Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Co-276-2013.pdf
PDF · 88.49 KB
Case nature
Subarea
5Co/276/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu P.. U. X., X. XX, proti žalovanej P.. Y. X., O., P. X, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku 45C/1/2012-65 z 12.3.2013 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie žalobcu.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 416,57 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právnej zást.
Proti rozsudku, a to všetkým jeho výrokom podal odvolanie žalobca a žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku rozsudku o náhrade trov konania.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že v tomto konkrétnom prípade sa žalobca žalobou, doručenou mu 23.3.2011 domáhal dvoch samostatných plnení, jednak vydania dedičstva a zároveň vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré konanie bolo vylúčené na samostatné konanie, v ktorom malo byť rozhodnuté o trovách celého konania, že v prvej časti, teda v prvom konaní , bol žalobca čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný, nakoľko rozhodol o vydaní dedičstva, avšak nie o veľkosti podielu tak, ako to navrhoval žalobca, ktorý žiadal vydať dedičský podiel o veľkosti jednej štvrtiny a keďže si okrem svojho dedičského podielu o veľkosti 1/6 uplatňoval ešte 1/4 z dedičských podielov ďalších dvoch dedičov, v tejto prvej časti žalobného nároku, ktorý si uplatňoval v pôvodnej žalobe, bol žalobca úspešný v pomere 2/3 ku 1/3 (v 1/3 bol neúspešný), že v druhej časti svojho žalobného nároku, ktorého sa v pôvodnej žalobe domáhal, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca v celom rozsahu neúspešný (žalovaná v celom rozsahu úspešná). Mal za to, že v rámci celého uplatneného nároku (zahrňujúceho vydanie dedičstva a zároveň zahrňujúceho vydanie bezdôvodného obohatenia) bol žalobca úspešný v 1/3 (keďže súd ho považoval za úspešného v 2/3 v nároku na vydanie dedičstva, t.j. 2/3 z jednej polovice uplatňovaného nároku, čo sú 2/6 = 1/3), že žalovaná bola úspešná v rámci oboch týchto nárokov, ktoré súd považoval za rovnocenné , spolu v časti 2/3, keďže v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia bola plne úspešná (konanie o bezdôvodné obohatenie súd považoval za rovnocenné s konaním o vydanie dedičstva a bola plne úspešná v jednej polovici) a zároveň bola čiastočne úspešná aj v konaní o vydanie dedičstva (ktorý nárok súd považoval za polovicu uplatňovaného nároku), čiže bola v tomto konaní úspešná v 1/3 (1/3 z jednej polovice je 1/6),preto v rámci celého konania bola úspešná v 2/3 , počítanej ako jedna polovica + 1/6 = 4/6 = 1/3. Pre pomerné rozdelenie trov mal za rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania, kde
v tomto prípade pomer je 1/3 k 2/3 v prospech žalovanej, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu ňou účelne vynaložených trov vo výške ich 1/3 (2/3 - 1/3 = 1/3). Ďalej uviedol, že žalovaná vyčíslila trovy konania podaním, doručeným mu 15.3.2013 vypočítaných z tarifnej hodnoty konaní 45C/43/2011 z 1/6 nehnuteľnosti ocenenej v dedičskom konaní na 38.173,- €, t.j. 6.300,- € a v súdnom konaní 45C/1/2012 z tarifnej hodnoty 1.400 € prevzatie a príprava 3.5.2011 - 210,81 €, písomné vyhotovenie vyjadrenia 6.5.2011 - 210,81 €, účasť na pojednávaní 25.10.2011 - 210,81 €, režijný paušál 3x7,41 € - 22,23 €, písomné vyjadrenie 2.4.2012 na výzvu súdu - 210,81 €, účasť na pojednávaní 13.4.2012 - 210,81 €, režijný paušál 2x7,63 € - 15,26 €, spolu 1.091,54 €, vyjadrenie vo veci 45C/1/2012 - 71,37 €, režijný paušál 1x7,63 € - 7,63 €, účasť na pojednávaní 12.3.2013 - 71,37 €, režijný paušál 1x7,81 € - 7,81 €, spolu - 157,18 €.
V zmysle tohto vyčíslenia trovy žalovanej pozostávali z odmeny za právne služby 1.249,72 €, ktoré žiadala uhradiť na účet jej zást.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) odvolanie žalobcu odmietol ako podané oneskorene.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu, ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z doručenky pripojenej pri písomnom vyhotovení rozhodnutia (č.l. 69) bolo zistené, že žalobcovi bol rozsudok doručený 18.4.2013.
Odvolanie bolo podané žalobcom 5.5.2013 elektronickým podaním (č.l. 77-84) a 4.5.2013 bolo podané na pošte Trenčín 4 (obálka na č.l. 94a).
Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť 19.4.2013, t.j. nasledujúceho dňa po doručení rozsudku a jej koniec pripadol na 3.5:2013 (piatok), preto ak podal odvolanie až 4.5.2013, resp. 5.5.2013, urobil tak už po uplynutí lehoty a odvolanie muselo byť preto odmietnuté ako podané oneskorene.
Žalovaná v odvolaní proti výroku rozsudku o náhrade trov konania , ktoré dôvodila ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. , uviedla, že napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a dôvody rozhodnutia uviedol v odôvodnení rozsudku, že proti výroku o zamietnutí žaloby odvolanie nepodáva, súhlasím s ním a považuje ho za správne.
Nesúhlasila s výrokom o náhrade trov konania, resp. s výškou náhrady trov konania a s jej právnym zdôvodnením.
