Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-21-2021.pdf
PDF · 133.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 1 460,64 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 178,32 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 225 EUR od 17.01.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.02.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.03.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.04.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.05.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.06.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.07.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.08.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.09.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.10.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.11.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.12.2019 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.1.2020 do zaplatenia, 37,50 EUR od 11.2.2020 do zaplatenia, 15,82 EUR od 11.3.2020 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje žalovanému splatiť uvedené nároky v mesačných splátkach po 40 EUR mesačne, splatných vždy do 20-teho dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to pod hrozbou straty výhody splátok, že pri omeškaní, čo i len časti splátky, stáva sa splatným celé dlžné plnenie.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 61,34 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.09.2021 v spojení s čiastočným späťvzatím žaloby doručeným súdu dňa 20.10.2021 (pred doručením žaloby žalovanému) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 460,64 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že, dňa 15.04.2018 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb.. Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000 EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 303,42 EUR tak, že sumu 1 290,82 EUR žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 12,60 EUR predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 75 EUR. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.01.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1 480,64 EUR (1 267,31 EUR z titulu zvyšku úverovej istiny, 179,47 EUR z titulu dlžných úrokov z úveru, 13,86 EUR z titulu dlžného poistného úveru, 20 EUR z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Čiastočným späťvzatím zo dňa 19.10.2021 vzal žalobca žalobu späť v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20 EUR, a tak si uplatňoval iba nárok vo výške 1 460,64 EUR. Okrem toho si žalobca uplatnil nárok na úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 1 267,31 EUR od 17.01.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 460,64 EUR od 17.01.2019 do zaplatenia.
Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči spotrebiteľovi vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení potrebných pre zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností a súčasne predloženie dôkazov podopierajúcich tieto skutkové tvrdenia, a to ohľadom splnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne, aby uviedol, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, teda jeho schopnosť splácať úver a z akých údajov a dokladov sa pri jej posudzovaní vychádzalo. Zároveň súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, predovšetkým na predloženie dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež na preukázanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20 EUR, objasnenie spôsobu výpočtu poistného a špecifikáciu časti zmluvy obsahujúcej opis tovaru alebo služby ako náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z.
Žalobca podaním zo dňa 19.10.2021 zobral žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20 EUR späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň v súvislosti s overovaním bonity poukázal na to, že schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva
žalobca odpoveď či má žalovaný nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI – je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva žalobca odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Pred poskytnutím úveru požadoval žalobca od žalovaného, aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Čo sa týka poistenia, objasnil, že žalovaný si zvolil komplexný balík poistenia a súčasťou mesačnej splátky bol aj poplatok za poistenie vo výške 5,29 % z aktuálnej výšky mesačnej splátky – 1,98 EUR. Pri aktivácii úverovej karty žalobca so žalovaným uzavrel zároveň poistenie vecí osobnej potreby, t.j. poistenie pri strate a krádežy, v zmysle ktorého žalobca účtoval žalovanému sumu 2,90 EUR za poskytnuté poistenie ako súčasť istiny pod názvom „poist. PIP1“. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h) zák. č. 129/2010 Z.z. sa podľa žalobcu nachádza v ľavom hornom rohu prvej strany zmluvy ako „Fin. tovar: FOTO? AUDIO? VIDEO“. Záverom vo vzťahu k mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že žalobca súdu predložil všetky jemu v súčasnosti dostupné doklady preukazujúce vyzvanie žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky.
Súd doručil žalobu s prílohami a s poučením spotrebiteľa o procesných právach a povinnostiach žalovanému dňa 28.10.2021 spolu s výzvou, aby sa k žalobe v lehote 15 dní vyjadril. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Žalobca v reakcii na výzvu súdu zo dňa 12.08.2022 ešte uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňa 16.01.2019 pristúpil až po uplynutí splatnosti troch mesačných splátok od omeškania prvej neuhradenej splátky zo dňa 10.07.2018. Podľa záznamov žalobca neeviduje skoršiu písomnú výzvu na úhradu dlhu žalovaného pred oznámením mimoriadnej splatnosti úveru. V prípade nepreukázania splnenia podmienok na mimoriadne zosplatnenie dlhu tak nemožno mať za preukázané, či došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky splatnej k 10.07.2018, a preto je potrebné v zmysle prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že „ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti“.
