Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4C-1-2012.pdf
PDF · 158.17 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: L. F., O.. X.X.XXXX, V. O. F. B. XXX/XX, XXX XX Ž., proti odporkyni: L. F., O.. XX.X.XXXX, V. L. X/XX, XXX XX Ž., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a náhradu spôsobenej škody, takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 100 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.1.2012 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akýchkoľvek poškodzovaní majetku, ktorý jej nepatrí, teda motorových vozidiel umiestnených na parc. č. XX/X R. XX/X, zdržať sa slovného urážania nájomcov navrhovateľa a nahradiť spôsobenú škodu 1.000,- €. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou ako bývalou manželkou nadobudol do spoločného vlastníctva okrem iného aj nehnuteľnosti v kat. úz. V., R. to pozemok parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX U.2, pozemok parc. č. XX/X, záhrady o výmere 441 m2, pozemok parc. č. XX/X ostatné plochy o výmere 151 m2 a dom č. súp. XX postavený na pozemku č. XX. Nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXXX O.a Katastrálnom úrade Žilina, Správe katastra Žilina. Spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach 2/3 patrí účastníkom do BSM a podiel 1/3 patrí do výlučného vlastníctva odporkyne. Po nadobudnutí nehnuteľností navrhovateľ nehnuteľnosti zhodnotil, vybudoval tam železobetónové pásy, ktoré tvoria základy pre následne vybudované garáže a sklad. Odporkyňa sa v roku 2007 odsťahovala zo spoločnej domácnosti k synovi P. F. z dôvodu sústavných nezhôd medzi účastníkmi. Dovtedy manželia spoločne bývali v rodinnom dome na ul. O. F. B. XXX/ XX X. V.. Po odchode odporkyne zo spoločnej domácnosti začal navrhovateľ zo svojich vlastných finančných prostriedkov budovať na parc. č. XX/X R. XX/X dve murované garáže a murovaný sklad. Odporkyňa si na železobetónovej ploche dala vybudovať splachovacie WC, ktoré slúžilo pre nájomcov, ktorí mali prenajatú časť betónovej plochy za účelom výkupu paliet. Nájomné, ktoré získavali prenájmom, si delili manželia na polovicu. Odporkyňa sa začala domáhať finančného plnenia, najskôr v 1 a potom v 2/3 tak, ako je uvedená na LV, s čím navrhovateľ nemohol súhlasiť. Dal odporkyni ponuku, aby sa zúčastnila na splácaní nákladov, ktoré vznikli pri výstavbe garáže a skladu, s čím ona nesúhlasila. Začala robiť navrhovateľovi neuveriteľné problémy, hraničiace s trestnou činnosťou. Najskôr začala nájomcov verbálne napádať, alebo ich chodila otravovať do miesta ich bydliska. Niektorých nájomcov sa jej podarilo takto vyštvať. Týmto konaním vzniká navrhovateľovi škoda, pretože sa mu nevracajú vložené finančné prostriedky. V poslednej dobe začala poškodzovať osobné motorové vozidlá, ktoré parkovali so súhlasom navrhovateľa pred jednou z garáží. Na vozidlá povyhadzovala tehly a kamene, čím poškodila strechy, dvere, rozbila strešné okno, poškodila lakovanie vozidiel, čím spôsobila škodu
1.000,- €. Spravila aj také veci, že do zámku dverí natlačila sekundové lepidlo, a to dňa 23.9.2011, čo navrhovateľ videl osobne aj so svedkami, ktorých mená a adresy súdu oznámi. Vzhľadom na to, že odporkyňa neoprávnene zasahuje do majetku navrhovateľa a do majetku jemu zverenému, je týmto neoprávneným konaním a poškodzovaním majetku zodpovedná za škodu, ktorú napáchala. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo na základe rozsudku OS Žilina č.k. XC/XX/XXXX zo dňa 16.6.2010.
Navrhovateľ pripojil k návrhu na začatie konania nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
Z výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného cez katastrálny portál dňa 11.2.2011 súd zistil, že ako spoluvlastníci nehnuteľností - parciel registra „C“ v kat. území V. P.. Č.. XX o výmere 603 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere 441 m2 záhrady, parc. č. XX/X o výmere 151 m2 ostatné plochy a stavby objektu súp. č. XX postaveného na parc. č. XX, sú vedení v podiele 2/3 účastníci konania (BSM) a v podiele 1/3 odporkyňa. Z výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného cez katastrálny portál dňa 11.2.2011 súd zistil, že ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 31 m2 zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. Žilina, sú vedení účastníci konania.
