Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-67-2012.pdf
PDF · 106.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-1T/67/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Pavlíny Krajčírovej a prísediacich Stanislava Šintála a Mgr. Edity Macegovej, v trestnej veci obžalovaného H. R., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.04.2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný
H. R., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D. Č.. XX,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 20.01.2012 v čase o 21.10 hod. v obci Y., v miestnom pohostinstve „. T.“. pristúpil k poškodenej Ľ. J., ktorá tam pracovala a zvýšeným hlasom sa jej pýtal, či nepozná osobu menom J., pričom mu z rukáva vetrovky vypadol poľovnícky nôž s umelou rúčkou, s motívom parožia, s dĺžkou čepele 10 cm, ktorý položil na pult, následne sa otočil smerom od barového pultu k zákazníkom, ktorých sa takisto spýtal, či nepoznajú osobu menom J., pričom keď poškodená Ľ. J. obišla pult, pristúpila k nemu a požiadala ho, aby neobťažoval zákazníkov, chytil poškodenú Ľ. J. za vlasy, začal ju škrtiť a opakovane zakričal, aby mu zohnala osobu J., inak jej ublíži, na čo keď k nemu pristúpil poškodený N. M. a vyzval ho, aby pustil Ľ. J., päsťou ruky udrel tohto do oblasti úst a brady, čím mu spôsobil tržnú ranu na hornej pere, následne pristúpil k poškodenej P. M., ktorá sedela v boxe, túto chytil pod krk a udrel jej hlavu o tehlovú stenu boxu,
t e d a :
dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejne prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á ch a l :
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u dz u j e:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd mu ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní, výsluchom obžalovaného H. R., poškodených Ľ. J., J.N. M., N. M., svedkov H. J., X. J., U. F., Z.. H. R., H. X., P. J., Ľ. Č., prečítaným znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychiatrie J.. D. Š., ako aj oboznámením sa ostatného spisového materiálu, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 17.06.2013, proti ktorému obžalovaný na hlavnom pojednávaní podal odvolanie čo do výroku o vine ako aj trestu. Krajský súd Trnava uznesením sp. zn. 3To/85/2013 zo dňa 03.12.2013 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil I. stupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. V zrušujúcom rozhodnutí krajský súd konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, avšak výsledkami vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa obžalovaný dopustil aj skutku kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, keďže na hlavnom pojednávaní vyšli najavo skutočnosti v rozpore s prípravným konaním a to predovšetkým z výpovede poškodenej Ľ. J., ktorá na hlavnom pojednávaní poprela, že by ju bol obžalovaný nejakým spôsobom s nožom ohrozoval, resp. jej oprel nôž o krk a žiadal od nej peniaze. Takisto pozmenil výpoveď aj poškodený N. M., ktorý k samotnému nožu uviedol, že obžalovaný sa výčapníčky nožom nedotýkal. Pokiaľ ide o ostatných svedkov, tí sa bližšie k tomu nevedeli vyjadriť. Na základe týchto dôkazov z hlavného pojednávania, krajský súd konštatuje, že okresný súd sa nedostatočne vyrovnal s pochybnosťami, ktoré vyplývajú z výpovedí poškodených a ktoré na hlavnom pojednávaní sú diametrálne odlišné z výpovedí, ktorú učinili v prípravnom konaní. Nepochybne však bolo preukázané, že obžalovaný po tom, ako sa dostavil do pohostinstva sa správal spôsobom, ktorý v plnom rozsahu naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva. S poukazom na tieto skutočnosti, krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok s tým, že v novom konaní je potrebné, aby okresný súd prehodnotil vykonané dôkazy a uznal obžalovaného vinným len z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a uložil mu primeraný a zákonom zodpovedajúci trest.
