Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-232-2013.pdf
PDF · 97.62 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/232/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: T. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š.K. Z. H., X. XX/X, o zaplatenie 792,01 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 792,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 792,01 Eur od 05.07.2013 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 792,01 Eur od 24.05.2010 do 04.07.2013 zamieta.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 47,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 226,79 Eur, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 18.02.2013, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 19.02.2013, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 792,01 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzatvoril v mene F.. Q. zmluvu o pôžičke na sumu 2.934 Eur, z ktorej odporkyňa zaplatila iba 652,- Eur. Za toto konanie bola odporkyňa právoplatne uznaná vinnou v konaní XXT/X/XXXX na Okresnom súde Žilina a navrhovateľ bol odkázaný na občiansko - právne konanie. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o poskytnutí pôžičky; žiadosť o poskytnutie pôžičky; predžalobnú upomienku; trestný rozkaz.
Následne súd vydal platobný rozkaz dňa 11.04.2013, č.k. XRO/XX/XXXX, ktorý však bol uznesením zo dňa 15.08.2013 zrušený z dôvodu nedoručenia odporkyni do vlastných rúk.
Súd skúmal aktívnu legitimáciu, pričom súd dospel k záveru, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.03.2013.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli predvolaní účastníci konania, všetci riadne a včas, avšak na pojednávanie sa dostavila iba právna zástupkyňa navrhovateľa. Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, ako aj pripojeného spisu tunajšieho súdu XXT/X/XXXX.
Z predložených listín je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou zmluvu, avšak v mene F.. Q., a na základe tejto zmluvy poskytol pôžičku vo výške 2.934 Eur na zakúpenie tovaru špecifikovaného v zmluve. Zaviazala sa splácať pôžičku v mesačných splátkach po 81,50 Eur, pričom uhradila iba 652,- Eur. Keďže v trestnom rozkaze bola zaviazaná na sumu 793,21 Eur, navrhovateľ si opodstatnene uplatňuje v tomto konaní sumu 792,01 Eur, pričom sumu 1,20 Eur si neuplatnil. Tejto zmluve predchádzala žiadosť odporkyne z 25.05.2009.
Z Trestného rozkazu Okresného súdu Žilina, č.k. XX/T/X/XXXX zo dňa 21.01.2011 vyplýva, že odporkyňa bola uznaná vinnou za to, že dňa 25.05.2009 bez vedomia a bez predchádzajúceho súhlasu F.. Q., v jeho mene vypísala žiadosť o poskytnutie rýchlej pôžičky, na základe čoho bola poskytnutá pôžička F.. Q. na jeho účet, s ktorým však v tom čase disponovala odporkyňa, ktorá aj pôžičku splácala, ale iba v celkovej výške 652,- Eur, čím spôsobila škodu navrhovateľovi vo výške 1.348,- Eur, tým sa na škodu cudzieho obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak malú škodu na cudzom majetku. Odporca bol zaviazaný na zaplatenie škody vo výške 1.348,- Eur a vo zvyšku bol poškodený - navrhovateľ odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2011.
Odporkyňa v konaní XXT/X/XXXX uviedla, že F.. Q. bol jej bývalý priateľ, s ktorým bývala a chceli si zobrať pôžičku, tak vypísala žiadosť o pôžičku v jeho mene, lebo aj iné veci za neho vybavovala. F.. Q. v danom trestnom konaní uviedol, že on nevedel o predmetnej pôžičke, žiadnu takú zmluvu neuzavrel a od odporkyne sa dozvedel, že ona podala žiadosť o pôžičku a bude ju splácať ona. Potvrdil, že odporkyňa disponovala s jeho účtom, nakoľko jej mzda bola poukazovaná na jeho účet. Uviedol, že nakoľko žili v spoločnej domácnosti, tak odporkyňa hospodárila s peniazmi. Čo sa týka predmetnej zmluvy, nikomu žiadne splnomocnenie nedával na jej uzavretie.
Podľa § 33 ods.2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Podľa § 33 ods.3 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
Z pripojeného spisu XXT/X/XXXX vyplýva, že odporkyňa za obdobné konanie bola uznaná vinnou aj Okresným súdom v Čadci, č.k. XT/XX/XXXX, keďže odporkyňa uzavrela aj zmluvu o pripojení za inú osobu.
Z predložených listín súd mal preukázané, že odporkyňa konala za F..Q. bez plnomocenstva a F.. Q. ani dodatočne jej úkon neschválil. Preto odporkyňa je z daného konania zaviazaná sama.
Súd posúdil, že nárok navrhovateľa je opodstatnený a to v zmysle § 33 ods.2 Občianskeho zákonníka, na základe čoho odporkyňa je povinná plniť z daného vzťahu v zmysle uzavretej zmluvy. Dlžná istina vyplýva z predložených listín.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 26.05.2009, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.
Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 3 ods.10 zák.č. 258/2001 Z.z odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods.2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 05.07.2013, t.j. od nasledujúceho dňa po vrátení zásielky súdu späť ako neprevzatej v odbernej lehote, pričom táto zásielka obsahovala aj žalobný návrh, ktorý nahrádza výzvu na zaplatenie. Keďže navrhovateľ nepreukázal predchádzajúcu výzvu na zaplatenie a jej doručenie odporkyni, súd za takú výzvu posúdil až žalobný návrh a preto začiatok omeškania posúdil až od nasledujúceho dňa po doručení žalobného návrhu, pričom doručenie posúdil v zmysle § 47 ods.2 O.s.p. Z toho dôvodu súd nepriznal úroky z omeškania od 24.05.2010 do 04.07.2013 a v tej časti žalobný návrh zamietol. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Odporkyňa bola v konaní nečinná.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia závislého od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 3 O.s.p.. Nakoľko navrhovateľ mal neúspech v pomere nepatrnej časti (iba v časti úrokov), súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi - odporcovi. Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Navrhovateľ si v podaní zo dňa 04.04.2014 uplatnil náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 226,79 Eur za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ podanie návrhu na súd, 3/ pojednávanie: 3 x v sume 51,45 Eur + DPH, 2 x režijný paušál v sume 7,81 Eur + DPH, v sume 8,04 Eur + DPH, cestovné v sume 1,12 Eur, stratu času v sume 12,06 Eur. V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 47,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 226,79 Eur, pozostávajúcu: 1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 51,45 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 11,85 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 Eur, 2/ za úkon právnej služby - podanie žalobného návrhu na súd v sume 51,45 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 11,85 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,11 Eur, 3/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 04.04.2014 v sume 51,45 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 11,90 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 71,39 Eur, 4/ náhrada cestovného - cesta rýchlikom (Žilina - Martin a späť) v sume 1,12 Eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky (právny zástupca navrhovateľa si uplatnil iba 1 zo sumy 2,24 Eur, nakoľko v uvedený deň sa zúčastnil aj pojednávania vo veci sp. zn. 6C 326/2013), 5/ náhrada za stratu času v uplatnenej sume 12,06 Eur v zmysle § 17 ods. 1 cit. vyhlášky (za cestu Žilina - Martin a späť).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Na základe uvedeného je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 274,29 eur (titulom súdneho poplatku za návrh sumu 47,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 226,79 eur), a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, číslo účtu: XXXXXXXXXX v R. B., a.s., VS: XXXXXXX, a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).