Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľky: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. Z. V. XXX, právne zast. JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina, proti odporcom: 1/ M. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. Z. V. XXX, 2/ I. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. Z. V. XXX, zastúpený opatrovníkom M. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. Z. V. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Tomáš Baláž, advokát, so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, o zaplatenie 178,21 Eur s prísl.,

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 178,21 Eur od 15.11.2010 do 12.12.2012 zastavuje.

Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu vo výške 178,21 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 178,21 Eur od 13.12.2012 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, vo výške 171,39 Eur titulom trov právneho zastúpenia a vo výške 100,-Eur titulom náhrady nákladov za vyhotovenie dodatku k znaleckému posudku, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.11.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 15.11.2012, domáhala voči odporcom uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 178,21 Eur. Uplatnený nárok navrhovateľka odôvodnila tým, že odporcovia využívajú nehnuteľnosť navrhovateľky bez žiadneho právneho titulu a neplatia ani za užívanie.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovatelia pripojili do obsahu spisového materiálu splnomocnenie; snímok z mapy; výpis z listu vlastníctva č. XXX; znalecký posudok č. XX/XXXX, doplnok č.X.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom, spis. zn.: -11 zo dňa 05.12.2012 v celom rozsahu vyhovel návrhu.

Dňa 31.12.2012 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odporcovia tvrdia, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a navrhovateľke nebránili vo výkone spoluvlastníckeho práva. Navrhovateľka sa tohto výkonu nikdy nedomáhala a navrhovateľke nebránili ani vo vstupe. Nie je pravda,

že by odporcovia užívali celý pozemok a nie je im známe, ako sa mali obohatiť na úkor navrhovateľky. Zároveň spochybnili znalecký posudok s doplnkom č.X.

Na základe uvedeného súd nariadil pojednávania, všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľky a právneho zástupcu odporcov, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.

Na základe vykonaného dokazoval mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v danom konaní si uplatňuje bezdôvodné obohatenie odporcov za užívanie nehnuteľností

- parc.č. A.-M. XXX, ktorá je priľahlou parcelou k parc. KNC č. XXX, na ktorej je postavený dom odporcov so súp.č. XXX a ktorú odporcovia využívajú ako dvor k predmetnému domu, majú na nej postavený altánok, dva chlievy, humno a časť je zastavaná verandou a čiastočne aj domom, všetko v k.ú. O. Z. V..

Navrhovateľka si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 15.11.2010 do 15.11.2012.

Z listu vlastníctva č. XXX mal súd zistené, že vlastníkmi nehnuteľnosti - parc.č. A.-M. XXX o výmere XXX m2, v k.ú. O. Z. V., je navrhovateľka v podiele XXX/XXX a P. X. - syn odporkyne v rade 1/ v podiele XX/XXX.

Zo snímky mapy vyplýva, že parc.č. XXX je vedľa parc.č. XXX a obe tieto parcely tvoria v prírode jeden celok.

Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky, vstup na parc.č. XXX je cez uzamknutú bránku, od ktorej majú kľúče len odporcovia a na danej parcele odporcovia majú postavený rozsiahly drevený altánok, časť verandy domu s.č. XXX a časť domu s.č. XXX na mieste, kde pôvodne stálo humno a rodičovská šopa. Túto parc.č. XXX majú odporcovia oplotenú a zatvorenú a navrhovateľka od bránky nemá kľúče.

Právny zástupca odporcov potvrdil spoluvlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľky a syna odporcu v rade 1/. Poukázal však na to, že odporcovia nemajú vedomosť o tom, že by navrhovateľka niekedy žiadala o vstup na predmetný pozemok a nevidia ani dôvodnosť, pre ktorú by mala navrhovateľka vstupovať na daný pozemok. Zároveň potvrdil, že v období, za ktoré si navrhovateľka uplatňuje bezdôvodné obohatenie, bola navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou aj domu, ktorý zasahuje na parc.č. XXX.

Z uvedeného vyplýva, že na jednej strane právny zástupca odporcov potvrdil spoluvlastníctvo navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti, ale na druhej strane právny zástupca odporcov nevidí dôvod, prečo by navrhovateľka na predmetný pozemok mala vstupovať.

