Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/1/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: D.. P. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. L.. M..B. XXX, A. Z. H.Í., Č. J., právne zast. JUDr. Marta Wertlenová, advokátka so sídlom Predmestská 8537/2 B, Žilina, proti odporcovi: Stredoslovenská energetika, a.s., Pri Rajčanke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 009, právne zast. P.. X. Š. T. P.. F. A., advokáti a štatutárni zástupcovia kancelárie C., V..H..Q.., Š. Z. Č.. X, B., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou,

rozhodol:

Súd žalobný návrh zamieta v celom rozsahu.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,84 Eur na účet právneho zástupcu odporcu, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 18.10.2011, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.10.2011, domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná navrhovateľovi je neplatná a aby odporca nahradil trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 02.05.2011 mu bola doručená výpoveď podľa , ktorú však považuje za neplatnú, nakoľko nie je daný výpovedný dôvod, ktorý je vykonštruovaný. Zároveň oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Spolu so žalobným návrhom navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu pracovnú zmluvu zo dňa 23.12.2005; skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.01.2011, podanie navrhovateľa zo dňa 10.03.2011, potvrdenie neplatnosti výpovede odporcom zo dňa 13.04.2011, skončenie pracovného pomeru zo dňa 02.05.2011, oznámenie navrhovateľa o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 12.08.2011.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní účastníci konania a ich právni zástupcovia riadne a včas.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, výsluchom svedkov, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu. Predmetom konania je neplatnosť výpovede zo dňa 02.05.2011.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Keďže žalobný návrh bol doručený súdu dňa 25.10.2011, s poukazom na uplynutie výpovednej lehoty, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná (vzhľadom na trvajúcu PN navrhovateľa) súd konštatuje, že žalobný návrh bol podaný v lehote v zmysle .

Z predloženej pracovnej zmluvy mal súd zistené, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzavreli dňa 23.12.2005 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú bez skúšobnej doby s dňom nástupu od 01.01.2006 a pozíciu špecialista - rozvoj podnikania. (Následne na základe vzájomnej dohody zmenené na funkciu - vedúci odboru - rozvoj podnikania, čo nebolo medzi účastníkmi sporné.)

Odporca listom zo dňa 26.01.2011 dal navrhovateľovi výpoveď, avšak riadne nepodpísanú štatutárnym zástupcom, na čo navrhovateľ písomne reagoval listom zo dňa 10.03.2011, v ktorom vyslovil, že výpoveď považuje za neplatnú, nakoľko nespĺňa zákonné požiadavky výpovede. S názorom navrhovateľa odporca súhlasil, a preto listom zo dňa 13.04.2011 potvrdil neplatnosť výpovede s tým, že pracovný pomer s navrhovateľom naďalej trvá. Táto výpoveď síce nie je predmetom tohto konania, ale súd poznamenáva, že ide o neplatnú výpoveď, keďže nebola riadne podpísaná štatutárnym zástupcom odporcu.

Dňa 02.05.2011 bola navrhovateľovi doručená výpoveď z dôvodu podľa pre nadbytočnosť, nakoľko na základe uznesenia č. 202/17 zo dňa 26.01.2011 Predstavenstvo Q., T..Q.. Ž. rozhodlo s platnosťou od 01.05.2011, že došlo v rámci organizačných opatrení na Sekcii Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania, k zrušeniu pracovného miesta vedúci odboru Rozvoj podnikania z dôvodu zníženia počtu projektov z titulu ich ukončenia, ako aj zlepšenia organizácie stratégie podnikania a zvýšenia efektívnosti riadenia sekcie Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania. Zamestnávateľ ponúkol inú vhodnú prácu pri pohovore v zmysle , , avšak navrhovateľ nebol ochotný prejsť na inú vhodnú prácu, ktorá mu bola ponúknutá. (l.č. 12 obsahu spisu) Táto výpoveď je podpísaná generálnym riaditeľom, zástupcom generálneho riaditeľa a osobou za sekciu ĽZ, ako aj navrhovateľom.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 12.08.2011 oznámil odporcovi, že navrhovateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru predmetnou výpoveďou a výpoveď považuje za neplatnú, nakoľko nie je daný v nej použitý výpovedný dôvod. Uvedený dôvod - zrušenie pracovného miesta je iba vykonštruovaný za účelom skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom zo strany zamestnávateľa.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu v rámci tohto konania sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z 02.05.2011, a to z dôvodov:

- pravý dôvod skončenia pracovného pomeru je ten, že navrhovateľ sa stal nežiaducim zamestnancom a teda výpovedný dôvod je iba vykonštruovaný a účelový v úmysle dosiahnuť skončenie pracovného pomeru, keďže navrhovateľ kritizoval aktivity SSE, a.s. v oblasti fotovoltaických projektov, preto mu odporca navrhoval skončenie pracovného pomeru dohodou, s čím však nesúhlasil a tak mu bolo oznámené, že odporca bude riešiť situáciu organizačnou zmenou tým, že jeho funkcia bude zrušená.

Podľa písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Podľa povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné doručenie výpovede navrhovateľovi dňa 02.05.2011.

Podľa výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Súd najprv skúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok výpovede podľa .

V danej výpovedi je jednoznačne uvedený dôvod - pre nadbytočnosť s poukazom na uznesenie predstavenstva č. 202/17 zo dňa 26.01.2011, v zmysle ktorého došlo k organizačnej zmene - zrušenie pracovného miesta „vedúci odboru Rozvoj podnikania“, a to z dôvodu zníženia počtu projektov z titulu ich ukončenia, ako aj zlepšenia organizácie stratégie podnikania a zvýšenia efektívnosti riadenia sekcie Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania.

