálom a medzi pravítkami väčšiu medzeru, napríklad l0cm z l0 kusov, by prešli možno 4. Takýto materiál by podľa svedka ťahalo, trhalo a nedalo by sa ho valcovať. Svedok ďalej tvrdil, že zavedenie dynamickej korekciu navrhoval osobne, pričom jej význam spočíva v sťahovaní vodiacich pravítok napríklad ešte o l0 mm, aby materiál lepšie držal v trati.

Svedok S. J. (zamestnaný u odporcu v pracovnej pozícii prvý valciar-operátor hotovného poradia) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.11.2012 v podstatnom uviedol, že zátrhy pri valcovaní sem tam vzniknú, ale málo kedy, pričom príkladmo mieru výskytu zátrhov vyjadril tak, že z vyvalcovaných 70-80 kusov sa zátrhy vyskytnú v 2 prípadoch. Rozťahovanie vodiacich pravítok sa podľa tvrdenia svedka realizuje tak, že sa nastavuje vždy základná hodnota korekcie - maximálne na hodnotu 50mm. Nastavenie väčšej hodnoty podľa svedka nie je možné jednak z dôvodu že táto hodnota je ako maximálna nastavená v počítači, a jednak ani prakticky sa to realizovať inak nemôže z toho dôvodu, že potom by pás nebol držaný v hotovnom poradí. Pokiaľ počas valcovania valcovaný pás drie o vodiace pravítka, manuálne na pár sekúnd zmení hodnotu roztiahnutia pravítok, ale dochádza k tomu prakticky málokedy („približne 1x za mesiac“). V takomto prípade dá pravítka naspäť už automaticky počítač. Svedok tiež tvrdil, že v kabíne č. 8 sa znázorňuje vyosenie pásu, tak, že je vyobrazovaná jedna rovná čiara, pričom pokiaľ dôjde k vyoseniu pásu, dôjde k posunutiu tejto priamky. Takto znázornené vychýlenie pásu oproti osi trate je iba grafické, pričom číselný údaj ako svedok uviedol, vyjadrený zároveň nie je. Toto odchýlenie pásu z osi trate svedok, ako uviedol nesleduje, pričom podľa ním vyjadreného názoru, v dôsledku tohto vychýlenia k vzniku vád na valcovanom plechu, nedochádza.

Svedok X.. S. J. (zamestnaný u odporcu do roku 2008 v pozícii samostatného výskumného pracovníka útvaru výskumu a výroby ocele) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.11.2012 v podstatnom uviedol, že v určitej dobe sa vyskytli nedostatky pri výrobe, spočívajúce vo vzniku zátrhov pri valcovaní, že v tejto súvislosti bola menovaná komisia, ktorá mala riešiť príčiny týchto nedostatkov, pričom do tejto komisie boli ustanovení zástupcovia jednotlivých výrobných závodov, mimo iných tiež on za oceliareň a navrhovateľ za výskumný ústav. X.. P. bol šéfom tohto tímu, ktorý riešil zátrhy. Členom tohto tímu sa svedok, ako uviedol, stal menovaním zo strany vedenia ústavu, pričom činnosť v tíme na sledovanie a zníženie zátrhov vykonával v rámci plnenia svojich pracovných úloh pre spoločnosť odporcu. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ sa vyskytli nejaké problémy, táto komisia sa zvolala, konkrétne sa vtedy skúmali jednotlivé tavby na ktorých sa tieto problémy vyskytli, prijali sa nejaké závery a odskúšalo sa to pri výrobe ďalších sérií. Výskyt zátrhov pri valcovaní dynamo plechov bola komplikovanou záležitosťou, pričom jednoznačne sa nevedelo povedať, čo bolo ich príčinou.

Svedok X.. Z. H., P.. (zamestnaný u odporcu do roku 2004 v pozícii vedúceho odboru koordinácie výskumu) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 14.1.2013 v podstatnom uviedol, že sa pamätá len na to, že navrhovateľ riešil nejaké úlohy, ktoré súviseli so znížením zátrhov na dynamo linke. Či s úspechom alebo nie už uviesť nevedel.

V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, ktorá vyplýva tiež zo súdom oboznámenej Pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.1971(čl. 610) a jej zmeny zo dňa 1.4.2000 (čl. 613), že medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom bol založený pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý medzi účastníkmi trval i v čase prihlásenia zlepšovacích návrhov navrhovateľom. Navrhovateľ podľa dohodnutých pracovných podmienok vykonával pre odporcu práce druhovo vymedzené ako „výskumník a vývojár - valcov“, pričom podľa písomnej pracovnej náplne vypracovanej dňa 1.9.2002 do rámca takto druhovo vymedzených prác spadalo mimo iných i samostatné riešenie zložitých výskumných úloh a výkon výskumných a vývojových prác v podmienkach laboratórnych i prevádzkových, navrhovanie VOP („výskumno-overovacích predpisov) pre inovované technológie ohrevu brám a valcovania so zabezpečovaním kontroly ich dodržiavania a sledovanie výskumnej výroby v prevádzkových podmienkach.

