Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_11C-1-2014.pdf
PDF · 113.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľky: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Š. XXX, prechodne bytom Ď. XX proti odporcom: v rade 1) Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.Á. Š. XXX, v rade 2) B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Š. Š. XXX, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné vo výške 80 Eur mesačne od 01.02.2014 vždy do každého 15 teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s tým,
že na zameškanom výživnom za mesiac január, február, marec 2014 v sume 240 Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi mesačné splátky vo výške 20 Eur splatné spolu s bežným výživným s tým, že
nezaplatením čo i len jednej splátky zročným sa stáva celý dlh na výživnom.
II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
III. Súd konanie proti odporkyni v rade 2) z a s t a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.01.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil výživné pre ňu ako plnoleté dieťa pôvodne od otca Ľ. B.. V písomne podanom návrhu uviedla, že s odporcom, ktorý je jej otec bývala v spoločnej domácnosti do 28.10.2013, keď bola nútená zo závažných rodinných dôvodov odísť a zostala bez bývania a bez finančných prostriedkov. Poukázala na to, že v súčasnej dobe poberá len rodinné prídavky v sume 23 €, ktoré sú nepostačujúce na pokrytie nákladov v štúdiu. Po odchode zo spoločnej domácnosti jej rodičov, jej ubytovanie poskytla sestra E. X., B. Ď. XX. Uviedla ďalej, že odporcu viackrát vyzvala, aby jej prispieval na výživu, s čím odporca nesúhlasil. Žiadala, aby súd odporcu zaviazal výživným vo výške 180 € a súčasne jej priznal zameškané výživné.
Vzhľadom na neúplný návrh bola navrhovateľka súdom vyzvaná uznesením zo dňa 16.01.2014 na úpravu neúplného podania zo dňa 03.01.2014. Navrhovateľka návrh doplnila podaním zo dňa 28.01.2014, kedy uviedla, že žiada výživné a to od matky B. B., Z.. XX.XX.XXXX T. H. Ľ. B., Z.. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. Š. XXX. Svoj návrh následne doplnila tým, že bývala s rodičmi v spoločnej
domácnosti do 28.10.2013, kedy bola nútená zo závažných rodinných dôvodov odísť a zostala takmer bez finančných prostriedkov a bez bývania. Žiadala, aby súd určil výživné od 01.02.2014. Spolu s písomne podaným návrhom doručila súdu rodný list, potvrdenie o návšteve školy, výdavky spojené so štúdiom a bývaním, výpisom zo živnostenského registra odporcu.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.02.2014. Uviedol, že s návrhom na určenie výživného na plnoletú dcéru vo výške 180 € nesúhlasí, aj keď si je vedomý toho, že rodičia sú povinní zabezpečovať potreby navrhovateľky, ktorá pokračuje v štúdiu. Poukázal na to, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť rodičov bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu dňa 28.10.2013 a odišla bývať k sestre E. X.. Nebol si vedomý žiadnych závažných rodinných dôvodov, pre ktoré by musela opustiť spoločnú domácnosť a taktiež poprel tvrdenia navrhovateľky, že žiadala od neho