Z listu spol. Š., F.. F. E..D.. zo dňa 3.3.2011, podpísaného E.. U. T., konateľom spoločnosti, súd zistil, že odporkyni bolo zo strany odosielateľa listu oznámené, že v pondelok 28.2.2011 E.. U. T. na telefonickú žiadosť odporkyne odovzdal v priestoroch T. X. D., kde v súčasnosti učí na čiastočný úväzok, kópiu nájomnej zmluvy o nájme skladu O. F. B. XX X. Ž., Č. V.. Pri osobnom rozhovore pri odovzdaní zmluvy bol zo strany odporkyne E.. U. T. vyzvaný, aby najneskôr do konca marca 2011 vyprázdnil sklad, inak odporkyňa zabezpečí pomocou policajtov, aby sa do priestorov skladu nedostal a urobí mu hanbu aj v škole, kde učí. Navyše bol obvinený, že má údajne s L. F. podpísaných viacero zmlúv a spolu s ním lieta v podvodoch. V reakcii na tieto skutočnosti dáva E.. U. T. odporkyni na vedomie, že od 15.9.2006, kedy prevzal skladové priestory, dodržiava uvedenú nájomnú zmluvu a nájom platí v kvartálnych splátkach p. L. F., od ktorého priestory prevzal. V nájomnej zmluve je výpovedná lehota 3 mesiace, a po osobnom rozhovore s pánom L. F. dňa 2.3.2011 si vyjasnili, že ani on, ani E.. T. výpoveď v súčasnej dobe nedávajú. Ak vyjadrenie odporkyne má chápať E.. T. ako výpoveď z jej strany (ako spoluvlastníčky nájomných priestorov), žiada ju o písomné doručenie výpovede. V súvislosti s poznámkou o znemožnení prístupu do skladu ju upozorňuje, že v prípade jej zrealizovania bude od nej súdnou cestou vymáhať ušlý zisk v súvislosti s nemožnosťou prevádzkovať obchodnú činnosť atď.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 28.3.2012, v ktorom potvrdila, že účastníci konania nadobudli počas manželstva spoločný majetok uvedený v návrhu na začatie konania. Podrobne vo vyjadrení opísala, akým spôsobom účastníci nadobúdali majetok a ako vynakladali finančné prostriedky na jeho nadobudnutie, udržanie a zveľadenie. Na nadobudnutí nehnuteľností sa podieľala i odporkyňa a všetky peniaze investovala do majetku. Uviedla, že už sedem rokov zachraňuje ich spoločný majetok od čudných ľudí. Bývalý manžel v krčme dohaduje nájomcov, odporkyňu obchádza a ona musí riešiť problémy z toho plynúce. V roku 2006 navrhovateľ odporkyňu vtlačil do situácie podpísať zmluvu s firmou Y. U. - výkup zberných surovín a farebných kovov, pol roka pred tým stál kontajner na ich pozemku v areáli O. F. B. XX, E. Z. chodili z celého okolia vláčiac železo a keď odporkyňa povedala, že podá návrh na vypratanie, pribehla firma Y. U. so zmluvou, pričom spoločnosť s adresou a názvom už neexistovala. Založili si novú s.r.o., na Mestskom úrade podali žiadosť o povolenie podnikania v ich areáli plnú klamstiev, vyvíjali tlaky na životné prostredie a odporkyňu to stálo veľa námahy, kým to dala do poriadku. Ako odmenu im hodili kontajner do domu, ktorý je hneď oproti uvedenej nehnuteľnosti. Štyri mesiace Rómovia a podobní experti vozili železo ku nim do domu, obťažovali, až sa konečne odpratali. Potom dohodol navrhovateľ nájom s človekom schizofrenikom, ktorý sa nasťahoval do pivničných priestorov, vykonával potreby do kýbľa a vodil tam pochybných ľudí, zaviedol si telefón a začal tam bývať cez deň, noc a vyriešilo sa to až tým, že išiel do basy. To isté sa stalo s reklamou v roku 2005 v súvislosti s nájmom C.. E., najprv získali súhlas odporkyne, potom všetky peniaze išli do vrecka navrhovateľa. Taktiež aj ďalšie reklamy M.-U., W. A., ktoré navrhovateľ odôvodňoval tak, že si od nich požičal peniaze a takto ich musí splácať. V auguste v roku 2010 mali problémy s veľkou garážou, ktorú užíval pán M. bez zmlúv, peniaze poskytoval pol roka navrhovateľovi
mesačne 200,- €. Mali dvakrát exekúcie na majetok pre pochybenie zo strany navrhovateľa - spor so Sociálnou poisťovňou a jazda bez lístka MHD. V januári 2010 bola podpísaná zmluva bez účasti odporkyne s pánom U. v ich areáli ohľadom svetelnej reklamy s tým, že peniaze išli do rúk navrhovateľa. Od roku 2006 až doteraz trvá zmluva so F., na obidvoch zmluvách boli sfalšované podpisy, peniaze boli tiež poukazované k rukám len navrhovateľa. Od júna 2010 do novembra 2011 boli problémy s prenájmom malej garáže pánovi V., odporkyňa bola ťahaná po OÚ Žilina len preto, že v rozpore so zákonom užíval ich priestory, vymýšľajúc klamstvá v snahe zdiskreditovať odporkyňu. Majú problémy s veľkou garážou, užívanou pánom W.. I., ktorý tvrdí, že má zmluvu s navrhovateľom a platí mu. Čo sa týka listu pána T. zo dňa 3.3.2010, od roku 2005 pôsobí v areáli účastníkov O. F. B. XX, v sklade cca 12 m2 pán T. - I. Š.M.. V tom čase upozornila odporkyňa pána T., aby napísal zmluvu, ak chce byť v ich priestoroch. V roku 2006 jej ukázal zmluvu, ktorá nebola správne napísaná a bola podpísaná len ním a navrhovateľom. Odporkyňa ho požiadala, aby to dal do poriadku. On povedal, že sa porozpráva s pánom F. a potom jej povedal, že pán F. mu nedal na výber s tým, že buď bude platiť nájomné len jemu, alebo nech odtiaľ vypadne. Pretože v tom čase syn účastníkov študoval na gymnáziu, kde pán T. učil, odporkyňa nechcela vyhrocovať situáciu a rozhodla sa, že to bude riešiť, keď príde vhodný čas. Vo februári 2011 zatelefonovala pánovi T. a požiadala ho, aby jej priniesol zmluvy, ktoré má uzatvorené s pánom F.. Doniesol čisté, nepodpísané zmluvy. Dohodli sa, že odporkyňa napíše dodatok k zmluve, ktorú dňa 27.9.2011 podpísal pán T. bez nátlaku, na základe slobodnej vôle a zaplatil nájom z toho plynúci. Preto odporkyňa nerozumie, že v liste zo dňa 3.3.2011 píše len o písomnej forme ich jednaní, keď následne podpísal dodatok k zmluve a plní ho. Odporkyňa taktiež nechápe, odkedy jej menovaný vyká, pretože sa poznajú už roky. Odporkyňa považuje tvrdenia navrhovateľa, že poškodzuje motorové vozidlá, za absurdné a za snahu poškodiť jej osobu. Návrh na začatie konania navrhla v celom rozsahu zamietnuť.