S poukazom na ustanovenie § 327 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, okresný súd prehodnotil vykonané dokazovanie a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný H. R. v prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu nepriznal. Vo svojej výpovedi dňa 21.01.2012 uviedol, že dňa 20.01.2012 mu volal kamarát P. J., aby ho prišiel pozrieť. Došiel k nemu asi okolo 18.00 hod., kde spolu popíjali. Asi okolo 21.00 hod. sa rozhodol, že pôjde do pohostinstva ešte niečo kúpiť. Toto pohostinstvo je od J. domu vzdialené asi 400 metrov. V pohostinstve kúpil nejaké chipsy. Keďže so sebou v aute nosí aj nožík, mal ho v ten deň pri sebe v bunde. Pri vstupe do pohostinstva mal nožík v ruke, aby si neroztrhol bundu a preto ho položil na barový pult. Po zaplatení odišiel z pohostinstva s nožíkom preč smerom k J., ale po ceste si spomenul, že mal toho kúpiť viacej a vrátil sa do pohostinstva. Opäť položil nožík na pult, vypýtal si chipsy a nepríjemným tónom sa pýtal zákazníkov a barmanky, či poznajú J.. Následne dostal z alkoholu okno a nepamätal si, čo sa dialo. Spomenul si iba, že niekto už potom na ňom sedel, ale to, či sa niekomu nožom vyhrážal alebo že by niekoho ohrozoval nevie. Tiež nevie o tom, že by od niekoho pýtal peniaze. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2012 uviedol, že zo skutku sa necíti byť vinným. V podstate zopakoval výpoveď z prípravného konania s tým, že zo situácie, ktorá nastala potom, čo sa znovu vrátil do pohostinstva si pamätá iba útržky. Pamätal si, že stál pri pulte, nôž mal položený na tomto pulte, otočil sa k ľuďom, ktorí sa nachádzali v pohostinstve, niečo sa ich pýtal a keď sa otočil späť k barovému
pultu už nožík nevidel. Ešte si pamätá, že niekto na ňom na zemi sedel. Pri oboznamovaní so spisovým materiálom sa dozvedel, že niekto uvedený nôž odhodil. Domnieva sa, že dostal z alkoholu „okno“ a na nič sa nepamätá. Je mu ľúto, ale nechcel sa takto chovať.
Poškodená Ľ. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v kritický deň pracovala ako výčapníčka v pohostinstve „I. T.“ v Y.. Asi v čase okolo 21.00 hod. prišiel do pohostinstva jej neznámy muž, kupoval nejaké veci, zaplatil a odišiel. Už vtedy mu vypadol z vrecka nôž s drevenou rúčkou, ktorý dal na pult. Pri odchode z pohostinstva však zobral aj tento nôž a odišiel preč. Následne asi za 10 - 15 minút sa vrátil, znovu si niečo objednal a pýtal sa jej, či nepozná nejakého J. zo Y.. Povedala mu, že tohto muža nepozná, pričom na obžalovanom bolo vidieť, že má vypité. Tento sa otočil k zákazníkom a začal kričať, či niekto nepozná J.. Vyšla preto spoza pultu a požiadala ho, aby neobťažoval hostí. Na to obžalovaný vytiahol nôž, druhou rukou si ju otočil chrbtom k nemu, priložil jej ostrý nôž na krk a kričal, že mu majú zohnať J. a ona mu má dať peniaze. Vtedy k pultu pristúpil N. M., požiadal obžalovaného, aby ju pustil a položil nôž. Obžalovaný odložil nôž na pult a hneď udrel M. päsťou cez ústa a bradu, a opätovne ju chytil druhou rukou za vlasy, zatlačil ju na zem, kde zostala kľačať na kolenách. Medzitým N. M. odišiel von. Obžalovaný ju opätovne škrtil a žiadal od nej peniaze, pričom jej pri škrtení roztrhol aj zlatú retiazku na krku, ktorú neskôr našla. O chvíľu sa vrátil dovnútra N. M. aj so svojou matkou, ktorá si sadla v pohostinstve do boxu pri vchodových dverách. Keď obžalovaný zbadal M., utekal za ňou, kričal, či nevie, kde má nôž, pričom videla, že jej dal facku a táto sa udrela o stenu. Medzitým N. M. došiel aj s jej manželom H.Q. J., chytili obžalovaného, položili ho na zem, poviazali ho a čakali na príchod polície. V ďalšej svojej výpovedi v prípravnom konaní poškodená v podstate zopakovala prvú výpoveď s tým, že uvedený muž o niekoľko dní došiel do pohostinstva a ospravedlňoval sa jej, že si nepamätá, čo v uvedený deň urobil. Na hlavnom pojednávaní poškodená zmenila svoju výpoveď a uviedla, že ako obžalovaný udrel M., vyšla spoza pultu, vyzvala ho, aby neobťažoval zákazníkov, pričom obžalovaný ju chytil za krk a začal ju škrtiť. Nie je pravdou, že by jej položil na krk nôž. Pokiaľ pýtal od nej nejaké peniaze, domnieva sa, že chcel asi nejaký výdavok. Keď bola vyzvaná poškodená, aby sa vyjadrila k rozporom v jej výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, uviedla, že v prípravnom, konaní bola na polícii v šoku a je možné, že povedala o noži, že ju obžalovaný ním ohrozoval a držal pod krkom. Tiež je pravdou, že túto výpoveď si prečítala a podpísala. Možno vtedy vypovedala tak, lebo si myslela, že z toho nič nebude. Policajtov volali preto, lebo sa bála. Potvrdila aj svoju druhú výpoveď ohľadom noža, pretože chcela mať tú výpoveď za sebou. Na hlavnom pojednávaní však vypovedala tak, aby to sedelo, že ju obžalovaný neohrozoval nožom, pričom dôvody, prečo zmenila výpoveď nevysvetlila.
