Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/57/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľov: I. Domová správa Trnava, s.r.o., Tehelná 3/A, Trnava, IČO: 44 519 311, II. X.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, D. J., obaja zastúpení: JUDr. Martin Palkovič, advokát, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti odporcovi: Trnavská teplárenská, a.s., Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 246 034, zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., Námestie Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: EWD Trnava, s.r.o., Kupeckého 5, Bratislava, IČO: 35 887 991, zastúpený: JUDr. Peter Šemeringai, Šafárikovo nám. 4, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa užívania technologického zariadenia, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 14.05.2010 sa navrhovateľ I domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa užívania technologického zariadenia kotolne, nachádzajúceho sa v stavbe súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX v k.ú. T., popis stavby bytový dom, zapísanej Správou katastra T. na LV č. XXXX vedenej pre obec a katastrálne územie T., ako aj na povinnosť odporcu navrhovateľovi uhradiť trovy tohto konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú podielovými spoluvlastníkmi kotolne a technologického zariadenia kotolne, ktorá sa nachádza v suteréne bytového domu. Zákon o vlastníctve bytov upravuje spoluvlastníctvo bytového domu tak, že spoluvlastníkmi sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a zároveň títo sú podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu. Z ustanovenia § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že kotolňa, vrátane jej technologického zariadenia, za predpokladu, že je určená na spoločné užívanie slúži výlučne danému bytovému domu, je spoločným zariadením bytového domu, ktoré je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Kotolňa vrátane jej technologického zariadenia, v bytovom dome slúži výlučne danému bytovému domu a je určená na užívanie pre všetky byty ako aj nebytové priestory v tomto bytovom dome. Je teda zrejmé, že ide o spoločné zariadenie bytového domu, ktoré je zo zákona v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je nerozlučne späté s vlastníctvom bytu resp. nebytového priestoru a spolu s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru prechádza na nového vlastníka. Odporca bez právneho dôvodu užíva kotolňu a technologické zariadenie kotolne nachádzajúce sa v bytovom dome a to napriek tomu, že bol opakovane vyzývaný na upustenie od tohto protiprávneho konania.

Z podania zo dňa 27.01.2011 vyplýva, že spoločnosť EWD Trnava, s.r.o. udelila súhlas so svojim vstupom do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Uznesením č.k. -394 zo dňa 03.12.2013 súd pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa ako navrhovateľ v II. rade vstúpil X.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, D. J..

Uznesením č.k.15Cb/57/2010-408 súd pripustil zmenu návrhu v časti petitu a to tak, že odporca je povinný zdržať sa užívania technologického zariadenia kotolne, nachádzajúceho sa v stavbe súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, v katastrálnom území T., popis stavby, bytový dom, zapísanej Okresným úradom T. na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre obec a katastrálne územie T..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o výkone správy zo dňa 24.07.2006 a 04.02.2009, s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, so Zmluvou o odbere a dodávke tepla zo dňa 05.06.2009, so Zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv zo dňa 28.01.2005, s Kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007, so Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, so Zápisnicou zo zasadnutia prvej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zo dňa 13.09.2006, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľov I a II v konaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že odporca užíva predmetné zariadenie tým spôsobom, že prostredníctvom neho dodáva do bytového domu teplo, teplú vodu. Medzi navrhovateľom I a odporcom bola uzavretá Zmluva o dodávke a odbere tepla zo dňa 5.6.2009 vrátane dodatku zo dňa 26.1.2010, avšak táto zmluva neoprávňuje odporcu na užívanie technologického zariadenia. V zmysle čl. II. bod 2 písm. a) zmluvy by mal odporca dodávať teplo dodávať prostredníctvom svojho vlastného tepelného zariadenia, čo však v danom prípade nie je, pretože odovzdávacia stanica tepla je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov bytového domu, ktorý spravuje navrhovateľ. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že považuje kúpnu zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou EWD Trnava s.r.o. a odporcom zo dňa 28.11.2007 za absolútne neplatnú a to v zmysle ustanovenia , nakoľko táto zmluva je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením a zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď súčasťou bytu a jeho vlastníctvom je aj podiel na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach v predmetnom bytovom dome a toto tepelné zariadenie je súčasťou spoločného zariadenia domu. Zároveň v čase, keď došlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy, spoločnosť EWD Trnava s.r.o. nebola výlučným vlastníkom tohto tepelného zariadenia, pretože jednotlivé byty už boli odpredávané do výlučného vlastníctva tretích osôb. Právny zástupca navrhovateľov k vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že tepelné zariadenie kotolne môže byť aj vo vlastníctve inej osoby uviedol, že to je v rozpore so zákonom pretože toto spoločné zariadenie slúži len predmetnému bytovému domu a môže byť teda len v spoluvlastníctve vlastníkov bytového domu. Iba v prípade ak by tepelné zariadenie slúžilo aj inému bytovému domu mohlo by byť vo vlastníctve tretej osoby. Právny zástupca ďalej na pojednávaní dňa 24.01.2013 uviedol, že je aktívne legitimovaný na uplatnenie si svojho práva a teda žalovaného nároku, aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa užívania technického zariadenia, pričom odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu s poukazom na ustanovenie veta prvá, zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde v závere je uvedené, že správca je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov domov a nebytových priestorov pred súdom. V danom prípade má zákon na mysli, že správca domu je oprávnený vykonávať správu bytov a nebytových priestorov vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konať pred súdom vo vlastnom mene a nie v mene vlastníkov bytov. V prípade, ak by mali byť účastníkmi konania všetci vlastníci bytových a nebytových priestorov, bolo by to nereálne a pred súdom obtiažne a to v prípade, ak by išlo o väčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, s čím zákon určite počítal a preto umožnil, aby účastníkom konania bol správca. Konanie pred súdom predstavuje výnimku, na základe ktorej má právo správca konať samostatne vo vlastnom mene, keď vo všetkých zvyšných úkonoch pri správe realizuje túto činnosť v mene vlastníkov. Podľa právneho zástupcu Zmluva o dodávke a odbere tepla neoprávňuje odporcu na užívanie odovzdávacej stanice tepla, napokon odporca ani neuviedol žiadne ustanovenia zmluvy, ktoré by ho na užívanie oprávňovalo. Odporca sa na dodávku tepla zaviazal používať vlastné zariadenie, teda táto zmluva užívacie právo odovzdávacej stanice tepla vôbec nerieši. Pokiaľ ide o zákona o tepelnej energetike, tento rieši iba právo vstupu.

