Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-35-2010.pdf
PDF · 81.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/35/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právne veci žalobcu : O. R. nar.XX.XX.XXXX, bytom N. T. L. XXXX/ XX proti žalovanej : X. N. ( predtým W. ) rod. E. nar. XX.X.XXXX bytom E. W. ul. X. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (ďalej len „PS") k nehnuteľnosti sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. N. vedené v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Komárno odbor katastrálny pre obec N. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 záhrada a parcela č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/XXX. Súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov v y p o r i a d a v a tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu t.j. O. R., rod. R. nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom N. T. XXXX/XX. Žalobca je p o v i n n ý žalovanej zaplatiť na úplné finančné vyporiadanie 6.650 Euro do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Dňa 2.2.2010 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal PS účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú N. , vedeným na LV č.XXXX pre k.ú. N. a to tak, že po zrušení PS sporné nehnuteľnosti prikáže do jeho výlučného vlastníctva pri vzájomnom finančnom vyporiadaní .
Žalobca ako účastník konania uviedol, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka od 20.8.2003 do 1.8.2008. Počas ich spolužitia nadobudli do PS sporné nehnuteľnosti, ktoré nadobudli na dražbe. Dražobná zábezpeka bola v sume 102 000 .-Sk. Túto sumu zabezpečil tak, že 100 000.- Sk si požičal od L. K. a 2000 Sk boli ich spoločné peniaze so žalovanou. Na zaplatenie celej ceny draženej nehnuteľnosti zabezpečil finančné prostriedky tak, že si vyzdvihol úver ( od Prvej stavebnej sporiteľne v sume 258 000 .-Sk ) , z ktorého zaplatil 238 000.- Sk. Sám nemohol túto nehnuteľnosť nadobudnúť ako vydražiteľ, pretože v tom čase nemal štátne občianstvo SR a nemohol vlastniť nehnuteľnosť. Tú sumu, ktorú zaplatili na vyrovnanie úveru do odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti, považuje za spoločné peniaze, preto je ochotný na finančné vyporiadanie žalovanej zaplatiť 816,10 Euro, čo je práve polovica zaplatenej sumy na vyrovnanie úveru. Má záujem celú nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva tým viac, že po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti do spornej nehnuteľnosti investoval a nehnuteľnosť naďalej chce užívať ako jej výlučný vlastník.
Žalovaná ako účastníčka konania uviedla, že ona nemá záujem spornú nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva a vyjadrila súhlas s tým, aby po zrušení PS sporné nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva žalobca. Vylúčila možnosť spoločného užívania spornej nehnuteľnosti so žalobcom. Podľa jej názoru finančné vyporiadanie medzi nimi by bolo vykonané v prípade, ak by jej žalobca zaplatil 7000 Euro . Dražobná zábezpeka bola zabezpečená z jej výlučných peňazí . V roku 2006 totiž predala svoj byt v E. n/K. za 130 000.-Sk, z toho bola zaplatená dražobná zábezpeka v sume 102 000.- Sk( zvyšok použili na každodenné potreby a na spoločnú domácnosť ) . Sumu , ktorú žiada na finančné vyporiadanie ( 7000 Euro) považuje za primeranú , pretože hodnota spornej nehnuteľnosti teraz je viac ako 14 000 Euro, z toho jej prináleží polovica , ak celá nehnuteľnosť prejde do výlučného vlastníctva žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania , oboznámením obsahu výpisu z katastra nehnuteľnosti ohľadne sporných nehnuteľností, zadováženého znaleckého posudku číslo 1/2013 znalkyne Ing. S. N. ( z čl.195 a nasl.) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Účastníci konania v období od 20.8.2003 do 1.8.2008 žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka . Počas ich spolužitia nadobudli na dražbe do ich PS nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Komárno odbor katastrálny pre obec N. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 záhrada a parcela č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/XXX pričom spoluvlastnícky podiel oboch účastníkov je 1 k celku. Po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti až doteraz sporné nehnuteľnosti užíva žalobca a ten má záujem tieto nadobudnúť po zrušení PS do svojho výlučného vlastníctva.