Súd teda nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že výpoveď je neplatná pre absenciu dôvodu výpovede. Tento dôvod bol riadne a zrozumiteľne uvedený, špecifikovaný, skutkovo vymedzený, dokonca aj s poukazom na zákonné ustanovenie a takto vymedzený dôvod je nezameniteľný.

Súd mal preukázané, že navrhovateľovi skutočne bola daná výpoveď z organizačných dôvodov dňa 02.05.2011 a ktorú považoval navrhovateľ za neplatnú z dôvodu, že uvedený dôvod je vykonštruovaný.

Navrhovateľ nenamietal žiadny iný dôvod neplatnosti výpovede ani vo svojom písomnom podaní adresovanom odporcovi pred podaním žalobného návrhu, ako ani v žalobnom návrhu.

Súd mal preukázané písomné rozhodnutie zamestnávateľa, a to uznesenie Predstavenstva SSE, a.s. č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého s účinnosťou od 01.05.2011 rozhodol o o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej bolo zrušené miesto - pozícia navrhovateľa.

Navrhovateľ namietal toto rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene. Poukazoval zároveň aj na to, že danej výpovedi predchádzala výpoveď, ktorú taktiež považoval za neplatnú, s čím súhlasil aj odporca, nakoľko táto výpoveď nebola riadne podpísaná odporcom v súlade s výpisom z obchodného registra. Súd taktiež skonštatoval, že taká výpoveď zo dňa 26.01.2011 je skutočne neplatná z dôvodu nesplnenia zákonných požiadaviek.

Je však nepochybné, že obidvom týmto výpovediam predchádzalo rozhodnutie predstavenstva zo dňa 26.11.2011 o organizačnej zmene, a to zrušenie pozície, ktorú zastával navrhovateľ, čo nebolo medzi účastníkmi sporné.

Súd mal preukázané, že dňa 26.01.2011 došlo k rokovanou predstavenstva odporcu, pričom podľa bodu 8 programu boli organizačné zmeny. V bode 14.4. zápisnice pod názvom Organizačné zmeny v SSE od 01.05.2011 je uvedené, že predseda predstavenstva X. C. navrhol z dôvodu zníženia počtu projektov z titulu ich ukončenia, ako aj zlepšenia organizácie stratégie podnikania SSE, a.s. a zvýšenie efektívnosti riadenia sekcie Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania vykonať k 1.máju 2011 organizačné zmeny, pričom sú riadne špecifikované. Taktiež vyplýva aj prijaté Uznesenie Predstavenstva SSE, a.s. č. XXX/XX, podľa ktorého bolo schválené vykonanie organizačných zmien - zrušiť k 1.5.2011 v sekcii Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania, odbor Rozvoj podnikania s pracovnými pozíciami - vedúci odboru Rozvoj podnikania, projektový manažér, špecialista pre riadenia strategických procesov, špecialista obnoviteľných zdrojov a vytvoriť od 01.05.2011 v sekcii Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania 3 pracovné pozície v priamom riadení

riaditeľa sekcie - špecialista pre riadenie strategických procesov, špecialista obnoviteľných zdrojov a špecialista obnoviteľných zdrojov. Uznesenie bolo schválené štyrmi hlasmi z 5 hlasov. (l.č. 46) Prílohu zápisnice tvorí aj prezenčná listina.

Navrhovateľ tvrdil, že rokovanie bolo prerušené na niekoľko hodím a počas prerušenia malo dôjsť k rokovaniu s jeho osobou za účelom dosiahnuť dohodu o skončení pracovného pomeru, pričom z vyjadrenia zástupcov odporcu vyplynulo, že ak nedôjde k dohode o skončení pracovného pomeru, bude daná výpoveď z organizačných dôvodov. Poukázal na to, že pôvodne v programe rokovania predstavenstva nebol zaradený aj bod organizačnej zmeny, ten bol zaradený až po nesúhlasnom stanovisku navrhovateľa skončiť pracovný pomer dohodou, čo vyplýva aj z toho, že neboli k tomu bodu programu predložené včas materiály.

Navrhovateľ predložil prepisy nahrávky z rokovania dňa 26.01.2011 u navrhovateľa počas prerušenia rokovania predstavenstva. Súd však poukazuje na to, že navrhovateľ tieto nahrávky zabezpečil bez vedomia zúčastnených osôb, bez ich súhlasu a následne ich použil v rámci tohto súdneho konania, pričom zúčastnené osoby písomne vyslovili svoj nesúhlas s použitím tohto záznamu. Prepisy sú však súčasťou spisu. S poukazom na uvedené, tieto záznamy neboli získané legálne a ich použitie by bolo v rozpore s ust. , podľa ktorého písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Súd zistil, že nešlo o oficiálne rokovanie orgánu odporcu, ale išlo o akúsi diskusiu s navrhovateľom vyriešiť vzniknutú situáciu, pričom navrhovateľovi bol navrhnutý postup skončiť pracovný pomer dohodou. Z prepisov z rokovania vyplýva, že navrhovateľ si kládol podmienky, keďže chcel vyššie odstupné (za 2 roky namiesto 1 roka). Vzhľadom k tomu, že nešlo o žiadne oficiálne rokovanie odporcu, nemožno hovoriť o prejave právnickej osoby - odporcu, ale vzhľadom na prepis z daného rokovania, či rokovaní, súd posúdil, že išlo o prejavy fyzických osôb. Z prepisov vyplýva, že išlo o debatu niekoľkých osôb ohľadom riešenia vzniknutých problémov týkajúcich sa práve navrhovateľa, či jeho odboru. Podľa obsahu však nešlo o žiadne oficiálne rokovanie. Bola to len debata kolegov. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ zabezpečil aj ďalšie záznamy z rôznych dátumov, avšak bez vedomia rokujúcich, teda získal ich taktiež bez ich vedomia, súhlasu, pričom tieto zúčastnené osoby nedali súhlas na ich použitie, čo súdu písomne oznámili. Vzhľadom na uvedené, ako aj na predložené iné relevantné listiny, súd nevykonal dôkaz - zvukové záznamy.