Poškodená J. M. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že v pohostinstve „. T. v Y. pracuje ako upratovačka. V uvedený deň došla spolu so svojím synom N. M. do pohostinstva asi okolo 21.15 hod. a sadla si do prostredného baru, kým syn išiel niečo objednať. Videla, že pred barovým pultom stál nejaký muž a držal výčapníčku Ľ. J. za vlasy a druhou rukou odkladal nôž na barový pult. Videla, že syn išiel von a o chvíľu sa vrátil do vnútra s H. X.. Medzitým prišiel muž, ktorý stál pri barovom pulte k nej a pýtal sa jej, kde je nôž. Keď mu povedala, že nevie, sotil ju do steny, pričom jej spravil škrabanec na pravej strane líca. Na to vrátil späť do pohostinstva jej syn spolu s H. J. a uvedeného muža spacifikovali. Hneď nato došla aj polícia a uvedeného muža odviedli. To, že by od poškodenej J. muž pýtal peniaze sa dozvedela až na druhý deň, keď jej to J. povedala. O pár dní po incidente došiel tento muž do pohostinstva a všetkým sa ospravedlnil.
Poškodený N. M. v prípravnom konaní uviedol, že v kritický večer došiel do pohostinstva aj so svojou matkou. Išiel si objednať k barovému pultu, pričom ako prechádzal nechtiac drgol do muža, ktorý tam stál a preto sa mu ospravedlnil. Tento muž sa mu hneď začal vyhrážať, vulgárne nadávať a pýtal sa, či nepozná nejakého J.. Na to prišla k nim výčapníčka Ľ., postavila sa medzi nich. Vtedy si všimol, že uvedený muž má nejaký nôž, s ktorým začal šermovať pred výčapníčkou a pýtal od nej peniaze. Nôž potom položil na pult, chytil výčapníčku pod krk s pravou rukou a ľavou rukou za cop a takto ju škrtil. Výčapníčka stála kúsok od prepraviek, postupne si kvokla až k zemi, kde ju obžalovaný oprel o prepravky a pýtal od nej peniaze. Vtedy svedok zobral nôž, hodil ho pod stôl a utekal von pre kamaráta U. F., aby mu išiel s tým mužom pomôcť. Uviedol, že keď mal ten muž nôž pri výčapníčke tak sa jej nožom nedotýkal, iba s ním šermoval vo výške ako mala krk. Keď sa svedok vrátil do pohostinstva a skríkol na obžalovaného, aby výčapníčku pustil, tento prišiel k nemu a udrel ho päsťou na ústa a rozrazil mu peru. Obaja s F. chytili obžalovaného, povalili ho na zem a keď došiel muž J., zviazali mu nohy obrusom
a asi o päť minút došli policajti. V čase incidentu sa v pohostinstve nachádzali H. X., R. R., Ľ. Č., X. J. a jeho matka. Uviedol, že po tom, čo ho obžalovaný poranil na ústa na ošetrení nebol. Pokiaľ ide o obžalovaného, udrel ho v čase, keď ho povalili na zem, pretože sa bránil a vstával ako obžalovaného dávali na zem, obžalovaný padol na tvár. Na hlavnom pojednávaní uvedený svedok zopakoval v podstate výpoveď z prípravného konania. Potvrdil tú skutočnosť, že obžalovaný uvedeným nožom šermoval pred poškodenou, vyhrážal sa jej, že chce od nej peniaze. Najskôr uvádzal, že chce peniaze od J., alebo v tom zmysle a potom peniaze pýtal od poškodenej barmanky. Žiadal od nej, aby mu dala tržbu, teda všetky peniaze čo má. Táto mu povedala, že tržbu nemá, že má iba drobné.