Z listu odporkyne adresovaného Obvodnému úradu Žilina k sp. zn.: XXXX/XXXXX-XXXXX/XXXX súd zistil, že odporkyňa podala na Obvodný úrad vyjadrenie, že zistila, že v nehnuteľnostiach O. F. B. XX, kde je 2/3 vlastník, ju obmedzoval v jej vlastníckych právach pán M. V., keď zaparkoval auto F. X. so zahraničným EVČ tesne ku dverám malej garáže, čím jej bránil v prístupe do garáže, ktorú ona potrebovala kontrolovať kvôli prípadnému oceňovaniu pri vyporiadaní majetku s bývalým manželom. Odporkyňa zavolala políciu a polícia jej odporučila riešiť to cestou odťahovej služby, alebo spraviť zápis na Obvodnom oddelení PZ SR, Žilina - východ, čo odporkyňa toho dňa aj urobila. Asi 14. alebo 15.9.2011 zatelefonovala pánovi V. a slušne ho požiadala o uvoľnenie ich priestorov, na čo pán V. reagoval tak, že on má zmluvu s bývalým manželom a platí mu mesačne 70,- €. Čo sa týka podozrenia z poškodenia zámkov na garáži, odporkyňa s tým nemá nič spoločné, ale škoda vznikla na ich majetku a nie na majetku pána Baránka, kde pôvodné kľúče od garáže montovali vlastníci a teda oni sú tí, ktorí ako vlastníci to majú riešiť. Pán V. nemal právo na cudzom majetku svojvoľne vymieňať kľúče. Nie je pravdou, že dňa 11.9.2011 bola v mieste bydliska pána V. a vulgárne nadávala, pretože až dňa 12.9.2011 zistila uvedené skutočnosti a začala sa o ne bližšie zaujímať. Na deň 11.9.2011 si odporkyňa pamätá, pretože oslavovali do neskorých večerných hodín s rodinou a priateľmi, pretože otec mal deň predtým 90 rokov a mama je U. (12.9.) a syn P. mal 30 rokov. Vo výpovedi pána V. sú nezrovnalosti. O.. L.. Š. sľúbil, že to pôjde odfotiť. Odporkyňa by musela byť jasnovidec, keby už deň predtým videla auto, ktoré tam v tom čase podľa výpovede pána V.a nestálo. Odporkyňa po zlých skúsenostiach s pánom V. považuje jeho jednanie za nekorektné a jeho podozrenia za vykonštruované v snahe pomstiť sa za to, že musel uvoľniť priestory v ich areáli. Užíval ich priestory rok v rozpore so zákonom, robil problémy, preto dôvod sa sťažovať má práve odporkyňa.
Z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, č.: D.-K.-D.-XXXXX/ XXXX/XMIB zo dňa 11.1.2012 súd zistil, že správny orgán prejednal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť L. F. tým, že dňa 11.9.2011 v čase okolo 21.00 hod. v Žiline, H.. F. Č.. XXXX, na chodbe pred bytom č. X vulgárne nadávala na adresu M. V., ktorý tam má trvalý pobyt, že je hajzel, že jeho auto blokuje vstup do jej domu a následne dňa 15.9.2011 v čase okolo 09.03 hod. na presne nezistenom mieste mala volať na mobilný telefón M. V., kde mu mala vykrikovať, že má vypadnúť z jej priestorov, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie hrubým správaním. Na základe vykonaného dokazovania správny orgán konanie voči L. F. z podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 pís. d/ cit. zák. zastavil podľa § 76 ods. 1 pís. c/ cit. zák., nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
Súd nariadil na deň 6.7.2012 pojednávanie a výzvou zo dňa 12.4.2012 vyzval navrhovateľa, aby vyčíslil škodu 1.000,- €, ktorej náhrady sa voči odporkyni domáha.
