Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8SaZ-1-2023.pdf
PDF · 119.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8SaZ/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: W. D. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: S. W. republika, bez cestovného dokladu, t. č. miesto pobytu: Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Komárno, Župná 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu zo dňa 01. februára 2023 proti rozhodnutiu žalovaného ČDK: MU-DS-899-9/2022-DŽ zo dňa 12. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Správna žaloba
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „súd“ alebo „správny súd“) v zákonnej lehote sa žalobca s odkazom na ust. § 46a ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej aj „ZoA“ alebo „zákon o azyle“), ust. § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“), čl. 29 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej aj „Dublinské nariadenie III“ alebo „Nariadenie č. 604/2013“) a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného ČDK: MU-DS-899-9/2022- DŽ zo dňa 12.01.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 151,24 EUR. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 46a ods. 5 zákona o azyle a čl. 29 ods. 1 a 2 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 rozhodol o odovzdaní žalobcu do Cyperskej republiky. 2. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel. Stručne skonštatoval, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného a v celom jeho rozsahu nesúhlasí a odkázal na príslušné ustanovenia jednotlivých právnych predpisov. Taktiež nesúhlasí s jeho odovzdaním, ani so záverom žalovaného, že podmienky pre žiadateľov o azyl v táboroch na Cypre sú dostatočné a že prijímacie podmienky sú v súlade s čl. 3 Dohovoru. Žiadal, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného. II. Vyjadrenie žalovaného
3. Dňa 28.02.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom poukázal na to, že žalobca bol dňa 26.11.2022 v Čunove kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rusovce, nakoľko vzniklo podozrenie, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava nelegálne. Preverením daktyloskopických odtlačkov jeho prstov bolo podľa čl. 9 ods. 5 Nariadenia č. 604/2013 zistené, že dňa 25.08.2022 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Cyperskej republiky. 4. Dňa 23.12.2022 zaslal žalovaný dožiadanie o prijatie späť cyperskému partnerskému úradu. Cyperská republika dňa 04.01.2023 podľa článku 18 ods. 1 písm. b/ nariadenia (EÚ) č. 604/2013 písomne akceptovala prijatie späť žalobcu a zároveň v súlade s čl. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003, ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie Komisie“), súhlasila s jeho prijatím na svoje územie. Príslušný správny orgán Cyperskej republiky potvrdil svoju zodpovednosť za prijatie späť žalobcu a vyjadril tým súhlas s jeho prijatím na svoje územie, za účelom posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa smernice 2013/32/ EÚ. 5. Žalovaný poznamenal, že Cyperská republika dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013. Cyperská republika dodržiava aj procedurálnu smernicu 2013/32 EÚ aj kvalifikačnú smernicu 2011/95/EÚ. Na základe dostupných informácií, získaných z verejne dostupných zdrojov, týkajúcich sa stavu azylového konania a prijímajúcich podmienok v Cyperskej republiky dospel k záveru, že žalobcovi v prípade odovzdania na dané územie nehrozí neľudské ani ponižujúce zaobchádzanie, ani porušovanie článku 3 Dohovoru. Žalobca bude z územia Slovenskej republiky do Cyperskej republiky odovzdaný v súlade s článkom 29 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a ust. § 46a zák. č. 480/2002. Žalovaný tiež namietal, že právny zástupca v správnej žalobe nijako bližšie nekonkretizoval, v čom vidí nedostatočné podmienky pre žiadateľov o azyl v táboroch a žiadnymi dôkazmi nepodložil, že prijímacie podmienky nie sú v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Námietku preto považuje za nedôvodnú, uplatnenú len formálne a súd žiadal, aby na ňu neprihliadal. Správnu žalobu navrhol zamietnuť. III. Výzva na vyjadrenie sa žalobcu 6. Výzvou č. k. 8SaZ/1/2023-28 zo dňa 03.03.2023 správny súd zaslal žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.02.2023 s tým, že sa k nemu môžete v lehote 10 dní vyjadriť. Žalobca repliku nepodal. IV. Konanie na krajskom súde 7. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy SSP podľa ust. § 107, v spojení s ust. § 206 ods. 6 SSP a vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol (ust. § 219 SSP). 8. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 9. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 10. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 11. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V. Napadnuté rozhodnutie 12. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. § 46a ods. 5, § 53b ods. 1 zákona o azyle a článkom 29 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 súd zistil, že žalovaný rozhodol o odovzdaní žalobcu do Cyperskej republiky, ako do krajiny zodpovednej za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. 13. Z rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol dňa 26.11.2022 v Čunove kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rusovce pri úteku smerom z Maďarskej republiky. Keďže nemal pri sebe žiaden doklad totožnosti, a teda nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť, bol z dôvodu podozrenia z neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky predvedený na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Rusovce. O tejto skutočnosti bola vyrozumená Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „správny orgán“). 14. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému EURODAC, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej aj „Nariadenie (EÚ) č. 603/2013“) bolo zistené, že žalobca dňa 25.08.2018 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Cyperskej republiky. 15. Rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BA5-2794-010/2022-AV bol podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 27.11.2022 zaistený a umiestnený v ÚPZC Medveďov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Dublinské stredisko na základe uvedenej žiadosti správneho orgánu zo dňa 27.11.2022 začalo podľa ust. § 46a zákona o azyle, konanie o odovzdaní žalobcu do iného štátu. 16. V policajnej zápisnici zo dňa 27.11.2022 žalobca uviedol, že zo Sýrskej arabskej republiky vycestoval spolu so svojim otcom v roku 2018 do Turecka, kde v meste Istanbul pracovne strávil pár mesiacov. Na Cyprus sa spolu s ďalšími osobami dopravil člnom a po zadržaní miestnou políciou požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tábor, do ktorého ich umiestnili, spolu s otcom opustili a za pomoci prevádzačov sa dopravili do Grécka, následne Macedónska a Srbska, kde sa v tábore v meste Sombor nakontaktoval na ďalšieho prevádzača. Po prekročení srbsko-maďarskej hranice pokračovali autom až na územie Slovenskej republiky, kde boli zadržaní políciou Slovenskej republiky. 17. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že v súlade s Kapitolou I, článkom 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia (EÚ) č. 604/2013, zaslal cyperskému partnerskému úradu v prípade žalobcu dňa 23.12.2022 dožiadanie o prijatie späť. 18. Dňa 04.01.2023 Cyperská republika akceptovala prijatie späť žalobcu podľa článku 18 ods. I písm. b/ Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. To znamená, že žiadosť žalobcu je v procese posudzovania, nakoľko podal žiadosť v inom členskom štáte alebo sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. Žalovaný uviedol, že Cyperská republika je členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za späť prijatie žalobcu a vyjadril tým súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti podľa článku 31 smernice 2013/32/EÚ. 19. Žalovaný skonštatoval, že pred vydaním rozhodnutia posúdil informácie získané z verejne dostupných zdrojov, týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Cyperskej republike a aj možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v tejto krajine, zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Uviedol, že konanie o udelenie medzinárodnej ochrany v Cyperskej republike je v kompetencii Azylovej služby, ktorá podľa zákona zabezpečí, aby sa posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu skončilo čo najskôr bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie žiadosti. Azylová služba tiež zabezpečí, aby sa konanie o udelenie medzinárodnej ochrany skončilo do 6 mesiacov od podania žiadosti. V prípade, že rozhodnutie nemôže vydať do šiestich mesiacov, je povinná informovať žiadateľa o omeškaní a na jeho požiadanie poskytnúť informácie o dôvodoch meškania a o lehote, v ktorej sa očakáva rozhodnutie o žiadosti. Šesťmesačný časový rámec
