Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-1-2014.pdf
PDF · 103.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, vo veci starostlivosti o mal. K. F., U.. XX.X.XXXX, R. N. N. Ž., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, dieťa rodičov D. L., U.. XX.X.XXXX, R. G., L. X K. I. F., U.. XX.X.XXXX, R. L.B., Ľ. X, za účasti Detského domova Žakarovce, na návrh K. O., U.. XX.XX.XXXX K. G. O., U.. XX.X.XXXX, O. R. U. E. XX, o nariadenie pestúnskej starostlivosti, takto
rozhodol:
Mení rozsudok tunajšieho súdu 13P256/2011-27 zo dňa 27.10.2011 a zveruje mal. K., U.. XX.X.XXXX do pestúnskej starostlivosti manželom K. O., U.. XX.XX.XXXX K. G. O., U.. XX.X.XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach a rodičov zaväzuje prispievať na jej výživu minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom výživné sú rodičia povinní platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám Úradu práce, soc. vecí a rodiny Humenné, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 2.1.2014 podali navrhovatelia na tunajší súd návrh zverenie G.. K. do ich pestúnskej starostlivosti a zároveň určenie výživného zo strany otca pre orgán starostlivosti o detí. Uviedli, že sú riadne vedení v zozname žiadateľov o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie, a to od roku 2006. Od tohto obdobia 3x prešli aktualizáciou prípravy na náhradnú rodinnú starostlivosť prostr. referátu poradensko
- psychologických služieb ÚPSvaR Humenné. Dňa 30.9.2013 im bol zo strany ÚPSVaR Prešov daný súhlas na nadviazanie osobného vzťahu s mal. K. F., ktorá bola rozhodnutím súdu umiestnená v ústavnej starostlivosti Detského domova v Žakarovciach. Prvé stretnutia sa uskutočnili na pôde detského domova v dňoch 24.10.2013 a 30.10.2013 za asistencie psychológa, a následne
prebehli opakované interakcie v ich domácnosti. Dieťa bolo u nich počas vianočných sviatkov 10-11 dní, následne počas jarných prázdnin od soboty od začiatku prázdnin do nedele do konca prázdnin. Stretnutia mali veľmi pozitívny priebeh, oni i mal. K. sa cítili príjemne, vytvorili si vzájomný emocionálny vzťah. K. si u nich našla kamarátky, teší sa na svadbu, na ktorú sa chystajú. Je u nich spokojná, usmievavá, nespomína nikoho z biologickej rodiny. Z ich manželstva deti nepochádzajú, preto sa rozhodli vytvoriť domov mal. K.. Navrhovateľka v l. rade je opatrovateľkou v Rakúsku, so zamestnávateľom sa však dohodla, že na rok prácu preruší kvôli starostlivosti o K.R.. Navrhovateľ v 2. rade je zamestnaný na Obecnom úrade v Nižnej Sitnici. Žijú v rodinnom dome, kde majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývoj G.. K., majú pre K. pripravenú vlastnú izbu.
Matka s návrhom súhlasila. Uviedla, že O. K. ma tri mal. deti, z ktorých dve sú umiestnené v DD Žakarovce, jedno ma v celodennej starostlivosti. K. sa ocitla v detskom domove z dôvodu psychického a fyzického týrania otca, tento veľmi pil, nestaral sa o nich, zanedbával ich. Napádal nie len K., ale aj ju. Dieťa ju vtom období chránilo vlastným telom. Alžbetka sa na ňu asi trochu hnevá, pretože nevedela zvládnuť situáciu v rodine a takto to dopadlo. Konštatovala, že ona žije so svojou rodinou v podnájme v prenajatom 3-izbovom byte v G., pričom na úhrade poplatkov sa podieľajú spoločne. Vo svojej starostlivosti ma najmladšie dieťa, na ktoré poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Prejavila ochotu prispievať na výživu Alžbetky minimálnym zákonným výživným. V závere uviedla, že požiadala o zverenie mal. N. F. do svojej starostlivosti.
Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že by chcel, aby bolo koncom šk. roka dieťa zverené do jeho starostlivosti. Zatiaľ však iba K.. N. by ostala v detskom domove, pretože on by nechcel, aby sa takýmto spôsobom dostala Alžbetka k cudzím. On ju bol opakovane pozrieť a z rozhovoru s ňou vie, že za nimi stále smúti, chce isť k nemu, k navrhovateľom ísť nechce. On žije v 1-izbovom byte, avšak rekonštruuje 2-izbový byt matky, ktorý je väčší, kde dieťaťu vytvorí vhodné podmienky pre zdravý rast a vývoj. Je nezamestnaný, sociálne odkázaný, poberá iba dávku v hmotnej núdzi 62,50 Eur. mesačne. Rekonštrukciu financuje z peňazí, ktoré si dokáže privyrobiť a to cca 100-150,- Eur mesačne. Jeho matka je starobnou dôchodkyňou, poberá dôchodok 150,- Eur mesačne. Návštevy sociálke v byte neumožní pretože nateraz nevidí dôvod, prečo by mala sociálka pomery preverovať, keďže o zverenie dieťaťa nepožiadal. Pustí ich až vtedy, keď to bude aktuálne. Zo súdu mu prišiel papier podľa ktorého si dcéru N. zobrala jej matka.