Navrhovateľ sa v rámci celého konania zameral na to, že rozhodnutie o organizačnej zmene je vykonštruované, lebo kritizoval odporcu, čo sa mu nepáčilo a preto sa odporca snažil dosiahnuť skončenie jeho pracovného pomeru u odporcu.

Tieto tvrdenia však navrhovateľ nepreukázal, dokonca jeho tvrdenia si odporujú so zistenými skutočnosťami:

- odporca navrhoval navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru dohodou, kedy by bolo poskytnuté odstupné vo výške 11- násobku priemernej mzdy, čo v prípade navrhovateľa predstavovala výška 103.010,- Eur. V skutočnosti mu bolo vyplatené odstupné v dôsledku výpovede vo výške 3-násobku priemernej mzdy, t.j. 33.374,- Eur, keďže neprijal dohodu.

- Odporca ponúkol navrhovateľovi iné vhodné miesto, ktoré navrhovateľ neprijal. Dokonca navrhovateľ bol na výberovom konaní na pracovné miesto „Agent TZC“, v ktorom bol navrhovateľ úspešný Napriek tomu navrhovateľ však odmietol na túto pozíciu nastúpiť s tým, že mu plynie ešte výpovedná doba z prvej výpovede, hoci o ktorej však tvrdil, že je neplatná.

- Dňa 29.03.2011 v súvislosti s organizačnou zmenou týkajúcou sa zrušenia pracovného miesta navrhovateľa, odporca uskutočnil s navrhovateľom osobný pohovor, na ktorom bol navrhovateľ oboznámený s voľnými miestami, ktoré mu boli ponúknuté - agent front Office, vedúci pracovník skupiny Risk, analytik rizík, referent správy kampaní, špecialista správy kampaní a ekonóm účtovníctva a rozpočtovníctva. Dokonca mu bola odovzdaná dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorú si navrhovateľ prevzal s tým, že sa vyjadrí dodatočne. Na dohodnuté stretnutie sa však bez uvedenia dôvodu nedostavil. Súd mal preukázané pripravené znenia dohôd na dané miesta. /l.č. 181-185/

- Navrhovateľ teda možnosť prechodu na inú pozíciu odmietol, ako aj možnosť ukončiť pracovný pomer.

Uvedené vyplýva aj zo Zápisu z pohovoru so zamestnancom zo dňa 28.03.2011, na ktorom boli navrhovateľovi ponúknuté voľné pracovné miesta a kedy bolo dohodnuté stretnutie dňa 05.04.2011, ktoré sa však neuskutočnilo z dôvodu nedostavenia sa navrhovateľa.

Z uvedeného je zrejmé, že keby odporca sa chcel navrhovateľa „zbaviť“ za údajnú kritiku vedenia odporcu, ako tvrdil navrhovateľ, tak by mu nebola navrhovaná dohoda s tak vysokým odstupným, ale bez ďalšieho by sa pristúpilo k radikálnemu riešeniu a taktiež by mu nebolo ponúkané iné vhodné miesto, resp. by neprešiel výberovým konaním.

Súd mal teda preukázané, že odporca predložil navrhovateľovi aj ponuku práce dňa 29.03.2011, z ktorej vyplýva, že na základe vykonaných organizačných zmien pred daním výpovede z organizačných dôvodov podľa ponúka viac voľných pracovných miest, pričom tieto miesta boli riadne uvedené. Navrhovateľ preukázateľne prevzal kópiu danej ponuky voľných miest s tým, že sa vyjadrí do 05.04.2011, kedy si dohodli ďalšie stretnutie, na ktoré sa však nedostavil, ani neuviedol žiadne stanovisko k voľným miestam. Navrhovateľ odporcovi nenamietal danú ponuku. V rámci súdneho konania navrhovateľ tvrdil, že vraj mu nebolo ponúknuté iné vhodné miesto a ani žiadne neodmietol. Súd však mal preukázané, že navrhovateľovi pred viacerými svedkami boli ponúknuté iné voľné miesta, ktoré mal odporca v tom čase k dispozícii. Navrhovateľ sa odporcovi nevyjadril k vhodnosti týchto miest. Ak aj pred súdom tvrdil, že mu neboli ponúknuté vhodné miesta, toto ničím relevantným nezdôvodnil. Svedkovia pracujúci u odporcu (D.. A.) uviedli, že minimálne 4 miesta zo 6 ponúkaných miest boli vhodné pre navrhovateľa vzhľadom na pozíciu, ktorú dovtedy u odporcu zastával. Súd však mal zistené, že niektoré miesta boli iba za zástup počas materskej dovolenky a pod., čím by sa navrhovateľovi zásadným spôsobom zmenili dovtedajšie pracovné podmienky.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že hoci zamestnávateľ je povinný ponúknuť vhodné voľné miesto, pokiaľ také nemá, tak ani nemôže ho ponúknuť. Preto odporca ponúkol iba tie miesta, ktoré mal k dispozícii, čo bolo potvrdené svedkami a v prípade, že by nebolo žiadne ponúkané miesto vhodné pre navrhovateľa, súd má za to, že táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť výpovede. Avšak pôvodne navrhovateľ ani nenamietal nevhodnosť ponúkaných miest, nijako sa k tomu odporcovi nevyjadril. Dokonca odporca uviedol, že minimálne 4 zo 6 ponúkaných miest boli pre navrhovateľa vzhľadom na pozíciu, ktorú dovtedy zastával, vhodné. Avšak bez ohľadu na vhodnosť či nevhodnosť týchto miest je zrejmé, že navrhovateľovi boli ponúknuté tie miesta, ktoré boli k dispozícii, preto súd posúdil, že zo strany odporcu bola splnená zákonom stanovená povinnosť.