K vzťahu medzi plnením pracovných úloh a riešením problému zátrhov zlepšovacími návrhmi navrhovateľ v podstatnom tvrdil (na pojednávaní dňa 18.6.2012), že zátrhmi pri valcovaní dynamo oceli sa zaoberal celý výskumný a skúšobný ústav, v ktorom pracoval v období rokov 1968 až 2004, že sám pracoval na množstve výskumných úloh, medzi inými tiež na výskumnej úlohe vývoja akosti dynamo plechov. V rámci tohto vývoja bolo potrebné podľa navrhovateľa sledovať tiež výrobný proces na konkrétnej dynamo linke. Pri týchto ohliadkach sledoval dodržiavanie technologických predpisov.

Zároveň v rámci tohto sledovania vykonával tiež vyhodnotenie výroby, konkrétne tiež zátrhov, pričom však mechanizmom vzniku zátrhov sa on nezaoberal. Za riešenie zátrhov bol podľa navrhovateľa zodpovedný pán D.. Navrhovateľ ako uviedol, nikdy pracovnú úlohu na riešenie mechanizmu vzniku zátrhov nedostal. Navrhovateľ poprel, aby k riešeniu problému zátrhov dospel v rámci plnenia úloh v tíme na sledovanie zátrhov, pričom o tom, aby bol členom tohto tímu, ako uviedol, nemal vedomosť. Dodal v tejto súvislosti, že výskumná úloha tímu na sledovanie zátrhov skončila po vydaní výskumnej správy v mesiaci júl 1997 (čl. 538), pričom ďalej už riešenie tejto výskumnej úlohy nepokračovalo. Až s odstupom času v rámci vlastnej sledovacej činnosti, tvrdil navrhovateľ, že prišiel na riešenie, ktoré je podstatou zlepšovacieho návrhu. Navrhovateľ v tejto súvislosti poprel svoju účasť v tíme na sledovaní zátrhov, ktorý svoju činnosť pod vedením X.. S. Č. vykonával tiež v rokoch 2000 a 2001. Tvrdil v tejto súvislosti, že pokiaľ sa aj zúčastnil porady tohto tímu dňa 9.1.2001 o čom svedčí písomný zápis (čl. 399), neurobil tak ako člen, keďže za člena vymenovaný nebol, ale len z dôvodu, že v roku 2000 podal návrh na úsporu nákladov odstránením zátrhov a preto bol vyslaný, aby vysvetlil mechanizmus odstránenia zátrhov. Pokiaľ navrhovateľ chodieval sledovať linku, robil tak podľa jeho slov na základe príkazu svojho nadriadeného z poverenia X.. S. Č., ktorý bol vedúcim tejto výskumnej úlohy. V tejto súvislosti súd z návrhu riaditeľa Výskumného a skúšobného ústavu adresovaného výrobnému riaditeľovi VSŽ OCEĽ, a.s. zo dňa 7.1.2000 (čl. 691) zistil, že ním došlo k návrhu na vymenovanie vedúceho tímu na sledovanie zátrhov - X.. S. Č. a ďalších 6 členov, medzi ktorými však navrhovateľ uvedený nebol. Cieľom práce tohto tímu, podľa obsahu uvedenej písomnosti bolo zníženie zátrhov na dynamoplechoch. X.. S. Č. dňa 7.3.2001 vyhotovil písomnosť s označením „Požiadavky na nastavenie trate TŠP-1700 pri valcovaní dynamo ocelí (čl. 29), v ktorom, vychádzajúc z jeho obsahu, na základe „poznatkov tímu na sledovanie zátrhov“ boli pomenované príčiny vzniku zátrhov, medzi inými tiež vyosenie pásu a zvlášť tiež jeho šúchanie o vodiace pravítko pred 11. stolicou“ a navrhnuté opatrenia na ich odstránenie. Medzi inými tiež zvýšenie rozsahu automatického roztvárania pravítok pred 11. stolicou, v prípade ak pás v tejto stolici šúcha o pravítko. V tejto súvislosti súd zo zápisu č. 11 z porady tímu na zníženie výskytu okrajových necelistvostí zo dňa 9.1.2001 (čl. 399) zistil, že porady tohto tímu uvedeného dňa sa zúčastnil tiež navrhovateľ. Z obsahu tohto zápisu tiež vyplýva, že bol zistený vplyv ďalšieho faktora na tvorbu zátrhov, ktorým je vyosenie pásu v 11. stolici a navrhnuté opatrenie na elimináciu tohto faktora v podobe uvoľnenia pravítok pred 11. stolicou po zachytení pásu v navíjačkách. Zo zápisu č. 12 z porady tímu na zníženie výskytu okrajových necelistvostí zo dňa 20.2.2001 (čl. 402) súd zistil, že i tejto porady sa navrhovateľ zúčastnil ako aj, že v zápise je konštatované, že opatrením, spočívajúcim v centrovaním pásu v hotovnom poradí sa dosiahol významný pokrok.

