Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-642-2013.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Area
Subarea
19Er/642/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, IČO: 00 735 825, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, M.R.M. XXX/XX, XXX XX R., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 200 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 41,51 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 151703 zo dňa 12.08.2013 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, č. k. ORP-P-268/DI-HC-2012 zo dňa 12.07.2012
Dňa 06.09.2013 doručil povinný súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že pohľadávku oprávneného vo výške 200 EUR uhradil dňa 06.10.2012, t.j. pred začatím exekučného konania. Taktiež predložil fotokópiu poštovej poukážky, ktorá preukazuje zaplatenie uvedenej sumy.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 16.09.2013 námietky povinného proti exekúcii, návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.09.2013 a exekučný spis, v ktorom oprávnený žiadal súd, aby exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) zastavil, nakoľko povinný pohľadávku v plnej výške uhradil dňa 06.10.2012, teda pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 27.09.2013 doručil povinný súdu vyjadrenie k námietkam proti exekučnému konaniu, v ktorom opätovne uviedol, že dlžnú sumu uhradil pred začatím exekučného konania.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd exekúciu v súlade s vyššie uvedeným zastavil. Keďže súd týmto rozhodnutím exekúciu zastavil, nebude rozhodovať o námietkach povinného proti exekúcii, pretože to považuje za neúčelné.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený tým, že podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zavinil jej zastavenie, a preto ho súd zaviazal k úhrade trov oprávneného.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinným od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 474/2013 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.07.2013, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 16.09.2013 exekučný spis spolu s vyčíslením trov exekúcie. Súdny exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 70,69 EUR, ktorá predstavuje odmenu súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR, náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 14,52 EUR, náhradu hotových výdavkov (poštovné) v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 11,20 EUR a 20 % DPH.
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Na základe zistenia súdu súčet paušálnych súm za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nedosahuje výšku minimálnej odmeny, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 6,50 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 1 doručenkou: upovedomenie o začatí ex. 1x (povinný 1x 1,40 EUR) v zmysle platného cenníka poštových služieb Slovenskej pošty zásielok s hmotnosťou do 100 g. Súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu za 1 doručenku v celkovej výške 1,40 EUR (1 x 1,40 EUR). Súdny exekútor požadoval poštovné pri doručovaní príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľ. z účtu v banke, avšak na týchto doručenkách sa nenachádzalo číslo exekučného konania EX 474/2013, preto mu súd náhradu za tieto doručenky nepriznal. Iné doručenky sa v exekučnom spise nenachádzali.
Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 14,52 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní. V prípade doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému súd nemá preukázané, že tento úkon (doručenie) bol skutočne realizovaný. Pokiaľ ide o vrátenie poverenia, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko, tento úkon nebol ešte vôbec uskutočnený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 34,59 EUR v celkovej sume 6,92 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 41,51 EUR.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).