Takáto argumentácia právneho zástupcu odporcov je podľa názoru súdu nelogická, nakoľko je nepochybné spoluvlastníctvo navrhovateľky, a to dokonca v podiele XXX/XXX a vo zvyšnej časti, t.j. v podiele XX/XXX, je spoluvlastník syn odporkyne v rade 1/. Teda odporcovia v rade 1/ a 2/ nie sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a z ničoho nevyplýva žiadny titul, na základe ktorého užívajú predmetnú nehnuteľnosť. Skutočnosť, že sú vlastníkmi domu na parcele, ktorá susedí s predmetnou nehnuteľnosťou, nie je dôvod na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorú dokonca nielen užívajú bez právneho titulu, ale dokonca aj bránia v užívaní navrhovateľke, keďže si predmetnú nehnuteľnosť oplotili.

Odporcovia tvrdia, že nemali vedomosť o tom, že by navrhovateľka chcela užívať predmetnú nehnuteľnosť. Toto ich tvrdenie však vyvracajú viaceré výzvy, či žiadosti navrhovateľky, ktorými sa domáha svojich práv.

Súd však poukazuje na to, že nie je podstatné, či navrhovateľka sa domáhala užívania predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka je spoluvlastníčkou spolu so synom odporkyne v rade 1/ a teda ako spoluvlastníčke prislúchajú určité práva vyplývajúce zo spoluvlastníctva. Je irelevantné, akým spôsobom uplatňuje svoje práva.

Medzi práva vlastníka v zmysle patrí predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Je na každom vlastníkovi, ktoré tieto práva využije.

Nepochybné je, že odporcovia, hoci nie sú vlastníkmi, užívajú predmetnú nehnuteľnosť, a to bez akéhokoľvek preukázateľného titulu. Súd nemal preukázaný ani súhlas spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, pričom v danom prípade by nepostačoval súhlas iba syna odporkyne v rade 1/ vzhľadom na výšku jeho podielu a výšku podielu navrhovateľky.

Právny zástupca odporcov navrhoval okrem miestnej ohliadky aj predloženie dôkazu zo strany navrhovateľky o tom, že žiadala o umožnenie vstupu na pozemok parc.č. XXX.

Súd však poukazuje na irelevantnosť takého návrhu, nakoľko je irelevantné, či navrhovateľka žiadala o umožnenie na parc.č. XXX, keďže na danej nehnuteľnosti je spoluvlastníčkou (väčšinovou), a preto je nepochopiteľný takýto návrh právneho zástupcu odporcov, keďže navrhovateľka ako spoluvlastníčka žiada od odporcov úhradu za užívanie nehnuteľnosti, pričom odporcovia nemajú žiadny právny vzťah k danej nehnuteľnosti, ktoré užívajú bez právneho titulu.

Medzi účastníkmi v priebehu konania následne nebolo sporné, že odporcovia užívajú predmetnú nehnuteľnosť. Toto nepriamo potvrdzuje aj vyjadrenie odporcov, že nevidia dôvod, prečo by navrhovateľka mala na daný pozemok vstupovať, ktorý si oplotili, avšak tento pozemok nevlastnia.

Odporcovia tvrdili, že oni nebránia navrhovateľke užívať predmetnú nehnuteľnosť.

Predmetom tohto konania však nie je ochrana vlastníckeho práva v tomto smere domáhania sa vstupu a pod., ale úhrada za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko odporcovia ju nepochybne užívajú, avšak bez právneho titulu a bez akejkoľvek úhrady.

Právny zástupca odporcov napriek svojim pôvodným tvrdeniam, že odporcovia nebránia v užívaní, ani že sa bezdôvodne neobohatili na úkor navrhovateľky a že spochybňujú výšku bezdôvodného obohatenia, na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 navrhoval zmier v znení, že odporcovia zaplatia navrhovateľke sumu 178,21 Eur za užívanie, avšak bez úrokov z omeškania a bez trov právneho zastúpenia okrem súdneho poplatku.