Vypočutý svedok H. J. v prípravnom konaní uviedol, že v kritický deň jeho manželka - poškodená Ľ. J. pracovala v pohostinstve „. T. v Y. ako výčapníčka. V čase asi okolo 21.00 hod. došiel za ním H. X. s tým, aby utekal do pohostinstva, že mu niekto prepadol ženu. Ako došiel dovnútra, videl, že N. M. sedel na zemi na nejakom jemu neznámom mužovi. M. krvácal z úst, preto mu povedal, aby sa postavil, tento nechcel, lebo že muž bol agresívny a má aj nôž. Zobral obrus zo stola a zviazal tomuto mužovi nohy, aby neušiel, pričom manželka mu povedala, že už volali políciu. Keď sa uvedeného muža pýtal, že prečo prišiel do pohostinstva, tento mu povedal, že chcel pár peňazí. Na tomto mužovi bolo vidieť, ako keby niečo užil. Manželka mu hovorila, že ju tento muž škrtil, mala aj modriny. Pokiaľ ide o nôž, videl, že tento nôž bol na barovom pulte, dal ho tam N. M.. Čo však bolo predtým, vedomosť nemá. Na hlavnom pojednávaní svedok v podstate uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania, ale túto by chcel čiastočne zmeniť - zľudštiť, ono to trošku bolo násilné, ale s odstupom času chce uviesť, že to nebolo až také násilné. Po čase, keď nad tým začal rozmýšľať, uvedomil si, že sa stávajú aj horšie veci, možno že to bol nejaký skrat.
Svedok H.Q. X. v prípravnom konaní uviedol, že v uvedený večer mu volala jeho známa J., či nepríde na pivo do pohostinstva, kde robila výčapníčku. Mohol dôjsť asi okolo 20.15 hod. a o nejaký čas tam došiel aj jemu neznámy muž, ktorý si niečo objednal a ako išiel platiť, vytiahol na pult nôž. Potom si zobral veci a aj s nožom odišiel preč. Asi o 10 minút sa tento muž vrátil späť a pýtal sa, či nepoznajú nejakého muža. Uvedený muž si od výčapníčky niečo objednal, ako stál pri pulte. Opätovne sa začal domáhať, či nepoznajú uvedeného muža a ako výčapníčka išla okolo neho pri pulte, vytiahol nôž, položil ho na pult, jednou rukou chytil výčapníčku za vlasy, tlačil ju dole, táto sa oprela o prepravky a túto aj udrel rukou do hrude. Svedok uviedol, že sa postavil a utekal domov k J., aby prišiel do pohostinstva. Naspäť sa vrátili asi za 5 minút, avšak videl, ako muž leží na zemi, na ňom sedel N. M., ktorý mal rozbitú peru. Uvedenému mužovi zviazali nohy, opreli ho o barový pult, pričom o chvíľu došla polícia. Svedok uviedol, že uvedený muž, keď prišiel do baru sa správal normálne. Asi o pár dní došiel tento muž do baru a všetkým sa ospravedlňoval. Na hlavnom pojednávaní uvedený svedok v podstate zopakoval výpoveď z prípravného konania.
Vypočutý svedok X. J. v prípravnom konaní uviedol, že v kritický večer bol v pohostinstve na pive so známym Ľ. Č.. Výčapníčku tam robila Ľ. J.. Asi okolo 20.30 až 21.00 hod. tam došiel nejaký neznámy muž, ktorého si však on nevšímal, lebo sedel chrbtom k baru. Po tom, čo začul nejakú hádku, otočil sa a videl, že tento neznámy muž sa háda s výčapníčkou a raz ju aj sotil. Na to sa zobral a aj s Č. odišli z pohostinstva preč. Nevšimol si, či uvedený muž mal nejaký nôž, alebo pýtal od výčapníčky peniaze. Uvedený svedok na hlavnom pojednávaní v podstate zopakoval výpoveď, ktorú učinil v prípravnom konaní.