prispievať na výživu. Poukázal na to, že už vo veku 16 rokov utiekla z domu, 2 týždne sa schovávala obci O. Š. a keď túto skutočnosť nahlásil na políciu, ako aj na sociálnom odbore v Turčianskych Tepliciach, bolo mu oznámené, že má 16 rokov a nemôžu mu v tejto veci pomôcť. Vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na tom, že nie si je vedomý žiadnych skutočností, ktoré by viedli navrhovateľku k opusteniu spoločnej domácnosti, nakoľko do dňa 28.10.2013 s nimi navrhovateľka riadne bývala, riadne sa starali o zabezpečenie všetkých jej potrieb súvisiacich so štúdiom a s bývaním. Avšak od nej požadovali vykonávanie domácich prác, ktoré navrhovateľka odmietala vykonať. Poukázal na to, že v spoločnej domácnosti žije s manželkou a matkou navrhovateľky B. B., ktorá je od 10.01.2011 v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, nikde nepracuje, nemá žiadny príjem zo zdravotných dôvodov s tým, že má postúpiť operáciu. V domácnosti ďalej žije mal. dcéra F., Z.. XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje základnú školu a súčasne v domácnosti žije aj nevlastný syn P. A., Z.. XX.XX.XXXX, ktorý je nezamestnaný a je v evidencii na úrade práce od 01.09.2009. Odporca v rade 1) uviedol, že je živnostník a vykonáva práce pri ťažbe dreva, do spoločnej domácnosti prispieva len zo svojho príjmu a zabezpečuje celý chod domácnosti. Jeho čistý príjem za rok 2012 na základe daňového priznania bol vo výške cca 3.951,15 €, iný žiadny príjem nemal. Za rok 2013 je jeho príjem cca 4.754 €. Rodinní príslušníci t.j. manželka, ale aj nevlastný syn nedostávajú žiadnu podporu ani dávku v hmotnej núdzi práve z toho dôvodu, že je živnostník. Odporca v rade 1) vo svojom písomnom stanovisku ďalej uviedol, že z príjmu zabezpečuje celý chod domácnosti t.j. inkaso vo výške 70,64 €, vodné, ktoré platí dva krát do roka vo výške 246,82 €, zabezpečuje ďalšie výdavky s chodom domácnosti ako aj nákup dreva, stravovanie, lieky, ošatenie, hygienu a všetky iné náklady. V závere svojho písomného stanoviska uviedol, že nie si je vedomý toho, že by bol ublížil navrhovateľke a teda má možnosť vrátiť sa späť do spoločnej domácnosti a budú jej hradené všetky potreby. S výškou výživného v sume 180 € nesúhlasil, nakoľko by to jeho rodine spôsobilo existenčné problémy. Spolu so svojím písomným vyjadrením doručil súdu aj daňové priznanie za rok 2012, na ktoré poukazoval vo svojom písomnom vyjadrení, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin o tom, že jeho manželka a odporkyňa v rade 2) B. B. je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.01.2011 ako aj nevlastný syn P. A. H. XX.XX.XXXX, rodný list mal. F., Z.. XX.XX.XXXX, poštové poukazy, ktorými preukazoval hradenie nákladov spojených s chodom domácnosti.
Na predvolanie na výsluch dňa 05.03.2014 sa dostavila navrhovateľka, ktorá do zápisnice upravila svoj návrh a to tak, že výživné žiadala len od svojho otca, tak ako to uviedla pôvodne vo svojom návrhu a to od podania návrhu dňa 07.01.2014. Ďalej uviedla, že na výživnom trvá vzhľadom na zlé rodinné vzťahy, ktoré s rodičmi má s tým, že bližšie sa vyjadrí na pojednávaní.