Z výskumnej správy Výskumného a skúšobného ústavu odporcu s názvom „Zníženie výskytu zátrhov za tepla valcovaného dynamopásu“ vydaného v mesiaci júl 1997 (poznámka súdu: správne júl 1998- čl. 558) súd zistil že navrhovateľ bol vedený ako spoluriešiteľ výskumnej úlohy zameranej na zlepšenie kvality a zníženie zátrhov za tepla valcovaného dynamopásu, s tým, že do riešiteľského tímu bol navrhovateľ ustanovený v zmysle záverov z kontrolného dňa 19.3.1998, o čom svedčí písomný zápis z uvedeného dňa (čl. 627). Vo výskumnej práci sú podľa zistenia súdu podrobne analyzované technologické postupy tiež na divíznom závode teplá valcovňa, ktoré môžu mať vplyv na výskyt okrajových necelistvostí na dynamopáse, s návrhom opatrení na potlačenie nežiaduceho vplyvu týchto postupov. Podľa časti 5 (str. 12) tejto výskumnej správy, pri riešení výskumnej úlohy bolo mimo iného tiež sledované nastavenie pravítok v hotovnom poradí a tiež vyosenie pásu za 11. stolicou. Výskumná správa vo svojej časti 6.2.2 a 623 navrhovala ako jedno z celého radu iných opatrení tiež zabezpečenie stredenia pásu do osi trate.

Spoločnosť PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice, ktorá pre odporcu zabezpečuje programové vybavenie linky TŠP - 1700, na výzvu súdu, listom zo dňa 21.3.2013 (čl. 851), zaujala stanovisko v otázke spôsobu nastavovania vodiacich pravítok v hotovnom poradí. Uviedla v ňom, podľa zistenia súdu v podstatnom, že pravítka sa nastavujú pred zavedením pásu do stolice v rozsahu nominálnej šírky pásu a veľkosti prídavku, ktorý do systému zadáva operátor, s možnosťou zadania tiež dynamickej korekcie pravítok (do plusu alebo do mínusu), ktorá bola do systému riadenia BAN zavedená v roku 1996. Od roku 1996 podľa tohto vyjadrenia v systéme BAN neboli v súvislosti s riadením vodiacich pravítok prevedené žiadne zmeny. Pravítka pred všetkými stolicami hotovného poradia sú z hľadiska riadenia rovnocenné, to znamená prestavované rovnakým spôsobom. Pokiaľ sa jedná o hodnotu vyosenia pásu, táto podľa stanoviska spoločnosti PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice, zisťuje sa za hotovným poradím, neaplikuje sa do systému riadenia polohovaním vodiacich pravítok, pričom slúži len pre štatistické vyhodnocovanie valcovania pásu.

V čase prihlásenia zlepšovacích návrhov boli právne vzťahy zo zlepšovacích návrhov v spoločnosti odporcu upravené podľa zistenia súdu normou č. 1/1994 O vynálezoch, úžitkových vzoroch, priemyselných vzoroch, topografií polovodičových výrobkov a zlepšovacích návrhoch, ktorá bola vydaná dňa 1.10.1994. Za zlepšovací návrh sa podľa tejto normy (časť 2) považovalo každé technické, výrobné alebo prevádzkové zdokonalenie, ako aj riešenie problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a životného prostredia, s ktorým má zlepšovateľ právo nakladať. Podľa časti 3.3.2 tejto normy, zlepšovateľ nemá právo so zlepšovacím návrhom nakladať okrem iného tiež v prípade ak zlepšovateľ vytvoril zlepšovací návrh pri plnení pracovnej úlohy, ktorá vyplýva z jeho pracovnej zmluvy so spoločnosťou, z daného pracovného príkazu a pod., v prípade že riešenie podľa zlepšovacieho návrhu je už majetkom spoločnosti a spoločnosť má k nemu vlastnícke právo alebo právo hospodárenia, a tiež v prípade ak ide o doterajšie výsledky činnosti, stavu techniky a praxe spoločnosti. Spoločnosť má podľa časti 4.1.1 normy č. 1/1994 právo rozhodnúť o tom, či príjme ponuku zlepšovacieho návrhu a podľa časti 4.1.3 právo využívať alebo inak nakladať s riešeniami podľa zlepšovacích návrhov, ktoré prijala tým, že so zlepšovateľom uzavrela zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň. Zlepšovateľ má v zmysle časti 4.3.3 normy právo na odmenu za zlepšovací návrh, ktorý spoločnosť prijala, vo výške a termínoch podľa uzavretej zmluvy. Podľa časti 7.7 normy, nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia zmluvy je jej podpísanie oboma stranami

