Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/87/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: N. U., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XX a navrhovateľky v 2. rade: Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XX, obaja zastúpení advokátkou: Doc. JUDr. Vlasta Kovalančíková, CSc., Mierové nám. 3, Senec proti odporcovi v 1. rade: G. W., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, odporkyni v 2. rade: T. W., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, odporkyni v 3. rade: T. U., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, odporkyni v 4. rade: G.Á. P., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, odporcovi v 5. rade: Poľnohospodárske družstvo Kráľová pri Senci, Kráľová pri Senci 343, IČO: 00 192 074, odporcovi v 6. rade: I. C., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, odporkyni v 7. rade: H. C., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, odporcovi v 8. rade: T. C., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, odporkyni v 9. rade: H. C., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, odporcovi v 10. rade: X. R., nar. XX.XX.XXXX, W.Á. L. U. XXX, odporkyni v 11. rade: G. P., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, odporkyni v 12. rade: W. W., nar. XX.XX.XXXX, W. L. U. XXX, všetci odporcovia zastúpení advokátom: Mgr. Tomáš Szabo, Radvanská 23, Bratislava o zriadení vecného bremena takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 14.05.2009 sa navrhovatelia domáhali voči odporcom v 1. až 11. rade zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech navrhovateľov spočívajúce v práve cesty cez priľahlú nehnuteľnosť - pozemok vo vlastníctve odporcov (parc. registra "C" č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1467 m? zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Senci, katastrálny odbor na LV č. XXX, okres U., obec W. L. U., k.ú. W.Á. L. U.) a zriadenia práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech navrhovateľov spočívajúce v povinnosti odporcov strpieť na ich pozemku existenciu inžinierskych sietí vybudovaných k stavbe rodinného domu postaveného na pozemku navrhovateľov (parc. registra "C" č. XXX/XX - záhrada o výmere 400m? zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Senci, katastrálny odbor na LV č. XXX, okres U., obec W. L. U., k.ú. W. L. U.).

Uznesením č.k. XC/XX/XXXX - XX zo dňa 14.06.2011 súd rozhodol o návrhu navrhovateľov doručenom súdu dňa 01.06.2011 a pripustil do konania vstup Š. W., nar. XX.XX.XXXX ako odporcu v 12. rade a W. W., nar. 12.01.1947 ako odporkyne v 13. rade a ďalej pripustil, aby z konania vystúpil odporca v 8. rade Y. O. a na jeho miesto vstúpil T. C., nar. XX.XX.XXXX a aby z konania vystúpila odporkyňa v 9. rade T. O. a na jej miesto vstúpila H. C., nar. XX.XX.XXXX.

Uznesením č.k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa 10.09.2013 súd rozhodol o návrhu navrhovateľov z pojednávania konaného dňa 10.09.2013 a pripustil, aby z konania vystúpil odporca v 10. rade I. T. a na jeho miesto vstúpil X. R., nar. XX.XX.XXXX a aby z konania vystúpila odporkyňa v 11. rade Q. T. a na jej miesto vstúpila G. P., nar. XX.XX.XXXX.

Uznesením č.k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa 17.01.2014 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu navrhovateľov doručeného súdu dňa 15.01.2014 a tiež zastavil konanie v časti o uloženie povinnosti odporcom strpieť existenciu inžinierskych sietí z titulu súdom zriadeného vecného bremena.

Skúmajúc pasívnu vecnú legitimáciu súd vykonal vo veci dokazovanie listom vlastníctva č. XXX, z ktorého zistil, že podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra "C" parc. č. XXX/XX o výmere 1467 m? v katastrálnom území W. sú:

Byt č. 1 (spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX a XXXX/XXXXX):

W. W. nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 7/10),

P. B., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/10),

W. N., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/10),

W. Š., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/10),

Byt č. 2 (spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX a XXXX/XXXXX):

W. G., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/1),

Byt č. 3(spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX a XXXX/XXXXX):

U. T., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/1),

Byt č. 4 (spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX a XXXX/XXXXX):

Poľnohospodárske družstvo Kráľová pri Senci (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/1),

Byt č. 5 (spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX a XXXX/XXXXX):

P. G., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/1),

Byt č. 6 (spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX a XXXX/XXXXX):

C. T., nar. XX.XX.XXXX a H. C., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/1),

Byt č. 7 (spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX a XXXX/XXXXX):

R. X., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/2),

P. G., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/2),

Byt č. 8 (spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX) a XXXX/XXXXX):

C. I., nar. XX.XX.XXXX a H. C., nar. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k bytu a nebyt. priestoru 1/1).

Z oznámenia o úmrtí Matričného úradu Kráľová pri Senci súd zistil, že Š. W., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa 06.12.2008.

Z Osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX zo dňa 29.07.2011 súd zistil, že pôvodný odporca v 1. rade Y. W., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa 19.04.2011 a jeho právnym nástupcom sa stal jeho syn G. W., nar. dňa XX.XX.XXXX.

Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa ,,

(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu na jeho späťvzatie, na uznanie alebo

vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí

vystupujú na jednej strane.

