Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-634-2010.pdf
PDF · 76.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4Er/634/2010
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávnenej: ARDSYSTÉM, s.r.o., Pavla Mudroňa, Žilina, IČO: 36 397 563, v zast.: JUDr. Alžbeta Skočdopolová, advokátka, A. Rudnaya č. 23, Žilina, proti povinnému: GG tools, s.r.o., Nemocničná č. 1, Dolný Kubín, IČO: 36 828 947, v exekučnom konaní vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Margity Rojčekovej pod č. EX 1239/10K o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Margite Rojčekovej trovy exekúcie vo výške 46,88 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 31.03.2014 podala súdna exekútorka na Okresný súd Dolný Kubín návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., keďže v rámci vykonávania exekúcie bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny majetok, z ktorého by bolo možné vymáhaný nárok uhradiť. Súdna exekútorka zároveň žiadala, aby jej súd priznal trovy exekúcie vo výške 54,83 € podľa pripojenej špecifikácie.
Z návrhu oprávneného, doručeného súdnej exekútorke dňa 25.03.2014 vyplýva, že oprávnený navrhuje, aby súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. zastavil.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.).
Vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu vykonávania exekúcie, ktoré preukazujú nemajetnosť povinného, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., v spojení s § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Súdna exekútorka spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložila súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si uplatnila v celkovej výške 54,83 € (odmena = 33,19 €; náhrada hotových výdavkov = 12,50 €; DPH 20% = 9,14 €). Náhradu hotových výdavkov súdna exekútorka špecifikovala tak, že táto pozostáva z úhrady za poštovné vo výške 12,30 € a z nákladov na kancelárske potreby (fotokópie poverení, fascikel, euroobal) vo výške 0,20 €.
V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Ex. por.). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Ex. por.).
V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky).
Súd v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súdnej exekútorke odmenu v požadovanej výške 33,19 €.
Súd však nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v ňou uplatňovanej výške z nižšie uvedených dôvodov.
Z pripojeného exekučného spisu č. EX 1239/10K totiž vyplýva, že súdna exekútorka doručovala prostredníctvom pošty v roku 2010 jednu doporučenú zásielku, za ktorú uhradila 1,- €, jednu doporučenú zásielku do vlastných rúk za 1,30 €, jednu doporučenú zásielku do vlastných rúk s opakovaným doručením za 1,60 € a dve doporučené zásielky do vlastných rúk (bez uvedenia ceny), v roku 2012 jednu zásielku za 0,40 € a v roku 2013 jednu doporučenú zásielku do vlastných rúk. Keďže súdna exekútorka nezdokladovala výšku poštovného za dve doporučené zásielky do vlastných rúk doručované v roku 2010 a jednu v roku 2013 súd pri priznávaní poštovného za tieto zásielky vychádzal z tzv. poštového poriadku, podľa ktorého bola cena posudzovanej zásielky v roku 2010 vo výške 1,50 € a v roku 2013 vo výške 1,40 €.
Súd však skrátil výšku poštovného o jednu polovicu za doručovanie príkazu na začatie exekúcie Tatra banke, a.s., keďže z doručenky vyplýva, že exekútorka doručovala zásielku v dvoch exekučných konaniach naraz jednou poštovou zásielkou (EX 1239/09, EX 1355/10). Je teda preukázané, že z vynaložených nákladov určených na doručenie tejto poštovej zásielky (1,50 €) len jedna polovica (0,75 €) pripadá na doručenie zásielky v predmetnom exekučnom konaní. Rovnako súd postupoval, keď skrátil poštovné za zásielku (1,50 €), ktorou exekútorka doručovala upovedomenie o začatí exekúcie právnemu zástupcovi oprávneného, ktorú doručovala taktiež v dvoch exekučných konaniach (EX 1239/10, EX 262/09) a zásielku (1,40 €), ktorou doručovala informáciu o stave exekúcie oprávnenému, ktorú doručovala v sedemnástich exekučných konaniach (EX 1920/10K, EX 113/11K, EX 1411/10K, EX 848/10K, EX 1184/11K, EX 1185/10K, EX 999/10K, EX 390/11K, EX 747/11K, EX 1483/11K, EX 1205/11K, EX 237/11K, EX 49/11K, EX 1189/11K, EX 1530/10K, EX 1234/10K, EX 1920/12K). Súd pri krátení poštovného v daných prípadoch postupoval z dôvodu, že exekútorka si rovnakú cenu za poštovné môže uplatňovať aj v iných konaniach, čo by mohlo viesť k tomu, že za jednu zásielku jej bude priznaná plná náhrada opakovane. Súd preto priznal exekútorke náhradu poštovného vo výške 5,88 € (0,40 + 1,30 + 1 + 1,60 + 0,75 + 0,75 + 0,08). Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané.
Taktiež súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov, ktoré mala vynaložiť na kancelárske potreby (fotokópie poverení, fascikel, euroobal) vo výške 0,20 €, keďže súdna exekútorka nijakým spôsobom nezdokladovala (nepreukázala) výšku a účelnosť takýchto výdavkov v predmetnom exekučnom konaní.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdnej exekútorky (a v jej záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložila, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.
Súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie nasledovne:
- odmena (§ 14 ods. 1 vyhlášky) 33,19 €
- náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky):
o náhrada poštovného 5,88 €
- DPH 20% (196 Ex. por.) 7,81 €
SPOLU: 46,88 €
Súd v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Ex. por. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V súvislosti s posúdením hospodárnosti a účelnosti jednotlivých úkonov vykonaných súdnou exekútorkou súd uvádza, že úkony, ako aj priznané hotové výdavky, boli nevyhnutné pre riadne vykonávanie exekučného konania zo strany súdnej exekútorky. Je zrejmé, že súdna exekútorka, ktorá žiadala priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané počas exekučného konania, nemohla dôvodne predpokladať, že exekúcia bude z dôvodu nemajetnosti povinného zastavená. Súd preto konštatuje, že v danom prípade bol oprávnený zaviazaný na úhradu len nevyhnutných trov exekúcie.
Trovy exekúcie vo výške 46,88 € je oprávnený povinný uhradiť súdnej exekútorke v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonateľných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.