Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-55-2013.pdf
PDF · 103.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6P/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom JUDr. Evou Matulayovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky U. I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., B. R. XXXX/X, prechodne bytom V., I. XXX/XX, a otca J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., K. XXX/XX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu,
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/149/2010-32 zo dňa 12.01.2011 a to tak, že s účinnosťou od 09.07.2013 z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca J. I., nar. XX.XX.XXXX k maloletej U. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- € mesačne na sumu 109,- € mesačne, ktorú sumu je otec p o v i n n ý zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Spotrebované výživné na maloleté dieťa za uplynulý čas sa n e v r a c i a.
Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.
V ostatných častiach rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/149/2010-32 zo dňa 12.01.2011 zostáva n e z m e n e n ý.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2013 domáha zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej U. I., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 200,- € na sumu 35,- € z dôvodu, že trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/202/2012 bol odsúdený pre zanedbanie povinnej výživy. V súčasnosti sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody a nemá možnosť prispievať na maloletú v stanovenej výške. V ústave na výkon trestu odňatia slobody je zaradený do práce a má veľký záujem prispievať na maloletú.
Matka maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.
Kolízny opatrovník odporučil návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 6P/55/2013 a s obsahom
pripojených spisov Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5P/38/2011 a sp. zn. 5C/149/2010 a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá U. sa narodila z manželstva U. I. R. a J. I., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/149/2010-32 zo dňa 12.01.2011. Maloletá U. bola uvedeným rozsudkom zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 200,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku, styk otca s maloletou nebol upravený.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 01.04.2014 doručenej súdu dňa 04.04.2014 súd zistil, že matka maloletej pracuje ako kaderníčka a je samostatne zárobkovo činná osoba. V súčasnosti býva na adrese prechodného pobytu spolu s maloletou a svojimi rodičmi v 5- izbovom rodinnom dome. Na náklady na domácnosť prispieva rodičom sumou 150,- € mesačne a spláca pôžičku vo výške 200,- € mesačne. Maloletá má problematickú pokožku, je alergická na parfumovanú kozmetiku, musí používať špeciálnu kozmetiku, špeciálne prášky na pranie, za ktoré matka maloletej mesačne platí 20,- €. Taktiež musí maloletej kupovať kvalitné spodné prádlo a oblečenie. Maloletá navštevuje materskú školu na ulici Veľká Okružná v Partizánskom, kde jej matka platí za stravu 30,- € a poplatok 10,- € mesačne. V poslednom období bola maloletá často chorá, mala ochorenie dýchacích ciest, angínu, brušnú chrípku, v dôsledku čoho mala matka maloletej zvýšené výdavky na lieky a vitamíny v sume 20,- € mesačne. Otec maloletej si podľa vyjadrenia matky neplní riadne vyživovaciu povinnosť, výživné začal posielať až v októbri 2013 v sume 9,- € mesačne, v súčasnosti výživné nezasiela.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 15.10.2013, súdu doručenej dňa 18.10.2013 je zrejmé, že matke maloletej je vyplácané náhradné výživné za nezaplatené výživné od 1.3.2012 - naďalej v sume 108,50 Eur mesačne a prídavok na dieťa v roku 2013 v sume 23,10 Eur mesačne.
Otec maloletej je od 26.04.2013 umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody za spáchanie trestného činu zanedbanie povinnej výživy. Dátum pravdepodobného ukončenia trestu je 26.06.2015. V súčasnosti sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín.