Súd vo veci vykonal dňa 01.04.2014 a 03.04.2014 pojednávanie, kedy na prvé sa dostavili účastníci, ktorých vypočul, oboznámil sa s potvrdeniami o výške príjmu odporcu v rade 1), s potvrdeniami o výške nákladov na zabezpečenie potrieb navrhovateľky, potrieb odporcu v rade 1), s ďalšími dokladmi, ktoré boli predložené odporcom v rade 1) a to Zmluvou o medziúvere o stavebnom spotrebiteľskom úvere, Zmluvou o splátkovom úvere uzavretom medzi odporcom v rade 1) a Slovenskou sporiteľnou a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti do 28.10.2013 s odporcom v rade 1), ktorý je jej nevlastným otcom a odporkyňou v rade 2), ktorá je jej matkou. Dňa 28.10.2013, podľa jej vyjadrenia, bola nútená zo závažných rodinných dôvodov opustiť spoločnú domácnosť a odísť bývať k svojej sestre E. X., ktorá
je takisto nevlastnou dcérou odporcu v rade 1), ktorá sa v súčasnej dobe o ňu stará, poskytuje jej ubytovanie, stravu a všetky potreby súvisiace so vzdelaním a školou. V súčasnej dobe navrhovateľka podľa predloženého potvrdenia o návšteve školy je študentkou 3. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Martine. Celkovo jej náklady na štúdium a bývanie pozostávajú z cestovného, ktoré mesačne hradí vo výške 40 €, obedy 38 €, hygienické potreby 25 €, oblečenie 40 €, strava 150 €. Okrem toho, keď sa zúčastňuje skúšok v rámci školy musí uhrádzať a prispievať sumou 50 € na tortu, 10 € koláč, 40 € šaty, vec na prax 20 € a poplatok 20 € na súťaž. Celkovo tak náklady mimo ubytovania podľa tvrdenia navrhovateľky pozostávajú vo výške 240 €, ktoré nemá z čoho uhrádzať svojej sestre, u ktorej býva, nakoľko poberá len rodinné prídavky vo výške 23 €.
V súčasnej dobe odporca v rade 1) má oprávnenie vykonávať živnosť a to pilovanie a hobľovanie dreva. Žije v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky - odporkyňou v rade 2), ktorá je od 10.01.2011 nezamestnaná, vedená v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, nikde nepracuje a nepoberá žiadny príjem. V spoločnej domácnosti súčasne žije s ním aj mal. F. B., Z.. XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje základnú školu, ktorá pochádza z manželstva s odporkyňou v rade 2) a nevlastný syn P. A., Z.. XX.XX.XXXX, ktorý je plnoletý a ktorý je v evidencii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 01.09.2009 bez akéhokoľvek príjmu. Z daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2012 vyplynulo, že príjem odporcu v rade 1) bol vo výške 3.951,15 € a za rok 2013 podľa vyjadrenia odporcu v rade 1) jeho príjem bude vo výške 4.754 €. Takže priemerne mesačne jeho príjem je 396 €, ktorým odporca v rade 1) zabezpečuje chod domácnosti, starostlivosť o manželku - odporkyňu v rade 2), ktorá je nezamestnaná bez akéhokoľvek príjmu a o mal. dcéru, ktorá je žiačkou základnej školy. Z vyjadrenia odporcu v rade 1) vyplýva, že je vlastníkom rodinného domu, ktorý vlastnícky patrí jemu a jeho manželke
- odporkyni v rade 2), jedná sa o starší dom zakúpený pred 12 rokmi, ktorý doposiaľ nie je ukončený a nie je schopný zabezpečiť jeho rekonštrukciu, nakoľko má nedostatok finančných prostriedkov. Zo svojho mesačného príjmu, ktorý poberá zo svojej živnostenskej činnosti, platí telefóny cca 50 €, elektriku 60 € mesačne, plyn 20 € mesačne, spláca pôžičku 140 € a keďže bol v hmotnej núdzi splácanie musel prerušiť, následne si zobral ďalší úver - pôžičku, kde platí 58 € mesačne. Okrem navrhovateľky, ktorá sa štúdiom naďalej pripravuje na svoje budúce povolanie má vyživovaciu povinnosť voči dcére Monike, nar. 09.07.2007 a manželku, ktorá je nezamestnaná.