Navrhovateľ I v konaní uviedol, že v prípade ak odovzdávacia stanica tepla slúži výlučne len jednému domu, nie je možné ju odpredať do vlastníctva iného subjektu. V prípade, ak by slúžila viacerým bytovým domom, v danom prípade by prevod možný bol, keď uvedené vyplýva z ustanovenia o vlastníctve bytov a nebových priestorov.

Právny zástupca odporcu v konaní namietol, že navrhovatelia sú vlastníkmi technologického zariadenia, prostredníctvom ktorého sa dodáva do bytového domu na J. ul. č. XX - XX teplo a teplá voda, pretože výmenníková stanica, kde sa nachádza toto tepelné zariadenie je v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2007 uzavretej medzi predávajúcim EWD Trnava s.r.o. a odporcom vo vlastníctve odporcu a preto z uvedeného dôvodu užíva odporca predmetné tepelné zariadenie v súlade s touto kúpnou zmluvou a taktiež v súlade so zmluvou o dodávke tepla zo dňa 5.6.2009. Právny zástupca odporcu ďalej uviedol, že v prípade, ak spoločnosť EWD Trnava s.r.o. odpredala toto tepelné zariadenie odporcovi, nemohla ho následne odpredať nájomcom. Ustanovenie § 2 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/93 Zb. sa týka prevodu tepelného zariadenia len v tom prípade, ak vlastník je aj vlastníkom tohto tepelného zariadenia, čo však v danom prípade nebolo, pretože spoločnosť EWD Trnava s.r.o. najprv odpredala toto tepelné zariadenie odporcovi a až následne odpredávala byty do vlastníctva tretích osôb. Právny zástupca tiež uviedol, že v článku 4 ods. 6 Kúpnej zmluvy, ktorou došlo k odpredaju bytov tretím osobám nie je zadefinované, že súčasťou spoločného zariadenia je aj tepelné zariadenie. Odovzdávacia stanica tepla slúži tomu účelu, ktorý zodpovedá jeho pomenovaniu ide teda o tepelné zariadenie, ktoré slúži na distribúciu tepla privedeného horúcou vodou do predmetného bytového domu. Nejde o zariadenie ktoré teplo vyrába, preto nejde o kotolňu v pravom slova v zmysle. Druhým dôvodom prečo odporca tvrdí že spolu s prevodom vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom neprešlo na nadobúdateľov bytov a nebytových priestorov aj spoluvlastnícke právo k domnelému spoločnému zariadeniu odovzdávacej stanice tepla je skutočnosť že pôvodný vlastník bytového domu, ktorým je vedľajší účastník toto zariadenie odpredal odporcovi a o tejto skutočnosti informoval aj samotného navrhovateľa a práve preto v jednotlivých zmluvách o prevode vlastníctva bytových a nebytových priestorov sa vedome odovzdávacia stanica tepla neuvádza a rovnako v zmluve o výkone správy uzavretej pôvodne medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom sa výkon správy vedome nevzťahuje na toto tepelné zariadenie. Nie je pravdivé vyjadrenie o tom, že vlastníctvo k odovzdávacej stanici tepla nemôže byť vo vlastníctve inej osoby ako len v spoluvlastníctve vlastníkov bytového domu tak, ako to uvádza navrhovateľ, pretože zákon č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje iné usporiadanie vlastníctva k spoločným zariadeniam v bytovom dome a to v prípade, ak sa tak vlastník rozhodne, čo sa to aj stalo, o čom samotný navrhovateľ preukázateľne vedel, o čom svedčí zápisnica zo dňa 13.09.2006, kde je zakotvené, že vlastník odovzdávacej stanice tepla ktorého súčasťou bolo aj tepelné zariadenie sa rozhodol o inom usporiadaní vlastníctva k odovzdávacej stanici tepla, ktorá skutočnosť vyplýva z bodu č. 2 prvý odsek posledná veta a tiež z ods. 2 bodu č. 2. Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 24.01.2013 uviedol, že do 30.6.2007 bola zákonná úprava podľa ustanovenia § 8b ods. 1 taká, že existovalo tzv. nepriame zastúpenie, kedy správca vykonával správu samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytových a nebytových priestorov. Ustanovenie § 8b ods. 1 zákona účinného od 1.7.2007 hovorí o tzv. priamom zákonnom zastúpení, keď správca vykonáva správu bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov a na ich účet a v danom prípade nejde len o hmotno-právne zastupovanie, ale aj o procesno-právne zastupovanie v konaniach pred súdom. Účastníkmi konania sú tak vlastníci bytových a nebytových priestorov, v mene ktorých koná v zmysle zákonného zastúpenia správca. To, čo je predmetom konania a teda, aby súd uložil povinnosť odporcovi zdržať sa užívania technologického zariadenie špecifikovaného v petite návrhu nespadá pod správu bytových a nebytových priestorov, ktorú má vykonávať správca v mene vlastníkov bytových a nebytových priestorov a teda nespadá pod špecifikáciu výkonu správy v zmysle § 6 ods. 2 a tiež § 8 ods.3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V prejedávanej veci podľa názoru odporcu si správca uplatňuje nárok vyplývajúci z vlastníckeho práva k veci, a ktorý predstavuje prejudiciálnu otázku k vlastníckemu právu k tomuto tepelnému zariadeniu a v danom prípade nejde o výkon správy tak, ako to má na mysli zákon. Technologické zariadenie je totožné s odovzdávajúcou stanicou tepla a ide o samostatnú vec čo potvrdzuje ustanovenie § 33 zákona č. Z.z., ktoré pripúšťa, aby vlastníctvo odovzdávacej stanice tepla patrilo inému subjektu ako subjektu, v ktorom sa nachádza. Ustanovenie § 33 v citovaného zákona upravuje vecné bremeno. Tepelné zariadenie tvorí samostatnú vec a nejde o súčasť veci, ide o spoločné zariadenie domu, ktoré môže byť príslušenstvom veci, ale nie súčasťou hlavnej veci. V článku 3 bod 5 Zmluvy o výkone správy je špecifikované na aké spoločné zariadenia sa vzťahuje výkon správy správcu bytov a nebytových priestorov, kde v bode 5 sú taxatívne vymedzené spoločné zariadenia a tepelné zariadenie tam nie je uvedené ako spoločné zariadenie .Pôvodný vlastník bytového