Otec maloletej v ústave na výkon trestu odňatia slobody vo svojej výpovedi dňa 18.09.2013 uviedol, že doteraz určené výživné vo výške 200,- € mesačne nie je schopný platiť už od roku 2010, kedy ukončil živnosť. Už v roku 2012 si podal návrh na zníženie výživného, ale matka maloletej sa mu vyhrážala, že mu neumožní styk s maloletou, preto vzal návrh späť. Žiadal, aby súd znížil výživné od júla 2013 na sumu 35,- € mesačne, prípadne i viac ako 35,- €. Nie je schopný ani teraz v ústave na výkon trestu odňatia slobody prispievať takým vysokým výživným, ako mu bolo určené vo výške 200,- €. Ďalej otec uviedol, že je rozvedený, nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Po rozvode býval u svojej matky, lebo všetko nechal maloletej a jej matke. V ústave na výkon trestu odňatia slobody je pracovne zaradený, nevedel však uviesť výšku pracovnej odmeny, vedel, že mu je zrážané výživné na maloletú. Okrem maloletej U. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody nikde nepracoval, nebol evidovaný na úrade práce, ani nepoberal žiadne dávky. Živila ho jeho matka, je dôchodkyňa, poberá aj vdovský dôchodok. Do roku 2010 bol živnostníkom v oblasti stavebnej činnosti. V marci 2010 živnosť zrušil, odvtedy nemal žiadny príjem.
Matka maloletej k výpovedi otca zo dňa 18.09.2013 vo svojom vyjadrení zo dňa 13.03.2014 uviedla, že nie je pravdou, že by sa mu vyhrážala, že keď bude určené nižšie výživné, nedovolí mu stýkať sa s maloletou. Naopak, musela ho vyzývať, aby si prišiel maloletú zobrať. Maloletú videl naposledy v januári 2011. Nie je pravdou, že jej nechal bytové zariadenie, resp. všetko, pretože veľa vecí predal a ostatné zostali jemu. Taktiež nie je pravdou, že v marci 2010 zrušil živnosť a odvtedy nemal žiadny príjem. Živnosť ukončil dňa 21.04.2011. Odo dňa 06.05.2011 bol evidovaný na úrade práce, dňa 05.06.2011 bol vyradený z evidencie, pretože nespolupracoval. Od 09.06.2011 do 01.11.2011 pracoval ako montážny robotník vo firme F. Y., W..Y..R.. V., kde mal dostatočný príjem, aby si plnil vyživovaciu povinnosť, no napriek tomu na maloletú neplatil pravidelne výživné. Po ukončení pracovného pomeru v Prahe sa nezaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ale cez H. B. V. sa matka dozvedela, že otec pracoval na realizácii penziónu pre dôchodcov, z tejto činnosti mal príjem, avšak nepovažoval za potrebné prispievať na výživu maloletej. Sumu 200,- € ako výživné pre maloletú navrhol on sám pred súdom. Keby mal snahu platiť aspoň tých 35,- € na maloletú, tak by nemal taký dlh na výživnom, aký má, pretože asi 2 roky nezaplatil na maloletú ani cent. Nie je pravdou, že mu je výživné zrážané za prácu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, pretože za obdobie, počas ktorého sa tam nachádza, nedostala od neho žiadne
výživné. O maloletú sa nezaujíma od roku 2011, ani jeho rodina maloletej neposlala nič na narodeniny, meniny, či Vianoce. Matka uviedla, že pokiaľ otec maloletej nebol vo väzbe, na drogy mal vždy, na výživné na maloletú nemal nikdy.