Súd poukazuje na to, že rozhodnutie predstavenstva odporcu č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým s účinnosťou od 01.05.2011 bolo zrušené okrem iného aj pracovné miesto navrhovateľa, bolo riadne vykonané ako regulárna organizačná zmena s pracovnoprávnym dôsledkom nadbytočnosti navrhovateľovho pracovného miesta a právne premietnutá do výpovede jeho pracovnej zmluvy. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie predstavenstva o organizačnej zmene nie je právnym úkonom smerujúcim k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností z titulu pracovnej zmluvy (na rozdiel od výpovede). Bolo učinené ako suverénny akt, ktorý nemôže byť v zmysle ustálenej súdnej praxe podrobený preskúmavacej činnosti súdu. Súd sa môže zaoberať len tým, či také rozhodnutie bolo učinené a či ho učinil zamestnávateľ. Súd ho nemôže preskúmavať z materiálnej (obsahovej) stránky.

Súd nezistil žiadny relevantný dôvod pochybovať o danom rozhodnutí, pričom bolo nepochybne zistené, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo vydané kompetentným orgánom.

Dňa 31.01.2011 bol daný písomný príkaz generálneho riaditeľa č. XX/XXXX v nadväznosti na uznesenie predstavenstva č. XXX/XX zo dňa 26.01.2011. Prílohou bola aj organizačná štruktúra Generálneho riaditeľa, z ktorej vyplýva aj priama podriadenosť odboru Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania Generálnemu riaditeľovi. (l.č. 55-56)

S poukazom na vykonané dokazovanie súd posúdil, že došlo k riadnemu učineniu rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene.

Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval skutočnú vôľu predstavenstva s tým, že išlo iba o vykonštruovaný dôvod na jeho „likvidáciu“, jednak toto bolo vyvrátené vyššie uvedenými riadne preukázanými skutočnosťami, že nešlo o žiadnu „likvidáciu“,..., a ak aj predstavenstvo pôvodne malo iný program rokovania, do ktorého až následne bol zaradený bod - organizačné zmeny, toto je čisto záležitosťou predstavenstva. Teda je len jeho vecou, čo bude zaradené do programu a kedy to bude zaradené, ako a kedy bude materiál k tomu pripravený, toto všetko môže byť upravené len v rámci nejakých vnútorných pravidiel, smerníc a pokiaľ by nebolo niečo v súlade s internými predpismi, je to možné riešiť len v rámci vnútorných záležitostí,... Zo žiadnych členov predstavenstva nenamietal postup a rozhodnutie bolo riadne prijaté. Pokiaľ aj bola predložená smernica o predkladaní materiálu na rokovanie, je to len vnútornou záležitosťou a nemá to vplyv na platnosť rokovania, či rozhodnutia.

Svedok P.. M..Š. uviedol, že je bežné, že do programu rokovania sú zaradené ďalšie body programu a nie vždy boli vopred predložené materiály. Potvrdil, že bolo potrebné šetriť, boli tlaky od akcionárov a najlepšie zarábajúci zamestnanec bol práve navrhovateľ a projekty, ktoré robil on, sa ukončovali a nové vzhľadom na recesiu sa už nerealizovali, a preto bolo toto potrebné poriešiť. Keďže navrhovateľ dlhšie pre odporcu pracoval, chceli sa s ním dohodnúť a zachovať sa korektne, preto sa konali aj tie neoficiálne rokovania s ním, a to aj počas prerušenia rokovania predstavenstva, aby sa dospelo k nejakej dohode, a to ešte pred schválením organizačnej zmeny, pričom bolo zrejmé, že dôjde k schváleniu tej organizačnej zmeny.

Svedok D.. J..Q. taktiež potvrdil, že pokiaľ je plán rokovaní, tak vopred nie je známy obsah jednotlivých bodov. Uviedol, že potrebné materiály dostal pred rokovaním. Čo sa týka predmetnej organizačnej zmeny, uviedol, že materiál mali k dispozícii so stručným odôvodnením. Pripustil, že hoci je vopred daný program rokovaní, tak sa stáva, že na rokovaní doplnia aj iné body programu, než bol v pozvánke. Predmetné rokovanie, na ktorom bola rozhodnutá organizačná zmena, považuje v súlade s .

V nadväznosti na dané rozhodnutie odporca správne postupoval, keď navrhovateľa informoval o zrušení jeho pracovného miesta, zároveň mu ponúkol iné vhodné voľné pracovné miesto, pričom mu navrhoval aj skončenie pracovného pomeru dohodou. Keďže navrhovateľ s ničím nesúhlasil, bola mu daná výpoveď v zmysle , v ktorej bol výpovedný dôvod riadne špecifikovaný tak, že nie je ani zameniteľný.

Súd posúdil, že výpoveď daná navrhovateľovi zo dňa 02.05.2011 spĺňa všetky hmotnoprávne podmienky stanovené v .

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že dôvod bol iba vykonštruovaný, toto riadne nepreukázal.

Z predložených listín nepochybne vyplýva, že dané miesto bolo zrušené z dôvodu zníženia počtu projektov z titulu ich ukončenia, ako aj zlepšenia organizácie stratégie podnikania SSE, a.s. a zvýšenie efektívnosti riadenia sekcie Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania.