domu, spoločnosť EWD Trnava s.r.o., sa zmluvne zaviazal uzatvoriť s odporcom zmluvu o dodávke a odber tepla a kúpnu zmluvu na tepelnotechnické zariadenie horúcovodnej prípojky a odovzdávacej stanice tepla. Dňa 28.01.2007 vedľajší účastník horúcovodnú prípojku a odovzdávaciu stanicu tepla odporcovi odpredal za čo odporca zaplatil kúpnu cenu zaplatil kúpnu cenu. Ak by odovzdávacia stanica tepla podľa samotných vyjadrení navrhovateľov I a II bola súčasťou veci, tak potom ako vec v právnom zmysle neexistuje. Je teda otázkou, či súd svojím rozhodnutím môže zakázať užívanie neexistujúcej veci v právnom zmysle. Navrhovatelia sa domáhajú zákazu užívania odovzdávacej stanice tepla. Toto užívanie odovzdávacej stanice tepla spočíva primárne v dodávke tepla odporcom prostredníctvom aj tohto zariadenia. Odporca tak cez túto odovzdávaciu stanicu tepla dodáva odberateľom, t.j. vlastníkom a užívateľom bytov v bytovom dome tovar a to teplonosnú látku, ktorá v tomto prípade predstavuje horúcu vodu a to na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke a odbere tepla. Aj v prípade, že súd dôjde k záveru, že vlastnícke práva svedčí ktorémukoľvek z navrhovateľov, odporca užíva predmetnú odovzdávaciu stanicu tepla na základe platného právneho titulu a tým je predmetná zmluva o dodávke a odbere tepla. Odporca neužíva predmetnú odovzdávaciu stanicu tepla bez právneho dôvodu a preto navrhovatelia nemôžu byť v tomto konaní úspešní. V prípade, ak by súd odporcovi zakázal užívanie predmetného zariadenia dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia by sa stalo plnenie odporcu na základe zmluvy o dodávke a odber tepla nemožným a odporca by bol týmto dňom povinný v zmysle rozhodnutia súdu odpojiť odberateľov od dodávky tepla. Odporca je napokon oprávnený užívať odovzdávaciu stanicu tepla okrem iného aj z dôvodu zákonného oprávnenia podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, v zmysle ktorého je odporca zo zákona oprávnený vstupovať do cudzích objektov a zariadení v súvislosti s prevádzkou, obsluhou, odpočtami, opravami a údržbou sústavy tepelných zariadení.

