Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-106-2013.pdf
PDF · 82.63 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: N. O., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XX, právne zastúpená B.. B. E., Q. A. A. Z. L., G.. A.. M. XX, proti žalovaným: 1) Y. O., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XX Q. X) Ľ. O., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XX, žalovaný v 2. rade právne zastúpený B.. W. A., Q. A. A. Z. A. Ľ.F., W. XX, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súdu, aby určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi darujúcim - odporcom v 1. rade a obdarovaným - odporcom v 2. rade, ktorá je evidovaná Správou katastra A. pod Z.- o prevode rodinného domu súpisné číslo XX v kat. úz. V., ktorý je postavený na pozemku parcela č. XXX/X v kat. úz. V. a pozemku parcelné číslo R. C. XXX/X o výmere XXX M.X, druh pozemku zastavaná plocha a pozemku parcelné číslo R. C. XXX o výmere XX M.X, druh pozemku zastavaná plocha, je neplatná. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade sú od XX.XX.XXXX manželia a počas trvania manželstva postavili v V. rodinný dom číslo súpisné XX, a teda tento rodinný dom bol postavený za trvania manželstva a má patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca v 1. rade však predmetný dom daroval darovacou zmluvou z roku XXXX odporcovi v 2. rade.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením so sobášnym listom účastníkov konania, oznámením o vydaní súpisného čísla k stavbe, výpisom z L. Č.. XXX v kat. úz. V., výsluchom účastníkov konania, darovacou zmluvou zaregistrovanou v katastri pod Z.- zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou o zamietnutie návrhu na vklad navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX, plnomocenstvom zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou Správy katastra A. zo dňa XX.XX.XXXX, darovacou zmluvou zaregistrovanou pod číslom Z.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX, darovacou zmluvou vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XX, G. XXX/XX, obsahom tunajšieho spisu XC XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Navrhovateľka spolu s odporcom v 1.- rade uzatvorili dňa XXX.XX.XXXX manželstvo. Na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX pod číslom G. XXX/XX, G. XXX/XX rodičia odporcu v 1. rade, B. O. Q. O. O., ako darujúci darovali odporcovi v 1. rade parcelu
registra N. C. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha, vedenú na LV č. XXX. Na tejto nehnuteľnosti už stál rodinný dom, ktorý podľa darovacej zmluvy bol osobným vlastníctvom odporcu v 1. rade. Na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX darovala I. L., P.. O. odporcovi v 1. rade pozemok parcelné číslo XXX o výmere XX M., druh pozemku zastavaná plocha, zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. V.. Obe tieto parcely teda boli zapísaný v súčasnosti na LV č. XXX v kat. úz. V. na meno odporcu v 1. rade, ktorý na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX daroval obe tieto nehnuteľnosti spolu s rodinným domom postaveným na parcele R. C. XXX/X a zapísaným na L. Č.. XXX svojmu synovi - odporcovi v 2. rade. Odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky uplatňovať si relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Na základe prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým odporca v 1. rade vyhlásil, že je vlastníkom rodinného domu postavenom v roku XXXX v kat. úz. V., súpisné číslo XX, na parcele C. XXX/X, bol uskutočnený zápis vlastníctva stavby rodinného domu do katastra nehnuteľností. Okresný úrad v A., katastrálny odbor, pod číslom XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX oznámil, že na predmetný rodinný dom bolo vydané súpisné číslo XX.
Po tom ako boli predmetné nehnuteľnosti spolu s rodinným domom darované z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade, žiadala navrhovateľka Katastrálny úrad A. dňa XX.XX.XXXX, aby zamietol návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ktorý si podal odporca v 1. rade. Už v tejto žiadosti navrhovateľka argumentovala tým, že má vedomosť o darovacej zmluve, ktorú uzatvoril odporca v 1. rade s odporcom v 2. rade a že jej predmetom je rodinný dom, ktorý má patriť do BSM, keďže bol postavený za trvania manželstva. Namietala skutočnosť, že nedala súhlas na prevod tohto rodinného domu, a teda podľa jej názoru ide o neplatný právny úkon. Správa katastra A. odpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX informovala právneho zástupcu navrhovateľky, že jej žiadosti nie je možné vyhovieť, z dôvodu, že v danom prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorý správa katastra neprihliada a vklad vlastníckeho práva povoľuje. Pokiaľ si navrhovateľka neuplatní svoje právo a nedovolá sa neplatnosti právneho úkonu v zákonom stanovenej lehote, na právny úkon - darovaciu zmluvu sa bude hľadieť ako na platnú. Od tejto doby až do podania návrhu dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka neurobila žiadny úkon.