Súd v konaní nariadil dokazovanie posudkami znalca z odboru Priemyselného vlastníctva, odvetvie patenty, priemyselné vzory, ochranné známky a značky a v odvetvie konštrukčné prvky a súčiastky, odhad hodnoty strojov a strojových zariadení, projektovanie v strojárstve a znalca z odboru Strojárenstvo a hutníctvo, odvetvie odhad hodnoty strojov a strojných zariadení a výrobkov z kovu. Obaja znalci mali na základe uznesení súdu odborne posúdiť, či návrhy navrhovateľa možno pokladať za technické, výrobné alebo prevádzkové zdokonalenie, resp. riešenia problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a životného prostredia. X.. X. W., znalec z odboru Priemyselného vlastníctva v znaleckom posudku č. 1/2004 (čl. 43) dospel k záveru, že prihlášky zlepšovacích návrhov navrhovateľa za technické, výrobné alebo prevádzkové zdokonalenie, resp. riešenia problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a životného prostredia, pokladať nemožno. X.. S. I., znalec z odboru Strojárenstvo a hutníctvo v znaleckom posudku č. 9/2005 (čl. 75) dospel k podmienenému záveru, že návrhy „žalovaného“ za technické, výrobné a prevádzkové zdokonalenie je možné pokladať, za predpokladu, že sú využívané v praxi.

Podľa ust. , za zlepšovacie návrhy sa pokladajú technické, výrobné alebo prevádzkové zdokonalenia, ako aj riešenia problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a životného prostredia, s ktorými má zlepšovateľ právo ) Práva zo zlepšovacích návrhov nevzniknú, ak im bránia práva z patentu alebo zo zapísaného priemyselného vzoru.

Podľa ust. , zlepšovateľ je povinný ponúknuť zlepšovací návrh svojmu zamestnávateľovi, ak sa zlepšovací návrh týka odboru práce alebo činnosti zamestnávateľa. (2) Zlepšovateľ má právo so zlepšovacím návrhom nakladať bez obmedzenia, ak s ním zamestnávateľ v lehote dvoch mesiacov od ponuky zlepšovacieho návrhu neuzavrel zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň ( ).

Podľa ust. , právo využívať zlepšovací návrh vzniká uzavretím zmluvy so zlepšovateľom o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň.