Navrhovateľ súdu oznámil podaním doručeným 23.4.2012, že dňa 23.9.2011 osobne videl odporkyňu, ako hádže (neuviedol, čo mala odporkyňa hádzať - poznámka súdu) zo strechy malej garáže na motorové osobné vozidlá zaparkované na dvore, ktorých majiteľom je pán M. V.. Týmto výtržníckym konaním spôsobila L. F. škodu na oboch motorových vozidlách v sume 1.000,- €, ktorú si poškodený M. V. uhradil zo svojich prostriedkov a teraz ju požaduje od navrhovateľa.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 6.7.2012 zotrval na návrhu na začatie konania. Uviedol, že s nájomcom, ktorý si autá doviezol z Anglicka, sa dohodol, že môže používať pozemok pred garážou. Navrhovateľ videl, ako odporkyňa prišla okolo ôsmej, pol desiatej večer, na bicykli, išla hore schodmi polyfunkčnej budovy postavenej vedľa garáže a hodila kamene, ktoré vybrala z ruksaku, na strešné sklo auta P.. Vpredu bolo červené auto, na ktoré hodila tehly. Do visiaceho zámku, ktorý visel na garážových dverách, nastriekala sekundové lepidlo a tiež do zámku FAB. To, že sekundové lepidlo nastriekala, navrhovateľ nevidel, videl však, že chodí okolo auta. Na druhý deň prišiel ten nájomník, pán V., ktorý telefonoval navrhovateľovi, že má poškodené autá, a že nemôže strčiť kľúče ani do visiaceho zámku, ani do FAB-ky, musela prísť kľúčová služba a otvoriť to. Pán V. povedal navrhovateľovi, že mu vznikla škoda 10.000,- Sk, ktorú škodu si dal oceniť a že to bude strhávať navrhovateľovi z nájomného. Medzitým tam bola ešte odporkyňa, urobila tam cirkus, nájomca to potom riešil tak, že sa odpratal a povedal navrhovateľovi, že ho čaká ešte tá dlžoba 10.000,- Sk, pretože autá sa poškodili na pozemku navrhovateľa a on tam mal tie autá so súhlasom navrhovateľa. Samozrejme, že odporkyňa zaprela u policajtov, aj na obvodnom úrade, že hodila ten kameň, aj tie tehly. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa je teraz v útlme, teraz nerobí to, aby urážala nájomcov a poškodzovala motorové vozidlá, ale v minulosti tam chodila, vyhrážala sa políciou, napríklad bratom I.. Navrhovateľ trpí určitou chorobou a preto mu títo nájomcovia robia doprovod a nakúpia mu. Na pojednávaní ho však nesprevádzajú. Odporkyňa tiež stále telefonuje vedúcej spoločnosti R. Y. M., vyhráža sa jej políciou a daňovým úradom. Navrhovateľ uviedol, že škodu 1.000,- € si vymáha pán V. od neho a povedal mu, že bude žalovať následne podľa toho, ako bude vyporiadané BSM, aby vedel, koho má žalovať.
Odporkyňa na pojednávaní poukázala na to, že oprávneným na podanie sťažnosti na ňu je predovšetkým pán V.. Poprela, že by mala niečo spoločné s poškodzovaním zámkov na garáži a že by 11.9.2011 nadávala P. V.O. v mieste jeho bydliska. Poprela, že by nejaké autá poškodzovala tehlou alebo kameňom. Uviedla, že jej je známe, že o navrhovateľa sa stará jeho priateľka, s ktorou sa spoznal pol roka pred ich rozvodom, a odporkyňa nevidí dôvod, prečo by sa mal starať o navrhovateľa ešte aj pán I..
Navrhovateľ podaním doručeným súdu 27.8.2012 oznámil adresu svedka W. I., zároveň uviedol, že s bratom W. I. nemal a ani nemá žiadne kontakty, nevie jeho adresu. Pomoc, ktorú mu W. I. poskytoval na základe zmluvy o opatere, mu už W. I. neposkytuje a navrhovateľ zase neposkytuje W. I. pre jeho potrebu svoju garáž. Túto službu mu W. I. vypovedal ešte koncom roku 2011 z dôvodu hrubého zasahovania do tejto dohody odporkyňou, garáž vypratal a opustil.