S týmto návrhom navrhovateľka súhlasila s tým, že odporcovia jej nahradia 1 z trov konania. S týmto odporcovia nesúhlasili, preto k uzavretiu zmieru nedošlo.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa veta prvá predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť odporcovia užívajú bez právneho titulu a bezplatne (dokonca si pozemok oplotili), čím sa bezdôvodne obohatili na úkor navrhovateľky, keďže je podielová spoluvlastníčka danej nehnuteľnosti.

Medzi účastníkmi bolo nesporné aj obdobie, za ktoré navrhovateľka požaduje bezdôvodné obohatenie, a to od 15.11.2010 do 15.11.2012. Toto nepriamo potvrdil právny zástupca odporcov, keď následne žiadal iba znalecké dokazovanie na ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia, čím potvrdil aj to, že odporcovia danú nehnuteľnosť skutočne užívajú, ale aj napriek týmto skutočnostiam odmietajú zaplatiť navrhovateľke úhradu za užívanie.

V priebehu konania odporcovia boli ochotní zaplatiť bezdôvodné obohatenie v požadovanej výške, ale bez úrokov a bez trov konania.

Súd poukazuje na to, že v takom prípade výšku bezdôvodného obohatenia nenamietali.

Z predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného D.. K. X. vyplýva hodnota parc. KNE č. XXX o výmere XXX m2 v rokoch XXXX-XXXX vo výške 122,10 Eur.

Z doplnku č.X k danému znaleckému posudku vyplýva hodnota nájmu parc. A. Č.. XXX o výmere XXX m2 v rokoch XXXX-XXXX vo výške 337,21 Eur, pričom v roku XXXX bola hodnota ročného nájmu X,XXX Eur/m2, v roku XXXX - X,XXX Eur/m2, v roku XXXX - X,XXX Eur/m2.

Zo znaleckého posudku a jeho doplnku vyplývajú podklady a samotné výpočty.

Právny zástupca odporcov namietal znalecký posudok, ale bez relevantných dôvodov.

(Dokonca v prípade zmieru súhlasil so stanovenou výškou v zmysle predloženého znaleckého posudku, ale keďže návrh na zmier zo strany odporcov v časti príslušenstva bol pre navrhovateľku neprijateľný, právny zástupca odporcov namietal výšku podľa znaleckého posudku, čo je výslovne špekulatívny prístup z jeho strany.)

Súd si osvojil skutočnosti vyplývajúce z listinného dôkazu - závery znaleckého posudku a jeho doplnku, ktorý vyhotovil znalec, ktorý aj bez ohľadu na to, že nebol ustanovený súdom pre toto konanie, je povinný vykonávať svoju znaleckú činnosť v zmysle právnych predpisov rovnako, ako aj v prípade ustanovenia súdom.

Odporcovia síce spochybňovali takto určenú hodnotu nájmu, avšak žiadnym relevantným dôvodom a taktiež nepreukázali inú hodnotu. Navrhovali síce znalecké dokazovanie, avšak jednak bez relevantných dôvodov a jednak vykonanie takého dôkazu by bolo vzhľadom na výšku žalovanej istiny nehospodárne a iba by navýšilo trovy účastníkov konania a to predovšetkým samotných odporcov.

Napriek tomu nelogicky a nepochopiteľne trvali na vykonaní takého dôkazu.

Taktiež navrhovali aj ohliadku na mieste samom, avšak v priebehu konania súd mal za preukázané, že odporcovia užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho titulu, pričom si ju aj oplotili, čím znemožnili užívanie navrhovateľke a predmetnú nehnuteľnosť užívali ako dvor k svojmu domu len oni, a to brániac sa, že nemali vedomosť, že navrhovateľka by tiež chcela tú nehnuteľnosť užívať. Ale predsa na to sa nepožaduje žiadna vedomosť, podstatné je, že navrhovateľka je spoluvlastníčka a nepotrebuje súhlas odporcov, či nejaké umožňovanie užívať.

Súd teda posúdil, že ohliadka nie je potrebná, pričom následne právny zástupca odporcov už ju ani nenavrhoval, trval iba na znaleckom dokazovaní.

Dokonca právny zástupca navrhovateľov nepriamo potvrdil tvrdenia navrhovateľky ohľadom rozsahu užívania a obdobia užívania, nakoľko právny zástupca odporcov navrhoval zmier, a to v požadovanej žalovanej výške bezdôvodného obohatenia a následne, keď nedošlo k uzavretiu zmieru, /nakoľko odporcovia odmietali uhradiť úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia/, navrhovali iba nariadenie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia výšky nájmu a teda bezdôvodného obohatenia..