Je nepochybné, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorá mala za následok nadbytočnosť konkrétneho zamestnanca, bolo prijaté pred podaním výpovede. Pracovný pomer totiž nemôže skončiť skôr, ako nastala účinnosť rozhodnutých organizačných zmien. Účinnosť bola však 01.05.2011 a výpoveď až 02.05.2011. (, ,...)

Súd poukazuje na to, že rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách, nie je právnym úkonom v zmysle ustanovení , pretože nejde o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Jedná sa len o skutočnosť (tzv. faktický úkon), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre právne úkony tam, kde to právne predpisy stanovujú (napr. pre podanie výpovede), a ktorá nie je sama o sebe spôsobilá privodiť následky v právnych vzťahoch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Pretože nejde o právny úkon, nie je možné rozhodnutie zamestnávateľa samo o sebe preskúmavať z hľadiska platnosti v zmysle zásad uvedených v . Ak vznikne pochybnosť, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, môže sa súd zaoberať len tým, či také rozhodnutie bolo skutočne prijaté a či ju vykonal zamestnávateľ. (,...)

Samozrejme ak rozhodnutím zamestnávateľa bol sledovaný iný cieľ a teda v skutočnosti len predstieral prijatie organizačného opatrenia, je nutné posúdiť v takom prípade, že rozhodnutie o zmene nebolo prijaté. Nejde však o preskúmavanie platnosti, ale len o posúdenie, aké rozhodnutie bolo prijaté.

Z rozhodnutia predstavenstva odporcu však je nepochybný dôvod zrušenie konkrétnych miest - zníženie počtu projektov z titulu ich ukončenia, ako aj zlepšenia organizácie stratégie podnikania SSE, a.s. a zvýšenie efektívnosti riadenia sekcie Regulácia, stratégia a rozvoj podnikania. Organizačnú zmenu a jej zámer potvrdili aj vypočutí svedkovia - D.U.. P..A., ktorá bola prítomná aj pri pohovoroch s navrhovateľom, ako aj predkladala na podpis prerokovanie výpovede predsedovi odborov. Súd posúdil, že rozhodnutie bolo dôvodné a súd nezistil žiadny vykonštruovaný dôvod tvrdený navrhovateľom. Ak aj navrhovateľ kritizoval vedenie, v dôsledku čoho podľa neho išlo o jeho likvidáciu, s týmto súd nesúhlasí, nakoľko predsa mu ponúkli iné miesto, prijatie ktorého by záviselo len od navrhovateľa. Teda nešlo o „úplnú likvidáciu“ jeho osoby, ale iba pozície, ktorú zastával, teda iba jeho miesto bolo zrušené a dôvod zrušenia bol riadne uvedený v zápisnici z 26.01.2011. Ak odporca mal nejaké výhrady voči navrhovateľovi, súd nezistil, že by boli skutočným dôvodom výpovede. Je nepochybné, že odporca zmenil organizačnú štruktúru, v dôsledku čoho bolo nutné zrušiť konkrétne miesta, medzi ktorými bolo aj miesto, ktoré zastával navrhovateľ. Odporca taktiež poprel tvrdenie o účelovosti zrušenia pracovného miesta vzhľadom na kritiku navrhovateľa voči vedeniu. Uviedol, že nie je pravdou, že by zrušenie miesta navrhovateľa bolo účelové, nakoľko jeho pracovné miesto bolo zrušené z dôvodu zvýšenia efektivity práce a ukončenia projektov, na ktorých navrhovateľ pracoval. Preto odporca predpokladal štandardný postup - informovanie zamestnanca, ponuka voľných miest,...

Je zrejmé, že keď navrhovateľ neprijal voľné miesto, ktoré mu bolo ponúkané, (keďže na žiadne ponúknuté nereagoval), bolo nutné ukončiť pracovný pomer, pričom mu bolo ponúknuté skončenie pracovného pomeru dohodou, čo vyplýva aj z predložených prepisov zvukových záznamov z rokovaní. Avšak navrhovateľ požadoval vyššie odstupné, čo bolo pre odporcu neprijateľné vzhľadom na dôvody organizačnej zmeny, vzhľadom na nevyhnutné šetrenie, čo je aj verejne známa skutočnosť. Je nepochybné, že žiadny zamestnanec na pozíciu, ktorú vykonával navrhovateľ v takom rozsahu kompetencií, nebol prijatý. Dôvod zrušenia pracovného miesta jednoznačne vyplýva z rozhodnutia predstavenstva ako kompetentného orgánu, čo potvrdili aj svedkovia, dokonca aj bývalý generálny riaditeľ, a to aj s odstupom času ich výpovede od samotného rozhodnutia. Teda nie je možné hovoriť ani o nesúlade s dobrými mravmi, na čo poukazovala právna zástupkyňa navrhovateľa. O tom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by napríklad zamestnávateľ prijal na dané miesto iného zamestnanca,...

Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.

Súd mal preukázané, že dňa 29.04.2011 bola daná výpoveď prerokovaná aj s odborovou organizáciou. Je nepochybné, že odporca oboznámil predsedu Základnej organizácie ZO ECHOZ SSE, a.s. D.. D. X. s potrebou prerokovania výpovede danej navrhovateľovi z dôvodu podľa , ktorý mu 29.04.2011 prerokovanie písomne potvrdil s tým, že proti tej výpovedi nemajú žiadne námietky. (l.č. 54 obsahu spisu)

Je nepochybné, že odporca požiadal výbor prostredníctvom jeho predsedu o prerokovanie.