Súd si súčasne vyžiadal potvrdenie z daňového úradu za rok 2012, 2013 u odporcu, kedy mal preukázané, že príjem odporcu za rok 2012 je 3.951,15 € takže mesačne je jeho príjem je 324,41 € a za rok 2013, podľa jeho vyjadrenia, je príjem 4.754 €, takže za jeden mesiac je to 396,16 €. Z tejto sumy teda odporca v rade 1) hradí všetky náklady, ktoré vyčíslil v písomnom vyjadrení k návrhu, ako aj na pojednávaní, ktoré preukazoval listinnými dôkazmi, ktoré do spisu založil. Z vyjadrenia odporcu v rade 1) vyplynulo, že v súčasnosti nedisponuje takou finančnou čiastkou, aby mohol navrhovateľke prispievať výživným vo výške 180 € ako požadovala. Vo svojej výpovedi zotrval na tom, že u navrhovateľky nebol dôvod na opustenie spoločnej domácnosti, v ktorej má vytvorené všetky podmienky na to, aby sa riadne pripravovala na štúdium, s tým, že od nej vyžadoval len pomoc v domácnosti poprípade pomoc matke a bude zabezpečovať všetky jej potreby spojené so štúdiom, s bývaním a so stravovaním. Vo svojej výpovedi odporca v rade 1) neuviedol v akej výške by bol ochotný resp. schopný prispievať na výživu navrhovateľky, aj keď si bol vedomý toho, že navrhovateľka sa pripravuje na štúdium a je jeho zákonnou povinnosťou prispievať na jej výživu. Poukázal na to, že požadovaná suma 180 € by pre neho znamenala existenčné problémy, nakoľko zabezpečuje chod celej rodiny, to znamená, že zabezpečuje výživu nielen svoju, ale aj odporkyne v rade 2) - manželky, ktorá je nezamestnaná, nepoberá žiadny príjem, mal. dcéry F. B.D., Z.. XX.XX.XXXX, ale aj plnoletého nevlastného syna P. A., Z.. XX.XX.XXXX, ktorý je v evidencii na úrade práce od 01.09.2009. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok, ktorý odporca vlastný, súd zistil, že je vlastníkom rodinného domu, ktorý patrí vlastnícky jemu spolu s odporkyňou v rade 2) - jeho manželkou, a podľa vyjadrenia odporcu v rade 1) sa jedná o starší dom, ktorý kúpili pred 12 rokmi.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 01.04.2014 pred začatím pojednávania uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že jej matka - odporkyňa v rade 2) je nezamestnaná, má zdravotné problémy a nepoberá žiadny príjem, berie návrh voči odporkyni v rade 2) späť. Súd na pojednávaní pripustil späťvzatie návrhu a po súhlase odporkyne v rade 2) konanie zastavil.
Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a žiadala, aby odporca v rade 1) bol zaviazaný prispievať jej na výživu vo výške 180 € a poukázala na náklady, ktoré jej vznikajú počas
štúdia. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré ju viedli k odchodu zo spoločnej domácnosti, poukázala na to, že s nevlastným otcom ako odporcom v rade 1) nevychádzala dobre, všetko jej zakazoval, nemohla nikde chodiť, dokonca jej zakázal chodiť aj ku starej mame. Stalo sa, že po nesúhlase odporcu v rade 1), keď chcela ísť na diskotéku ušla, vrátila sa domov ráno a keď prišiel odporca v rade 1) z roboty, mal ju zbiť, prikázal jej, aby si zbalila veci a aby odišla. Potvrdila ním uvádzanú skutočnosť vo svojom vyjadrení, že dva týždne nebývala doma, avšak neodišla sama, ale po incidente, ktorý s odporcom v rade 1) tomu predchádzal. Nakoniec sa vrátila s tým, že sa chce vrátiť do spoločnej domácnosti, chce bývať spolu s rodičmi, na čo jej nevlastný otec povedal, že pokiaľ nedonesie papier od gynekologičky, že nemá žiadnu chorobu, do domácnosti sa vrátiť nemôže. Napriek tomu, že to bolo pre ňu ponižujúce, takýto doklad odporcovi v rade 1) doniesla, zostala doma, avšak častejšie dochádzalo k nezhodám, večne sa spolu hádali, aj keď sa spolu rozprávali a preto zvážila, že bude lepšie, keď opustí spoločnú domácnosť a odíde bývať k sestre, ktorej odporca v rade 1) je tiež nevlastný otec. Pokiaľ ide o sumu, ktorú si uplatňuje od odporcu v rade 1) vo výške 180 €, táto suma by mala pokrývať všetky náklady spojené so školou, so súťažami, ktorých sa počas školského vyučovania musí zúčastňovať, ale mala by zabezpečovať jej aj stravu, poprípade by chcela prispievať sestre na domácnosť, pretože v súčasnej dobe nemá z čoho.