Podľa ust. a , upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. (3) upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. , ust. a ust. , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo tiež o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pred posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska citovaných ustanovení zákona zaoberal sa súd procesnou prípustnosťou určovacieho návrhu navrhovateľa. V tejto otázke dospel súd k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacieho návrhu navrhovateľa podľa ust. , teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade splnená nebola. Vo všeobecnosti, vychádzajúc z konštantnej aplikačnej praxe súdov, naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia právo navrhovateľa stalo sa neistým. Určovacia žaloba spravidla nemôže byť opodstatnená, pokiaľ je možné žalovať na plnenie povinnosti (R 17/1972), naliehavý právny záujem je však daný aj vtedy, ak takéto určenie žalobe na plnenie môže predísť (R 24/1995). V danom prípade navrhovateľ naliehavosť právneho záujmu na určení povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000 registrovaného u odporcu pod č. 71313/5717, odôvodnil, ako bolo uvedené už v skoršej časti tohto odôvodnenia, tvrdením o neistom postavení, vyvolaným na jeho strane presvedčením o tom, že odporca zlepšovacie návrhy využíva a naproti tomu popieraním tejto skutočnosti odporcom, s čím súvisí i jeho odmietavý postoj k plateniu odmeny za využívanie zlepšovacích návrhov, s tým, že po určení existencie povinnosti odporcu vyplatiť za využívanie zlepšovacích návrhov navrhovateľovi odplatu, podľa názoru navrhovateľa otázka výšky môže byť predmetom ďalších mimosúdnych rokovaní účastníkov, čím teda je možné účinne predísť ďalším sporom medzi nimi. Predpokladom toho, aby pri možnosti žaloby na plnenie existoval naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu či jednotlivého práva z neho je, aby určovacie rozhodnutie vytvorilo v právnom vzťahu účastníkov pevný právny základ pre realizáciu práv z ich právneho vzťahu a to až do tej miery, aby sa tým predišlo žalobe o plnenie. To predpokladá, že posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi závisí predovšetkým na vyriešení otázky, určenia vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ návrhom domáhal. Pokiaľ však vyriešenie len takejto otázky nerieši alebo objektívne nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni a prípadnej žalobe na plnenie sa účinne nepredíde. V danom prípade nepochybne nič nebránilo navrhovateľovi uplatniť si voči odporcovi peňažný nárok i bez toho, aby tomu nevyhnutne predchádzalo alebo aby s tým bolo spojené tiež určenie právneho vzťahu účastníkov zo zlepšovacieho návrhu, či jednotlivého práva z neho vyplývajúceho. Peňažného plnenia sa nakoniec navrhovateľ domáhal v priebehu celého konania až do času pripustenia zmeny návrhu. Za tohto stavu, rozhodujúcim z hľadiska posúdenia otázky, či pri možnosti žaloby na plnenie má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi za využívanie zlepšovacích návrhov odplatu, bolo, či len deklarovanie tejto povinnosti, vytvorí o obsahu právneho vzťahu účastníkov zo zlepšovacích návrhov takú istotu, aby sa tým odstránila spornosť dovtedy sporných otázok do tej miery, aby tým objektívne vzaté, bolo možné žalobe o plnenie predísť. Podľa posúdenia súdu rozsah spornosti otázok, rozhodujúcich pre realizáciu právneho vzťahu účastníkov, je v danom prípade natoľko veľký, že len deklarovaním povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi za využívanie zlepšovacích návrhov odplatu, objektívne nemožno predpokladať, aby odporca bez ďalšieho pristúpil k dobrovoľnému plneniu, a tým teda, aby bolo možné žalobe na plnenie predísť. Odporca totiž v priebehu celého konania popieral nie len existenciu povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za využívanie zlepšovacích návrhov odplatu, ale tiež celé spektrum iných významných skutočností, medzi inými tiež aby právo nakladať so zlepšovacími návrhmi svedčilo navrhovateľovi, aby zlepšovacie návrhy navrhovateľa boli realizovateľné, aby ich či už v minulosti alebo v súčasnosti využíval a aby preňho mali akýkoľvek ekonomický prínos. Z uvedeného je potom zrejmé, že len deklarovanie povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi za využívanie zlepšovacích návrhov odplatu rozhodne neodstráni medzi účastníkmi ostatné sporné otázky, významné pre ustálenie výšky tejto odplaty a trvanie tejto povinnosti (okrem iných najmä tiež ekonomický prínos zlepšovacích návrhov pre odporcu, miera v akej sa vzhľadom na rozsah práva nakladať so zlepšovacím návrhom na prínose podieľa navrhovateľ, obdobie za ktoré má byť odplata zaplatená) a preto určenie povinnosti má povahu len jednej z mnohých predbežných otázok, bez vyriešenia ktorých objektívne nemožno rozumne predpokladať, aby sa tým predišlo žalobe o plnenie, práve v konaní o ktorej sa až na už spomenuté výnimky, tieto otázky riešia. Z určenia len povinnosti plniť preto podľa posúdenia súdu nemôže mať navrhovateľ prospech a takéto určenie preto nie je spôsobilé slúžiť

potrebám praktického života. Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že na požadovanom určení v danom prípade navrhovateľ naliehavý právny záujem rozhodne nemá.

