Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cb-28-2013.pdf
PDF · 69.41 KB
Case nature
Subarea
19Cb/28/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: P.. P. L., správkyňa so sídlom kancelárie U. XX, P., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpený Mgr. Richardom Karkóom, advokátom so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, proti odporcovi: GC Trading, s.r.o., so sídlom Hlavná 407/7, Žilina, IČO: 36 441 147, zastúpený JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom so sídlom Hodžova 13, Žilina, o zaplatenie 2.800,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, ako správca konkurznej podstaty úpadcu, sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 21.12.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 2.800,12 eur titulom dlžného nájomného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2009. Z dôvodu omeškania odporcu s úhradou nájomného si navrhovateľ uplatnil taktiež úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.134,38 eur od 16.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 832,87 eur od 16.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 832,87 eur od 16.9.2010 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
Súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu dňa 11.1.2013 č.k. 10Rob/507/2012-27, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 2.12.2013 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, nakoľko pred začatím prvého pojednávania odporca predložil súdu Dohodu o ukončení nájomnej zmluvy č. 2009007 zo dňa 30.6.2010, o ktorej navrhovateľ dovtedy nemal vedomosť, nakoľko sa nenachádzala v účtovníctve odporcu.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, rozhodol súd, pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia, o zastavení konania. Nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, súhlas odporcov so späťvzatím návrhu nebol potrebný.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, v
spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na charakter konečného rozhodnutia vo veci, teda zastavenie konania na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa bez rozhodnutia vo veci samej, je vylúčené pri rozhodovaní o trovách konania uplatniť zásadu úspechu, preto súd skúmal procesné zavinenie na zastavení. Podľa všeobecne prijatého záveru právnej teórie i praxe, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP (nevzal späť návrh v dôsledku správania odporcu), z procesného hľadiska potom zásadne platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.
V prejednávanej veci navrhovateľ odôvodnil späťvzatie návrhu na začatie konania skutočnosťou, že Dohoda o ukončení nájomnej zmluvy sa nenachádzala v účtovníctve úpadcu, preto o nej ako správca konkurznej podstaty úpadcu nemal vedomosť. V účtovníctve úpadcu bola evidovaná žalovaná pohľadávka titulom dlžného nájomného, preto správca postupujúc s odbornou starostlivosťou podal návrh na začatie konania. Navrhovateľ súčasne poukázal na skutočnosť, že Dohoda o ukončení nájomnej zmluvy nebola zo strany odporcu predložená ani počas mimosúdnych rokovaní, ktoré medzi účastníkmi konania prebiehali a taktiež ani v odpore proti platobnému rozkazu sa odporca o existencii dohody nezmienil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ zastáva názor, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania. Odporca v písomnom podaní zo dňa 27.1.2014 považuje skutočnosti uvádzané navrhovateľom v späťvzatí návrhu za právne irelevantné, nakoľko pohľadávka voči odporcovi v čase podania návrhu na začatie konania neexistovala. Chybu v účtovníctve úpadcu nemožno pripísať na ťarchu odporcovi, preto navrhuje, aby súd trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Z tvrdení účastníkov je zrejmé, že zmluvný záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania bol ukončený dohodou ku dňu 30.6.2010. Z uvedeného dôvodu nemožno návrh, ktorým sa uplatňuje nárok na zaplatenie nájomného za mesiac júl, august a september 2010 považovať za dôvodene podaný, nakoľko takýto nárok v čase podania návrhu neexistoval. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že správca úpadcu ako navrhovateľ nemal vedomosť o existencii takejto dohody a vychádzal z údajov o pohľadávkach vedených v účtovnej evidencii úpadcu. Za správnosť tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania a za dôvodnosť samotného návrhu zodpovedá navrhovateľ, ktorý je taktiež povinný znášať procesné následky v podobe náhrady trov konania v prípade, ak sa ním tvrdené skutočnosti nepotvrdia. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že vinu na zastavení konania nesie navrhovateľ a právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá svedčí odporcovi. Nakoľko však odporca návrh na rozhodnutie o trovách nepodal, rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Pre úplnosť súd uvádza, že s poukazom na znenie rozhodnutia o náhrade trov konania sa nezaoberal návrhom navrhovateľa obsiahnutým v späťvzatí návrhu z 2.12.2013 aplikovať v prejednávanej veci ustanovenie § 150 OSP, nakoľko použitie uvedeného ustanovenia má význam jedine v prípade, ak by súd náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznával.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.