Podľa ust.§ -u 137 ods.1 a 2 OZ Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa ust.§ -u 141 ods.1 a 2 OZ Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
Podľa ust.§-u 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z citovaného ustanovenia §-u 142 ods.1 OZ vyplýva , že ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného alebo viacerých spoluvlastníkov súd, ktorý pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.
Ustanovenie §-u 142 ods.1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by si sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdu ( § 99 ods.2 OSP).
Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť, uvádza § 142 ods.1 veta prvá OZ je veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Len v prípade, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ide o jeden z prípadov odňatia vlastníckeho práva na základe rozhodnutia súdu. Výlučným vlastníkom spoločnej veci sa môže stať iba niektorý zo spoluvlastníkov. Predpokladom tohto spôsobu vyporiadania je záujem jedného alebo viacerých spoluvlastníkov mať vec vo vlastníctve. Súd nemôže rozhodnúť proti vôli jedného zo spoluvlastníkov. Spoluvlastník, ktorému bola prikázaná spoločná vec súdom, je potom povinný poskytnúť ostatným primeranú náhradu. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - ako príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci . Iba v prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Zánik spoluvlastníckeho vzťahu pri tomto spôsobe vyporiadania nastáva predajom veci.
V prejednávanej veci súd sa riadil týmto záväzným poradím možného vyporiadania PS účastníkov k sporným nehnuteľnostiam. Zo zadováženého znaleckého posudku súd zistil, že reálna deľba sporných nehnuteľnosti nie je možná, preto prichádza ďalší spôsob vyporiadania a to prikázanie celej veci za náhradu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Medzi účastníkmi konania nebol spor o tom, ktorému z nich má byť do výlučného vlastníctva prikázaná celá vec po zrušení PS , pretože žalobca vyjadril jednoznačný záujem celú spornú nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva . Žalovaná vyjadrila súhlas s tým, aby celá vec bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu , za primeranú náhradu. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo potrebné vykonať dokazovanie na osobitné zistenie účelného využitia spornej veci .
Medzi účastníkmi konania bolo sporné len to, akú primeranú náhradu má zaplatiť žalobca žalovanej . Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti podiely oboch účastníkov sú rovnaké, preto žalovanej ako primeraná finančná náhrada prináleží suma rovnajúca sa polovice všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti zistená znalcom. V konaní nebol žalobcom produkovaný žiaden dôkaz , na základe ktorého by bolo možné prijať iný záver ohľadne výšky primeranej náhrady . Tvrdenie žalobcu o tom, že celú cenu nehnuteľnosti zaplatil on z vlastných finančných prostriedkov súd nemal za preukázané a ani nie je logické, ak by tomu tak bolo, aby žalobca súhlasil s tým, aby žalovaná nadobudla rovnaký spoluvlastnícky podiel. Treba na tomto mieste dodať, že po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti žalobca sám vykonal rôzne investície do sporných nehnuteľností , preto pri určení výšky primeranej náhrady súd vychádzal zo všeobecnej ceny, ktorá bola určená znaleckým posudkom k technickému stavu nehnuteľnosti k dátumu odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti . Pri finančnom vyporiadaní týmto sú zohľadnené investície žalobcu vykonané ním po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti .
Účastníci konania proti záverom znaleckého posudku žiadne námietky nevzniesli , preto súd pri rozhodovaní ( aj ) o výške primeranej náhrady z týchto záverov vychádzal. Zo zadováženého znaleckého posudku Ing. S. N. súd zistil ,že všeobecná cena nehnuteľnosti zodpovedajúca k stavu nehnuteľnosti k dátumu odchodu žalovanej je suma 13 300.- Euro. Primeraná finančná náhrada pri rovnosti spoluvlastníckeho podielu oboch účastníkov pre žalobkyňu je v sume 6650.-Euro. Túto sumu súd žalobcovi uložil žalovanej zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zaplatením tejto sumy bude vykonané po zrušení PS finančné vyporiadanie medzi účastníkmi konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 151 ods.3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.