Súd nariadil na deň 19.10.2012 pojednávanie, na ktoré predvolal svedka W. I., ktorý sa však ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že pracuje dlhodobo v zahraničí, preto sa nenachádza na území SR.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 19.10.2012 uviedol, že v deň, kedy odporkyňa prišla ku garáži a hádzala tehly a kameň na autá F. R. P., bolo to o 20.30 hod., navrhovateľ býva v dome oproti cez cestu a išiel vtedy zatvoriť sliepky. Videl odporkyňu, ako sa díva navrhovateľovi do dvora, sledoval ju. Otvorila si malú bránku, išla hore schodmi, položila ruksak na strechu, hodila kameň na P. R. rozbila strešné okno a na aute F. poškodila predné sklo, kapotu a dvere. Navrhovateľ len s údivom pozoroval túto situáciu, obával sa, aby ešte aj jeho nenapadla. Policajtov nevolal, pretože predtým týždeň tam policajti boli z dôvodu, že odporkyňa nastriekala sekundové lepidlo do zámkov, a to ako do visiaceho zámku na
garáži, tak aj do zámku FAB. Navrhovateľ telefonoval pánovi V., čo mu odporkyňa urobila. On povedal, že za hodinu odchádza do Anglicka a aby to navrhovateľ nechal na neho, že on si to potom vybaví. Odporkyňa chodila nadávať pánovi V. a jeho svokre do jeho bytu a navrhovateľ sa s pánom V. dohodol tak, že mu tú škodu bude splácať s tým nájomným. Pán V. sa však potom vysťahoval, lebo odporkyňa sa dostala do takého amoku, že si povedal, že múdrejší ustúpi. Navrhovateľ mu však nesplatil nič, len mu dal dlžobný úpis a je na pánovi V., či ho bude žalovať, či to bude od neho vymáhať. Navrhovateľ policajtov nevolal preto, lebo to neboli autá navrhovateľa a volal preto majiteľovi, pánovi V.. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa napádala a urážala pána I. od novembra 2011 do marca roku 2012 a chodievala tam pravidelne v piatok, sobotu a v nedeľu. Tiež došlo k incidentu 22.9.2012, keď tam mal navrhovateľ najatých pracovníkov na zbúranie múrika, ktorých chlapov odporkyňa odtiaľ vyhnala a na navrhovateľa zavolala policajtov. Navrhovateľ však uviedol, že predmetom tohto konania nie je pán I. ale konanie odporkyne, ktorá spôsobila pánovi V. škodu 1.000,- € a urážala nájomcu pána V.. Tiež urážala bratov D., ktorí tam boli od roku 2010 až do leta 2012.
Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka M. V., ktorý uviedol, že bol u pána F. v prenájme a pani F. pozná z toho, že tam chodila, a rozbila mu autá. S pánom F. jednal o nájme skladových priestorov, boli dohodnutí tak, že mu bude platiť 70,- € mesačné nájomné a môže tú garáž využívať. Svedok mal kľúče od vstupnej brány a aj od garáže. Svedok garáž už neužíva z dôvodu, že sa tam stali nepríjemné veci. Nájom prebiehal v normálnej atmosfére, svedok garáž užíval, platil pánovi F., trvalo to asi rok. Potom prišla pani F., ktorá chcela, aby dával nájomné svedok priamo jej. Svedok pani F. P.ovedal, že keď niečo chce, tak sa musia dohodnúť pani F. s pánom F. medzi sebou. Potom sa pani F. začala svedkovi vyhrážať, aby odtiaľ vypadol a bola aj u neho doma. Vtedy bola doma len matka svedka, bolo to o 20.00 hod. večer a pani F. tam vykríkala na chodbe. Svedok potom o pár dní išiel do garáže, zámok do garáže bol úplne zalepený, znehodnotený. Svedok zavolal policajtov, aj kľúčovú službu, ktorá mu otvorila garáž. Potom o dva, alebo tri týždne prišiel svedok ku garáži a autá boli úplne poškodené. Na jedno auto boli hádzané tehly, na druhom aute bolo rozbité strešné okno, teda pani F. musela vyliezť na garáže a rovno z garáže hodila na strešné okno tehlu. Svedok videl rozbité autá, tehly ležali pri autách, hneď volal na políciu, bolo mu povedané, že zase strávi na polícii 5 hodín ako predtým, čiže keď nemá škodcu na kamere, tak s tým nemôže nič urobiť. V ten večer svedok odchádzal do zahraničia, a nemal chuť sedieť ďalších 5 hodín na polícii. O poškodení áut sa dozvedel tak, že vtedy náhodou prišiel ku garáži a zistil túto škodu. Bolo to v sobotu ráno a svedkovi nikto netelefonoval a ani ho neinformoval o poškodení motorových vozidiel. Pán F. asi spal, lebo svedok bol prvý v tej garáži a hneď išiel za navrhovateľom a pýtal sa ho, či tu bola včera jeho manželka. Svedok mu nepovedal, čo sa stalo a navrhovateľ mu na to povedal, že ju tam videl. Jednalo sa o poškodenie áut F. X. R. U. P.. Na aute F. bol rozbitý lem nad prednými dverami, dvere boli celé doškrabané od tých kameňov a strecha auta tak isto. U. bolo rozbité takým spôsobom, že kamene boli hádzané z garáže. Svedok uviedol, že sa nedá presne určiť, za akú sumu mohol predať celé nepoškodené auto, resp. následne rozobraté auto, ale keď si spočítal, akú sumu vynaložil na strešné okno, tak sa s pánom F. dohodli, že škoda bude vo výške 1.000,- €. Opravu strešného okna si svedok urobil sám, okno kúpil na vrakovisku za 120,- €. Keďže sa nechcel s touto záležitosťou ťahať po súdoch, odsťahoval sa do iných priestorov.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že v októbri 2010 došlo k incidentu, keď prišla skontrolovať majetok a navrhovateľ bol opitý a začal ju prosiť, aby svedka odtiaľ vyhodila, že svedok ukradol navrhovateľovi kľúče a že si svedok už presťahoval čistiace stroje, veľké nové moderné stroje, ktoré odporkyňa odfotila a vysvetlila svedkovi, že je potrebné uzatvoriť nájomné zmluvy na malú garáž. Potom svedok povedal, že tie veci odtiaľ dá preč, čo aj spravil.