Odporca v konaní uviedol, že nesúhlasí s výkladom navrhovateľov I a II ohľadom ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko v danom prípade ide o tepelné zariadenie, ktoré sa nachádza v bytovom dome na J. ul. č. XX - XX, ktoré je však napojené na centrálne zásobovanie tepla a teplej vody a nejde o samostatné zariadenie, t.j. kotolňu, ktorá by mohla samostatne dodávať teplo a teplú vodu bez toho, aby bola napojená na centrálne zásobovanie tepla, čiže tepelné zariadenie nemá samostatný zdroj, na základe ktorého by mohol dodávať teplo a teplú vodu. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie citovaného zákona má na mysli tepelné zariadenie, ktoré ma samostatný zdroj a nie je napojené na centrálnu dodávku odporcu. Odporca má povolenie od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na dodávku tepla a teplej vody do objektu na J. ul. č. XX - XX, keď tomuto úradu boli predložené všetky potrebné doklady na to, aby toto povolenie bolo vydané, t.j. kúpna zmluva medzi spoločnosťou EWD Trnava s.r.o. a odporcom zo dňa 28.11.2007 a preberací protokol. Celá sieť rozvodov, ktoré sa nachádzajú nad zemou, resp. pod zemou T. je vo vlastníctve odporcu a tento nakupuje tepelnú energiu od S. D. a následne ju distribuuje do jednotlivých objektov výmenníkových staníc, ktoré sú buď vo vlastníctve odporcu alebo tretích právnických alebo fyzických osôb. Na toto distribuovanie je potrebné vydanie povolenia úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedol, že sú viaceré bytové domy ktorých vlastníkom odovzdávacej stanice tepla je tretia osoba a teda odovzdávacia stanica tepla nie je len v spoluvlastníctve bytového domu a teda aj vzhľadom na túto skutočnosť je možné aby táto bola vo vlastníctve inej osoby ako v spoluvlastníctve vlastníkov bytov.

Z výsluchu svedka, X. S., súd zistil, že súčasťou bytového domu je aj výmenníková stanica (kotolňa), ktorá je umiestnená v suteréne domu a slúži výlučne pre potreby tohto domu. Prívod tepla do uvedenej výmenníkovej stanice zabezpečuje odporca , pričom táto pracuje v samostatnom režime, avšak je kontrolu, údržbu, havárie, opravy rieši odporca. Bez prívodu tepla by výmenníková stanica nefungovala, samostatne tepelnú energiu nevyrába.

Z výsluchu svedka, X.. S. F., súd zistil, že predmetný bytový dom sa kolaudoval v máji 2006, kedy sa kolaudovala aj odovzdávacia stanica tepla . Táto sa nachádza v suteréne bytového domu pri garáži. Predmetné tepelné zariadenie pozostáva z čerpadiel, rúr, rozdeľovačov elektrického zariadenia a toto zabezpečovalo výrobu teplej úžitkovej vody pre bytové domy a kúrenie. Do predmetnej odovzdávacej stanice tepla bol zabezpečený prívod tepla z centrálneho prívodu, pričom predmetné tepelné zariadenie neobsahovalo vlastný zdroj zabezpečujúci zdroj tepla. Predmetné zariadenie slúžilo len predmetným bytovým domom ktoré obsahovalo 96 bytov, pričom v danom stave nebolo možné, aby slúžilo aj iným bytovým domom, vzhľadom na kapacitu predmetného tepelného zariadenia. Uvedené zariadenie by

nemohlo fungovať bez napojenia na centrálny prívod tepla s toto zariadenie nie je schopné vyrábať teplo samostatne.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľov I a II zo dňa 12.10.2010 vyplýva, že odporca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2007 nenadobudol vlastnícke právo k technologickému zariadeniu kotolne pre neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom a to konkrétne s ustanovením § 13 ods. 1 zákona v vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z ustanovenia § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že spoločným zariadením domu je také zariadenie, ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne jednému bytovému domu. Zákon výslovne uvádza, že spoločným zariadením je i technologické zariadenie kotolne, bez ohľadu na to aký energetický zdroj na výrobu tepla používa. Technologické zariadenie kotolne, umiestnené v bytovom dome je spoločným zariadením tohto bytového domu, pretože je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto bytovému domu. Ako vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov všetky spoločné zariadenia bytového domu sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a toto podielové spoluvlastníctvo je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu resp. nebytového priestoru v bytovom dome. Uvedené zákonné ustanovenie vylučuje možnosť previesť vlastnícke právo k spoločnému zariadeniu bytového domu bez súčasného prevodu vlastníckeho práva k bytu resp. nebytovému priestoru. I keby to zákon umožňoval, odporca by nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k technologickému zariadeniu kotolne kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007, nakoľko spoločnosť EWD Trnava, s.r.o. v čase podpísania tejto zmluvy už nebola výlučným vlastníkom zariadenia kotolne. Predtým ako spoločnosť EWD Trnava, s.r.o. uzatvorila s odporcom kúpnu zmluvu k technologickému zariadeniu kotolne, došlo k prevodu vlastníckeho práva k niektorým bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome zo spoločnosti EWD Trnava, s.r.o. na tretie osoby. Spolu s prevodom vlastníckeho práva k bytu resp. nebytovému priestoru došlo zároveň podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta druhá zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov i k prechodu vlastníckeho práva k technologickému zaradeniu kotolne a to priamo zo zákona.

