Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_63Ek-641-2022.pdf
PDF · 76.19 KB
Case nature
Subarea
63Ek/641/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M. I. a F. republika, s.r.o., se sídlem I. armády XXX/X, XXX XX B. M., C.: XXX XX XXX, I. republika v konaní zast.: X. advokátní kancelář s.r.o., se sídlem W. nábřeží XXX/XX, XXX XX B. M., C.: XXX XX XXX, I. republika konajúca na území F. republiky prostredníctvom X. advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom O. sv. W. XX/XX, XXX XX P., C.: XX XXX XXX proti povinnému: R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E. XXX, XXX XX K., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške X.XXX,XX EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: L.. L. U., ml., so sídlom W. úradu F. XXXX, XXX XX P., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu D. súdu V. V. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. júna XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/641/2022 zo dňa 16. 6. 2022 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 16.6.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 63Ek/641/2022, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a zároveň námietku zaujatosti povinného voči konajúcemu súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, ml., so sídlom Exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov zamietol (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 33 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, § 61k ods. 1, 2, 3, § 61l ods. 1, 2, 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor vydal dňa 08.03.2022 Upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. 266EX 132/22, ktoré bolo povinnému doručené dňa 11.03.2022. Návrh na zastavenie exekúcie povinného bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 20.04.2022, čiže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Zároveň uviedol, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť len tie právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Pričom právna skutočnosť (dôvod zastavenia exekúcie) je uplatnená včas, ak ju povinný bez vlastnej ujmy nemohol uplatniť skôr. Z vyššie uvedených dôvodov súd konajúci vyšším súdnym úradníkom uzavrel, že z dôvodu koncentračnej zásady neprihliadol na túto právnu skutočnosť, nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol. Súčasne k námietke zaujatosti súdneho exekútora vznesenej zo strany povinného s poukazom na § 33 ods. 5 Exekučného poriadku uviedol, že po preskúmaní vecného obsahu vznesenej
námietky zaujatosti dospel k záveru, že skutočnosti uvedené vo vznesenej námietke zaujatosti zo strany povinného nie sú dôvodné a nezakladajú zákonný dôvod podľa ust. § 33 Exekučného poriadku na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, ml., z daného exekučného konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol exekúciu zastaviť, nakoľko spláca iné dlhy a neostáva jej ani na cestu do práce. Zároveň uviedol, že všetko sa dohodnúť aj inou cestou.
4. K sťažnosti povinného sa oprávnený do dnešného dňa napriek výzve súdu nevyjadril.
5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Sudca prvej inštancie preskúmaním odvolania (ktoré sudca podľa obsahu posúdil ako sťažnosť) povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 21.02.2022, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Up/626/2021 zo dňa 29.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.09.2021, dňa 08.03.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, ml. (266EX 132/22). Dňa 05.04.2022 bol súdnym exekútorom tunajšiemu súdu postúpený návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 11 - 28, pričom v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného na potvrdenie správnosti napádaného rozhodnutia ešte uvádza.
15. Základnou námietkou, ktorou povinný odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosť je tvrdenie, že spláca iné dlhy (úvery). V súvislosti s namietanou neschopnosťou splácať svoje dlhy ako údajného dôvodu na zastavenie exekúcie vedenej voči nemu súd konštatuje, že preskúmavanie nemajetnosti povinného a prípadné zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu nemajetnosti je vecou výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý zisťuje majetok povinného za účelom jeho následného zexekvovania. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom stanoveným spôsobom v priebehu exekúcie
všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok fyzickej osoby a do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, až v takomto prípade exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a exekúciu zastaví. Vyšší súdny úradník preto správne posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako oneskorene podaný ako aj nedôvodný a zamietol ho.
16. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinného sudca považuje ešte za potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
17. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu (platobný rozkaz), ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
19. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.
20. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinných nevznikli (k podanej sťažnosti sa nevyjadril), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).