Zhodne ako svedok X. J. sa vyjadril aj svedok Ľ. Č., ktorý uviedol, že v kritický deň bol v pohostinstve s X. J.. Pri pulte zaregistroval iba nejakú hádku, avšak vtedy sa zobral a z pohostinstva odišiel preč a ku skutku, ktorý sa tam odohral sa nevie bližšie vyjadriť.
Svedok U. F. v prípravnom konaní uviedol, že v uvedený večer bol pred pohostinstvom T., kde fajčil, pričom došiel zvnútra pohostinstva M. a povedal mu, že v bare došlo k prepadnutiu. Išiel s ním dovnútra, kde videl pri stoloch sa nachádzať Ľ. Č., X. J. a tiež videl aj barmanku J., ktorá sa vtedy nachádzala za pultom. Videl tam aj jemu neznámeho vyššieho muža, ktorý stál pri pulte. M. ako išiel pri pult objednať sa s týmto mužom pochytili, pričom tento muž udrel M. na tvár. Keď toto svedok videl odišiel preč. To, či uvedený muž mal niečo v rukách si nevšimol a tiež nevidel incident medzi týmto mužom a výčapníčkou. Na hlavnom pojednávaní v podstate zopakoval výpoveď z prípravného konania s tým, že M. keď išiel von a hovoril mu o tej lúpeži, spomínal, že tam niekto vyčíňa s nožíkom, avšak on nôž nevidel.
Svedok P. J. uviedol, že v kritický večer došiel k nemu obžalovaný R. asi okolo 18.30 hod. a doniesol alkohol a demižón vína. Ako pozerali televízor, spolu pili. Asi okolo 20.00 hod. prestal piť, zaspal a zobudil sa okolo 01.00 hod. po polnoci a videl, že obžalovaný tam už nie je. Neskôr sa dozvedel, že obžalovaný bol na polícii. Na druhý deň okolo 18.00 hod. prišiel k nemu obžalovaný domov zobrať si auto, kľúče a ukázal mu uznesenie, kde sa dočítal, že obžalovaný mal v pohostinstve ohrozovať ľudí nožom. Keď sa pýtal obžalovaného, čo sa vlastne stalo, tento mu uviedol, že si nič nepamätá. Na hlavnom pojednávaní uvedený svedok zopakoval svoju výpoveď z prípravného konania.
Vypočutý svedok Z.. H. R. uviedol, že po incidente vypočúval poškodenú Ľ. J. po tom, čo vykonali ohliadku miesta činu, pričom poškodená pri svojom výsluchu uviedla skutočnosti tak, ako sú zaprotokolované v jej výpovedi. Ďalší výsluch sa uskutočnil 22.03.2012, pričom pri tejto výpovedi už bola prítomná aj obhajkyňa obžalovaného, kde poškodená opätovne potvrdila, akým spôsobom ju obžalovaný napadol.