I keď nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení, ktorého sa návrhom domáhal, bolo samo o sebe i bez ďalšieho dôvodom, pre ktorý súd návrhu nemohol vyhovieť, súd, sledujúc požiadavku presvedčivosti odôvodnenia svojho rozhodnutia, považuje za potrebné na tomto mieste uviesť tiež dôvody, pre ktoré uplatnený nárok navrhovateľa nemohol obstáť tiež pre jeho rozpor s hmotným právom. Východiskovou, pri posudzovaní súladu uplatneného nároku navrhovateľa s predpismi hmotného práva bola úvaha, že v prípade zlepšovacieho návrhu ide v podstate o dohodnutý zmluvný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom - pôvodcom, a to v rozsahu záujmu zamestnávateľa zlepšovací návrh využiť. Medzi navrhovateľom a odporcom však k dohode o prijatí zlepšovacieho návrhu a odmene zaň nedošlo (odporca prihlášky zlepšovacích návrhov zamietol), a preto ohľadne riešenia obsiahnutého v prihláškach zlepšovacích návrhov medzi účastníkmi nepochybne záväzkový právny vzťah nevznikol. Preto i v prípade, pokiaľ by riešenie navrhovateľa i spĺňalo predpoklady na jeho posúdenie ako zlepšovacieho návrhu, nemal by z tohto riešenia navrhovateľ iné práva ako právo nakladať s nim, pričom toto právo prakticky nebolo realizovateľné nakoľko sa týkalo výlučne len prevádzkových podmienok odporcu a právo na ochranu pred jeho neoprávneným využívaním, ktoré si však odporca voči odporcovi v tomto konaní neuplatňoval. Rozhodne by za daného právneho stavu, keď odporca zlepšovací návrh navrhovateľa neprijal a s navrhovateľom neuzavrel dohodu o prijatí zlepšovacieho návrhu a odmene zaň, navrhovateľovi právo na odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu (bez ohľadu na to, či k nemu došlo alebo nie) nevzniklo. Odhliadnuc od toho však vykonaným dokazovaním nebolo v konaní preukázané, aby riešenie podľa zlepšovacích návrhov navrhovateľa odporca alebo prakticky využíval alebo čo i len formálne zahrnul do svojej technologickej dokumentácie. V tomto zmysle zo žiadneho z početných listinných dôkazov vykonaných súdom a ani zo svedeckej výpovede žiadneho z vypočutých svedkov nevyplynulo aby odporca pri valcovaní plechov akosti dynamo na trati TŠP - 1700 uplatňoval, či už v minulosti alebo v súčasnosti) postup rozťahovania vodiacich pravítok pred 11. valcovacou stolicou hotovného poradia o dvojnásobok hodnoty veľkosti vyosenia pásu, ani aby k rozťahovaniu vodiacich pravítok dochádzalo po zavedení pásu do navíjačiek a ani aby navrhovateľom popísaný mechanizmus vzniku zátrhov pri trení pásu o vodiace pravítka pred 11. stolicou, odporca či už priamo aplikoval alebo nepriamo využil v procese technológie výroby. Medzi účastníkmi v tejto súvislosti nebola spornou skutočnosť, ktorá nakoniec vyplynula aj z vykonaného dokazovania, že i trenie pásu o vodiace pravítka pred 11. stolicou bolo predmetom pozornosti tímu na sledovanie zátrhov, pôsobiaceho u odporcu v rokoch 2000 a 2001, ako jedného z možných faktorov majúcich vplyv na vznik zátrhov, ako aj že jedným z opatrení, ktoré tento tím po experimentálnom odskúšaní priamo na linke navrhoval na zamedzenie vzniku zátrhov vykonať, bola tiež manipulácia (roztiahnutie) vodiacich pravítok pred 11. stolicou v prípade ak pás o vodiace pravítka drie. Za tejto situácie prirodzene toto odporúčanie našlo svoje vyjadrenie tiež v správe tímu na sledovanie zátrhov a bolo obsiahnuté tiež v návrhu výskumného overovacieho predpisu. To však samo o sebe neznamená, že odporca nevyhnutne toto riešenie i využíval, zvlášť pokiaľ sa tieto písomnosti preukázateľne nestali súčasťou platnej technologickej dokumentácie odporcu. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na skutkový záver, bližšie rozvedený už na inom mieste tohto odôvodnenia, že výskumno-overovací predpis VOP-AG 47-00/2001 z 23.3.2001, ktorý bol podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu a v podstate v priebehu celého konania jedným z dôkazov o využívaní jeho zlepšovacích návrhov odporcom, bol len neschváleným pracovným návrhom, ktorý sa však záväzným vnútroorganizačným predpisom spoločnosti odporcu nikdy nestal. Ani žiaden z následne vydaných technologických predpisov odporcu podľa zistenia súdu iný model rozťahovania vodiacich pravítok, ako bol zavedený už v roku 1995 po zmene o funkcionalitu dynamickej korekcie, ku ktorej došlo v roku 1996, neupravoval. Zvlášť tieto predpisy neupravovali ani osobitný spôsob manipulácie s vodiacimi pravítkami pred 11. stolicou hotovného poradia. Pokiaľ navrhovateľ v konaní preukazoval skutočnosť využívania zlepšovacích návrhov odporcom poukazom na zmeny v štatistických ukazovateľoch o výskyte zátrhov v čase po prihlásení zlepšovacích návrhov, jednalo sa podľa posúdenia súdu poťažne len o jeden nepriamy dôkaz, ktorý sám o sebe bez nadväznosti na iné dokázané skutočnosti alebo v spojení s inými nepriamymi alebo priamymi dôkazmi tvrdenú skutočnosť nepreukazuje a ako osamotený vo vzťahu k tvrdeniu o využívaní navrhovateľovho riešenia odporcom mal povahu len akejsi indície. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je nepochybné, že na vznik zátrhov má vplyv celý rad faktorov, z ktorých niektoré s určitosťou nikdy neboli zistené. Výrazom toho je dlhoročná neúspešná snaha o ich odstránenie a fakt, že k ich odstráneniu prakticky nikdy nedošlo. Je nepochybné, že i mechanické faktory, zvlášť zavedenie pásu a jeho vycentrovanie majú v podmienkach odporcu na kvalite valcovania istý podiel,

