Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoP-4-2014.pdf
PDF · 69.03 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, vo veci starostlivosti o mal. C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Hraničná 667/13, dieťa rodičov - otca: M. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. A. XXX/XX, t.č. ÚVTOS O. - OVT A., C.. G. XX, A., a matky: B. Y., nar. X.X.XXXX, bytom W., L. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28.1.2014 pod č. k. 14P/178/2013-34, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného, ktorým žiadal o jeho zníženie na mal. C., nar. XX.X.XXXX, dôvodiac, že v súčasnosti je vo výkone trestu a od mája 2013 bol síce zaradený do práce, avšak neskôr mal nehodu, kvôli ktorej mal byť operovaný na pruh. Ďalším výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Aplikáciou ustanovení § 62 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine uzavrel, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný. Z obsahu pripojeného spisu toho istého okresného súdu sp. zn. 14P/109/2012, najmä z rozsudku na č. l. 45 zo dňa 24.1.2013 zistil, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. C. sumou 120,- eur mesačne, pričom v tejto súvislosti rodičia uzavreli rodičovskú dohodu. V tom čase príjem otca činil 500,- eur mesačne. Už vtedy súd konštatoval, že predtým si vyživovaciu povinnosť neplnil, lebo bol nezamestnaný, avšak od roku 2010 bol živnostníkom v odbore murár. V tom čase inú vyživovaciu povinnosť nemal, matka mala vyživovaciu povinnosť k mal. B.. V súčasnosti sa počet vyživovacích povinností nezmenil, matka poberá rodičovský príspevok vo výške 196,- eur mesačne, otec je vo výkone trestu odňatia slobody, pričom je pracovne zaradený. Na základe týchto zistení zhodnotil, že otec si túto situáciu zavinil sám, pričom z jeho strany ide o dlhodobé riadne neplnenie si základnej povinnosti vyživovať dieťa, čo bolo dôvodom na zamietnutie jeho návrhu na zníženie výživného.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby bol zaviazaný plniť výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima aspoň po dobu, kým je vo výkone trestu odňatia slobody. Jeho mesačný príjem nie je dostatočný ani na to, aby pokryl pôvodne stanovené výživné vo výške 120,- eur mesačne na mal. C..
Kolízny opatrovník žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. To isté žiadala aj matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 19.2.2014.
Odvolací súd prejednal odvolanie otca maloletého podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak súd prvého stupňa jeho návrh na zníženie výživného zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom otca maloletého odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Tak, ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd je toho názoru, že okolnosť, že v súčasnej dobe je otec maloletého vo výkone trestu odňatia slobody, táto nemôže byť dôvodom na vyhovenie návrhu otca maloletého na akékoľvek zníženie predtým stanoveného výživného vo výške 120,- eur mesačne. Správne hodnotil súd prvého stupňa, že pokiaľ otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, túto situáciu si zavinil sám, pričom ako uviedla aj matka maloletého na odvolacom pojednávaní, vo výkone trestu odňatia slobody je ako odsúdený za neplatenie stanoveného výživného. Teda návrh otca je potrebné považovať za nedôvodný a v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Ak súd prvého stupňa práve z tohto dôvodu jeho návrh zamietol, jeho rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu. Okolnosť, že otec maloletého je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, nemožno hodnotiť ako dôvod na určenie výživného v minimálnom rozsahu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.