Ustanovenie síce vyžaduje písomnú žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie, avšak nesplnenie písomnej formy, nespôsobuje neplatnosť, a to s poukazom na . Neplatnosť by bola spôsobená iba vtedy, ak by výpoveď nebola vopred prerokovaná. Nebola síce splnená podmienka podania žiadosti na prerokovanie v písomnej forme, avšak je nepochybné, že k prerokovaniu došlo, čo písomne potvrdil predseda zástupcu zamestnancov odporcovi.

Forma prerokovania nemá vplyv na platnosť, či neplatnosť výpovede. Skutočnosť, akým spôsobom bola výpoveď zástupcami zamestnancov prerokovaná, nemá vplyv na platnosť/neplatnosť výpovede a nemôže to byť na úkor zamestnávateľa, ktorý o prerokovanie požiadal. Pokiaľ zástupcovia zamestnancov riadne neprerokovali, je to ich vecou, je to záležitosťou len medzi zamestnancami a nemôže to byť na úkor zamestnávateľa, ktorý o prerokovanie požiadal, čo potvrdil aj predseda zástupcov zamestnancov.

Pokiaľ navrhovateľ poukázal, že aj v predchádzajúcej výpovedi bolo uvedené, že výpoveď bola prerokovaná, toto je irelevantné a pravdivosť toho súd neskúmal, nakoľko výpoveď z 27.01.2011 jednak je neplatná a jednak nie je predmetom tohto konania.

Svedkyňa D.. P..A. potvrdila, že oslovila predsedu odborov, že má pripravené prerokovanie výpovede navrhovateľa, tak následne to prerokovali dňa 29.03.2011, kedy bol urobený zápis a kedy D.. X. videl potrebné listiny. Ona spracovala zápis prerokovania a s tým prišla priamo na dané prerokovanie. Potvrdila, že D.. X. bol oboznámený ešte pred rokovaním s uznesením predstavenstva.

Svedok D.. D..X. potvrdil, že sa viackrát stretol rokovaní ohľadom organizačnej zmeny s tým, že sa zvažovala dohoda o skončení pracovného pomeru navrhovateľa alebo výpoveď a malo to prebehnúť niekedy v marci 2011. Dokonca bol pri tom, keď boli ponúkané miesta navrhovateľovi, ktorý si vzal určitý čas na rozmyslenie. Následne asi o mesiac došlo k prerokovaniu s ním ako so zástupcom zamestnancov, s X..O. T. D.. A. s tým, že navrhovateľ neprijal žiadne ponúkané voľné miesto a teda bude daná výpoveď. Uviedol, že majú poverenie, že za výbor je on poverený ako štatutár na všetky také úkony, ako je aj prerokovanie výpovede. Takto vždy robia, nezvoláva sa celý výbor, pričom predsedom je už 7 rokov. Potvrdil, že bol riadne o všetkom včas informovaný a oboznámený a pár dní pred prerokovaním bol požiadaný o dané prerokovanie, ale nemal vedomosť, či ústnou formou alebo písomnou.

Teda svedok D.. D..X. potvrdil včasné informovanie a oboznámenie sa so všetkým potrebným k prerokovaniu výpovede danej navrhovateľovi, a to koncom apríla 2011, pričom o prerokovanie bol riadne požiadaný. Potvrdil aj to, že pripravený zápis prerokovania podpísal, nakoľko s obsahom súhlasil.

Svedok D.. P..O. potvrdil, že navrhovateľovi po organizačnej zmene boli ponúknuté voľné miesta, ktoré neprijal a následne výpoveď bola prerokovaná vopred so zástupcami zamestnancov v zastúpení D.. X..

Aj svedok D.. J..Q. potvrdil, že mu p.X. uviedol, že výpoveď daná navrhovateľovi bola so zástupcami zamestnancov vopred prerokovaná.

V konaní bol vypočutý aj svedok X. C. prostredníctvom dožiadaného súdu vo G., ktorý uviedol, že dôvodom zrušenia pracovného miesta a následne výpovede navrhovateľovi bol pokles aktivít v oblasti rozvoja (prispôsobenie sa stratégie SSE ekonomickému prostrediu) a snaha o racionalizáciu oddelení a nákladov. Potvrdil, že navrhovateľ viackrát odmietol odstupné vo výške 106.000,- Eur a vyvíjal nátlak na to, aby získal odstupné vo výške 3-ročného platu. Z jeho výpovede nevyplýva žiadny osobný konflikt medzi ním a navrhovateľom a svedok potvrdil, že riadne došlo k organizačnej zmene.

Zo zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť zamestnávateľa - odporcu prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov vopred. Také neprerokovanie spôsobuje neplatnosť výpovede.

Podľa ustálenej súdnej praxe účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľom nastanú vtedy, ak žiadosť o prerokovanie obsahuje náležitosti podľa . To znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.

Citované zákonné ustanovenia smerujú na ochranu zamestnancov, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. () Taktiež v zmysle ustálenej súdnej praxe k účinnému prerokovaniu výpovede postačuje, ak sa s ním zástupcovia zamestnancov oboznámia a vezmú ho na vedomie. Spôsob prerokovania je vnútornou záležitosťou zástupcov zamestnancov. Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie môže byť urobené aj ústnou formou. Forma prerokovania nie je zákonom určená, preto sa môže uskutočniť aj ústne, aj písomne. (, ) V platnom znení ust. sa uvádza písomná žiadosť, avšak s poukazom na ust. pokiaľ nebola dodržaná písomná forma žiadosti, nespôsobuje to jej neplatnosť. Pričom je nepochybné, že k prerokovaniu výpovede došlo. Predseda zástupcov zamestnancov potvrdil, že k prerokovaniu došlo, pričom o všetkom bol riadne vopred oboznámený, a to aj s organizačnou zmenou.