Podľa konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní

ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. X S. XXX/XXXX)

G.: V prípadoch, keď vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť (napr. právo užívať byt, právo chôdze cez určitú časť pozemku, právo čerpať vodu zo studne) a táto nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve, sa vyžaduje, aby všetci spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy (nestačí ich súhlas). Zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom uvedeného obsahu je nakladanie (disponovanie) s nehnuteľnosťou a každý zo spoluvlastníkov môže ňou takto disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov.

G.: Návrh na rozhodnutie súdu o tom, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje, musia podať všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom proti všetkým oprávneným z vecného bremena.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či je daná vecná legitimácia označených účastníkov konania, nakoľko pre účinnosť rozsudku o zriadení vecného bremena týkajúceho sa nehnuteľnosti je nutná účasť všetkých spoluvlastníkov, ktorí môžu byť dotknutí rozhodnutím súdu o svojich vlastníckych právach, pričom sa jedná o nútené nerozlučné spoločenstvo účastníkov v zmysle .

Predmetné navrhované vecné bremeno by v prípade vyhovenia žalobe bolo zriadené "in rem" (k veci) a vzťahovalo by sa na každého spoluvlastníka zaťaženého pozemku. Teda prípadné zriadenie vecného bremena by zaťažovalo nehnuteľnosť (pozemok), ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov a v takom prípade sa vyžaduje, aby všetci spoluvlastníci boli účastníkmi konania, nakoľko zriadenie vecného bremena by zasiahlo do práv všetkých spoluvlastníkov pozemku. Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo ( ) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoluvlastníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva.

Ak sa konania nezúčastnia všetci, ktorí účastníkmi konania majú byť podľa hmotného práva, jedná sa o nedostatok vecnej legitimácie, ktorý je dôvodom pre zamietnutie žaloby bez

skúmania jej vecnej dôvodnosti. Súd mal preukázané, že účastníkmi konania neboli všetci, ktorí účastníkmi konania musia byť, keďže môžu byť dotknutí rozhodnutím súdu na svojich právach, nakoľko účastníkmi konania neboli všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom navrhovatelia žiadali zriadiť vecné bremeno, konkrétne neboli navrhovateľmi ako účastníci konania na strane odporcov označení P. B., nar. XX.XX.XXXX, W. N., nar. XX.XX.XXXX a W. Š., nar. XX.XX.XXXX.

Na základe uvedeného, keďže predmetom konania bolo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok parc. č. XXX/XX v celom rozsahu, ktorého spoluvlastníkom sú aj P. B., nar. XX.XX.XXXX, W. N., nar. XX.XX.XXXX a W. Š., nar. XX.XX.XXXX v prospech vlastníkov pozemku parc. č. XXX/XX, pričom P. B., nar. XX.XX.XXXX, W. N., nar. XX.XX.XXXX a W. Š., nar. XX.XX.XXXX neboli účastníkmi konania, berúc do úvahy, že povinnosť súdu postarať sa o to, aby okruh účastníkov bol úplný, je viazaná na poučovaciu povinnosť iba v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (o ktorý prípad v preskúmavanej veci nejde), súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva.

Súd síce uznesením č.k. XC/XX/XXXX - XX zo dňa 14.06.2011 pripustil do konania na návrh navrhovateľov vstup Š. W., nar. XX.XX.XXXX, avšak Š. W. zomrel dňa 06.12.2008, preto uznesenie zo dňa 14.06.2011 v časti o pripustení vstupu Š. W. do konania nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť a teda pripustenie jeho vstupu bolo neúčinné. Súd poukazuje na skutočnosť, že Š. W. zomrel dňa 06.12.2008, teda nielen pred vydaním uznesenia, ale aj pred podaním samotnej žaloby

na súd. Ak by Š. W. zomrel až po pripustení jeho vstupu do konania, súd by v zmysle pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami P. B.I., W. N. a W. Š.. Š. W. sa však nestal účastníkom konania, keďže už v čase začatia konania nemal spôsobilosť na práva a povinnosti a teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania, preto súd nemusel a nemohol s jeho právnymi nástupcami konať ex offo. Súd poznamenáva, že celú situáciu vyvolali navrhovatelia, keď navrhli, aby súd pripustil do konania vstup zosnulej osoby. Navrhovatelia si boli vedomí, že uznesenie nenadobudlo účinky, keďže v podaní doručenom súdu dňa 06.10.2011, ktorým reagovali na výzvu súdu na ustálenie okruhu účastníkov konania, Š. W. neuviedli. Navrhovatelia tento nedostatok mohli zhojiť podaním návrhu na pripustenie ďalších účastníkov do konania.

Voči odporkyni v 2. rade súd žalobu zamietol, nakoľko nie je pasívne legitimovaná, keďže už nie je spoluvlastníčkou predmetného pozemku.

Súd teda zamietol žalobu v plnom rozsahu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže na strane odporcov sa jedná o nútené nerozlučné spoločenstvo a ako odporcovia neboli označení všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti. Meritom veci sa súd v rozsudku nezaoberal, keďže nebola splnené požiadavka pasívnej vecnej legitimácie.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s citovaným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).