Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-29-2013.pdf
PDF · 90.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/1023/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o, IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: M. X., nar. XX.X.XXXX, G. XX, Moldava nad Bodvou, v konaní o zaplatenie 1.700,11 eura s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným súdu 28.5.20.12 sa žalobca domáhal, aby súd určil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.700,11 eura, pozostávajúcu zo sumy istiny 1.331,77 eura, riadny úrok vo výške 2,96 eura, úroku z omeškania 356,75 eura, ostatného príslušenstva 8,63 eura a od 25.3.2011 tiež 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 1.331,77 eura až do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaná navrhla žalobu pre premlčanie zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
V odôvodnení žaloby okrem iného žalobca uviedol, že pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.3.2011 postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s. na terajšieho žalobcu. Ako z predložených listín vyplýva, postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) v znení neskorších predpisov, zo dňa 12.4.2011 (čl. 9).
Ohľadom skutkových okolností žalobca uvádza, že dňa 6.10.2003 pôvodný veriteľ a žalovaná uzavreli zmluvou č. 445138520, súčasťou ktorej sú aj Všeobecné podmienky (ďalej len VOP) podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky. Podmienky čerpania, splácania ako aj podmienky pri neplnení zmluvných podmienok sú upravené v zmluve a vo VOP. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú, aby dlžné prostriedky vrátila.
Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, ku dňu postúpenia bol celkový zostatok v sume 1700,11 eura, pozostávajúci z istiny 1.331,77 eura, riadneho úroku 2,96 eura, úrokov z omeškania v sume 356,75 eura a ostatné príslušenstvo 8,63 eura. Pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania žalobného návrhu na súd uhradená.
Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok Dohodou o uznaní záväzku.
Za účelom preukázania svojich tvrdení súdu predložil súdu
- Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 6.10.2003, z obsahu ktorej súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru pri sporožírovom účte žalovanej č. 0445138520 s úverovým rámcom 14.000 Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 10,85% ročne, konečná splatnosť bola určená na 15.10.2004, úrok z omeškania v sadzbe 26,40% ročne, poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úverového rámca, poplatok za správu úveru 0,2% a úrok z prečerpania 26,40% ročne
- dodatkom k tejto zmluvy zo dňa 8.3.2004 sa výška úverového rámca zvýšila na 24.000 Sk a ostatné dojednania zostali v podstate neznemené.
Z čl II. bod 1. zmluvy o kontokorentnom úvere vyplýva úprava: veriteľ sa zaväzuje dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka lebo na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočneného v prospech jeho účtu vkladom hotovosti na tento účet, a to až do výšky úverového rámca.
Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (čl.18) pôvodný veriteľ ku dňu postúpenia vykazoval dlh žalovanej v sume 1700,11 eura t.j. v žalovanej výške s vykázaným počtom dní omeškania 1270.
Súd bola tiež predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 26.5.2011 (čl. 8), ktorá sa však nesúvisí s prejednávanou vecou vzhľadom na to, že vôbec netýka žalovanej (ako dlžník je v nej uvedená p. Oľga Lukáčová a aj záväzok a vo vzťahu k úplne inému záväzkovému vzťahu).
Žalobca podaním zo dňa 16.1.2014 žalobca zobral späť žalobu v časti 90 eur, pretože žalovaná uhradila dňa 27.9.2012 sumu 30 eur, dňa 27.8.2012 sumu 30 eur a dňa 13.7.2012 sumu 30 eur čím dlžná čiastka činí 1600,11 eura. Týmto podaním upravil znenie žalobného petitu, ktorého korektúru vykonal ešte na pojednávaní dňa 7.4.2014 tak, že navrhuje priznať žalobcovi 161,11 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1331,77 eura od 25.3.22011 do 13.7.2012, zo sumy 1301,77 eura od 14.7.2012 do 27.8.2012 a zo sumy 1271,77 eura od 28.8.212 do 27.9.2012 a zo sumy 1241,77 eura od 28.9.2012 až do zaplatenia a nahradila trovy konania.
K podaniu zo dňa 16.1.2014 žalobca predložil súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013 vo vzťahu k otázke právneho posúdenia premlčania pri úverových záväzkových vzťahoch.
Žalovaná v podaní zo dňa 29.10.2013 (čl. 43), ktorým reagovala na doručené listiny (žaloba, prílohy, poučenia ...) namietla premlčanie tvrdiac, že síce je pravda, že nedoplatila dlh na kontokorente pri jej účte 0445138520, avšak už v roku 2007 alebo 2008 (presne si to nepamätala), jej žalobca písomne oznámil, že už sa nepovoľuje kontokorent využívať a že má dlh zaplatiť. Vo vzťahu k Dohode o uznaní záväzku sa vyjadriť nevedela absolútne nijako, keďže sa jej netýkala a s p. Oľgou Lukáčovou nemá nič spoločné.
