Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sd-53-2014.pdf
PDF · 70.05 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. T. W., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom A., F. B. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX. zo dňa 30. decembra 2013 podľa § 250j ods. 3 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 30. decembra 2013 podľa § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 18. apríla 2002.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že nárok na starobný dôchodok má a poukázal na usmernenie Sociálnej poisťovne.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že nie je príslušná rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a zároveň poukázala na to, že nárok navrhovateľa na starobný dôchodok nevznikol ani s prihliadnutím na § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný do 31. decembra 2003. Žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. decembra 2013 ako vecne správne potvrdil.
Navrhovateľ sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného opravného prostriedku. Poberateľom výsluhového príspevku je od 1. apríla 2002. Súdu predložil vo fotokópii vysvedčenie o maturitnej skúške z 19. septembra 1973, Stredná škola SPPŠ s maturitou bola ukončená v roku 1967. Potom nastúpil na dva roky na základnú vojenskú službu. Po návrate z vojny krátko pracoval v Žiline od 1. 10. 1969 do 14. 4. 1970 u zamestnávateľa Zelenina PR Žilina.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia odporkyne vo veci zo dňa 18. 2. 2014 a vzhľadom k nemu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom spisu a konštatoval, že odporkyňa súdu nepredložila kompletný administratívny spis, hoci na jeho predloženie bola vyzvaná tunajším súdom podaním zo dňa 24. 2. 2014, ktorý podľa pripojenej doručenky prevzala dňa 27. 2. 2014. V dávkovom spise sa nenachádza rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľovi ministerstvom vnútra priznaný výsluhový príspevok a potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 4. novembra 2013, ktoré preukazuje vykonávanie doby, ktorá bola započítaná na účely výpočtu výsluhového príspevku, o ktoré sa odporkyňa opiera vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
V zmysle platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanej pod č. R66/1998 pod pojmom Spisy žalovaného správneho orgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí.
Správny orgán musí predložiť súdu všetky doklady, na základe ktorých rozhodol. Aj Európsky súd pre ľudské práva túto požiadavku potvrdil v súvislosti s dokumentmi, ktoré môžu pomôcť účastníkovi predložiť svoju kauzu (Bendenoun versus Francúzsko rozsudok z 24. 2. 1994). Nevyhnutným predpokladom spravodlivého konania je požiadavka, aby bol správny spis predložený v primeranej lehote.
Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p. vychádzajúc z uvedeného, považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné z dôvodu neúplnosti spisov správneho orgánu (absencie potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-35.627-11/2013-VZ zo 4. novembra 2013, ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra SR o priznaní výsluhového príspevku od 1. apríla 2002), v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení odporkyne zo dňa 18. 2. 2014 sa len konštatuje, že - Potvrdením Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-35.627-11/2013-VZ zo dňa 4. novembra 2013 je preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od 1. apríla 2002, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pre ktoré v zmysle ust. § 250j ods. 3 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa je s poukazom na ust. § 250r O.s.p. právnym názorom súdu viazaná a je potrebné, aby v ďalšom konaní odstránila uvedené nedostatky, konkrétne, aby po zabezpečení príslušných listinných dôkazov vo veci opätovne rozhodla a svoje rozhodnutie nielen odôvodnila v zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4 Zákona o sociálnom poistení, ale sa aj vysporiadala s tvrdeniami a námietkami navrhovateľa uvádzanými v administratívnom, i v tomto súdnom konaní.
O trovách konania súd rozhodol v súlade ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s O.s.p.).