Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/12/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky N., štátnej občianky SR, proti odporcovi O., štátnemu občanovi SR, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté X. X. 2012, vedené v knihe manželstiev matričného úradu O. vo zväzku 8, ročník 2012, na strane 59, pod poradovým číslom 2, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na tunajší súd 17. 1. 2014 návrh na rozvod manželstva účastníkov konania.

V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli X. X. 2012 v rímsko-katolíckom kostole v Mníšku nad Popradom. U obidvoch ide o prvé manželstvo, z ktorého nepochádzajú žiadne maloleté deti. Obaja sú slovenskí štátni občania. S odporcom sa zoznámila v máji 2008. Postupom času sa ich vzťah prehĺbil a po ročnej známosti začali spoločne bývať v podnájme. Po trojročnom spolužití uzatvorili manželstvo. Už krátko po uzavretí manželstva začala mať s odporcom rozdielne názory na manželský a rodinný život, ako aj na peňažné hospodárenie v domácnosti, dôsledkom čoho vznikali medzi nimi neustále hádky, nezhody a konflikty. Postupom času sa od odporcu citovo odcudzila a stratila k nemu akékoľvek citové puto. Žili spolu v jednej domácnosti ako cudzí ľudia. Jej citové odcudzenie vyvrcholilo až do vzájomného nerešpektovania sa a pravidelných hádok a konfliktov. Spolužitie s odporcom za takejto situácie sa stalo pre ňu neznesiteľné. Začala k odporcovi pociťovať odpor, postupne aj nenávisť. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti od 19. 10. 2013, kedy od neho odišla. Od tohto dňa s ním neudržiava žiaden kontakt, obaja sa chcú rozviesť. Vzájomné vzťahy považuje za tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť už svoj účel. Spolužitie s odporcom neobnovili a z jej strany a ani zo strany odporcu už obnovenie ani nemožno očakávať.

V rámci prípravy konania súd výzvou z 22. 1. 2014 vyzval odporcu, aby sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril. Odporca na výzvu súdu nereagoval.

Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom 4. 4. 2014 bez prítomnosti odporcu. Odporca sa aj napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním z 24. 3. 2014 doručeným súdu 25. 3. 2014, ktorým oznámil, že súhlasí s rozvodom manželstva v plnom rozsahu. Zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dôvodom pracovného vyťaženia. Písomné podanie obsahovalo osvedčenie o pravosti podpisu odporcu z 24. 3. 2014 vydanom zamestnankyňou poverenou notárom JUDr. Stanislavom Dugasom Lenkou Bižákovou.

Za danej situácie súd prijal záver, že sú splnené podmienky uvedené v pre prejedanie veci v neprítomnosti odporcu.

Navrhovateľka na pojednávaní na návrhu v celom rozsahu trvala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v celom rozsahu navrhovanom účastníkmi konania a zistil nasledujúce skutočnosti:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo X. X. 2012. Manželstvo je vedené v knihe manželstiev matričného úradu O., zväzok 8, ročník 2012, strana 59, poradové číslo 2.

Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, že z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne maloleté deti, a že posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese A.

Z výpovede navrhovateľky ďalej vyplýva, že vzájomné vzťahy počas 5 rokov známosti vnímala až do chvíle, kým sa s odporcom nezosobášili, ako vcelku dobré. V tom čase už 3 roky žili v spoločnej domácnosti. Až po svadbe zistila, že obaja majú rozdielne názory na spoločenský a rodinný život, ako aj na hospodárenie so spoločnými finančnými prostriedkami. Ich názory sa začali rozchádzať aj v otázke rodiny a detí. V manželstve sa tak postupne začali stupňovať hádky, a to až do takej miery, že 19. 10. 2013 od odporcu zo spoločnej domácnosti odišla. Odporca s odchodom súhlasil. Vzájomné vzťahy pred odchodom už boli tak vypäté, že spolu jednoducho nevedeli žiť. Manželstvo už neplnilo svoju funkciu ani po intímnej stránke. Žili spolu ako dvaja cudzí ľudia. Vzájomne sa postupne citovo odcudzili. Skutočnosti, ktoré ju viedli tiež k podaniu návrhu na rozvod manželstva, sa prejavovali aj pred jeho uzavretím. Už vtedy jej odporca zakazoval nejaké veci. Veľmi žiarlil na jej prácu, nakoľko pracuje ako policajtka a pracuje najmä v mužskom kolektíve. Vtedy tomu nepripisovala takú dôležitosť. Počas manželstva sa však hádky kvôli tomu zintenzívňovali. Od ukončenia spolužitia sa s manželom stretli iba raz, a to ohľadne návrhu na rozvod. Vtedy sa vyjadril, že s rozvodom súhlasí a na pojednávanie príde. Myslí si, že manžel sa na pojednávanie nedostavil preto, lebo ju už nechce vidieť. Majú k sebe vzájomný odpor.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.

V danej veci spolužitie účastníkov v spoločnej domácnosti trvalo 3 roky pred a zhruba 15 mesiacov po uzavretí manželstva. V októbri 2013 manželia ukončili spolužitie v spoločnej domácnosti a od tejto doby spolu nežijú, vzájomne sa nestretávajú, nekomunikujú. Manželstvo teda už takmer 6 mesiacov

nepredstavuje životné spoločenstvo, v rámci ktorého by manželia spolu žili, budovali základy zdravého rodinného prostredia, vzájomne si pomáhali a obaja nachádzali svoje citové uspokojenie tak, ako je to hlavným účelom manželstva. Preto súd manželstvo účastníkov považoval za vážne rozvrátené. Vzhľadom dĺžku prerušenia spolužitia, neudržiavanie vzájomných kontaktov a komunikácie, na postoj oboch manželov, ktorí v súčasnosti nemajú záujem o obnovenie spolužitia a obaja s rozvodom súhlasia, ako aj na vyjadrenie navrhovateľky, že v súčasnosti obaja k sebe pociťujú odpor, súd zastáva názor, že od manželov nemožno obnovenie spolužitia reálne očakávať a rozvrat ich manželstva je možné považovať za trvalý.

Preto súd prijal záver, že v dane veci sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva účastníkov a návrhu navrhovateľky vyhovel. Pri svojom rozhodovaní súd bral do úvahy aj skutočnosť, že z manželstva deti nepochádzajú. Manželom sa v priebehu prvých rokoch manželstva aj napriek predchádzajúcemu 3-ročnému spolužitiu v spoločnej domácnosti nepodarilo vytvoriť trvalejší harmonický zväzok, ktorý by bol pevným základom rodiny. Obaja nedokázali zladiť a prekonať svoje rozdiely v povahových vlastnostiach, svoje rozdielne osobnostné ladenia, a najmä rozdielne očakávania od manželstva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci v konaní o rozvod manželstva v zásade nemajú právo na náhradu trov konania. Naviac, v danej veci ani jeden z účastníkov o náhradu trov konania nepožiadal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 (troch) mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.