Z vyjadrenia navrhovateľov I a II zo dňa 29.03.2012 vyplýva, že ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov umožňuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov uzatvoriť dohodu, ktorá sa týka ich vlastníckeho práva k spoločným zariadeniam domu, táto však nesmie byť v rozpore s kogentným ustanovením § 13 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. V prípade technologického zariadenia kotolne ustanovenie § 19 ods. 1 zákona umožňuje vlastníkom rozhodnúť o tom, že budú vykonané stavebno- technické úkony, v dôsledku ktorých technologické zariadenie kotolne prestane byť súčasťou bytového domu. Až po vykonaní takýchto úprav je možné s technologickým zariadením nakladať. Kúpna zmluva zo dňa 28.11. 2007 je neplatnou pretože technologické zariadenie kotolne nie je samostatnou vecou, ale je súčasťou bytového domu a ako súčasť bytového domu nemôže byť samostatne prevedené kúpnou zmluvou. Technologické zariadenie je nutné považovať za súčasť bytového domu, pretože podľa svojej povahy k tejto nehnuteľnosti patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa bytový dom znehodnotil. Oddelenie technologického zariadenia kotolne od domu by jednoznačne znamenalo znehodnotenie bytového domu, pretože bytový dom je vykurovaný prostredníctvom technologického zariadenia kotolne.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa I zo dňa 07.08.2012 okrem iného vyplýva, že technologické zariadenie bolo nainštalované do bytového domu v rámci výstavby bytového domu a okamihom inštalácie sa stalo jeho súčasťou. Argumentácia vedľajšieho účastníka o technologickom zariadení kotolne ako súčasti horúcovodu odporcu je v rozpore s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorých je technologické zariadenie kotolne spoločným zariadením bytového domu. Oddelením technologického zariadenia kotolne by sa bytový dom a v ňom nachádzajúce sa byty a nebytové priestory podstatne znehodnotili. Technologické zariadenie kotolne je spoločným zariadením predmetného bytového domu bez ohľadu na to, že ho vedľajší účastník konania na strane odporcu do kúpnych zmlúv výslovne neuviedol.

V písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2013 navrhovateľ I vyslovil názor, že ustanovenie § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov rozlišuje spôsoby konania a to priame zastúpenie, ktoré sa uplatňuje takmer výlučne, že správca koná pri výkone správy v mene vlastníkov a na ich účet. Výnimku z priameho zastúpenia predstavuje konanie pred súdom, nakoľko zákon tu upúšťa od formulácie koná v mene a na účet vlastníkov a používa pojem koná za vlastníkov, teda namiesto nich. Pre súdne konanie tak zákonná úprava stanovuje nepriame zastúpenie, pri ktorom správca koná vo vlastnom mene a na účet vlastníkov. Nepriame zastúpenie pre súdne konanie je logickým najmä z praktických dôvodov, keď priame zastúpenie by fakticky znemožňovalo uplatnenie práva na súdnu ochranu. Navrhovateľ I ďalej

uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom odporcu, že ochrana vlastníckeho práva vo vzťahu k spoločným zariadeniam bytového domu nespadá pod zákonne vymedzený rozsah správy. S užívaním bytového domu, jeho spoločných zariadení bezprostredne súvisí i právna ochrana pred užívaním neoprávnenou osobou. V tejto veci odporca neoprávnene užíva technologické zariadenie kotolne a je povinnosťou správcu vykonávať práva k tomuto majetku v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žiadne zákonné ustanovenie nevytvára právnu konštrukciu, podľa ktorej by bolo technologické zariadenie kotolne samostatným predmetom právnych vzťahov a takéto o tepelnej energetike. Technologické zariadenie sa jeho zabudovaním v bytovom dome stalo jeho súčasťou a teda vedľajší účastník nikdy nemohol rozhodnúť o jeho samostatnom prevode a platným spôsobom ho samostatne previesť.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 08.10.2010 vyplýva, že navrhovateľ I žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že vlastníci jednotlivých bytov, za ktorých v konaní koná sú vlastníkmi technologického zariadenia odovzdávacej stanice tepla nachádzajúceho sa v bytovom dome. Odporca predložením listinných dôkazov jednoznačne preukázal, že je výlučným vlastníkom sporného technologického zariadenia. Navrhovateľ I svoje tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vlastníkmi bytov opiera o ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré však neriešia otázku všeobecného prevodu resp. prechodu vlastníckeho práva. Spoločnosť EWD Trnava, s.r.o., Bratislava, ktorá ako pôvodný vlastník celej nehnuteľnosti a technologického zariadenia odovzdávacej stanice tepla v súlade so Zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv, Kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007 previedla vlastnícke právo k technologickému zariadeniu na odporcu, nemohla následne pri predaji jednotlivých bytov previesť na vlastníkov jednotlivých bytov aj spoluvlastnícky podiel na technologickom zariadení. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že v predmetných kúpnych zmluvách uzatvorených s jednotlivými vlastníkmi bytov bol predmetom prevodu vlastníctva aj spoluvlastnícky podiel na technologickom zariadení.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 27.11.2012 vyplýva, že navrhovateľ I vo svojom návrhu uvádza, že podáva žalobu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, avšak za aktívne vecne legitimovaného označil priamo seba t.j. koná vo vlastnom mene a na účet vlastníkov. Navrhovateľ I nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie nárokov vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo vlastnom mene a teda nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v Zmluve o výkone správy vymedzili rozsah spoločných zariadení, odlišne od zákonnej úpravy, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome a vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ ako správca bude vykonávať správu. V čl. 3 bod 5 Zmluvy o výkone správy zo dňa 04.02.2009 vymedzené spoločne zariadenia domu, ktoré sú inter alia predmetom výkonu správy. V tomto ustanovení je v súlade s dohodou obsiahnutou v Zápisnici zo zasadnutia prvej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 13.09.2006 a v súlade so skutkovým stavom, vynechaná správa odovzdávacej stanice tepla, pričom navrhovateľ nikdy jej správu nevykonával. Samotný nárok, ktorý je uplatňovaný navrhovateľmi nespadá pod zmluvne ako i zákonne vymedzený rozsah správy. Pri uplatňovaní vlastníckych práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov k ich domnelému majetku, títo nie sú zo zákona zastúpený správcom. Odporca vo vyjadrení ďalej uviedol, že odovzdávacia stanica tepla ako súčasť sústavy tepelných zariadení predstavuje verejný rozvod tepla a je zároveň takým technologickým zariadením, ktoré môže tvoriť spoločné zariadenie bytového domu. Ide o vec, ktorá je podľa vlastníka určená na to, aby sa užívala spolu s bytovým domom. Ide o samostatnú vec, ktorá môže byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov. K prevodu tohto príslušenstva na nadobúdateľa dochádza len vtedy, ak zákonom predpísaným spôsobom je prejavená vôla previesť spolu s hlavnou vecou i toto príslušenstvo. Vedľajší účastník však určil, že odovzdávacia stanica tepla ako samostatné technologické zariadenie nikdy nebude tvoriť spoločné zariadenie a toto zariadenie prenecháva do vlastníctva odporcu. Vedľajší účastník uzavrel Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve dňa 28.11.2005 t.j. v čase, keď bol výlučným vlastníkom budovy bytového domu. K rešpektovaniu rozhodnutia vedľajšieho účastníka ako pôvodného vlastníka budovy o právnom odčlenení odovzdávacej stanice tepla došlo tým, že v zmluvách o prevodoch bytov a nebytových priestorov do vlastníctva tretích osôb sa táto vedome neuvádzala v popise spoločných zariadení bytového domu, keďže táto spoločné zariadenie nepredstavovala.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 04.04.2011 vyplýva, že výlučným vlastníkom technologického zariadenia je odporca, pričom vlastníctvo tohto zariadenia nadobudol na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2007, ktorú odporca uzatvoril ako kupujúci s vedľajším účastníkom ako predávajúcim a odporca teda technologické zariadenie kotolne riadne kúpil a riadne zaplatil. Vlastníci bytov za technologické zariadenie riadne nezaplatili, kúpna cena za byty bola znížená práve o cenu technologického zaradenia. Pokiaľ je odporca výlučným vlastníkom technologického zariadenia kotolne a jeho vlastníctvo doposiaľ nebolo žiadnym právoplatným rozhodnutím spochybnené, nie je možné zakázať mu užívať vec, ku ktorej má výlučný vlastnícky titul. Navrhovatelia teda nemôžu zakázať užívať vec osobe, ktorej svedčí doposiaľ nespochybniteľný vlastnícky titul. Technologické zariadenie kotolne je súčasťou horúcovodu vybudovaného odporcom a je napojené na centrálne zásobovanie tepla a teplej vody. Okrem toho ustanovenie § 19 ods. 1 prvá veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dáva dispozíciu spoluvlastníkom v akomkoľvek bytovom dome, aby si veci týkajúce sa svojich spoluvlastníckych vzťahov zariadili inak. Odpredaj technologického zariadenia odporcovi bol v súlade so zákonom.

Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka z dňa 26.06.2012 okrem iného vyplýva, že technológia kotolne sa bez ďalšieho dá z bytového domu jednoducho demontovať a oddeliť a to bez toho, aby došlo k akémukoľvek poškodeniu bytového domu, pričom vlastníci bytového domu si môžu zakúpiť technologické zariadenie nové. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa I o tom, že technológia kotolne je spoločným zariadením bytového domu a vlastníci bytov v bytovom dome nadobudli technológiu a základe jednotlivých kúpnych zmlúv, pričom technologické zariadenie kotolne spoločným zariadením bytového domu v zmysle kúpnych zmlúv nie je a teda ani nebolo premietnuté do ceny jednotlivých bytov.

Zo zmluvy o dodávke a odbere tepla - časť B uzatvorenej dňa 05.06.2009 medzi odporcom ako dodávateľom a navrhovateľom I ako odberateľom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bola dodávka a odber tepla zo sústavy tepelných zariadení odporcu do sústavy tepelných zariadení navrhovateľa pre účely vykurovania a vzduchotechniky, pre prípravu teplej úžitkovej vody a studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody, ktorú dodávateľ tepla nakúpi z vodovodnej siete dodávateľa vody.

Zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv zo dňa 28.01.2005 medzi vedľajším účastníkom na strane odporcu a odporcom sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu na dodávku a odber tepla pre objekt budúceho odberateľa Obytný dom J. a kúpne zmluvy na technologické zariadenia horúcovodnej prípojky a odovzdávacej stanice tepla vybudované vedľajším účastníkom. Predmetom zmluvy je aj záväzok oboch strán uzatvoriť zmluvu o nájme technickej miestnosti, v ktorej je umiestnené tepelné zariadenie odovzdávacej stanice tepla. Predmetom plnenia budúcej kúpnej zmluvy na dodávku a odber tepla mal byť aj záväzok budúceho dodávateľa dodávať teplo z odovzdávacej stanice tepla v objekte vedľajšieho účastníka na strane odporcu a záväzok toto teplo odoberať a uhrádzať v rozsahu a za podmienok dohodnutých v budúcej kúpnej zmluve na dodávku a odber tepla. Predmetom plnenia budúcej kúpnej zmluvy na kúpu tepelného zariadenia bude kúpa týchto zariadení odporcom ako budúcim dodávateľom od vedľajšieho účastníka ako budúceho odberateľa. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že technická miestnosť v objekte bytového domu, v ktorom bude umiestnené technologické zariadenie na prvom nadzemnom podlaží bude predmetom nájomného vzťahu podľa zmluvy o nájme.

Kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007 vedľajší účastník ako predávajúci odpredal odporcovi ako kupujúcemu horúcovodnú prípojku a technológiu odovzdávacej stanice tepla do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 113.405,56 eur (3.416.455,95 Sk).

Z faktúry č. XXXXXXXX vyplýva, že vedľajší účastník fakturoval odporcovi horúcovodnú prípojku a technológiu odovzdávacej stanice tepla v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2007 vo výške 113.405,56 eur (3.416.455,95 Sk).

Z článku IV. ods. 6 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu (č.l. XXX) vyplýva, že spoločnými zariadeniami bytového domu, v ktorom sa byt nachádza sú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v tom prípade, ak sú umiestnené mimo tohto domu, najmä výťahy, výťahové strojovne, vzduchotechnika, klampiarske konštrukcie, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a dátové prípojky resp. rozvody a to i v prípade, ak sú umiestnené mimo a slúžia výlučne tomuto domu.

Z bodu 2 Zápisnice zo zasadnutia prvej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súd zistil, že na ustanovenej schôdzi vedľajší účastník ako vlastník predložil navrhovateľovi I

ako správcovi súpis odovzdaných spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu, ktorých výkonom správy je správca poverený s výnimkou teplovodnej prípojky a technológie odovzdávacej stanice tepla, ktorá končí uzatváracími armatúrami na výstupe z rozdeľovača a zberača tepla. Z uvedenej zápisnice ďalej vyplýva, že vlastník predložil správcovi kópiu uzavretej Zmluvy o uzavretí budúcich zmlúv medzi vedľajším účastníkom ako stavebníkom a odporcom zo dňa 28.01.2005, pričom navrhovateľ I ako správca zobral obsah predmetnej zmluvy na vedomie. Následne bolo prijaté uznesenie, že výkon správy bytového domu sa na teplovodnú prípojku a technológie odovzdávacej stanice tepla nevzťahuje.

Podľa ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

Podľa ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

Podľa ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.

Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa ustanovenia príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa ustanovenia vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ustanovenia v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že jedným zo základných princípov, ktorý zákon pri výkone správy domu prostredníctvom správcu upravuje je zásada zákonného zastúpenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome správcom. Samotným výkonom správy majetku sa rozumie, že činnosti, ktoré spadajú pod vymedzenie pojmu správa vykonáva správca samostatne. V tomto prípade možno hovoriť o zastúpení priamom, pri ktorom správca koná v mene a na účet vlastníkov, v dôsledku čoho vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Správca teda nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby vo vlastnom mene, ale len

v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a teda účastníkmi konania sú všetci títo vlastníci, za ktorých správca koná ako ich zákonný zástupca.

Ustanovenie o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje jeden zo základných princípov, ktoré sú spojené s existenciou vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome a to akcesoritu spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktorá je nevyhnutná na riadny výkon vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Akcesorita v tomto prípade predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a zariadeniam domu a príslušenstvu a je nezrušiteľná za trvania vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom a preto spoločné časti a zariadenia nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo spoluvlastníctva iného subjektu než vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Zákonodarca však v ustanovení citovaného zákona dopĺňa právnu reguláciu spoločných prvkov domu konštruovanú ustanovením citovaného zákona o možnosť vlastníkov dohodnúť sa inak. Zákon teda umožňuje prevod spoločných prvkov domu do vlastníctva tretej osoby, pričom vlastníci musia prijať všetky právne dôsledky s tým spojené. To je však možné, že ide o prvok, ktorý nebude spĺňať definíciu súčasti veci bytového domu a je podľa povahy veci neoddeliteľný.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné vo vzťahu k navrhovateľovi I zamietnuť a to z dôvodu, že tento nie je aktívne vecne legitimovaný. Ako bolo vyššie uvedené správca je povinný vykonávať správu domu v mene vlastníkov a na ich účet, avšak v danom prípade navrhovateľ I podal žalobu vo svojom mene (za navrhovateľa označil priamo seba). Súd sa nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľa I o tom, že ustanovenie § 8b zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov rozlišuje dva spôsoby konania, pričom výnimku z priameho zastúpenia má predstavovať práve konanie pred súdom, kedy sa jedná o nepriame zastúpenie, pri ktorom správca koná vo vlastnom mene a takéto konanie je logické najmä z praktických dôvodov. Citované ustanovenie jednoznačne stanovuje, že ide o zastúpenie priame, pričom účastníkom konania sú všetci vlastníci, za ktorých správca koná. Je zrejmé, že priame zastúpenie predstavuje pre súd väčšiu časovú aj administratívnu náročnosť oproti zastúpeniu nepriamemu, ktoré sa uplatňovalo do 30.06. 2007, avšak napriek tomu nemožno uvedené ustanovenie pre zastupovanie v konaniach pred súdom vykladať spôsobom uvádzaným navrhovateľom I.