Ako vyplýva z odborných vyjadrení znalca z odboru zdravotníctva J.. J. R., obžalovaný poškodeným Ľ. J., J. M. a N. M. spôsobil drobné zranenia. Poškodená Ľ. J. utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív krku a hrudníka viac vľavo, s drobnou odreninou kože. Zranenie vzniklo priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, prípadne až hranatého predmetu, ktorý pôsobil na miesta, kde dochádza k prejavom zranenia. Mohlo ísť o tlakové pôsobenie, napr. ruky na oblasť krku poškodenej. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola slabá. Uvedené zranenie si nevyžaduje liečbu, obtiaže - bolesť môžu pretrvávať po dobu do jedného týždňa a nevyžadujú si práceneschopnosť. Zranenie nespôsobuje vážnejšie obmedzenie v bežnom živote. Trvalé následky funkčného, ani kozmetického charakteru zranenie nezanecháva. Poškodená J. M. pri fyzickom napadnutí utrpela zranenie - pomliaždenie mäkkých tkanív pravej strany tváre, v oblasti jarmového oblúka s odreninou kože asi 1,5 x 0,5 cm. Uvedené zranenie je ľahké. Toto zranenie vzniklo priamym mechanizmom, priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, ktorý pôsobil na miesta, kde dochádza k prejavom zranenia. Mohlo sa jednať o úder vedený do danej oblasti, resp. narazenie danej oblasti do tvrdého tupého predmetu, napr. steny, nábytku a pod. Intenzita pôsobiacej sily bola slabá. Uvedené zranenie si vyžaduje liečbu v trvaní približne 1 týždeň a práceneschopnosť si nevyžaduje. Poškodený N. M. utrel zranenie a to tržno - zmliaždenú ranu hornej pery úst. Ide o zranenie ľahké. Toto zranenie vzniká priamym mechanizmom - pôsobením tvrdého tupého predmetu, ktorý pôsobí na miesta, kde dochádza k prejavom zranenia. Mohlo sa jednať o úder vedený do oblasti úst. Uvedené zranenie si vyžaduje liečbu v trvaní približne 1 týždeň bez práceneschopnosti, ktorá by pri vystavení mohla byť maximálne do 1 týždňa.
Podľa znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva - psychiatrie J.. D. Š., ktorý znalecký posudok bol prečítaný na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že u obžalovaného H. R. bola zistená závislosť na viacerých psychoaktívnych látkach (metamfetamín, THC) - F19. Obžalovaný nie je závislý na alkohole. Stupeň závislosti na psychoaktívnych látkach sa neurčuje, postačuje konštatovanie prítomnosti závislosti. Znalkyňa navrhla obžalovanému uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Duševný stav obžalovaného nie je potrebné skúmať. V čase spáchania trestného činu bol obžalovaný v stave jednoduchej opitosti - ebrietas alcoholica symplex. Použitie iných psychoaktívnych látok v čase spáchania trestného činu možno považovať za pravdepodobné - nedá sa však potvrdiť ani vyvrátiť, nakoľko nebolo realizované toxikologické vyšetrenie a obžalovaný otázku užívania drog zahmlieva.
Ako vyplýva zo zápisnice o ohliadke miesta činu, bol zaistený poľovnícky nôž s umelou rúčkou s motívom parožia s dĺžkou čepele 10 cm, ktorý patrí obžalovanému Vo fotodokumentácii, ktorá bola vykonaná bezprostredne po skutku sú zachytené zranenia, ktoré pri útoku obžalovaného utrpeli poškodená Ľ. J. a J. M..
Na základe takto vykonaného dokazovania, po zhodnotení týchto dôkazov jednotlivo i súhrnne, s prihliadnutím na stanovisko Krajského súdu Trnava zo dňa 03.12.2013, súd dospel k záveru, že vina obžalovaného H. R.Č., pokiaľ ide o trestný čin lúpeže, z vykonaného dokazovania nebola jednoznačne preukázaná, vzhľadom na výpovede poškodených na hlavnom pojednávaní. Jednoznačne však bolo
preukázané, že obžalovaný fyzickým útokom na poškodených J. M. a N. M. sa dopustil verejne a na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného, čím naplnil pojmové znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Uvedené skutočnosti sú preukázané výpoveďami horeuvedených poškodených a svedkov.
Súd preto, na rozdiel od obžaloby, konanie obžalovaného kvalifikoval iba ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keďže z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že sa dopustil aj trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.
Obžalovaný H. R. z miesta bydliska je hodnotený kladne, doposiaľ nebol súdom trestaný ani priestupkovo postihnutý.
Pri úvahe o treste a jeho výmere súd vychádzal z ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, po zvážení všetkých okolností prípadu, stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, zohľadňujúc u neho jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, že nebol doposiaľ súdom trestaný, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, uložil mu súd trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.
S poukazom na závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychiatrie J.. D. Š. súd uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Súd má za to, že takto uložený trest je primeraný a splní svoj účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§306 odsek 2 Tr. poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§309 odsek 1 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§308 ods. 2 Tr. poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§308 ods. 2 Tr. poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Tr. poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§308 ods. 1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku), (§ 45 ods. 1 Tr. poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.