Uviedla, že súd výrok o náhrade trov konania založil na § 142 ods.2 O.s.p. ( jeho znenie citovala), že v tomto konaní rozhodoval o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý si žalobca uplatnil voči nej, pričom tento nárok žalobcu bol vylúčený z konania, ktoré tomuto konaniu predchádzalo, a tým bolo vydanie dedičstva a citovala z odôvodnenia rozsudku ohľadom trov konania. S postupom podľa § 142 ods.2 OSP nesúhlasila a vytýkala súdu, že si nevšimol, na čo poukazovala, že pred podaním žaloby žalobcom, jeho nárok na vydanie dedičstva písomne uznala a navrhla mu vydanie dedičstva tak, že sa stane podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti patriacej do dedičstva v podiele 1/6, že predložila súdu písomnú korešpondenciu pred podaním žaloby, a to z 13.1. a 20.1.2011, že po tom, čo jej žalobca predložil rodný list a uplatnil nárok na vydanie dedičstva, v pokuse o zmier, jeho nárok písomne uznala, navrhla mu uzatvorenie dohody o podielovom spoluvlastníctve 1/12 z celku a snažila riešiť jeho nárok
na dedičstvo po poručiteľovi U. X. v zmysle právnych predpisov, ale žalobca odmietal jej návrhy, pričom jeho požiadavky neboli v súlade so zák. ust. O. z., o čom svedčí rozsudok z 13.4.2012. Poukázala na to, že až do vynesenia rozsudku 45C/43/2011-132 z 13.4.2012 si žalobca uplatňoval 1/4 z dedičstva, že súd túto jeho požiadavku neuznal z dôvodu, že nie je správna jeho úvaha o tom, že dedičský podiel jej synov, dedičov po neb. U.. X. má byť prerozdelený, pretože oni dedičstvo neodmietli, ale vzdali sa ho v jej prospech. Citujúc znenie §143 O.s.p. uviedla, že je toho názoru, že súd opomenul postup podľa tohto ust. , že v konaní preukázala, že žalobcovi navrhovala pred podaním žaloby v dvoch listoch, pokus o zmier, že je ochotná mu vydať 1/6 dedičstva, s tým, že sa stane podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/12 k celku, o čom súd nakoniec rozhodol, že z týchto dôvodov súd síce dospel k záveru, že žalobca mal vo veci úspech v 2/3 a ona v l /3 ale k súdnemu sporu vôbec nemuselo dôjsť, pretože jej návrh na vydanie dedičstva bol správny, že v súlade s jej návrhom na mimosúdne urovnanie sporu bolo aj rozhodnutie súdu (Dôkaz: pokus o zmier 20.01.2011, 13.01.2011). Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania v samostatnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, v tomto konaní bola bola úspešná a patrí jej preto náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 Os.p.
Navrhla zohľadniť jej námietky uvedené v odvolaní a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť a zmeniť napadnutý výrok o náhrade trov konania a zaviazať žalobcu na zaplatenie jej trov konania 1 249,72 € , do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, na účet advokátky.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 220), preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 143 O.s.p. odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
Súd vec nesprávne právne posúdil , keď o trovách konania rozhodol , čo do nároku na vydanie dedičstva , vychádzajúc z § 142 ods. 2 O.s.p. , zo zásady čiastočného úspechu účastníkov konania , neberúc do úvahy § 143 O.s.p., že žalovaná v prvej časti nároku vo veci 45C/43/2011-132 z 13.4.2012 nedala príčinu na podanie žaloby vo veci vydania 1/12 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. S. zapísanej na LV č. XXXXX ako obytný dom č. XXX na parc. č. XXXX/XX v podiele 2159/200000 a 1/12 bytu č. XX na X.poschodí obytného domu súp. č. XXX v O. A. P. J. X a výplaty 179,825 € ako hodnoty zodpovedajúcej 1/6 dedičského podielu zo zostatku na šporožírovom účte, ktorá predstavovala 1/6 zdedeného majetku po por. U. X., zomrelom XX.XX.XXXX a žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanej 383,29 € zodpovedajúca 1/6 hodnoty pasív dedičstva , do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku 45C/43/2011 z 13.4.2012 (str. 4) vyplýva, že žalovaná uznala nárok žalobcu na vydanie dedičského podielu vo výške 1/6 ešte pred podaním žaloby, avšak, že reálne nedošlo k prepisu dedičského podielu na žalobcu z dôvodu, že pre zápis v katastri nehnuteľností je potrebná súčinnosť oboch strán a z jeho odôvodnenia (str. 5) vyplýva, že pokusom o zmier (odpoveď na list z 19.12.201) z 13.11.2011 žalovaná prostredníctvom svojej zást. oznámila žalobcovi, že je ochotná uzavrieť zmier, a to
vydaním podielu z dedičstva vo výške 1/6 z nehnuteľností in natura tak, že by sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Možno prisvedčiť argumentom žalovanej uvedených v odvolaní, že súd opomenul postup podľa § 143 O.s.p. (právo neúspešného odporcu na náhradu trov), že k súdnemu sporu nemuselo dôjsť, pretože jej návrh na vydanie dedičstva bol správny a , že v súlade s jej návrhom na mimosúdne urovnanie sporu bolo aj rozhodnutie súdu, že pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania v samostatnom konaní o vydanie pomernej časti nadobudnutého dedičstva po por. U.. X., zomrelom 14.11.2008 v rozsahu 1/6 z dedeného majetku jej proti žalobcovi patrí právo na náhradu trov.
Povinnosťou súdu bude opätovne rozhodnúť v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu o trovách konania a v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.
Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. XX ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.