Matka maloletej vo svojej výpovedi na pojednávaní na tunajšom súde nariadenom na deň 04.04.2014 opäť uviedla, že otec maloletej neplatil výživné ani v čase, keď mal mzdu z pracovnej činnosti na základe uzavretej pracovnej zmluvy v Českej republike, ktorú predložila súdu k nahliadnutiu. Pracovnú zmluvu uzavrel otec maloletej so spoločnosťou F. Y., W..Y..R.. V. od 09.06.2011 na dobu určitú so mzdou vo výške 102,08 Kč/hod. Z tejto práce bol prepustený a nezaevidoval sa ani na úrade práce. Nikde nenahlásil, že má vyživovaciu povinnosť. Potom pracoval na „čierno“. Od júla 2013 je vo výkone trestu odňatia slobody za zanedbanie povinnej výživy. Počas výkonu trestu na maloletú neprispieva. Možno päťkrát poslal sumu 9,- € cez súdneho exekútora, naposledy zaslal sumu 2,60 €, ktorá mu bola zrejme zrazená z odmeny vo výkone trestu odňatia slobody. O maloletú sa nezaujíma, nepíše jej listy, ani jeho rodina maloletú nekontaktuje a nemajú o ňu záujem. Ďalej uviedla, že podniká ako kaderníčka od roku 2008, jej priemerný čistý mesačný príjem je okolo 400,- €, vyživovaciu povinnosť má len k maloletej U.. Iný príjem nemá, nemá príjem z prenájmu nehnuteľností, nevlastní žiadne cenné hnuteľné veci, ani nehnuteľnosti. Je jej vyplácané náhradné výživné vo výške v sume 108,50 € mesačne a prídavok na dieťa cca 23,70 € mesačne. Mesačne platí pôžičku v sume 200,- €, čo je hypotekárny úver, ktorý si vzala po rozvode. V súčasnosti býva u rodičov, spolu s maloletou v 5-izbovom rodinnom dome. Rodičom prispieva na náklady na domácnosť sumou 150,- € mesačne. Z titulu podnikateľskej činnosti taktiež platí 150,- € nájomné za nebytové priestory. Otec maloletej mal v čase rozvodu manželstva príjem z podnikania okolo 1 000,- € mesačne, pracoval ako montážnik na stavbách, zatepľoval nehnuteľnosti. Po rozvode v apríli 2011 ukončil podnikanie. Výživným na maloletú neprispel ani jediný raz od rozvodu. V čase vydania trestného rozkazu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/4/2012 zo dňa 13.01.2012, právoplatný dňa 03.02.2012, jej otec maloletej dlhoval na výživnom sumu 2 050,- €, otec maloletej bol odsúdený na 6 mesiacov podmienečne. Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/207/2012 bol otec maloletej dňa 14.11.2012 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody na 14 mesiacov, pričom jej dlhuje výživné v sume 1 640,- €. Dňa 01.04.2014 podala matka maloletej ďalšie trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy, pričom otec maloletej jej je dlžný ďalších 3 000,- € na zameškanom výživnom. Ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že otec maloletej už počas manželstva užíval drogy. Maloletá v súčasnosti navštevuje materskú školu, za dva roky pôjde do 1. ročníka, od septembra 2014 maloletej začínajú krúžky, na ktoré bude musieť vynakladať finančné prostriedky.
Otec maloletej vo svojom podaní doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.04.2014 k vyjadreniu matky maloletej zo dňa 13.03.2014 uviedol, že sa nezakladá na pravde. To, že si neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej nikdy viac nezopakuje a svoje záväzky si bude plniť. Je pravdou, že jeho príjem bol dostatočný na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej, musel však platiť podnájom bytu, stravu, elektrickú energiu. Teraz si uvedomuje, že vyživovacia povinnosť mala byť jeho priorita. Nie je pravdou, že by mu nestrhávali peniaze na maloletú, na výživné mu mesačne strhávajú 35 - 40% hrubej pracovnej mzdy. Matka maloletej odmieta akékoľvek dary pre maloletú od neho a jeho rodiny, čo je otcovi veľmi ľúto a mrzí ho to. Otec uviedol, že striktne odmieta požívanie drog, nepotrebuje ich, má k nim odpor. V závere uviedol, že je schopný platiť výživné na maloletú v sume 35,- €, maximálne 100,- € mesačne, pretože hneď ako bude prepustený z výkonu trestu, zamestná sa a výživné bude platiť pravidelne.