Pojednávania nariadeného na deň 24.02.2023 sa žalobca, ani jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili s poukazom na hospodárnosť konania a nenavyšovanie trov konania. Súd preto pojednávanie dňa 24.02.2023 vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Žalovaný na pojednávaní dňa 24.02.2023 uviedol, že sedí všetko tak, ako je uvedené v spise. Čo sa týka jeho finančnej a majetkovej situácie uviedol, že aktuálne má príjem v čistom približne 850 EUR, čo sa však mesiac od mesiaca líši. Má výdavky na výživné vo výške 60 EUR, na dopravu 150 EUR a následne dáva peniaze ešte žene a deťom. Prípadne splátky dlhu si predstavoval vo výške 40 EUR mesačne.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 5 preklad č. 120/2016, týkajúci sa výpisu z obchodného registra žalobcu, na čl. 19 zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb č. 264121541067009 zo dňa 15.4.2018, na čl. 22 spracovanie osobných údajov a informácii tvoriacich bankové tajomstvo zo dňa 15.4.2018, na čl. 23 zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, na čl. 23 rubovej strane fotokópia občianskeho preukazu žalovaného, na čl. 24 platobná história k úverovému účtu, na čl. 24 rubovej strane potvrdenie zo dňa 18.8.2021, na čl. 25 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.1.2019 spolu s kópiou doručenky zo dňa 21.1.2019 na čl. 26), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzavreli dňa 15.04.2018 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver za
nasledovných podmienok: výška úverového rámca 5 000 EUR, aktuálna výška úverového rámca 1 250 EUR, výška mesačnej splátky min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, cena tovaru alebo služby 1 236,32 EUR, dátum dodania tovaru 15.04.2018, výška 1. čerpania revolvingového úveru 1 236,32 EUR, výška úrokovej sadzby 24 % ročne - fixná, RPMN 26,83 %, priemerná RPMN 22,64 %, odplata 24 %, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, zvolený balík poistenia – komplexný balík poistenia, poplatok za poistenie 5,29 %, opis tovaru alebo služby FOTO, AUDIO, VIDEO, priama platba predajcovi 0 EUR. Žalovaný čerpal z úveru sumu 1 290,82 EUR, a to platbou za nákup tovaru, výberom hotovosti a platbami poistného. Uhradil iba prvé dve splátky úveru po 37,50 EUR, teda celkom 75 EUR. Počnúc treťou splátkou úveru splatnou dňa 10.07.2018 sa dostal do omeškania s úhradou. Žalobca listom zo dňa 17.01.2019 oznámil žalovanému, že vzhľadom na nesplácanie úveru napriek opakovaným výzvam vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a ku dňu 16.01.2019 sa stal splatný úver v celom rozsahu. Dlžnú čiastku vyčíslil v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.01.2019 v sume 1 480,64 EUR a súčasne vyzval žalovaného na úhradu predmetného dlhu.
Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 100 prvej vety Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľské zmluvy formulárového typu, súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.
Pri preskúmavaní náležitostí zmluvy súd dospel k záveru, že táto neobsahuje obligatórne náležitosti ohľadom výšky úverového rámca a výšky splátok. Totižto v zmluve sa nejednoznačnou a mätúcou formou uvádza úverový rámec 5 000 EUR, aj aktuálny úverový rámec vo výške 1 250 EUR. Skutočnosť, ktorý údaj predstavuje schválený úverový rámec, pritom nevyplýva ani z ďalších dojednaní uvedených v zmluve. Uvedený údaj o celkovej výške úveru, resp. o výške úverového rámca by mal byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrený jednoznačným spôsobom. V nadväznosti na uvedené taktiež spôsob, akým je v zmluve stanovená výška mesačnej splátky, nie je podľa názoru súdu dostatočne konkrétny a v konečnom dôsledku pre spotrebiteľa zrozumiteľný. Výška splátky určená ako „min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca“ znamená, že spotrebiteľ musí sám vypočítať a určiť výšku splátky. Hoci možno pripustiť, že pri správnom pochopení jednotlivých údajov môže spotrebiteľ dospieť k predpísaným splátkam tak, ako sú uvedené v predloženom prehľade splácania úveru, nemožno nepoukázať na eventuálny nesprávny výpočet zo strany spotrebiteľa, nehovoriac o skutočnosti, že už pri podpise zmluvy musí spotrebiteľ teoreticky pracne prepočítavať, akú splátku vlastne bude povinný pri čerpaní dojednaného úveru splácať. Napokon údaj o výške splátky v spojení s údajom o výške úverového rámca prispieva k neurčitosti ohľadom toho, aká je výška splátky pri akej výške úveru – spotrebiteľ totiž môže mať za to, že výška splátky je min. 3 % z uvedenej „aktuálnej výšky úverového rámca“ a k uzavretiu zmluvy ho môže motivovať vidina nižšej splátky pri úverovom rámci až vo výške 5 000 EUR. Súd preto dospel k záveru, že v zmluve absentuje určité, zrozumiteľné a jednoznačné určenie celkovej výšky úveru (poskytovaného úverového rámca) a výšky splátok, teda povinných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) a písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z., a preto je potrebné úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd z dôvodu ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany skúmal ex offo aj splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a k predloženiu dôkazov o splnení si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C – 679/18 (D.:D.:E.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“
V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní splnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, keďže súdu nepredložil žiadne listiny preukazujúce skúmanie bonity spotrebiteľa, teda splnenia si povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. Žalobca síce tvrdil, že pred poskytnutím úveru overoval bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou, že pred poskytnutím úveru si zisťoval informácie o žalovanom a jeho finančnej situácii, a to aj preverením prostredníctvom úverových registrov a Sociálnej poisťovne, avšak svoje tvrdenia o vynaložení odbornej starostlivosti hodnoverne nepreukázal (§ 7 ods. 16 ZoSÚ). Vzhľadom na okolnosti danej veci sa javí, že žalobca vychádzal iba z údajov poskytnutých žalovaným. Žalobca pritom ani neposkytol konkrétne tvrdenia o údajoch o žalovanom, na základe ktorých dospel k záveru o bonite žalovaného.
Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že žalobca pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaného ustanovenia, pričom spôsob, akým pristupoval k overovaniu bonity žalovaného, súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, keďže nebolo preukázané ani nahliadnutie do príslušných registrov, ani iný výstup z interného systému vyhodnocovania bonity klienta. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ jednak fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru zo strany veriteľa. Zosplatnenie úveru tak súd považoval za neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom na rozpor so zákonom.
Súd vo svetle uvedených záverov o neplatnosti zosplatnenia úverov a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia úveru zostalo žalovanému zachované právo na splácanie úveru v splátkach.
Z platobnej histórie a potvrdenia o odfinancovaní je nepochybné, že žalovanému bola poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 1 290,82 EUR a za účelom splatenia dlhu z predmetnej zmluvy uhradil sumu 75 EUR. Rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami predstavuje suma 1 215,82 EUR. Po zohľadnení splatnosti jednotlivých splátok, ktoré boli v sume 37,50 EUR, by žalovaný uvedenú čiastku uhradil v 33 splátkach, a to počnúc splátkou splatnou 10.07.2018 až do splátky splatnej 10.03.2021, ktorá by bola v zostatkovej čiastke 15,82 EUR. S poukazom na § 54a, § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 1 a § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. a skutočnosť, že žalobca podal žalobu dňa 28.09.2021, súd dospel k záveru o premlčaní splátky splatnej dňa 10.07.2018 vo výške 37,50 EUR, u ktorej posledný deň trojročnej premlčacej doby pripadol na deň 24.09.2021. Preto súd zohľadňujúc tak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako aj nemožnosť zosplatnenia úveru a tiež premlčanie časti nároku z vyššie uvedeného rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami
a úhradami vo výške 1 215,82 EUR nepriznajúc žalobcovi nárok na premlčanú splátku vo výške 37,50 EUR splatnú dňa 10.07.2018 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 178,32 EUR.
Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej čiastky od 17.01.2019 do zaplatenia. Súd pri omeškaní vychádzal z termínov splatnosti pôvodných splátok a pôvodne dojednanej výšky splátok. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňom omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých splátok vo výške 5 % ročne (vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu nasledujúcemu po splatnosti tej-ktorej splátky bola vždy vo výške 0,00 %). Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zostávajúcich splátok, súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých súm splátok od prvého dňa omeškania s úhradou tej-ktorej splátky v zmysle pôvodne dohodnutej splatnosti splátok.
V prevyšujúcej časti istiny a príslušenstva súd žalobu vzhľadom na jej nedôvodnosť zamietol.
Vzhľadom na finančnú a majetkovú situáciu žalovaného súd povolil žalovanému splatiť svoj dlh v splátkach po 40 EUR mesačne, ktoré súd považoval za primerané jednak finančným a majetkovým pomerom na strane žalovaného a tiež oprávneným očakávaniam žalobcu na splnenie dlhu v primeranej dobe. Žalovaný totiž deklaroval príjem 850 EUR mesačne a výdavky na výživné 60 EUR, na dopravu 150 EUR a v neurčenej výške ešte na ženu a deti. Vychádzajúc z údajov v registri obyvateľov má žalovaný 5 maloletých detí. Umožnením splátok súd chcel predovšetkým zabezpečiť žalovanému v jeho finančnej a majetkovej situácii možnosť vyhnúť sa nútenému výkonu súdom uloženej povinnosti a s tým spojenému navyšovaniu trov. Súd má pritom za to, že zdržanie v plnení súdom uloženej povinnosti za daných podmienok by nemal žalobca vnímať ako neprimerane ťaživé.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 CSP na 80,67 % vypočítaný ako úspech v sume 1 178,32 EUR k pôvodne uplatňovanému nároku 1 460,64 EUR) priznal voči pomerne menej úspešnému žalovanému (pomer úspechu 19,33 % vypočítaný ako úspech v zamietavej časti 282,32 EUR k predmetu konania 1 460,64 EUR) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,34 % (80,67 – 19,33). O výške trov konania bude pritom rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.