Zástupkyňa DD Žakarovce uviedla, že mal. Alžbetka je v ich zariadení od novembra 2011. Oni podrobne vedú kontakty príbuzných s jednotlivými deťmi. Otec sa o dieťa v roku 2012 telefonicky zaujímal iba raz, osobne ju bola navštíviť stará matka z jeho strany 28.9.2012. V roku 2013 otec spolu so svojou matkou realizoval tri osobné stretnutia s K. na pôde DD a to 10.5., 19.6. a 16.9.2013. Naposledy otec so starou matkou kontaktovali dieťa 7.2.2014 a stretli sa s ňou aj po poslednom pojednávaní priamo pred budovou súdu dňa 13.3.2014. Otec so starou matkou si výslovne neželajú, aby bol pri ich kontakte s K. niekto iný, profesionálny rodič, p. Č., ich informoval o tom, že otec so starou matkou vyvíjajú nátlak, aby do pestúnskej rodiny nešla, že ju navrhovatelia chcú iba pre peniaze, sľubujú jej, že si ju otec do budúcna vezme. Posledná návšteva v zariadení sa jej javila ako účelová, aby dieťa odmietlo pestúnsku starostlivosť. Pri návšteve 16.9.2013, ktorá sa realizovala za asistencie psychológa a jej osobne, otec uviedol, že si dieťa k sebe vziať nemôže, pretože nemá manželku ani partnerku, ktorá by sa o K. postarala, perspektívu, ktorú predniesol bolo, aby dieťa do 18-tého roku veku ostalo v detskom domove. Jedine pozitívum, ktoré navrhol bolo, aby dieťa bolo premiestnené do DD v Košiciach, tak, že by bola bližšie. Po poslednom pojednávaní pred budovou súdu došlo ku kontaktu dieťaťa s otcom a jeho matkou, avšak na dieťa to malo veľmi negatívny vplyv, bolo z toho vystresované, prejavili sa u neho psychosomatické problémy, v profesionálnej rodine sa následne pokakalo, zhoršil sa i jeho vzťah s profirodičmi, jeho správanie. Mal. K. je pri kontaktoch s navrhovateľmi šťastná. Správa sa úplne inak. Pozitívnu zmenu postrehli aj profirodičia. K. na navrhovateľov veľmi pozitívne reaguje. Zároveň uviedla, že obaja rodičia majú dlh na výživnom na Alžbetku, k 1.2.2014 otec vo výške 244,30 Eur, matka 746,- Eur.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že mal. K. bola odňatá zo starostlivosti rodičov pretože bola hrubo zanedbávaná. U otca bola preukázaná zvýšená konzumácia alkoholu, agresivita ako aj fyzické ublíženie dieťaťu - popálenie na nohe. Do ústavnej starostlivosti však bola odňatá však od matky a to kvôli zanedbávaniu a fyzickému ubližovaniu. Obom rodičom bol poskytnutý časový priestor na sanáciu rodinného prostredia a návrat dieťaťa do rodiny. Rodičia si rodinné pomery neupravili, matka migruje, vystriedala viaceré miesta pobytu. Otec s úradmi nespolupracuje, neumožnil návštevu v jeho obydlí, nie je zárukou, že by dokázal starostlivosť zabezpečiť. Veľmi nepriaznivo vplýva na psychiku mal. dieťaťa aj po poslednom pojednávaní vo veci, keď sa osobne stretli bolo dieťa i napriek prítomnosti psychologičky v takom strese, až sa pokakalo. Kontakty s dieťaťom sú sporadické. Vzhľadom na uvedené skutočností bol vypracovaný plán sociálnej práce s dieťaťom a zaslaná dokumentácia na určený úrad na zabezpečenie náhradnej rodinnej starostlivosti. Navrhovatelia splnili všetky zákonné podmienky na to, aby im mohlo byť dieťa zverené. Zrealizovala sa vzájomná interakcia v DD, v profirodine i v bydlisku samotných navrhovateľov. Dieťa pozitívne na navrhovateľov reaguje. Vytvorili si vzájomné citové väzby. Vzhľadom
k tomu, že výchova v náhradnej rodine ma prednosť pred ústavnou starostlivosťou i s prihliadnutím na názor samotného dieťaťa, doporučili návrhu vyhovieť.