V prípade podania negatórnej žaloby dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa, ktorý musí preukázať, že je vlastníkom veci a v čom spočíva podstata neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva. Dokazovaním v prejednávanej veci bolo preukázané, že vedľajší účastník uzatvoril dňa 28.01.2005 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na základe ktorej sa zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom technologického zariadenia s odporcom, pričom dňa 28.11.2007 toto technologické zariadenie odporcovi odpredal za kúpnu cenu 113.405,56 eur (3.416.455,95 Sk). Súd preskúmal Kúpnu zmluvu s ohľadom na tvrdenie navrhovateľov I a II o jej neplatnosti s poukazom na ustanovenie , nakoľko podľa ich názoru zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neumožňuje samostatne prevádzať technologické zariadenie kotolne s poukazom na kogentnosť ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zároveň s poukazom na to, že technické zariadenie nie je samostatnou vecou, ale je súčasťou bytového domu a teda nemôže byť samostatne prevedené kúpnou zmluvou. Ustanovenie na platnosť právneho úkonu vyžaduje, aby tento svojim obsahom alebo účelom neodporoval zákonu alebo ho neobchádzal alebo aby sa nepriečil dobrým mravom. Záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom sa musí opierať o rozumný výklad dotyčného zákonného ustanovenia. V danom prípade súd nezistil rozpor danej zmluvy s ustanovením zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nemá za to, že by sa jednalo o zákonné ustanovenie, ktoré by nepripúšťalo jeho modifikáciu, vylúčenie jeho zaväzujúceho účinku dohodou zmluvných strán, pričom sám zákon formuláciou ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vylučuje kogentnosť predmetného ustanovenia a umožňuje vlastníkom dohodnúť sa ohľadom spoločných zariadení inak. Predmetné ustanovenie teda umožňuje iné usporiadanie vlastníctva k spoločným zariadeniam v bytovom dome a teda technologické zariadenie môže byť aj vo vlastníctve tretej osoby.

Súd má za to, že neobstojí tvrdenie navrhovateľov I a II, že technologické zariadenie je súčasťou bytového domu a teda nemôže byť samostatne prevedené. Podľa názoru súdu uvedené technologické zariadenie nemožno hodnotiť ako súčasť stavby, jeho oddelením by sa z hľadiska technickej a funkčnej stránky bytový dom nijakým spôsobom neznehodnotil a vykurovanie bytového domu prostredníctvom

tohto zariadenia nemôže byť prekážkou vyhodnotenia tohto zariadenia ako samostatnej veci v občianskoprávnom zmysle. Uvedené zariadenie predstavuje príslušenstvo bytového domu a je určené na to, aby sa s hlavnou vecou aj užívalo a samotná povaha príslušenstva tak spôsobuje, že právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho prejavu vôle nevzťahujú aj na príslušenstvo a toto môže byť predmetom právneho vzťahu, tak ako to bolo aj v tomto prípade, kedy vedľajší účastník neprejavil vôľu previesť príslušenstvo spolu s hlavnou vecou, čo vyplýva aj zo špecifikácie spoločných zariadení v zmluve o prevode vlastníctva bytu. Zároveň neobstojí ani navrhovateľmi namietaná neplatnosť kúpnej zmluvy, s tým, že táto mala byť uzatvorená v čase, keď vedľajší účastník už nebol vlastníkom predmetného zariadenia. Dokazovaním v prejednávanej veci bolo preukázané, že v zmluvách o prevode vlastníctva bytov nebolo v popise spoločných zariadení uvedené technologické zariadenie, pričom tomu, že toto sa vedome neuvádzalo v predmetných zmluvách nasvedčuje aj tá skutočnosť, že vedľajší účastník ako vlastník informoval dňa 13.09.2006 samotného navrhovateľa I ohľadom ktorých spoločných zariadení, častí a príslušenstva bytového domu bude vykonávať správu a ohľadom ktorých nie a zároveň mu predložil Zmluvu o uzavretí budúcich zmlúv, predmetom ktorej bol prevod technologického zariadenia horúcovodnej prípojky a odovzdávacej stanice tepla do vlastníctva odporcu, čo navrhovateľ I vzal na vedomie. Rovnako zo zmluvy o výkone správy vyplýva, že navrhovateľ I ako správca nebol poverený správou technologického zariadenia, pričom v článku 3 ods. 5, kde sú vymedzené spoločné zariadenia domu podliehajúce výkonu správy absentuje správa technologického zariadenia. Vedľajší účastník teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol výlučným vlastníkom predmetného zariadenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ II neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že je vlastníkom technologického zariadenia ohľadom ktorého sa domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov a preto súd návrh aj vo vzťahu k navrhovateľovi II zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a to vzhľadom na väčší počet účastníkov konania na strane navrhovateľa, ako aj vzhľadom na účasť vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.