Svedok uviedol, že navrhovateľ mu sľúbil, že namontuje vodu ku garáži, aby si svedok mohol umyť auto a vytepovať sedačky. Keďže voda pri malej garáži nebola, svedok poprosil pána F., či si môže vytepovať sedačky v zadnej garáži, s čím pán F. súhlasil. Keď tam svedok v ten jeden deň prišiel, pani F. začala so svedkom robiť cirkus, že ukradol kľúče, z čoho bol svedok úplne rozčarovaný, že ako môže zobrať niekomu kľúče a zároveň sa nasťahovať do druhej garáže. Svedok nepochopil správanie pána F. a pani F. a zobral si všetky veci z garáže a preložil si ich do garáže malej.
Súd uznesením č.k. XC/X/XXXX-XXX zo dňa 17.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2012, rozhodol o návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia, o návrhu navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal, aby súd upravil spôsob užívania spoločného majetku, ktorý je predmetom vyporiadania BSM v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline č.k. XXC/XX/XXXX až do právoplatného skončenia veci a v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť podrobiť sa psychiatrickému a psychologickému vyšetreniu, tak, že tieto návrhy zamietol. Ďalej súd týmto uznesením návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyni zákaz brániť vstupu na parcelu č. XX, na ktorej sa nachádza murovaná garáž, osobám, ktorým navrhovateľ povolí vstup do garáže, za účelom s ním dohodnutým, v ktorúkoľvek dobu, ďalej v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akýchkoľvek invektív voči navrhovateľovi a voči osobám, ktoré vstúpia do areálu so súhlasom navrhovateľa, ktoré pre navrhovateľa vykonávajú činnosti, ktorými ich navrhovateľ poveril a v časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal, aby sa odporkyňa zdržala akýchkoľvek zásahov do tam existujúceho majetku v správe navrhovateľa a do majetku vneseného osobami, ktoré majú do činenia s navrhovateľom, odmietol z dôvodu, že navrhovateľ v tejto časti neodstránil vady petitu predbežného opatrenia.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 31.12.2012 oznámil, že v konaní XXC/XX/XXXX dochádza k vzájomnej dohode o vyporiadanie spoločného majetku, žiada súd, aby konanie zastavil, nakoľko vstúpil do veci ako parlamentár syn P., aby navrhol protistrane zo strany navrhovateľa zmier a to tak, že súd žiadnej zo zúčastnených strán nepriznáva trovy konania. Navrhovateľ bol následne dňa 3.1.2013 vyzvaný na oznámenie, či uvedeným podaním doručeným súdu 31.12.2012 berie návrh na začatie konania späť, resp. či vyjadruje predmetným podaním svoju vôľu skončiť konanie súdnym zmierom, na ktoré vyjadrenie bol navrhovateľ urgovaný dňa 19.2.2013, na ktoré výzvy súdu navrhovateľ nereagoval. Preto bola vyzvaná dňa 25.3.2013 právna zástupkyňa odporcu na vyjadrenie k prípadnej mimosúdnej dohode medzi účastníkmi, na ktorú výzvu právna zástupkyňa reagovala podaním doručeným súdu dňa 3.4.2013, v ktorom uviedla, že uzatvorenie dohody medzi účastníkmi vo veci vyporiadania BSM predpokladá do jedného až dvoch mesiacov. Právna zástupkyňa odporkyne dňa 19.6.2013 a dňa 30.9.2013 súdu oznámila, že súd môže v konaní pokračovať, nakoľko sa nepodarilo uzatvoriť mimosúdnu dohodu medzi účastníkmi.
Následne dňa 28.3.2014 po tom, ako bol nariadený termín pojednávania na deň 4.4.2014, oznámila právna zástupkyňa odporkyne, že medzi účastníkmi konania došlo vo veci vyporiadania BSM v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX k uzatvoreniu zmieru, ktorý bol súdom schválený uznesením zo dňa 25.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Súd z uznesenia č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.2.2014 zistil, že medzi účastníkmi bol skutočne uzatvorený zmier, v ktorom sa účastníci dohodli na vyporiadaní BSM.
Pojednávanie dňa 4.4.2014 bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že mu bolo predvolanie na pojednávanie doručené včas, lehotu na prípravu pojednávania mal zachovanú, z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil.
Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že s poukazom na schválenie súdneho zmieru v konaní č.k. XXC/XX/XXXX, v ktorom došlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody ohľadom vyporiadania BSM, sa domnieva, že predmet konania odpadol a konanie by malo byť zastavené. Poukázala na rozporuplnosti medzi tvrdeniami svedka pána V. a navrhovateľa. Poukázala na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, keď na pojednávaní 6.7.2012 uviedol, že pánovi V. mala vzniknúť škoda vo výške 10.000,- Sk, pričom však pán V. H.viedol na pojednávaní dňa 19.10.2012, že mu vznikla škoda vo výške 1.000,- €, pričom túto nevedel nijako konkretizovať, uviedol len, že za výmenu strešného okna na U. P. vynaložil 120,- €, ktoré však tiež ničím nezdokladoval. Z výpovedí svedka, ako aj navrhovateľa vyplynulo, že na takejto výške škody sa mali údajne dohodnúť, čo je neprijateľné, keďže škoda musí byť presne vyčíslená a preukázaná.