Odporca prítomný na pojednávaní zotrval na svojom stanovisku uvedenom v písomnom vyjadrení k návrhu, nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, nesúhlasil s výživným v uvedenej výške a poukázal na to, že navrhovateľka nemusela opustiť spoločnú domácnosť, žiadal len, aby dodržiavala režim, aby v rodine pomáhala, nechodievala neskoro domov. Keďže podobnú situáciu s navrhovateľkou zažil už v čase, keď mala 16 rokov, navštívil políciu, aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde mu bolo oznámené, že mu v tomto prípade nemôžu pomôcť. Vtedy sa navrhovateľka vrátila do spoločnej domácnosti, istým spôsobom spolu fungovali, tie vzťahy sa následne opätovne naštrbili práve kvôli tomu, že navrhovateľka nemala záujem žiadnym spôsobom v rodine pomôcť aj vzhľadom na zhoršujúci sa vzťah matky - odporkyne v rade 2). Odporca v rade 1) vo svojom vyjadrení naďalej zotrvával na tom, že navrhovateľka má možnosť vrátiť sa do spoločnej domácnosti a bude jej zabezpečovať všetky potreby súvisiace so školou, štúdiom či bývaním, s čím navrhovateľka nesúhlasila, uviedla, že má v rodine svojej sestry lepšie podmienky a lepšie s dokáže pripravovať na štúdium.
Vzhľadom na rozporné tvrdenia navrhovateľky a odporcu v rade 1) súd na pojednávaní dňa 03.04.2014 vypočul ako svedkyňu E. X., nevlastnú sestru navrhovateľky a nevlastnú dcéru odporcu v rade 1), ktorá potvrdila skutočnosti uvádzané navrhovateľkou a to v tom smere, že 28.10.2013 navrhovateľka prišla do ich spoločnej domácnosti s tým, že sa už nechce vrátiť do domácnosti rodičov a nechce znášať ďalej to, čo sa v tejto rodine malo diať. V tom čase údajne nemala čas poriadne sa učiť, pretože jej bolo dávané, že nič nerobí, že nepomáha v rodine. Svedkyňa poukázala na to, že od doby ako navrhovateľka býva v ich spoločnej domácnosti, zlepšili sa jej známky, zlepšilo sa jej správanie, cíti sa psychicky lepšie a má to naozaj veľmi dobrý dopad na pokračovanie v jej štúdiu, v ktorom následne aj navrhovateľka ďalej chce pokračovať. Svedkyňa uviedla, že zabezpečuje navrhovateľke všetky potreby týkajúce sa školy a čo k tomu patrí, či už je to oblečenie, strava, hygienické potreby, súťaže a podobne, aj keď v súčasnej dobe je na materskej dovolenke, poberá iba materský príspevok, manžel je zamestnaný, jeho príjem je cca 600 €. Svedkyňa v závere svojej výpovede uviedla, že by bola veľmi rada, keby jej navrhovateľka platila aspoň časť nákladov, ktoré má cca do výšky 100 €, ktoré by jej postačovali aspoň na zabezpečenie potrieb spojených so školou s tým, že ak by súd takto rozhodol, tieto finančné prostriedky by išli priamo na zabezpečovanie potrieb súvisiacich len so školou navrhovateľky a ostatné by svedkyňa nevlastnej sestre hradila sama, či už sa to týka ubytovania, stravy alebo ďalších ostatných potrieb hygienických alebo oblečenia. Tiež poukázala na to, že v priebehu tohto roka by sa mali presťahovať do nového rodinného domu, kde navrhovateľka bude mať zabezpečenú vlastnú izbu a bude mať vytvorené vhodné prostredie na ďalšie štúdium, v ktorom chce pokračovať.