V čase poslednej úpravy výživného pracoval otec maloletej ako živnostník v oblasti stavebnej činnosti, jeho čistý mesačný príjem predstavoval podľa jeho vyjadrenia sumu 550,- €. V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletej na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 164,22 €, súčasne popri materskej dovolenke podnikala, pričom príjem z podnikania mala 200,- €.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliada súd aj na starostlivosť o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku č. 99/19693 Zb. (ďalej len „O.s.p.“) žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný, avšak nie v celom rozsahu.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výške výživného je preukázanie zmeny pomerov, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane účastníka alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zákon o rodine síce nevyžaduje tak, ako Občiansky súdny poriadok /§ 163/, aby išlo o podstatnú zmenu pomerov, avšak súd má za to, že len vtedy môže byť zmena pomerov dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Manželstvo rodičov maloletej U. bolo rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/149/2010 - 32 zo dňa 12.01.2011 rozvedené, maloletá U. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 200,- € mesačne. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená v januári 2011, t.j. pred vyše tromi rokmi, maloletá mala v tom čase necelý rok a pol. Otec maloletej pracoval ako živnostník v oblasti stavebnej činnosti, matka maloletej poberala rodičovský príspevok a taktiež mala čiastočný príjem z podnikateľskej činnosti. Oproti predchádzajúcej právnej úprave má matka maloletej naďalej príjem z podnikateľskej činnosti, avšak už nie len čiastočný. U otca maloletej došlo oproti predchádzajúcej právnej úprave k podstatnej zmene pomerov v tom, že v súčasnosti už nepracuje ako živnostník, odo dňa 26.04.2013 je umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody, pričom dátum pravdepodobného ukončenia trestu je stanovený na deň 26.06.2015. Otec maloletej bol právoplatne odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. V ústave na výkon trestu odňatia slobody je pracovne zaradený ako upratovač s čistou pracovnou odmenou za jún 2013 vo výške 57,16 €, za júl 2013 vo výške 17,77 €, za september 2013 vo výške 30,10 €, za október 2013 vo výške 76,96 €, za november 2013 vo výške 52,51 €, za december 2013 vo výške 0,- €, za január 2014 vo výške 62,90 € a za február 2014 vo výške 66,04 € a 13,15 €. Na základe uvedeného má súd za to, že otec maloletej má v súčasnosti iba minimálny príjem, čo nateraz odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, avšak nie v takom rozsahu, ako to navrhoval otec maloletej. Otec maloletej má záujem sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zamestnať a riadne prispievať na výživu maloletej. V prípade opätovného zamestnania sa otca maloletej, nič nebráni matke maloletej podať návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletej.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že má záujem napraviť svoje doterajšie konanie a je schopný platiť výživné na maloletú v sume 35,- €. V neposlednom rade súd prihliadol i na odôvodnené potreby maloletej, ktorá navštevuje materskú školu, s čím sú spojené výdavky na stravu a poplatky. Od septembra 2014 začne maloletá navštevovať krúžky, s čím bude spojené vynakladanie ďalších finančných prostriedkov. V poslednom období mala maloletá zdravotné problémy, vyskytli sa u nej časté ochorenia ako angína, brušná chrípka, ochorenie dýchacích ciest, v dôsledku čoho mala matka maloletej zvýšené výdavky na lieky a vitamíny. Maloletá má taktiež problematickú pokožku, trpí alergiami na parfumovanú kozmetiku, v dôsledku čoho jej musí matka zakupovať špeciálnu kozmetiku, špeciálne prášky na pranie, kvalitné spodné prádlo a kvalitné oblečenie.
Súd má za to, že celkové zaopatrenie maloletej neustále vzrastá vzhľadom k jej veku a prebiehajúcemu fyzickému vývinu. Súd preto považuje výživné v sume 109,- € za primerané, najmä vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletej a taktiež vzhľadom ku schopnostiam, možnostiam a pomerom matky a otca, a preto návrh otca vo zvyšnej časti súd zamietol. Súd dáva do pozornosti, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov, pričom otec ako povinný rodič by mal dbať na to, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradý a taktiež na to, aby aj s pomocou tejto sumy bola zabezpečená primeraná životná úroveň maloletej.
Keďže súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu znížil, súd o spotrebovanom výživnom pre maloleté dieťa za uplynulý čas rozhodol tak, že sa nevracia v súlade § 78 ods. 2 zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. písm. a) O.s.p. a keďže konanie sa mohlo začať i bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.