Na pojednávaní dňa 7.4.2014, ktorého sa zúčastnil i právny zástupca žalobcu, žalovaná doplnila, že v roku 2006 išla do starobného dôchodku a medzitým ovdovela, takže peniaze na to, aby kontokorent vyrovnala, nemala. V roku 2007 alebo 2008 jej prišiel list z banky s výzvou, aby kontokorent vyrovnala, čo ale v aktuálnom čase splniť nemohla. Vypovedala tiež, že v čase, keď išla v roku 2006 do starobného
dôchodku, bola túto skutočnosť oznámiť aj v banke, a pretože si mienila chodiť a a j dones chodí po dôchodok osobne na poštu, predmetný účet zrušila. Pri tomto úkone jej síce povedali, že kontokorentný úver musí zaplatiť, ale presnú výšku, ktorú jej vtedy povedali, si už žalovaná nepamätala. Písomná výzva na zaplatenie dlhu na kontokorente jej však prišla v období ešte pred tým, že bol účet zrušený. Počnúc mesiacom august 2006 sa stala starobnou dôchodkyňou a doplatok k dôchodku, ktorý jej Sociálna poisťovňa doposlala začiatkom roka 2007, si tiež bola vyzdvihnúť na pošte. Ohľadom Dohody o uznaní záväzku uviedla, že ohľadom takejto dohody u nej doma nikto nikdy nebol. Ohľadom veci sa bola aj poradiť a v zmysle tejto rady trvala na znesenej námietke premlčania s tým, že táto okolnosť bola aj dôvodom, pre ktorý už žalobcovi nezaplatila žiadnu úhradu.
Tvrdeniam žalovanej žalobca neoponoval a nijako ich nerozporoval.
Súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 OSP, že teda všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Po oboznámení obsahu všetkých listín, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú, účastníci nič nenamietali, žiadne iné dôkazy neoznačili ani nenavrhli.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa § 261 Obch. zák. (ďalej OBZ)
(6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),
Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 392 ods. 1 ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Zmluvný vzťah založený na základe uzavretej zmluvy zo dňa 6.10.2003 v znení jej dodatku zo dňa 8.3.2004 je obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahuje úprava v § 497 a nasl. ObZ, upravujúca zmluvu o úvere a zároveň je uzavretá zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať
úpravu uvedenú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníkom zmluvy je žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah sa vzťahuje aj úprava uvedená v § 3 ods. 6 v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pred posudzovaním dôvodnosti pohľadávky a jej výšky, súd v prvom rade skúmal vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, nakoľko v prípade jej dôvodnosti nemožno právo veriteľovi priznať v zmysle § 388 ods. 1ObZ. Otázka premlčania týkajúca sa obchodnoprávnych vzťahov je komplexne upravená v § 387 a nasl. ObZ.
Vo všeobecnosti: kontokorent je banková služba, ktoré umožňuje klientom čerpať z účtu peniaze, aj keď nemá na účte dostatok finančných prostriedkov. V tomto prípade ide klient do mínusu a čerpá úver až do limitu, ktorý je povolený bankou. Ide v podstate o predschválený úver, ktorého veľkosť sa odvíja od výšky príjmu poukazovaného na účet. Jedná sa o kombináciu vkladového a úverového účtu t.j. klient má v banke účet a k nemu schválený tzv. úverový rámec. Kladný zostatok účtu znamená vista vklad (bežný účet), ak je záporný, ide o úverový účet. Rozsah využitia finančných prostriedkov z povoleného prečerpania sa následne vyrovná napr. pripísaním príjmu, samozrejme, s možnosťou opakovaného použitia týchto prostriedkov, takže sa opakovane čerpá a následne vyrovná. V momente, ak vyčerpaný kontokorent (či už celý alebo čiastočne) od určitej doby nie je krytý žiadnym vkladom, vzniká dlh.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané výpoveďou žalovanej, že o tom, ako bola od augusta 2006 uznaná za starobnú dôchodkyňu, bola v banke svoj účet zrušiť, a však už v období pred týmto úkonom ju banka písomne mala vyzvať na zaplatenie dlhu na kontokorentnom úvere. Dôchodok si od tejto doby chodí osobne vyberať na pošte.
Žalobca ohľadom toho či, kedy a ako bol účet žalovanej zrušený ako aj to kedy a ako sa vrátenia dlhu na kontokorente od žalovanej domáhal, neprezentoval žiadne tvrdenia ani dôkazy, vychádzajúc z údaja v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok z 24.3.2011 o počte dní omeškania 1270 (3 roky a 175 dní), výpoveď žalovanej o tom, že dlh, na ktorý bola pôvodným veriteľom vyzvaná v roku 2007 alebo 2008, vznikol práve v tomto období, sa javí byť hodnoverná a logická. Ako sama potvrdila, účet mala zrušený v roku 2006 a aj pre doplatok dôchodku od Sociálnej poisťovne si začiatkom roka 2007 bola vyzdvihnúť osobne na pošte, pričom výzva na zaplatenie dlhu na kontokorente jej bola doručená ešte predtým.
Vychádzajúc z týchto skutkových okolností vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 28.5.2012, teda zjavne po 4 rokoch od zrušenia účtu, na ktorý bol konkokorent nastavený ako aj výzvy na vrátenie dlhu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodoval, pretože súdny poplatok, určený k vráteniu zo späťvzatej sumy (6% z 90 eur činí 5,40 eura) by nedosiahol ani výšku, v akej sa podľa zákona nevracia (6,70 eura) .
Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná trovy nežiadala, preto súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.