Navrhovateľka v záverečnej reči zotrvala na svojom vyjadrení, žiadala výživné od odporcu v rade 1) vo výške 180 €, poprípade uviedla, že súhlasí s tým, akú výšku výživného určí súd, vzhľadom na majetkové schopnosti jej nevlastného otca - odporcu v rade 1).
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti je opodstatnený, avšak súd skúmal, či je opodstatnený vo výške 180 €, tak ako to navrhovateľka požadovala aj vzhľadom na finančnú situáciu odporcu v rade 1). Súd primárne vychádzal z nákladov, ktoré má navrhovateľka v súvislosti so štúdiom, bývaním a stravou, ale takisto vychádzal aj z nákladov, ktoré odporcovi v rade 1) vznikajú na zabezpečenie jeho potrieb súvisiacich so základnými životnými potrebami. Ako súd zistil štruktúra a výška, ktoré si navrhovateľka uplatnila zodpovedá jej veku, skutočnosti, že študuje na strednej odbornej škole a primerane tomu musí uhrádzať záväzky súvisiace so štúdiom, poprípade aj so súťažami, ktorých sa počas štúdia zúčastňuje. Je zjavné, že náklady v súvislosti so školou a štúdiom, ktoré navrhovateľka mala sa mesačne pohybujú v sume cca 98 € a tie zodpovedajú cestovnému mesačne vo výške 40 € a obedom vo výške 38 € a veci na prax vo výške 20 €. Navrhovateľka v rámci štúdia sa zúčastňuje aj rôznych skúšok a predvádzaní a vtedy tie náklady sú vyššie a spočívajú približne v celkovej sume 120 € a tieto náklady spočívajú v zaplatení torty vo výške 50 €, koláč 10 €, súťaž poplatok 20 €, šaty 40 €, čiže v časoch, keď sa navrhovateľka zúčastňuje súťaží, sa tie náklady pohybujú cca do sumy 200 €. Okrem toho navrhovateľka si musí zabezpečovať aj oblečenie a stravu v domácnosti u svojej nevlastnej sestry, u ktorej býva. Na sume, ktorá vychádza vo výške cca 200 € sa podieľa aj nevlastná sestra navrhovateľky, ktorá ako uviedla na pojednávaní, zabezpečuje jej stravovanie, hygienické potreby, oblečenie, drogistický tovar a všetko, čo s tým súvisí. Z výpovede svedkyne súčasne vyplynulo, že v prípade určenia výživného v akejkoľvek sume, ktorú súd určí, toto bude svedkyňa používať navrhovateľke len na potreby zabezpečené so štúdiom s tým, že ďalšie náklady, či už je to bývanie, strava v domácnosti alebo oblečenie bude zabezpečovať zo svojich finančných prostriedkov. Na druhej strane treba poukázať na to, že rovnakou sumou by sa mal podieľať aj odporca v rade 1) na zabezpečenie týchto potrieb. Okrem toho mal súd preukázané, že aj štát sa podieľa na zabezpečení výživného navrhovateľke a to prídavkami v sume 23 €.
Výška výživného, ktorú požaduje navrhovateľka od odporcu v rade 1) je výška, ktorá nepokryje všetky odôvodnené náklady na zabezpečenie jej potrieb, avšak súd musel vyhodnotiť aj majetkové možnosti odporcu.