možno predĺžiť o obdobie nepresahujúce ďalších deväť mesiacov, a to za taxatívnych podmienok, ktoré žalovaný v rozhodnutí vymenoval. 20. Z iného členského štátu späť premiestnení žiadatelia o medzinárodnú ochranu, v prípadoch ktorých nebolo vydané konečné rozhodnutie, nie sú zadržaní. Ak sa nemajú kde ubytovať, môžu byť premiestnení do prijímacieho strediska Kofinou. Ak centrum nie je dostupné, existuje možnosť, že sa stanú bezdomovcami alebo ich ubytujú iní žiadatelia o azyl, v nie štandardných podmienkach. Zraniteľným osobám môže byť poskytnuté ubytovanie zo strany služieb v oblasti sociálnej starostlivosti, ktoré ale vždy zabezpečené nie je a dĺžka pobytu je dočasná. Ak nebolo v prípade žiadateľov o azyl, premiestnených späť z iného členského štátu, vydané konečné rozhodnutie pred ich odchodom z Cypru, azylové konanie pokračuje tam, kde sa skončilo. Ak však bolo vydané konečné rozhodnutie, začnú sa postupy vyhostenia. Žiadne informácie o tom, či žiadosti zaslané žalovanému vyžadujú poskytnutie individuálnych záruk pre prichádzajúce transfery nie sú dostupné (Zdroj: https://asylumineurope.org/ reports/country/cyprus/asylum-procedure/procedures/dublin/). 21. Žiadatelia o azyl v Cyperskej republike majú právo na prístup k prijímacím podmienkam počas administratívneho a súdneho posúdenia ich žiadostí o azyl. Prístup k prijímacím podmienkam nie je zabezpečený za určitých predpokladov, ktoré žalovaný v rozhodnutí vymenoval (Zdroj: https:// asylumineurope.org/reports/country/cyprus/reception-conditions/short- o verview-o f-the-reception- system/). 22. Zákon o utečencoch priznáva žiadateľom o azyl právo na voľný pohyb a voľbu pobytu v oblastiach kontrolovaných Cyperskou republikou. Nemôžu preto prekročiť „zelenú čiaru" do severných oblastí, ktoré nie sú pod kontrolou Cyperskej republiky, hoci iní štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú legálne na území Cyperskej republiky, ju majú právo prejsť. Minister vnútra môže v niektorých kontrolovaných oblastiach obmedziť slobodu pohybu a rozhodnúť o mieste pobytu žiadateľa o azyl z dôvodov verejného záujmu alebo poriadku. Žiadatelia o azyl sa v súčasnosti zdržiavajú tam, kde sa rozhodnú, s výnimkou Chloraky v okrese Pahos, kde podľa ministerského výnosu vydaného v decembri 2020 už noví žiadatelia o azyl pobyt nemajú povolený. Všetci žiadatelia o azyl sú povinní nahlásiť úradom každú zmenu bydliska, buď do piatich pracovných dní, alebo čo najskôr po zmene adresy. Ak tak neurobia, možno považovať ich žiadosť o azyl za späťvzatú, hoci v praxi posledných rokov nič nenasvedčovalo skutočnej realizácii týchto opatrení. Legislatívna diferenciácia poskytovania materiálnych podmienok podľa oblasti bydliska neexistuje (Zdroj: https://aS.23. Zákon o utečencoch rozširuje kategórie osôb považovaných za zraniteľné osoby, uvedené v článku 21 revidovanej smernice o podmienkach prijímania a tiež zavádza mechanizmus identifikácie, ktorý stanovuje, že sa vykoná individuálne posúdenie, s cieľom určiť či konkrétna osoba má osobitné potreby prijatia alebo vyžaduje osobitné procesné záruky, ako aj povahu týchto potrieb. Tieto individualizované hodnotenia by sa mali vykonávať v primeranom čase, v počiatočných štádiách podávania žiadostí o azyl (Zdroj: G. 24. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Cyperská republika dodržiava všetky medzinárodné dohody, práva žiadateľov o azyl a európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, procedurálna smernica 2013/32/EÚ a tiež kvalifikačná smernica 2011/95/EÚ. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by cudzinci z tretích krajín, po ich transfere z iných členských štátov, čelili v Cyperskej republike problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam. 25. Cyperská republika je členský štát, zodpovedný za späť prijatie cudzinca na základe Nariadenia (EU) č. 604/2013, ktorého je možné odovzdať na územie za účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu. Cyperská republika je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú Nariadenie (EÚ) č. 604/2013, rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a pre štátnych príslušníkov tretích krajín sa považujú za vzájomne bezpečné krajiny. 26. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, žalovaný rozhodol o odovzdaní žalobcu do Cyperskej republiky, ako do krajiny zodpovednej za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. VI. Právne posúdenie správneho súdu 27. Podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný. 28. Podľa 53b ods. 1 zákona o azyle, pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie; na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné
útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie. 29. Podľa čl. 3 ods. 2, druhá veta Dublinského nariadenia III, ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený ako zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný. Ak nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe kritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane sa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu. 30. Podľa čl. 18 ods. 1 Dublinského nariadenia III, členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný: a) za podmienok stanovených v článkoch 21, 22 a 29 prevziať žiadateľa, ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte; b) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt; c) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali posudzovanú žiadosť späť a podali žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt; d) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosti boli zamietnuté a ktorí podali žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. 31. Podľa čl. 24 ods. 1 Dublinského nariadenia III, ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť. 32. Podľa čl. 24 ods. 2 Dublinského nariadenia III, odchylne od článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (15), ak sa členský štát, na území ktorého sa osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, rozhodne vyhľadávať v systéme Eurodac v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, dožiadanie o prijatie späť osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b) alebo c) tohto nariadenia alebo osoby uvedenej v jeho článku 18 ods. 1 písm. d), ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu nebola zamietnutá konečným rozhodnutím, sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013. 33. Podľa čl. 29 ods. 1 prvá veta Dublinského nariadenia III, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. 34. Z obsahu administratívneho spisu ČDK: MU-DS-899-9/2022-DŽ súd zistil, že žalobca bol dňa 26.11.2022 v Čunove kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rusovce a k ďalším úkonom bol predvedený na Mobilnú jednotku Policajného zboru Bratislava. Z dôvodu podozrenia z neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a na základe uvedených skutočností bol rozhodnutím o zaistení PPZ-HCP-BA5-2794-010/2022-AV, dňa 27.11.2022 zaistený a umiestnený v ÚPZC Medveďov. Pred vydaním rozhodnutia o zaistení bol vypočutý, o čom bola spísaná Zápisnica o podaní vyjadrenia zo dňa 27.11.2022, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Zo zápisnice vyplýva, že na otázku žalovaného, či žiadal o azyl v niektorom členskom štáte EÚ, žalobca odpovedal „Áno, žiadal som na Cypre.“ (č.l. 5 administratívneho spisu). 35. Na základe žiadosti zo dňa 27.11.2022 začal žalovaný podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013 konanie o odovzdaní žalobcu do iného štátu podľa ust. § 46a zákona o azyle. Dňa 23.12.2022 bolo zaslané dožiadanie o prijatie späť cyperskému partnerskému úradu. Dňa 04.01.2023 Cyperská republika akceptovala prijatie späť žalobcu podľa článku 18 ods. 1 písm. b/ nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a v súlade s článkom 4 nariadenia komisie, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. Preto žalovaný