Je nepochybné prerokovanie zástupcov zamestnancov dňa 29.04.2011.

Nie je podstatné, či zástupcovia zamestnancov súhlasili s výpoveďou alebo nie. Dokonca nevyžaduje sa ani žiadne rozhodnutie. Podmienkou je iba prerokovanie.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že výpoveď bola zástupcami zamestnancov prerokovaná dňa 29.04.2011. Súd poukazuje na to, že bolo preukázané, že výbor ZO takýmto spôsobom prerokováva žiadosti odporcu.

Súd má za to, že výpoveď bola prerokovaná vopred so zástupcami zamestnancov. Súd posúdil, že došlo k riadnemu prerokovaniu. Súd poukazuje na to, že spôsob prerokovania je vnútornou záležitosťou zástupcov zamestnancov. ()

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, keďže výpoveď zo dňa 02.05.2011 posúdil ako platnú, a to z dôvodov:

- nepochybne bolo prijaté rozhodnutie predstavenstva odporcu zo dňa 26.01.2011 o organizačnej zmene, v dôsledku čoho bolo zrušené okrem iného aj pracovné miesto navrhovateľa, ktorému boli ponúknuté voľné miesta. Tieto však neprijal a taktiež odmietol skončiť pracovný pomer dohodou (z listín vyplýva, že žiadal vyššie odstupné). Preto mu bola daná výpoveď dňa 02.05.2011, ktorá bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, a to dňa 29.04.2011. Tvrdenia navrhovateľa o nejakom osobnom konflikte s generálnym riaditeľom neboli súdu jednoznačne preukázané, a to ani v takej miere, aby súd posúdil organizačnú zmenu za údajnú „likvidáciu“ navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že mu bol zrušený cestovný príkaz, ..., sú irelevantné, súd nezistil žiadny súvis medzi osobnými vzťahmi a organizačnou zmenou, pričom takéto tvrdenia navrhovateľa boli vykonaným dokazovaním vyvrátené, čo vyplýva aj z toho, že zo strany odporcu bola snaha sa s navrhovateľom dohodnúť - boli ponúknuté voľné miesta navrhovateľovi. Dokonca bol úspešný vo výberovom konaní, avšak navrhovateľ bol ten, čo miesto neprijal. Odporca sa chcel dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou, v dôsledku čoho by bolo vyplatené navrhovateľovi odstupné v oveľa vyššej výške než pri výpovedi, pričom bolo zrejmé, že k organizačnej zmene dôjde bez ohľadu na to. Teda ak by boli pravdivé tvrdenia navrhovateľa o nejakých jeho osobných konfliktoch s generálnym riaditeľom ako dôvod zrušenia pracovného miesta a jeho „likvidácie“, neboli by mu ponúkané vyššie uvedené možnosti zo strany odporcu, ako ani jeho úspešnosť vo výberovom konaní.

Súd ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko to nepovažoval za potrebné pre zistenie skutkového stavu, pričom konanie je kontradiktórne, teda je na účastníkoch navrhovať dôkazy, avšak nenavrhovali už žiadne dôkazy okrem dôkazu - zvukový záznam. Čo sa týka nevykonania dôkazu - zvukového záznamu z jednotlivých rokovaní, tieto navrhovateľ zabezpečil bez vedomia a súhlasu prítomných osôb na daných rokovaniach, pričom nešlo o žiadne oficiálne rokovania, ale len o nejakú diskusiu , na ktorú bol prizvaný aj navrhovateľ, nakoľko sa išlo rozhodovať o organizačnej zmene, ktorá sa týkala aj navrhovateľa. Odporca sa chcel zachovať k nemu

korektne, keďže pracoval dlhšiu dobu u odporcu, preto danú organizačnú zmenu a ďalší postup chceli s ním prediskutovať, a to neoficiálne, čo vyplýva aj z predložených prepisov zvukového záznamu. Tieto záznamy však neboli získané legálnou cesto a dotknuté osoby nedali súhlas k vykonaniu takého dôkazu, nakoľko by došlo k porušeniu . Súd poukazuje na to, že nejde o právnickú osobu, ale o fyzické osoby, ktoré sú síce zamestnancami odporcu, avšak pri daných rokovaniach nevystupovali ako právnická osoba. V danom prípade nemožno postupovať totožne ako v trestnom konaní a nie je možné ani aplikovať rozhodnutia NS ČR predložené navrhovateľom, ktoré sa týkajú práve trestného konania. V danom prípade dotknuté osoby oznámili súdu, že nesúhlasia s vykonaním takého dôkazu. Napriek tomu prepisy týchto zvukových záznamov sú obsahom spisu. Súd poukazuje na to, že z daných prepisov nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru, či zrušenie pracovného miesta, a to ani dôvod tvrdený navrhovateľom. Súd opakovane uvádza, že z prepisov vyplýva len akási diskusia zainteresovaných osôb, aby si vydiskutovali, či vyriešili určité problémy,...