čoho výrazom je, že v technologickom predpise je upravený postup, majúci eliminovať i tieto vplyvy. Je nepochybné, že odporca neustále na odstraňovaní zátrhov pracoval (výskumná úloha v roku 1997, tím na sledovanie zátrhov v rokoch 2000 až 2001, predpis Opr AR56-02/05), a neustále prijímal ďalšie a ďalšie opatrenia na ich elimináciu. Pokiaľ preto i štatisticky došlo k zníženiu množstva zátrhov po podaní zlepšovacieho návrhu, to samo o sebe rozhodne nemôže svedčiť o tom aby odporca využíval zlepšovacie návrhy navrhovateľa osobitne za situácie, keď preukázateľne navrhovateľom navrhované zdokonalenie nikdy nezahrnul do technologických predpisov. Osobitne na výpovednej hodnote tejto skutočnosti uberá okrem iných tiež veľmi výrazná flexibilita (kolísavosť)výskytu okrajových necelistvostí (čl. 102 za rok 1999 od 2,0% do 15,6%, čl. 104 za rok 2000 od 1,45 do 13,7%), v tejto súvislosti zvlášť výrazne tiež fakt, že v niektorých kampaniach (odvalcovaných niekoľko desiatok zvitkov) sa zátrhy nevyskytujú vôbec a v niektorých kampaniach naopak dosahujú veľmi výrazný podiel na celkovej výrobe. Je všeobecne známou v tejto súvislosti tiež skutočnosť, že práve v mesiaci november roku 2000 prešlo vlastníctvo celej výrobnej časti Východoslovenských železiarní pod spoločnosť U. S. Steel Group, s čím nepochybne boli spojené rozsiahle organizačno prevádzkové zmeny, ktoré výrazne ovplyvnili nie len technologické procesy a ich kontrolu ale i prístup ľudí k plneniu si pracovných úloh. Nemožno v tejto súvislosti nespomenúť, že i faktor ľudský nepochybne má vplyv na kvalitu valcovania (vyjadrenie Doc. P. čl. 117). V tejto súvislosti súd nemal dôvod pochybovať ani o vplyve skladby výroby (pomer výroby ocele s väčším alebo menším množstvom kremíka), technológie výroby (výroba širších pásov kvôli možným orezom), a spôsobu vykazovania (z podielu na vyrobených zvitkoch na podiel na použiteľnej výrobe) na štatistických údajoch o výskyte zátrhov v období po prihlásení zlepšovacích návrhov navrhovateľom. Pokiaľ navrhovateľ na preukázanie tvrdenej skutočnosti, že odporca vo svojej prevádzke využíva riešenia prihlásené ako zlepšovací návrh, navrhoval vykonanie experimetálnej prevádzky s realizovaným zlepšovacím návrhom, súd vykonanie tohto dôkazu nepripustil hneď z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že predmetom konania, pozornosti súdu a ani dokazovania nebola technická prijateľnosť navrhovateľovho riešenia a ani to, či navrhovateľom navrhované opatrenie, predstavuje vo vzťahu k výskytu zátrhov účinné riešenie. Predmetom dokazovania v tejto súvislosti bola navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že odporca navrhovateľove riešenie využíval a využíva. K tejto spornej skutočnosti by podľa posúdenia súdu ani úspešná a ani neúspešná experimentálna výroba nemala výpovednú hodnotu, keďže by tým došlo poťažne (odhliadnúc od ďalej uvedených skutočností) len k osvedčeniu účinnosti navrhovateľovho opatrenia, v žiadnom prípade však nie k preukázaniu toho, či odporca riešenie navrhovateľa využíval alebo v súčasnosti využíva. Ani túto skutočnosť by však podľa názoru súdu experimentálne valcovanie bezpečne nebolo spôsobilé preukázať, okrem iných tiež z dôvodu veľkej variability vo výskyte zátrhov (v niektorých kampaniach sa nevyskytujú vôbec) a preto niet istoty, že pri zavedených opatreniach by sa zátrhy nevyskytli aj bez nich a tiež i z dôvodu, že v roku 2005 boli na linke urobené technologické zmeny, ktorých vplyv na výsledok experimentálnej výroby nemožno vylúčiť. Na tomto mieste súd poznamenáva, že zohľadnenie uvedených skutočností bolo na mieste zvlášť za situácie, keď navrhovateľom navrhované dokazovanie by celkom nepochybne zasiahlo do prevádzkových pomerov odporcu, ktorý, a to je potrebné zdôrazniť, vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti v konaní nemal dôkazné bremeno. Súd nepripustil ani návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom svedka Ing. Reitznera. Ing. Adam Reitzner podľa obsahu listu spoločnosti PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice zo dňa 21.3.2013, tento vypracoval, pričom vypočuť ho ako svedka navrhoval navrhovateľ z dôvodu, že podľa jeho názoru z listu nevyplýva, aby sa tam uvedené skutočnosti vzťahovali tiež na spôsob nastavovania pravítok pri valcovaní dynamoplechov. Spoločnosť PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice vo svojom liste zo dňa 21.3.2013 odpovedala na výzvu súdu zo dňa 13.3.2013 (čl. 850), smerujúcu vo všeobecnosti (bez rozlíšenia akosti valcovaného materiálu) k zisteniu opatrení zavedených v programovom vybavení linky TŠP 1700 v čase od roku 2000 doposiaľ, zvlášť tých, ktoré sa týkali spôsobu nastavovania vodiacich pravítok pred 11. stolicou. Pokiaľ sa v označenom liste spoločnosť PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice vyjadrovala k programovým zásahom a spôsobu riadenia nastavovania vodiacich pravítok, vyjadrovala sa preto nevyhnutne k technologickému procesu ako takému, teda bez rozlišovania medzi akostiami valcovaných plechov. Z uvedeného dôvodu súd odpoveď spoločnosti PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice považoval z hľadiska obsahu výzvy súdu za úplnú a za tejto situácie výsluch osoby, ktorá za túto spoločnosť odpoveď naviac len vypracovala, za nadbytočnú.

