Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/316/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému Š. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXXX/X, XXX XX N., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka právna pomoc spotrebiteľom, o. z., Sofijská 13, 040 01 Košice, IČO: 42 247 268, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 2 960,92 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 807,61 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 807,61 eura od 30.1.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,

žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 108,42 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 28.10.2013 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 2 960,92 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 30.1.2011 do zaplatenia a aby mu taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že so žalovaným uzatvoril 9.12.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1 493,73 eura. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s úrokom vrátiť v 48 mesačných splátkach vo výške po 75,98 eura, svoj zmluvný záväzok však nedodržal, túto povinnosť má mu preto uložiť súd. Žalovaný sa pritom do omeškania dostal s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke, do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 455,88 eura a následne uhradil ešte čiastku 230,24 eura. S úhradou svojho záväzku stále mešká, preto má súd žalovanému uložiť zaplatiť aj úrok z omeškania.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil v záujme ochrany práv žalovaného vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že úroky, za ktorých žalobca poskytol žalovanému úver sú neprimerane vysoké. V rozhodnom období pre daný typ úveru bola výška úrokov úverov, ktoré poskytovali banky spotrebiteľom pre daný typ úveru (1 - 5 rokov) len 15,47 % ročne. Takéto úroky sú dojednané v rozpore s dobrými mravmi, aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilno-právna úžera explicitne upravená, odporuje

dobrým mravom, a ustanoveniu . Zmluva, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel je neplatnou, žalobca nemá nárok na žiadne úroky a poplatky. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania majúc za to, že žalobca uplatnil nárok po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty, keď sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktorý sa zhoduje s dátumom poskytnutia finančných prostriedkov; žalovaný so vstupom vedľajšieho účastníka vyjadril súhlas.

Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 3.4.2014. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie neustanovili. Taktiež neustanovil sa vedľajší účastník ani jeho právny zástupca. Súd preto vec prejednal len v prítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu boli predložené alebo označené. Dokazovanie vykonal výpisom z obchodného registra žalobcu, písomnosťou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, oznámením o zosplatnení, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, oznámením veriteľa o schválení úveru, prehľadom účtovných transakcií ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je zapísaný v V. W. V. I. D. X.., oddiel I., vložka č. XXXXX/EB. Jedným zo zapísaných predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

Žalobcom aj žalovaným bola podpísaná písomnosť označená ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný žiadal, aby mu žalobca poskytol úver vo výške 1 493,73 eura, ktorý mal byť splatený v 48 splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. 9.12.2009 žalobca oznámil, že schválil žalovanému úver v žiadanej výške, ktorý má byť splatený do 48 mesiacov, pričom výška mesačnej splátky má byť 75,98 eura, splatnosť prvej splátky 20.12.2013. RPMN úveru je 66,95 %, priemerná hodnota RPMN 48,96 %. Ročná úroková sadzba úveru 68,81 %, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 2 368,05 eura a odplata za poskytnutie služby 214,70 eura. Ročná úroková sadzba revolvingu má byť 80,24 %.

Z prehľadu účtovania transakcií na karte žalovaného ako klienta vyplýva, že v období od 22.2.2010 do 13.9.2013 zaplatil žalobcovi čiastku spolu vo výške 686,12 eura.

Listom zo dňa 2.1.2011 žalobca žalovanému oznámil, že s úhradou svojho záväzku zo zmluvy o revolvingovom úvere mešká. Pokiaľ splátky, s ktorými mešká nezaplatí, uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia stanú sa splatnými všetky jeho záväzky zo zmluvy; písomnosť bola žalovanému riadne doručená.

Žalovaný vo výsluchu pred súdom uviedol, že telefonicky kontaktoval obchodného zástupcu žalobcu s tým, že má záujem o poskytnutie úveru. Zaujímal sa o to, do akej výšky môže mu byť úver poskytnutý, pričom mal záujem o úver v maximálnej výške vzhľadom na jeho príjem. Obchodná zástupkyňa vypísala požadované tlačivá a následne mu poštou domov prišli písomné dokumenty ohľadne zmluvy, ktorými však už v súčasnosti nedisponuje, ale so žalobcom zmluvu uzavrel. Spolu s písomnosťami prišli aj šeky, aj splátkový kalendár. Úhrada splátok bola realizovaná z jeho mzdy. Úroky, za ktorých mu bol úver poskytovaný sa mu zdali privysoké, vie, že urobil veľkú hlúposť, keď takúto zmluvu podpísal. Potvrdil, že žalobcovi nezaplatil viac než je uvedené na jeho karte. Pokiaľ je tam uvedená suma 686,12 eura, je to suma, ktorú žalobcovi zaplatil. Žalobcovi zaplatí rozdiel medzi tým čo mu požičal a sumou, ktorú mu zaplatil, to uznáva, vie, že mešká.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa , veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, výpočet nákladov uvedených v prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa , q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa .

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne, nie však v celom rozsahu. Žalovaný pred súdom neuviedol, že by do záväzkového vzťahu vstupoval za tiesnivých okolností na jeho strane. Úver, ktorý mu žalobca poskytol na jeho účet vyčerpal pre vlastnú potrebu a písomnosti žalobcu podpísal aj keď sa mu zdalo, ako uviedol, že úrok z úveru, ktorý je od neho žiadaný, je privysoký. Akceptácia podmienok, za ktorých žalobca žalovanému poskytol úver, nebola však dôvodom pre to, aby súd nepodrobil kontrole

dojednania, za ktorých bol úver poskytnutý z úradnej povinnosti v záujme zistenia, či zodpovedajú kritériám platnosti právneho úkonu.