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol v konaní úspešný a uplatnil si náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za 16 úkonov v celkovej výške 1.300,92 Eur: – prevzatie a príprava - 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH – vyjadrenie z 26.01.2012 - 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH – vyjadrenie z 09.02.2012 - 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH – účasť na pojednávaní dňa 13.04.2012 (2 hodiny = t.j. 2 úkony)- 2 x 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH – účasť na pojednávaní dňa 28.06.2012 (pojednávanie trvalo viac ako 4 hodiny, t.j. 3 úkony) - 3x 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH – vyjadrenie z 03.09.2012 - 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH – vyjadrenie z 08.11.2013 - 60,07 Eur + réžia 7,81 Eur + DPH – účasť na pojednávaní dňa 31.01.2014 - 61,85 Eur + réžia 8,04 Eur + DPH – vyjadrenie z 06.02.2014 - 61,85 Eur + réžia 8,04 Eur + DPH – vyjadrenie z 25.02.2014 - 61,85 Eur + réžia 8,04 Eur + DPH – vyjadrenie z 189.03.2014 - 61,85 Eur + réžia 8,04 Eur + DPH – účasť na pojednávaní dňa 04.04.2014 (2 hodiny = t.j. 2 úkony) - 2x 61,85 Eur + réžia 8,04 Eur + DPH. K tomu si uplatnil aj cestovné - Bratislava - Žilina a späť (400 km), priemerná spotreba automobilu Škoda Octavia 1,9 TDI je 5,5 l/100 km, priemerná cena nafty je 1,345 Eur/l. Teda cesta činí 29,59 Eur (1,345 Eur x 5,5 x 4), pričom cesta bola 4X, t.j. 4x 29,59 Eur = 118,36 Eur. Celková vyčíslená výška trov konania činí 1.419,28 Eur.

Uplatnené trovy právneho zastúpenia súd posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. , na základe čoho odporcovi priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 9 úkonov: – prevzatie a príprava - 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH v sume 13,26 Eur, spolu suma 79,58 Eur, – vyjadrenie z 26.01.2012 - 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH v sume 13,26 Eur, spolu suma 79,58 Eur, – účasť na pojednávaní dňa 13.04.2012 (2 hodiny = t.j. 2 úkony) : 2 x 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH v sume 25,-Eur, spolu suma 150,01 Eur, – účasť na pojednávaní dňa 28.06.2012 (pojednávanie trvalo viac ako 4 hodiny, t.j. 3 úkony) : 3x 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH v sume 36,74 Eur, spolu suma 220,44 Eur, – vyjadrenie z 03.09.2012 : 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH v sume 13,26 Eur, spolu suma 79,58 Eur (otázky pre svedka X..C.) – vyjadrenie z 08.11.2013 : 60,07 Eur + réžia 7,81 Eur + DPH v sume 13,58 Eur, spolu suma 81,46 Eur, – účasť na pojednávaní dňa 31.01.2014 : 61,85 Eur + réžia 8,04 Eur + DPH v sume 13,98 Eur, spolu suma 83,87 Eur, – vyjadrenie z 06.02.2014 : 61,85 Eur + réžia 8,04 Eur + DPH v sume 13,98 Eur, spolu suma 83,87 Eur, – účasť na pojednávaní dňa 04.04.2014 (2 hodiny = t.j. 2 úkony) : 2 x 61,85 Eur + réžia 8,04 Eur + DPH v sume 26,35 Eur, spolu suma 158,09 Eur, teda celkovo suma 1.016,48 Eur.

Súd nepriznal náhradu trov za úkon - vyjadrenie k návrhu zo dňa 09.02.2012, nakoľko odporca nebol vyzvaný na vyjadrenie, pričom odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadroval už v podaní z 09.01.2012 a podanie z 09.02.2012 označil ako „Doplňujúce vyjadrenie“. Takýto úkon, čo sa

týka trov konania, nemôže byť na úkor protistrany. Odporca len svojim pochybením nepredložil úplné vyjadrenie, ale prvé vyjadrenie cca o 2 týždne doplnil o ďalšie vyjadrenie bez toho, aby počas tejto doby medzi vyjadreniami došlo k nejakým relevantným skutočnostiam. Súd nevyzýval odporcu na dané podanie, ale iba na predloženie originálu splnomocnenia a rozhodnutia o organizačnej zmene, na ktoré sa účastníkmi konania poukazovalo, teda na listiny, ktoré mali byť predložené automaticky pri prvotných úkonoch.

Taktiež súd nepriznal odmenu za úkon - vyjadrenie zo dňa 25.02.2014 a z 19.03.2014, ktoré nadväzujú na nariadené pojednávanie na 04.04.2014, kedy tieto úkony mohol odporca vykonať a nenavyšovať trovy čiastkovými vyjadreniami a predkladaním listín, ktoré mohol taktiež predložiť až na nariadenom pojednávaní, ktoré bolo nariadené na pojednávaní už 31.01.2014. Tieto vyjadrenia súd považuje za nehospodárne a boli vykonané bez výzvy súdu, resp. bez uloženia lehoty na predloženie listín vzhľadom na už vopred nariadené pojednávanie. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na krátke časové odstupy medzi jednotlivými vyjadreniami a nariadeným pojednávaním. Medzitým nedošlo k žiadnym relevantným skutočnostiam, na základe ktorých by bolo potrebné sa vyjadrovať ešte pred samotným pojednávaním. Teda preto nebolo potrebné a účelné vyjadrovať sa aj písomne pred pojednávaním a z hľadiska hospodárnosti to bolo postačujúce priamo na pojednávaní.

Súd na základe uvedeného posúdil, že tieto úkony neboli vykonané účelne, a preto náhradu trov za ne nepriznal.

Súd priznal odporcovi aj uplatnenú náhradu cestovného - 4x Bratislava - Žilina a späť (4x 400 km), keďže právny zástupca odporcu sa dostavil na 4 nariadené pojednávania). Súd mal zistené z predložených listín, že priemerná spotreba použitého automobilu Š. H. X,X K. je 5,5 l/100 km, priemerná cena nafty je 1,345 Eur/l. Teda jedna cesta činí 29,59 Eur (1,345 Eur x 5,5 x 4), pričom cesta bola 4x, t.j. 4x 29,59 Eur = 118,36 Eur.

Teda súd priznal odporcovi trovy konania celkovo vo výške 1.134,84 Eur (suma 1.016,48 Eur + suma 118,36 Eur).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa . Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).