V neposlednom rade, i keď rozhodne nie z hľadiska závažnosti, podstatnou je tiež skutočnosť, že riešenie (riešenia) podľa prihlášok navrhovateľa nie je podľa posúdenia súdu zlepšovacím návrhom. Zlepšovacím návrhom je podľa zákona (i vnútroorganizačnej úpravy odporcu) technické, výrobné alebo prevádzkové zdokonalenie, ako aj riešenie problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a životného prostredia, s ktorými má zlepšovateľ právo nakladať. V rozpore s touto zákonnou definíciou riešenie navrhovateľa podľa posúdenia súdu predovšetkým nie je novým, a preto ani nemôže predstavovať „zdokonalenie“. Odporca totiž rozťahoval pravítka v celom hotovnom poradí nad nominánu šírku pásu už dávno pred podaním prihlášok zlepšovacích návrhov navrhovateľom (podľa technologického predpisu o 50mm s možnosťou ďalšej dynamickej korekcie). Podstata technického riešenia navrhovateľa (rozťahovanie pravítok nad nominálnu šírku pásu) teda bola už súčasťou stavu techniky odporcu, pričom určenie len inej hodnoty, o ktorú sa pravítka majú rozťahovať ( i keď navrhovateľ sám v priebehu celého konania nevedel vysvetliť či touto hodnotou mal byť dvojnásobok veľkosti vyosenia pásu alebo v každom prípade 25mm), zvlášť bez jasného, konkrétneho a určitého vysvetlenia v kontexte technologicky už predpísanej hodnoty nastavenia, ktoré v prihláškach absentuje, samo o sebe bez ďalšieho za zdokonalenie nemožno považovať. Navrhovateľove riešenia nemôžu byť zlepšovacím návrhom ani z dôvodu, že mu nesvedčí právo nakladať s ním. Navrhovateľ totiž pomenoval faktor vplyvu šúchania pásu o vodiace pravítka pred 11. stolicou na vznik zátrhov a navrhol opatrenie na jeho elimináciu v podobe dodatočného rozťahovania pravítok pred 11. stolicou nad technologicky už predpísanú hodnotu pri plnení pracovných úloh výskumného pracovníka, do rámca pracovných činností ktorého, vychádzajúc z dohodnutého druhu prác „Výskumník a vývojár valcov patrilo bez akýchkoľvek pochybností tiež riešenie výskumných úloh v prevádzkových podmienkach odporcu - mimo iných tiež v oblasti valcovania v prevádzke teplej valcovne odporcu. Pokiaľ preto navrhovateľ v súvislosti s riešením problému zátrhov, bez ohľadu na to či ako člen tímu na sledovanie zátrhov alebo len ako svojím nadriadeným poverený pracovník, zúčastnil sa na práci tohto tímu a odborne sa podieľal na sledovaní, vyhodnocovaní a navrhovaní opatrení na zamedzenie vzniku zátrhov, robil tak pri plnení pracovných úloh pre odporcu ako zamestnávateľa a právo nakladať s takto vytvoreným riešením (pokiaľ by teda zdokonalením bolo) preto nepochybne navrhovateľovi nesvedčí.

Riadiac sa týmito úvahami súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľa, smerujúci k určeniu, že odporca je povinný vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71313/5717, za nedôvodný a preto návrh na začatie konania navrhovateľa v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. veta pred bodkočiarkou , v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

V Košiciach 7. apríla 2014