Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-98-2013.pdf
PDF · 76.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5C/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Revúcej pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. W., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. R. XXX/XX, A., proti odporkyni J. W., M.. XX.XX.XXXX, t. č. na neznámom mieste v konaní zastúpenej opatrovníčkou V. U., tajomníčkou Okresného súdu Zvolen v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporkyňa nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2013 domáhal určenia manželského výživného od odporkyne. Návrh odôvodnil tým, že je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca a momentálne nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi. Je ubytovaný v útulku Klenovec, kde musí uhrádzať úhrady za poskytované sociálne služby, čo mesačne činní 39,64 €, resp. 40,96 €. Navrhovateľ nemá potrebné financie ani na zakúpenie oblečenia. Musí taktiež navštevovať psychiatrickú ambulanciu v Rimavskej Sobote z dôvodu, že mu bola Okresným súdom Revúca v rámci trestného konania nariadená ochranná psychiatrická liečba. Nevlastní žiadny majetok, žiadne nehnuteľnosti, je vo veľmi zlej finančnej situácii.
Pobyt odporkyne bol súdu v konaní neznámy, preto jej súd uznesením zo dňa 13.03.2014, č. k. 5C/98/2013 - 41 ustanovil opatrovníka.
Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to najmä sobášnym listom účastníkov, rodnými listami ich maloletých detí M. W., J. W., Y. W., C. W. J. V. W.Á., potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Revúcej o vyplácaní resp. nevyplácaní štátnych sociálnych dávok navrhovateľovi a odporkyni, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby uzavretej medzi navrhovateľom a Domovom sociálnych služieb Klenovec, oznámením Detského domova v Rimavskej Sobote a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 03.12.1993 manželstvo, ktoré trvá. Z manželstva pochádza 5 detí, z toho 3 maloleté deti. Maloletá V. W.D. je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, maloletá C. W. a L. Y. W. sú umiestnení v Detskom domove Rimavská Sobota na základe rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 24.01.2012, č.k. 7P/174/2011-15. Týmto rozsudkom boli zároveň obaja účastníci ako rodičia maloletých detí zaviazaní prispievať na ich výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne, na každé dieťa samostatne. Podľa správy Detského domova
Rimavská Sobota si odporkyňa plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne, za obdobie 29.03.2012 - 30.11.2013 má dlh na výživnom vo výške 738,90 €, navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť neplní vôbec. Podľa oznámenia Detského domova v Rimavskej Sobote sa rodičia s deťmi nekontaktujú, nejavia o ne žiadny záujem, neinformujú sa o nich. Posledné informácie ohľadne matky maloletých detí mal detský domov z augusta 2012, kedy uviedla, že sa zdržiava v Českej republike na adrese, M. XX, Č. Q.. Šetrením súdu však bolo zistené, že aj z tejto adresy sa odsťahovala.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca vyplynulo, že navrhovateľ je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 €, odporkyňa nie je poberateľkou žiadnych sociálnych dávok vyplácaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej. Iné príjmy a majetkové pomery odporkyne v konaní zistené neboli. Odporkyňa na výživu navrhovateľa nijakým spôsobom neprispieva.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 ZR vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd mal v konaní preukázané, že odporkyňa na výživu navrhovateľa nijakým spôsobom neprispieva napriek tomu, že nežije s navrhovateľom v spoločnej domácnosti a teda, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Súdu sa však v konaní nepodarilo zistiť finančné a majetkové pomery odporkyne. Taktiež navrhovateľ, ktorý nesie dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že odporkyňa má možnosti na plnenie si vyživovacej povinnosti voči nemu, nijakým spôsobom nepreukázal, že majetkové pomery odporkyne odôvodňujú priznanie výživného navrhovateľovi v takejto výške, resp. že vôbec odôvodňujú určenie vyživovacej povinnosti odporkyni. Preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa, ktorá bola v konaní úspešná by mala nárok na náhradu trov konania potrebných na účinné hájenie jej práv voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Nakoľko však odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
V zmysle ust. § 2 ods. 2 Zák. č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) súd rozhodol, že odporkyňa nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu, nakoľko bola v konaní úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).