Právny zástupca odporcov v priebehu konania súhlasil s úhradou bezdôvodného obohatenia v požadovanej výške, avšak odmietal úroky z omeškania a trovy konania.

Súd poukazuje na to, že na jednej strane právny zástupca odporcov súhlasí s výškou bezdôvodného obohatenia, ale zároveň, pokiaľ bude navrhovateľka trvať na úrokoch z omeškania a na trovách konania, navrhuje znalecké dokazovanie za účelom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia.

Z toho jednoznačne vyplýva iba špekulácia a účelovosť.

Z toho dôvodu súd nevykonal navrhované znalecké dokazovanie, ako aj z dôvodu, že vzhľadom na výšku žalovanej istiny by to bolo nehospodárne.

Z vykonaného dokazovania a z tvrdení odporcov, resp. ich právneho zástupcu vyplýva, že ich tvrdenia boli len účelové a špekulatívne za účelom zbytočného predlžovania konania a za účelom vyhnúť sa plneniu a teda išlo len o bezúčelovú obranu z ich strany, keďže nepochybné je, že odporcovia užívajú nehnuteľnosť v celosti bez právneho titulu a bez akejkoľvek úhrady.

Právna zástupkyňa navrhovateľky pôvodne navrhovala aj výsluch svedka, avšak následne od toho upustila a nežiadala žiadne ďalšie dokazovanie.

Čo sa týka hodnoty nájmu, súd posúdil ako primeranú hodnotu nájmu tvrdenú navrhovateľkou, pričom súd priznal navrhovateľke náhradu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15.11.2010 do 15.11.2012:

- za rok 2010 - 46 dní x 0,31 Eur/m2 = 14,63 Eur, z toho podiel 178/224 = 11,62 Eur

- za rok 2011 - 365 dní = 113,63 Eur, z toho podiel 178/224 = 90,30 Eur

- za rok 2012 - 320 dní - 0,3 Eur/m2 x 320 dní = 96,- Eur, z toho podiel 178/224 = 76,29 Eur, teda celkovo spolu 178,21 Eur.

Vzhľadom na uvedené súdom ustálené ceny nájmu ako výška bezdôvodného obohatenia a pri ustálení rozsahu užívania odporcu, súd určil, že odporcovia sa bezdôvodne obohatili vo výške, ktorú súd určil vyššie uvedeným výpočtom vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku a doplnku č.X. Navrhovateľka si správne uplatnila náhradu za bezdôvodné obohatenie iba za svoj spoluvlastnícky podiel, pričom nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená.

Teda odporcovia sa v spornom období na úkor navrhovateľky celkovo bezdôvodne obohatili užívaním uvedenej nehnuteľnosti bez právneho titulu vo výške 178,21 Eur.

Následne v priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľky vzala návrh v časti úrokov z omeškania za obdobie od 15.11.2010 do 12.12.2012 späť, s čím právny zástupca odporcov súhlasil v rámci jeho elektronického podania, ktoré následne nedoplnil originálom, avšak ani nevyslovil nesúhlas.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky, ktorým prostredníctvom právnej zástupkyne zobrala návrh späť v danej časti, súd konanie v tejto časti zastavil, pričom právny zástupca odporcov na výzvu súdu, či súhlasí s daným čiastočným späťvzatím, vyslovil elektronickým podaním svoj súhlas.

Navrhovateľka si teda uplatnila úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 178,21 Eur od nasledujúceho dňa po doručení žaloby odporcom, t.j. od 13.12.2012. Preto vzala návrh v časti úrokov z omeškania do 12.12.2012 späť, keďže pred doručením žalobného návrhu odporcom nepredchádzala žiadna preukázateľná výzva na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške. Žalobný návrh nahrádza výzvu a teda odporcovia začali byť v omeškaní až nasledujúcim dňom po doručení návrhu. Žalobný návrh bol odporcom doručený dňa 12.12.2012.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády SR č. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporcovia si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnili, a to ani po doručení žalobného návrhu, ktorý v zmysle ustálenej súdnej praxe nahrádza výzvu, dostali sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľke právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľkou vo výške 9 % ročne v zmysle nariadenia vlády SR č.

Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd po vykonanom dokazovaní súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, a tak súd žalobnému návrhu vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ďalšie dôkazy súd nevykonal, nakoľko vykonané dôkazy boli postačujúce pre zistenie skutkového stavu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky pokiaľ aj navrhovala dôkazy, na ich vykonaní následne už netrvala. Právny zástupca odporcov navrhoval ohliadku na miestne samom, ktorú však po zistení, že odporcovia skutočne užívajú predmetnú nehnuteľnosť v celosti, a to bez ohľadu na to, čo a kde majú umiestnené

na danej nehnuteľnosti, nebolo potrebné vykonať a následne právny zástupca odporcov už trval iba na znaleckom dokazovaní za účelom zistenia hodnoty nájmu za predmetnú nehnuteľnosť.

Súd však nevykonal ani tento dôkaz, nakoľko predložený znalecký posudok s doplnkom bol namietaný bez relevantných dôvodov, pričom súd nezistil žiadne dôvody pre spochybnenie daného listinného dôkazu, pričom osoba, ktorá vypracovala predložený znalecký posudok, je zapísaná v zozname znalcov a pri vyhotovení znaleckého posudku je povinný postupovať rovnako ako znalec ustanovený súdom.

Odporcovia ničím nepreukázali inú hodnotu a vykonanie takého dôkazu by vzhľadom na výšku žalovanej istiny bol nehospodárny. Zároveň návrh na vykonanie takého dôkazu súd považoval za účelový, nakoľko právny zástupca odporcov súhlasil s úhradou žalovanej sumy, ale keďže navrhovateľka trvala na úrokoch z omeškania a na 1 trov konania jej vzniknutých, právny zástupca odporcov s týmto nesúhlasil a zrazu nesúhlasil ani so žalovanou istinou.

Podľa prvá a druhá veta , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zastavenie konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zavinila navrhovateľka, keďže zobrala návrh v uvedenej časti späť. S poukazom na uvedené by odporcom v rade 1/ a 2/ prináležala náhrada trov konania ohľadne uvedenej časti konania, ale keďže si v tejto časti náhradu trov konania neuplatnili, súd im ju nepriznal, pričom išlo iba o časť príslušenstva.

Nakoľko súd vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľky vyhovel, navrhovateľka bola úspešným účastníkom v tomto konaní a prináleží jej náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporcom s poukazom na cit. ust. Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľka si v podaní zo dňa 03.04.2014 uplatnila náhradu trov konania, náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 304,32 eur za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ podanie návrhu na súd, 3/ vyjadrenie zo dňa 30.01.2013, 4/ pojednávanie dňa 14.11.2013, 5/ pojednávanie dňa 06.03.2014, 6/ pojednávanie dňa 03.04.2014: 6 x suma 18,26 eur + DPH, režijný paušál v sume 7,63 eur x 2, v sume 7,81 eur x 2, v sume 8,04 eur x 2 + DPH a náhrada súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eur a náhrada nákladov za vyhotovenie dodatku č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX v sume 100,- eur.

V zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 16,50 eur, náhrada nákladov za vyhotovenie dodatku č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX v sume 100,- eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 171,39 eur, pozostávajúcu:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 5,18 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,07 eur,

2/ za úkon právnej služby - podanie žalobného návrhu na súd v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 5,18 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,07 eur,

3/ za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 30.01.2013 v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 5,21 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,28 eur,

4/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 14.11.2013 v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 5,21 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,28 eur,

5/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 06.03.2014 v sume 4,57 eur (pojednávanie odročené) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4 cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 2,52 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 15,13 eur,

6/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 03.04.2014 v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 5,26 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,56 eur.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 287,89 eur (titulom súdneho poplatku za návrh sumu 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 171,39 eur a titulom nákladov za dodatok k znaleckému posudku v sume 100,- eur), a to na účet právneho zástupcu navrhovateľky, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS : XXXXXX v banke R. B., T..Q.. X. Ž. a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).