Z pripojených spisov Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, súd zistil :
Rozhodnutím č.j. : XXXX/XXXXX-XXX/XXXX/X Y. zo dňa 15.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2008, bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 pís. d/ zák. č. 372/1999 Z.z. o priestupkoch tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie schválnosťami, keď v presne nezistenom čase a opakovane dňa 11.10.2007 v presne nezistenom čase na ul. F. B. Č.. XX/XX X. Ž. - V. na ceste pred vstupnou bránou do nádvoria domu pána E. parkoval nákladné vozidlo ev. č. M., K. čo bola navrhovateľovi uložená pokuta vo výške 300,- Sk.
Rozhodnutím Obvodného úradu Žilina, č.: XXXX/XXXXX-/. zo dňa 30.6.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2008, bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 pís. d/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že pod vplyvom alkoholu úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním, vyhrážaním sa ujmou na zdraví a schválnosťami, keď dňa 15.4.2007 okolo 21.00 hod. v pohostinstve H. L. X. Ž. - Považský Chlmec vulgárne nadával Y. L. a vyhrážal sa mu, že mu ešte ukáže a že mu všetko zaplatí, hodil svoju tašku s plnými fľašami piva do dvier pohostinstva, ktoré sa rozbili, vtrhol do pohostinstva s tehlou v ruke a pokúsil sa udrieť do hlavy Y. L. a taktiež v dňoch 10., 11., 12. 4.2007 pred pohostinstvom na ul. V. XXX/X, Ž. - Považský Chlmec opakovane minimálne trikrát za sebou prevrátil smetnú nádobu a zároveň zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 pís. a/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 15.4.2007 v čase okolo 21.10 hod. v Žiline - P. N., pred pohostinstvom H. L. po príchode službukonajúcej hliadky PZ neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci tým, že nerešpektoval pokyny, ani výzvy polície pri výkone jej právomoci, za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia - pokuta vo výške 1.500,- Sk.
Z rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: XXXX/XXXXX/XMA zo dňa 20.9.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2006, súd zistil, že Krajský úrad v Žiline ako odvolací správny orgán na základe odvolania obvineného L. F. preskúmal rozhodnutie Obvodného úradu Žilina odboru všeobecnej vnútornej správy č. XXXX/XXXXX/XObU-D. zo dňa 14.6.2006 a po jeho preskúmaní napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia v časti týkajúcej sa povinnosti uhradiť trovy konania sa suma uložených trov konania 500,- Sk ruší a nahrádza sa sumou 150,- Sk, v ostatnom napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že Obvodný úrad v Žiline napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.6.2006 uznal obvineného L. F. vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 pís. b/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním a schválnosťami, keď dňa 20.4.2006 okolo 20.20 hod. v V. Č.. XX, Ž., odmietol pustiť do spoločného domu manželku a robí jej schválnosti tým, že jej vypína opakovane vodu, plyn, kúrenie, elektriku v priebehu asi roka, naposledy v januári 2006 v presne nezistený deň.
Podľa ust § 80 pís. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním
Podľa ust. § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa ust. § 146 ods. 1 OZ ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa poškodzovania majetku, ktorý jej nepatrí, teda motorových vozidiel umiestnených na parc. č. 80/1 a 80/2, zdržať sa slovného urážania nájomcov navrhovateľa a nahradiť spôsobenú škodu 1.000,- €. Následne spresnil, že odporkyni má byť uložená povinnosť zdržať sa poškodzovania motorových vozidiel vo vlastníctve Karola Baránka umiestnených na parc. č. 80/1 a 80/2.
Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v ustanovení § 126 OZ vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi a je, pokiaľ nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Príčinná súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.000,- € nie je nositeľom vecnej aktívnej legitimácie, teda tých práv, titulom ktorých by bol oprávnený uplatniť si voči odporkyni nárok na náhradu škody 1.000,- €. Pokiaľ bola spôsobená M. V. škoda poškodením motorových vozidiel F. X. a U. P., oprávnenou osobou na náhradu tejto škody a na podanie návrhu na začatie konania je vlastník týchto motorových vozidiel, teda M. V., ale nie navrhovateľ.