Vedľajší účastník mal za to, že pokiaľ žalobca poskytol žalovanému úver pri úrokovej sadzbe, pri akej úver poskytol, ide o civilno-právnu úžeru.

Ako už bolo uvedené, žalovaný nevyjadroval sa v tom zmysle, že by subjektívne alebo objektívne pomery na jeho strane existujúce v čase, keď do záväzkového vzťahu so žalobcom vstupoval, boli také, že by vyvodzovali jednoznačný záver svedčiaci pre civilno-právnu úžeru. Uvedené však neznamená, že pokiaľ bol úrok z revolvingového úveru (nárok z tohto úveru bol predmetom tohto konania), poskytnutý pri úrokovej sadzbe 80,24 % ročne, že ide o úrok, výška ktorého by mala byť akceptovateľná. Aj keď totiž právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky, neznamená to, že by výška úrokov z úveru nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sa rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel, ktorý zodpovedá všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom v spoločnosti a mravným princípom, ktoré vystihujú podstatné historické tendencie, akceptované sú rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (obdobne R. I. Č. W. I.. U.. XCdon XX/XX U. XX.X.XXXX).

Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám a právnym princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca je nebankovou spoločnosťou, nielen súdu je z jeho úradnej činnosti, ale je aj všeobecne známe, že nebankové spoločnosti sa stávajú zmluvnými partnermi osôb, ktoré nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách preto, lebo vstupné hodnotiace parametre ich bonity ako podstatné skutočnosti určujúce mieru rizika návratnosti poskytovaných úverov sú natoľko nepostačujúce, že banky im úver neposkytnú. Taktiež je súdu známe, že nebankové spoločnosti nepodnikajú s takou štruktúrou produktov ako banky, t. j. nemajú možnosť kompenzovať dôsledky neúspešnosti jedného produktu s úspešnosťou iného. Známe je aj to, že nebankové spoločnosti zdroje pre poskytovanie úverov získavajú aj na finančnom trhu za odplatu, preto poskytujú úvery za vyššie úroky ako banky. To všetko však v žiadnom prípade neodôvodňuje to, aby žalobca ako jeden z nebankových subjektov mal mať nárok na vrátenie peňažných prostriedkov s úrokom v neprimeranej výške.

Súdna prax nie je jednotná v posudzovaní miery toho, kedy dohodnutá úroková sadzba prekračuje hranicu zodpovedajúcu dobrým mravom. J. I. C. T. vo veci XXCo XXX/XXXX mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, J. I. C. N. vo veci XCo XX/XXXX úroky nad 25 %, R. I. I. W. vo veci XMCdo X/XXXX úroky vo výške 60 %, pre porovnanie v Č. W. je v rozpore s dobrými mravmi štvornásobok maximálneho úroku, aký poskytujú banky (J. I. C. V. vo veci XXICm XXX/ XXXX uviedol, že ide o „setrvalú“ judikatúru R. I. Č. W.). Súd mal úrok z úveru, ktorý žalobca žiadal vo výške 80,24 % ročne za úrok žiadaný v rozpore s dobrými mravmi. V čase, keď žalobca žalovanému peňažné prostriedky ako úver poskytol totiž banky poskytovali spotrebiteľom daný typ úveru pri úrokovej sadzbe 15,47 % ročne. Z prehľadu žalovaným realizovaných úhrad vyplynulo, že za obdobie poskytnutia úveru zaplatil žalobcovi sumu 686,12 eura. Pokiaľ mu žalobca poskytol čiastku 1 493,73 eura, je povinnosťou žalovaného zaplatiť rozdiel medzi prijatou a zaplatenou sumou, t. j. čiastku 807,61 eura a zaplatenie sumy úveru v tejto výške uložil súd žalovanému spolu s úrokom z omeškania z tejto dlžnej sumy, ročná výška ktorého bola žiadaná v súlade s právnymi predpismi a aj od času po zosplatnení úveru, preto súd žalobnému návrhu vyhovel ako je uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobný návrh z dôvodov, ktoré uviedol, zamietol.

Čo sa týka vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania, súd sa ňou nezaoberal nakoľko žalovaný sa pred súdom vyjadril, že uznáva, že žalobcovi zaplatí tú čiastku, na ktorú má žalobca nárok, rozdiel medzi tým čo mu žalobca požičal a sumou, ktorú mu zaplatil.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia Žalobca mal v konaní prevažujúci neúspech, nemá preto právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Žalovaný náhradu trov s konaním mu vzniknutých nežiadal, túto si v zmysle ustanovenia , preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník, právne zastúpený, žiadal priznať trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci: 1. prípravu a prevzatie zastúpenia a 2. vyjadrenie k žalobnému návrhu kvantifikujúc ich spoločne čiastkou 238,50 eura s tým, že hodnota jedného úkonu právnej pomoci by mala byť 111,21 eura a k obidvom úkonom právnej pomoci žiadal režijný paušál po 8,04 eura. Na náhradu trov v tejto výške mal by vedľajší účastník nárok pri plnom úspechu vo veci, pomer úspechu k neúspechu bol 72,73 % k 27,27 %, vedľajší účastník má preto nárok na trovy v rozsahu 45,46 %. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd kvantifikoval v súlade s vyhláškou č. Pri hodnote jedného úkonu právnej pomoci vychádzal z tejto vyhlášky a vychádzajúc z pomeru k neúspechu vo veci uložil žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).