Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/7/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou, v právnej veci navrhovateľa: L. E., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. F. Č..XX, XXX XX F. zastúpená: JUDr. Tamás Puskás, advokát, Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, proti odporcovi: MADÁCH-POSONIUM, spol. s.r.o., Devätinova 54, 820 11 Bratislava, IČO: 31 327 818, o zaplatenie 1.668,95 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 1.668,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.668,95 € odo dňa 01.04.2012 do zaplatenia ako i trovy konania vo výške 100 € a trovy právneho zastúpenia 350,15 €, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 27.09.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.10.2013 sa navrhovateľka domáhala od odporcu zaplatenia mzdy a odstupného vo výške 1.668,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % istiny ročne od 01.04.2012 do zaplatenia a tiež náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.08.2006 uzavretej medzi účastníkmi konania bola navrhovateľka zamestnaná u odporcu na pracovnej pozícii predavačka v Rimavskej Sobote. V zmysle dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2009 bola dohodnutá hrubá mesačná mzda vo výške 400 €. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2012 sa účastníci konania dohodli na rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 29.02.2012 v zmysle písmeno a) . Odporca navrhovateľke neuhradil mzdu za mesiace január 2012 a február 2012. Taktiež odporca neuhradil ani odstupné, ktoré navrhovateľke patrilo v zmysle . Keďže odporca na základe viacerých výziev neuhradil navrhovateľke mzdu a odstupné, navrhovateľka sa obrátila na Inšpektorát práce Bratislava, aby preveril postup odporcu. Inšpektorát práce listom zo dňa 22.05.2013 oznámil navrhovateľke, že podnet navrhovateľky považuje za opodstatnený. Aj napriek uvedenému však odporca neuhradil mzdu a odstupné. Navrhovateľke tak patrí hrubá mzda vo výške 800 €, pričom čistá mzda po odčítaní daní a odvodov je 667,58 €. Zároveň navrhovateľke patrí aj odstupné vo výške trojmesačnej mzdy, t.j. vo výške 1.001,37 € (3 x 333,79 €). Navrhovateľka si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 22.11.2013 tak, že odporca eviduje voči navrhovateľke pohľadávku titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré bola navrhovateľka povinná vyúčtovať odporcovi z dôvodu spoločnej hmotnej zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu neuznáva navrhovateľkou uplatnený nárok, čo do jeho výšky.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.04.2014. Po vyvolaní veci súd zistil, že sa dostavil právny zástupca navrhovateľky, nedostavil sa navrhovateľ, ktorého neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca a nedostavil sa odporca, ktorý má doručenie predvolania riadne vykázané dňa 21.01.2014. Súd v zmysle pojednával v neprítomnosti odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, t.j. návrhom na začatie konania, vyjadrením odporcu zo dňa 22.11.2013, listom Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 25.06.2013, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2012, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30.12.2009, pracovnou zmluvou zo dňa 30.08.2006, a zistil tento skutkový a právny stav:

Z Pracovnej zmluvy zo dňa 30.08.2006 vyplýva, že účastníci konania uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu určitú, t.j. rok od nástupu do práce, s dohodnutým druhom práce predavačka.

Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2012 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli, že rozväzujú pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.08.2006 z dôvodu , nakoľko zamestnávateľ dňom 29. 02. 2012 ruší neefektívnu prevádzku. Pracovný pomer končí dňom 29. 02. 2012. Zamestnanec má nárok na dvojmesačné odstupné.

Z výplatnej pásky navrhovateľky vyplýva, že čistá mesačná mzda navrhovateľky predstavovala v mesiaci 11/2011 sumu vo výške 400 €.

Z Odpovede Inšpektorátu práce Bratislava na podnet na výkon inšpekcie práce zo dňa 25.06.2013 vyplýva, že podnet navrhovateľky bol opodstatnený. Odporca sa dopustil niekoľkých porušení zákona, okrem iného i nevyplatenia mzdy za obdobie od 01/2012 do 02/2012 a odstupného vo výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku.

Podľa účinného ku dňu 30. 01. 2012 ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa účinného ku dňu 30. 01. 2012 výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

Podľa účinného ku dňu 30. 01. 2012 Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1.zrušuje alebo 2.premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce;

Podľa účinného ku dňu 30. 01. 2012 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa .

Podľa § 118 ods. 1 citovaného zákona zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 129 citovaného zákona je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len,

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

Podľa ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, účastníci konania uzavreli dňa 30.08.2006 pracovnú zmluvu na dobu určitú, jeden rok od nástupu do práce, s dohodnutým druhom práce navrhovateľa - predavačka. Dňa 30.01.2012 tento pracovný pomer ukončili písomne vzájomnou dohodou, a to z dôvodu zrušenia prevádzky navrhovateľa, t. j. z dôvodu ustanoveného v . Bolo dohodnuté, že zamestnanec, t. j. navrhovateľka má nárok na dvojmesačné odstupné. Odporca navrhovateľke mzdu za obdobie od 01/2012 do 02/2012 a odstupné nezaplatil. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi sporné ani neboli.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či navrhovateľka má nárok na vyplatenie dlžnej mzdy za obdobie 01/2012 do 02/12 a odstupného. Odporca nárok navrhovateľky na zaplatenie mzdy a odstupného, čo do dôvodu nespochybnil, avšak uviedol, že eviduje voči navrhovateľke pohľadávku titulom schodku na zverených hodnotách a teda nárok navrhovateľky spochybňuje čo do výšky. Existenciu schodku však odporca nijako a ničím nepreukázal, neuviedol výšku schodku, neuviedol na akých hodnotách mal schodok vzniknúť ani to ako tento schodok zistil, či s navrhovateľkou existenciu schodku prejednal a pod. S poukazom na uvedené súd považuje tieto ničím nepodložené tvrdenia odporcu za účelové s cieľom vyhnúť sa základnej povinnosti zamestnávateľa, t. j. povinnosti poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu resp. uhradiť zamestnancovi nároky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, t. j. odstupné.

V tejto súvislosti súd uvádza, že každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje tzv. dôkazné bremeno, tj. povinnosť preukázať svoje tvrdenia v zmysle . V sporovom konaní je navrhovateľ povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesenie dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Spravidla preto postihuje najskôr navrhovateľa, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať tvrdený nárok.

Súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že odporca, ktorý tvrdil určité skutočnosti, tieto žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, čím v zmysle vyššie uvedeného neuniesol bremeno dôkazu.

Zároveň súd uvádza, že aj keby existovala pohľadávka odporcu voči navrhovateľke z titulu schodku na zverených hodnotách, čo odporca v tomto konaní nepreukázal, odporca nie je oprávnený nevyplatiť mzdu resp. odstupné navrhovateľke, nakoľko zákon nepripúšťa možnosť zraziť zo mzdy (resp. odstupného) akékoľvek nároky odporcu, ktoré nie sú taxatívne vymedzené v zákone ( ). S poukazom na uvedené má súd za preukázané, že nárok navrhovateľky za dôvodný.

Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd má za to, že navrhovateľka rovnako preukázala aj výšku uplatneného nároku, ktorý pozostáva z dlžnej mzdy za obdobie od 01/2012 do 02/2012 a odstupného. Pokiaľ ide o odstupné, hoci bolo v dohode o skončení pracovného pomeru dohodnuté, že navrhovateľka ako zamestnanec má nárok na dvojmesačné odstupné, táto dohoda odporuje zákonu, a preto je v tejto časti neplatná. Nárok navrhovateľky na zaplatenie trojmesačného odstupného vyplýva

priamo zo zákona, nakoľko navrhovateľka bola v pracovnom pomere u odporcu dlhšie ako 5 rokov a pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu ustanoveného v . Navrhovateľke teda aj bez ďalšieho (dohoda) vznikol nárok na zaplatenie odstupného vo výške tak, ako bol navrhovateľkou uplatnený v tomto konaní, t. j vo výške trojmesačnej mzdy. Odporca navyše spôsob výpočtu nároku navrhovateľky nijako nespochybnil a v konaní namietal jedine existenciu svojej pohľadávky voči navrhovateľke. Súd preto považuje nárok navrhovateľky za dôvodný v celom rozsahu a preto mu vyhovel.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca navrhovateľke dlžnú sumu neuhradil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, a preto je povinný zaplatiť navrhovateľke aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti peňažného dlhu, t.j. odo dňa 01.04.2012 (odporca mal v zmysle písomnej výzvy zo strany navrhovateľa uhradiť dlžnú mzdu a odstupné do 30.03.2012).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 100 € a trov právneho zastúpenia vo výške 350,15 €, ktoré pozostávajú z troch úkonov právnej služby v zmysle , písmeno a), a vyhlášky č. :

1. prevzatie veci a príprava zastúpenia rok 2013[ 81,33 € + 7,81 € (režijný paušál)] =

89,14 €

2. podanie návrhu na súd rok 2013 [ 81,33 € + 7,81 € (režijný paušál) ] = 89,14 €

3. účasť na pojednávaní rok 2014 [ 81,33 € + 8,04 € (režijný paušál) ] = 89,37 €.

Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní konanom dňa 04.04.2014 za cestu do Bratislavy a späť v trvaní 2 hodín vo výške 53,60 € (4 x 13,40 €) a cestovné náhrady za účasť na pojednávaní konanom dňa 04.04.2014 za 100 km, pri spotrebe 7,4 l/100 km, cena paliva 1,433 Eur/1 l, paušálna náhrada 0,183 Eur/ 1 km, t. j. vo výške 28,82 €.

Trovy právneho zastúpenia sú spolu vo výške 350,07 €.

Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa 07.04.2014, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.