Súd pri skúmaní existencie základných predpokladov vzniku škody nemal preukázané, že odporkyňa konala protiprávne a spôsobila M. V. škodu poškodením vozidiel. Uvedená skutočnosť nevyplynula ani z dokazovania výsluchom navrhovateľa a svedka M. V., ktorí si svojimi tvrdeniami protirečili. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 19.10.2012 uviedol, že v deň, kedy odporkyňa prišla ku garáži a hádzala tehly a kameň na autá F. R. P., telefonoval pánovi V., čo odporkyňa urobila, pričom pán V. mu mal povedať, že on za hodinu odchádza do Anglicka a aby to navrhovateľ nechal na svedka, ktorý si to potom vybaví. Svedok však na pojednávaní vypovedal, že o poškodení áut sa dozvedel sám na vlastné oči, a to v sobotu ráno, kedy náhodou prišiel ku garáži a škodu zistil. Svedok teda nepotvrdil pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že navrhovateľ mu telefonoval a informoval ho o udalosti, pretože svedkovi nikto netelefonoval a ani ho neinformoval o poškodení motorových vozidiel. K názoru, že škodu spôsobila odporkyňa, svedok dospel potom, ako mu navrhovateľ v sobotu ráno na otázku svedka oznámil, že odporkyňa tam deň predtým bola. Tento predpoklad však nebol v konaní potvrdený, súd tak nemal preukázané tvrdené protiprávne konanie odporkyne, a tým ani príčinnú súvislosť medzi
vzniknutou škodou a tvrdeným konaním odporkyne. Predovšetkým však nemal preukázané, že škoda vznikla navrhovateľovi, pretože pokiaľ škoda M. V. skutočne vznikla, on je ako poškodený oprávneným na uplatnenie si takéhoto nároku voči škodcovi.
Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané akékoľvek konanie odporkyne smerujúce k poškodzovaniu motorových vozidiel vo vlastníctve M. V. a ani iných motorových vozidiel, súd zamietol žalobu ako nedôvodnú aj v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa akýchkoľvek poškodzovaní na majetku, ktorý jej nepatrí, teda motorových vozidiel umiestnených na P.. Č.. XX/X R. XX/X. V konaní jednak nebolo preukázané, že v čase rozhodovania súdu sa na týchto pozemkoch nejaké motorové vozidlá vo vlastníctve M. V., alebo iné motorové vozidlá nachádzajú a ani nebolo preukázané, že nejaké motorové vozidlá, ktoré by sa na týchto pozemkoch mali nachádzať, odporkyňa poškodzuje, alebo poškodzovala.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa slovného urážania nájomcov navrhovateľa, pričom v konaní spresnil, že sa malo jednať o urážanie pána M. V. a bratov D.. Súd návrh aj v tejto časti zamietol, nakoľko nemal v konaní preukázané, že by odporkyňa tieto osoby urážala. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, č.: D.-K.-D.-XXXXX/XXXX/XMIB zo dňa 11.1.2012, v ktorom konaní bol prejednaný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa tým konaním, že dňa 11.9.2011 v čase okolo 21.00 hod. mala odporkyňa v mieste trvalého bydliska Č.. M. V. O. N. P. V. X vulgárne nadávať na adresu M. V., súd mal z uvedeného rozhodnutia preukázané, že konanie bolo zastavené, nakoľko spáchanie tohto skutku nebolo obvinenej z priestupku preukázané.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že odporkyňa sa dopustila, resp. dopúšťala konania tvrdeného navrhovateľom, súd mal však v konaní preukázané, že medzi účastníkmi dochádzalo k nezhodám o právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľností v kat. území V.. Tieto spory si však účastníci mohli vyriešiť podľa ust. § 146 ods. 1 OZ podaním príslušného návrhu na začatie konania.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd preto návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
Pokiaľ účastníci konania predložili dôkazy, a to zmluvy o užívaní nebytových priestorov, nájomné zmluvy, oznámenia a vyjadrenia účastníkov a nájomcov v súvislosti s nájmom nehnuteľností, súd tieto listinné dôkazy nevyhodnocoval, nakoľko z týchto dôkazov nevyplynuli relevantné skutočnosti súvisiace s predmetom konania. Skutočnosti zistené z pripojených priestupkových spisov súd tiež nevyhodnocoval, nakoľko s predmetom konania nesúviseli.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, plný úspech vo veci mala odporkyňa. Z toho dôvodu má odporkyňa proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
Odporkyňa si podaním zo dňa 07.04.2014 uplatnila trovy konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za nasledovné úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 16.10.2012
2. účasť na pojednávaní dňa 19.10.2012
3. účasť na pojednávaní dňa 04.04.2014
Súd preskúmal nárok uplatnený odporkyňou a zistil, že tento bol uplatnený v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že odporkyňa by mala právo na náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne:
tarifná odmena a režijný paušál advokáta za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 16.10.2012 podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. vo výške 58,69 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;
2. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 19.10.2012 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 58,69 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur.
3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 04.04.2014 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. vo výške 61,87 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur.
Súd konštatuje, že odporkyňa by mala proti navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa uvedenej špecifikácie vo výške 202,55 eur. Odporkyňa však vo vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia výslovne žiadala, aby súd odporkyni priznal len náhradu vo výške 100,- eur, pričom uvedená skutočnosť má byť považovaná za ústretový krok voči navrhovateľovi zo strany odporkyne.
Zhrnúc uvedené preto súd i napriek tomu, že odporkyňa by mala právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 202,55 eur, zaviazal navrhovateľa k náhrade trov len vo výške 100,- eur v súlade s tým, čo žiadala odporkyňa, nakoľko návrh odporkyne nemožno prekročiť a možno priznať len toľko, koľko odporkyňa požadovala.
Navrhovateľ je tak povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 100,- eur, a to na účet právneho zástupcu odporkyne - číslo účtu: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, X.: XXXXXX, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).