rozhodol o odovzdaní žalobcu do Cyperskej republiky, ako do krajiny zodpovednej za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. 36. V správnej žalobe žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť, so vznesením námietky nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Nijakým spôsobom ale nespochybňoval, že Cyprus je krajinou zodpovednou za posúdenie jeho žiadosti o azyl, ktorú si navyše v tejto krajine aj uplatnil. Žalobu stručne odôvodnil tým, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného a s jeho odovzdaním do Cyperskej republiky, ako ani so záverom žalovaného, že podmienky pre žiadateľov o azyl v táboroch na Cypre sú dostatočné a prijímacie podmienky sú v súlade s čl. 3 Dohovoru. Nešpecifikoval však, v čom konkrétne sú podmienky pre žiadateľov o azyl v táboroch na Cypre nedostatočné, ani v čom nie sú v súlade s čl. 3 Dohovoru. Nekonkretizoval, akému konkrétnemu neprijateľnému zaobchádzaniu by mohol byť na Cypre vystavený a počas svojho výsluchu v priebehu administratívneho konania žiadne konkrétne neprijateľné zaobchádzanie v dotknutej krajine nenamietal. Svoje stručné námietky ničím neodôvodnil ani nepodložil. 37. Je nepochybné, že Cyprus je právoplatným členom Európskej únie, ktorý ratifikoval medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a inými krajinami Európskej únie je vo všeobecnosti považovaný za bezpečnú krajinu. Zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, nebolo na úrovni Európskej únie vydané žiadne aktuálne záväzné rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské krajiny Európskej únie alebo Rady Európy, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu na Cypre, dosahujúce riziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania v zmysle Listiny základných práv Európskej únie a stanovisko obdobného charakteru, požadujúce od členských krajín Európskej únie zdržať sa transferov žiadateľov o medzinárodnú ochranu na Cyprus, aktuálne nie je vydané ani zo strany Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov, ako najvyššieho orgánu zodpovedného za dodržiavanie Ženevského dohovoru a Newyorského protokolu. Cyprus je navyše bezpečná krajina, ktorá je často vyhľadávanou a navštevovanou dovolenkovou destináciou. Súd poukazuje na správu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zo dňa 06.05.2022, v ktorej sa uvádza: „Bezpečnostná situácia v krajine je vo všeobecnosti vnímaná ako stabilná.“ (. 38. Správny súd nemohol prijať iný záver ako ten, že žalovaný dôkladne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona, zabezpečil si dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie a svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil. Z toho dôvodu nemožno vyhodnotiť záver, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
39. K uvedeným námietkam poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1 Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmená a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. “
40. Správne a zákonne zistený skutkový stav teda vytvára predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná.
41. Nakoľko počas administratívneho a súdneho konania nevyšli najavo žiadne dôvody, pre ktoré sa možno domnievať, že v cyperskom azylovom systéme existujú závažné nedostatky, nebol dôvod na
postup podľa čl. 3 ods. 2 Dublinského nariadenia III a naviac ani sám žalobca žiaden konkrétny aktuálny nedostatok neuviedol. Správny súd v zmysle uvedeného ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. 42. Žalobca počas výsluchu dňa 27.11.2022 neuviedol, že by mu v Cyperskej republike hrozilo určité riziko. Súd podotýka, že počas výsluchu zo dňa 27.11.2022 uviedol, že pracoval na Cypre po brigádach a že počas cesty do EÚ nebol vystavený násiliu (č.l. 5 administratívneho spisu). Aj na základe tejto skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobcovi riziko na Cypruse nehrozí. 43. O hrozbe určitého rizika mohol žalobca žalovaného informovať aj po doručení rozhodnutia o zaistení na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia (EU) č. 604/2013, nakoľko z tohto nepochybne zistil, že po doručení oznámenia o začatí konania podľa nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 604/2013 na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, bude vydaný na územie Cypru. Žalobca však v administratívnom konaní žiadne konkrétne riziko neuviedol a neurobil tak ani v správnej žalobe a ani v priebehu súdneho konania. Nakoľko súd nevyhodnotil ani jednu zo vznesených námietok žalobcu ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 44. O trovách žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania, teda celkovú neúspešnosť v preskúmavanej veci, mu náhradu trov konania nepriznal. 45. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 SSP).