Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cbi-489-2011.pdf
PDF · 82.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/489/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: H. O., N..Č.. XXXXXX/XXX, W. U. M. XXX/XX, XXX XX U. R. U., štátny občan SR, proti žalovanému: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 42 446 902, správca úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie popretej pohľadávky
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2011 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č. 3K/95/2010, sa považuje za zistenú čo do právneho dôvodu, čo do výšky a čo do vymáhateľnosti v celom rozsahu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Následne si žalobca riadne prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej sume 3.651,33 eur. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku v celom prihlásenom rozsahu, pričom dôvodom popretia bolo, že na základe účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky a jej evidenciu v účtovníctve úpadcu.
2. Právny zástupca žalobcu oznámil súdu dňa 24.09.2020, že zastúpenie advokátskou kanceláriou skončilo. Na základe výzvy súdu na zvolenie si právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 90 ods. 1 CSP, žalobca odpovedal dňa 30.12.2020 tak, že mu zdravotný stav a finančná situácia nedovoľuje zvoliť si právneho zástupcu, ale na zastupovanie splnomocňuje N. O. (osobitné splnomocnenie, v rámci ktorého by pán N. O. splnomocnenie prijal doručené súdu nebolo).
3. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom dňa 20.05.2022 tak, že žaloba nebola podaná v zákonnej lehote podľa § 32 ZoKR.
4. Žalovaný dňa 20.03.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 21.03.2023, pričom súhlasil s konaním v neprítomnosti správcu úpadcu. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť podaním doručeným súdu dňa 21.03.2023, pričom nežiadal, aby uvedené konanie bolo odročené, trval na podanej žalobe a žiadal túto uznať v plnom rozsahu. Na konanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného preto boli splnené procesné podmienky.
5. Súd na pojednávaní konanom dňa 21.03.2023 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako napr. s výpisom z účtu žalobcu, s príkazom na úhradu, s rozhodnutím predstavenstva družstva, s členským preukazom, so súhrnnou prihláškou, s prihláškami pohľadávkami, podacím lístkom, etc.
6. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
7. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
8. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
9. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
10. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
11. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
12. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
13. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
15. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 29.06.2011 (ďalej ako „ZoKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
16. Podľa § 28 ods. 1 ZoKR veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
17. Podľa § 28 ods. 5 ZoKR prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada.
18. Podľa § 32 ods. 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
19. Podľa § 32 ods. 3 ZoKR ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
20. Podľa § 32 ods. 4 ZoKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.
21. Podľa § 32 ods. 6 ZoKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
22. Podľa § 32 ods. 15 ZoKR rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
23. Podľa § 32 ods. 17 ZoKR pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
24. Predmetom tohto konania je posúdenie pohľadávky čo do právneho dôvodu, čo do výšky a čo do vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v sume 3.651, 33 eur.
25. Primárne súd skúmal, či žaloba na určenie popretej pohľadávky bola podaná na súde včas. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žaloba nebola podaná včas, ako aj to, že pohľadávka žalobcu nie je zapísaná v zozname pohľadávok, z dôvodu, že bola podaná po lehote. Žalobca v tomto smere argumenty žalobcu nerozporoval, čím sa stali nespornými (nebola podaná žaloba včas), len doplnil, že jeho pohľadávku pravdepodobne úmyselne neprihlásili splnomocnení pán H. a pani D.. Do konania následne predložil prihlášku č. 3 znejúcu na sumu 5.311,03 eur (teda na inú sumu ako uplatnenú v žalobe) s podacím lístkom (č.l. 116) zo dňa 02.10.2015.
26. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 05.05.2011. V zmysle § 28 ods. 1, ods. 5 ZoKR bol žalobca ako veriteľ povinný prihlásiť svoju pohľadávku v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, teda do 20.06.2011. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. Súd nemá preukázané, že predmetná prihláška pohľadávky bola podaná včas, a teda v lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, a teda do 20.06.2011. Z prihlášky, ktorú predložil žalobca, resp. podacieho lístku, ktorý bol súčasťou tohto podania je zrejmé, že žalobca si prihlásil pohľadávku prihláškou podanou na pošte na adresu správcu úpadcu dňa 02.10.2015, teda oneskorene. V tomto smere súd konštatuje, že prihláška je navyše aj zmätočná, keďže samotná suma údajne prihlásenej pohľadávky je v žalobe uvedená vo výške 3.651,33 eur, narozdiel od sumy uvedenej v prihláške vo výške 5.311,03 eur. Keďže žalovaný nerozporoval ani podanie žaloby na súde včas, súd mohol vychádzať len z ustanovenia § 32 ods. 6 ZoKR, v zmysle ktorých môže veriteľ popretej pohľadávky do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky. Keďže súdu z ustálenia skutkových okolností nebolo zrejmé, že by veriteľ vôbec podal prihlášku včas, nie je možné ani skonštatovať v zmysle § 32 ods. 4, ods. 6 ZoKR, včasné podanie predmetnej žaloby, teda do 20.08.2011 (ak nebola predĺžená lehota, čo žalobca netvrdil, keďže súd nemal k dispozícii popretie pohľadávky), pričom žaloba bola podaná dňa 22.09.2011. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Zamietnutím žaloby súd konštatoval neúspech žalobcu, a preto patrí nárok na náhradu trov konania žalovanému. Keďže si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani mu v konaní žiadne nevznikli, súd s ohľadom na zásadu hospodárnosti a procesnej ekonómie konania, rozhodol podľa § 255 ods. 1 a contrario v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).