Zo spisu XC XXX/XXXX súd zistil, že účastníci sú naďalej manželia, hoci odporca podal návrh na rozvod manželstva. Na základe späťvzatia návrhu však bolo konanie uznesením č. XC XXX/XXXX- XX J. V. XX.XX.XXXX zastavené. Odporca v návrhu mimo iného uvádza, že po uzavretí manželstva s navrhovateľkou bývali v rôznych školských budovách, kde pôsobili ako učitelia a v roku XXXX si v Dubovici postavili rodinný dom.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd skúmal, či nárok navrhovateľky nie je premlčaný a či teda vznesenia námietka premlčania nie je dôvodná. Súd dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná.
V predmetnom konaní bolo zistené, že darovacou zmluvou od svojich rodičov odporca v 1. rade do svojho vlastníctva nadobudol bez akýchkoľvek pochybností nehnuteľnosti v súčasnosti zapísanú na L. XXX, parcela R. C. XXX/X a od svojej sestry aj parcelu XXX, zapísanú na rovnakom LV. Čo sa týka darovania týchto nehnuteľností, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve odporcu v 1. rade odporcovi v 2. rade, na určení neplatnosti darovacej zmluvy ohľadom týchto nehnuteľností, navrhovateľka nemá žiadny naliehavý právny záujem, keďže nebola nikdy vlastníčkou týchto nehnuteľností, a teda vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam nemá žiadny právny nárok. Jej postavenie by sa určením neplatnosti k týmto nehnuteľnostiam nijako nezmenilo.
Čo sa týka vlastníctva rodinného domu, ako je zrejmé rodinný dom bol postavený po uzatvorení manželstva účastníkmi konania a súd si ako predbežnú otázku vyriešil skutočnosť, že rodinný dom patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci bol zapísaný ako výlučné vlastníctvo odporcu v 1. rade. Hoci sa predmetný rodinný dom spomína už v darovacej zmluve, je zrejmé, že rodičia odporcu v 1. rade, tak ako sa snažil odporca v 1. rade tvrdiť, neboli vlastníkmi predmetného domu a aj z návrhu na rozvod manželstva je zrejmé, že účastníci si spolu v rokoch XXXX-XXXX rodinný dom postavili.
V prípade, že jeden z manželov chce predmetnú nehnuteľnosť patriacu do BSM, v tomto prípade rodinný dom, odpredať, má mať na takýto právny úkon súhlas druhého manžela. Keďže takýto odporca súhlas nemal, druhému manželovi, v tomto prípade navrhovateľke, vznikla možnosť namietať relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Ako je zrejmé z podania zo dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľka bezprostredne po uzatvorení darovacej zmluvy mala informácie o darovaní a namietala platnosť právneho úkonu, ale na Správe katastra, s tým, že následne bola Správou katastra A. informovaná, že vzhľadom na relatívnu neplatnosť Správa katastra na právny úkon hľadí ako na platný, až kým by sa prípadnej neplatnosti nedovolal oprávnený účastník, teda navrhovateľka. Navrhovateľka po tejto informácii však neurobila žiadne úkony smerujúce k tomu, aby predmetný právny úkon bol určený za neplatný. Nepodala teda žalobu v zákonom stanovenej premlčacej lehote, keďže na dovolanie sa neplatnosti sa vzťahuje taktiež premlčacia doba tri roky. Podanie návrhu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy po takmer šiestich rokoch teda už nemôže spôsobiť tie účinky ako predpokladá zákon pri zachovaní zákonnej premlčacej lehoty. Vznesenie námietky premlčania, na ktorú súd musel prihliadať, tak spôsobilo, že súd návrh vo vzťahu určenia neplatnosti darovacej zmluvy k rodinnému domu ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V predmetnom konaní boli odporcovia v konaní úspešní. Vzhľadom však na preukázané majetkové pomery navrhovateľky, ako aj s poukazom na skutočnosť, že sa domáhala nároku vo vzťahu k manželovi a v prípade dodržania zákonnej premlčacej lehoty by zrejme navrhovateľka bola úspešná, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.