Súd následne vyhodnotil či je v majetkových možnostiach odporcu v rade 1) prispievať výživným na navrhovateľku ňou v požadovanej výške 180 €, resp. v inej výške, aby sa aspoň čiastočne zabezpečili potreby spojené so štúdiom a bývaním. V tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že odporca v rade 1) je živnostník, ktorý vzhľadom na zabezpečenie svojej živnosti bol si nútený ako uviedol kúpiť koňa. Súd zobral do úvahy tie náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie potrieb rodiny, o ktorú sa odporca v rade 1) stará a to náklady na bývanie, elektrika vo výške 60 € mesačne, plyn 20 € mesačne, telefóny 50 € mesačne, keďže je živnostník a zabezpečuje živnosť spojenú s drevom a chodieva do hôr. Okrem toho odporca v rade 1) uviedol, že si zobral úver, ktorý splácal vo výške 140 €, ktorý nedokázal splácať, následne si zobral ďalší úver, ktorý je povinný splácať vo výške 58 € mesačne, tento podľa jeho vyjadrenia by mal nahradiť alebo zabezpečiť tú dobu, keď bol v zlej finančnej situácii. Z dokladov, ktoré boli odporcom v rade 1) predložené - Zmluva o medziúvere a zmluva o Stavebnom spotrebiteľskom úvere vyplýva, že pravdepodobne sa jedná o úver, ktorý mal slúžiť na zlepšenie podmienok, v ktorých odporca v rade 1) s rodinou býva a nepreukázal týmto, že by to mal byť úver, ktorým by mal zabezpečiť chod domácnosti po ekonomickej stránke. Na druhej strane treba poukázať naozaj na skutočnosť a to na daňové priznanie za roky 2012 a vyjadrenie odporcu v rade 1), pokiaľ ide o daňové priznanie za rok 2013, keď jeho priemerný mesačný príjem sa pohybuje v sume cca 390 €, z ktorých musí zabezpečovať odporca v rade 1) chod domácnosti s tým, že manželka - odporkyňa v rade 2) je dlhodobo nezamestnaná a podľa jeho vyjadrenia, zo zdravotných dôvodov, nemôže si nájsť zamestnanie. Súd tu ale poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ odporkyňa v rade 2) nepožiadala o invalidný dôchodok a teda je stále len evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, teda nejedná sa o osobu, ktorá by zo zdravotných dôvodov nebola schopná nájsť si zamestnanie. Súd ani neprihliadol na tvrdenia odporcu v rade 1), že zabezpečuje vyživovaciu povinnosť nevlastného dospelého syna P. A., Z.. XX.XX.XXXX, ktorý je evidovaný na úrade práce, nakoľko je plnoletý, ktorý si musí zabezpečiť prostriedky na bývanie sám, k tejto skutočnosti súd neprihliadol. Súd je toho názoru, že aj napriek zložitej finančnej situácii, aj rodinnej situácii odporcu v rade 1), ale s poukazom aj na zabezpečovanie potrieb navrhovateľky, je v schopnostiach odporcu v rade 1) prispievať navrhovateľke výživným vo výške 80 €, tak ako ho určil, nakoľko vyživovacia povinnosť voči dieťaťu má prednosť pred inými finančnými záväzkami a preto ani nebolo možné rozhodnúť, že bude určená na spodnej hranici potrieb navrhovateľky. Súd zároveň pripomína, že schopnosť prispievať výživným dieťaťu sa hodnotí nielen podľa opakujúceho sa mesačného príjmu rodiča, ale vzhľadom na jeho celkové majetkové pomery. Z dokazovania vyplynulo, že odporca v rade 1) spolu s manželkou - odporkyňou v rade 2) sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať výživným na navrhovateľku, nie však ňou požadovanou sumou 180 €, ale sumou vo výške 80 € a to od 01.02.2014 vždy do každého 15 teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s tým, že vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Súčasne vzhľadom na výšku výživného a majetkové pomery odporcu v rade 1), povolil mu mesačné splátky vo výške 20 € splatné spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, zročným sa stane celý dlh na výživnom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože účastníci konania boli úspešní čiastočne a trovy konania si neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.