Mal. K.R. F. uviedla, že je v DD spolu so sestrou N.. V domove sa jej páči, ale radšej by chcela isť do Nižnej Sitnice, do Humenného k tete K. a k ujovi G.. Títo ju chodia navštevovať do detského domova alebo do Kluknavy, kde je ona teraz u uja C. Č. K. F. R.. Dvakrát bola aj doma u tety K. K. Z. G., naposledy cez Vianoce, asi 7 dní. U nich sa jej veľmi páči, chcela by tam bývať. Bývajú v rodinnom dome, kde majú 4 izby, kuchyňu a kúpeľňu. Ona bývala v jednej izbe s F. K.. Našla si aj jednu kamarátku. K mame ani k otcovi isť nechcela, uviedla, že títo sa neumývajú, smrdia, neumývajú si ani zuby. Ocko, mamka ani babka ju do Kluknavy navštevovať nechodia. V detskom domove ju navštívil otec a babka, ale iba raz. Boli aj za sestrou N.. Dominika býva u uja v Žakarovciach. Ona ma ešte E. L.Í., ktorá je ešte v kočíku a brata G., kde sú títo uviesť nevedela. V Kluknave ma tiež kamarátov. Chodí do l. ročníka ZŠ, ma 7 rokov. V škole sa jej páči. Prejavila túžbu isť do Nižnej Sitnice, pretože tam jej bolo najlepšie. Teta K. jej kúpila šaty na svadbu, botasky, biele topánky na svadbu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu 13P 256/2011, rozhodnutím od Úradu soc. vecí a rodiny Prešov č. NRS 34/2006, zo dňa 31.7.2006, správami o interakciách od Detského domova Žakarovce, správami od ÚPSVaR Košice i Humenné, záznamami z kontaktov dieťaťa s biologickou rodinou, predpisom príjmov a výdavkov výživného DD Žakarovce, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo spisu tunajšieho súdu 13P 256/2011 súd zistil, že predbežným opatrením zo dňa 29.7.2011 bola mal. K.Ž. odovzdaná do ústavnej starostlivosti Krízového strediska Alžbetka n.o. Spišská Nová Ves, pre fyzické a psychické násilie matky na jej osobe ako aj nezáujem o zabezpečenie celkovej starostlivosti dieťaťu. V tomto rozhodnutí bolo konštatované, že v čase keď žili rodičia v spoločnej domácnosti v Košiciach k zanedbávaniu starostlivosti o dieťa dochádzalo zo strany oboch rodičov.
Z rozsudku tun. súdu 13P 256/2011-27, zo dňa 27.10.2011 súd zistil, že mal. K. bola umiestnená do ústavnej starostlivosti DD Žakarovce a obaja rodičia boli zaviazaní prispievať na jej výživu minimálnym zákonným výživným. Obaja rodičia sa vzdali práva odvolania proti predmetnému rozhodnutiu.
Z rozhodnutia ÚPSVaR Prešov NRS 34/2006, zo dňa 31.7.2006 súd zistil, že obaja navrhovatelia boli zapísaní do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť dňom 31.7.2006.
Zo správy od Obce Nižná Sitnica súd zistil, že obaja navrhovatelia žijú v ich obci v rodinnom dome, ktorý je po rekonštrukcii a vlastnia osobné auto. Ich manželstvo je bezdetné, žijú sami. Jedná sa o veľmi slušných ľudí, bez sklonov k požívaniu alkoholu, fajčeniu či požívaniu iných omamných látok. sú veriacimi, nie sú známe žiadne konflikty so susedmi, alebo rodinné hádky riešené na verejnosti. Neboli riešení komisiou pre ochranu verejného poriadku ani sa voči nim neviedlo žiadne policajné vyšetrovanie, Nezištné pomáhajú pri obecných brigádach i susedom. Sú priateľskej, skôr tichej povahy, majú všetky predpoklady po materiálnej i ľudskej stránke na zverenie mal. dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Zo správy od ÚPSVaR Košice, zo dňa 5.12.2013 súd zistil, že určený úrad na základe správ o úspešných interakciách doporučil zverenie mal. K. a realizáciu náhradnej rodinnej starostlivosti navrhovateľov.
Zo správy od ÚPSVaR Humenné, zo dňa 29.1.2014 súd zistil, že navrhovatelia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o dieťa, a preto odporúčajú návrhu vyhovieť.
Zo správy o priebehu interakcie zo dňa 4.3.2014 súd zistil, že medzi mal. K. a navrhovateľmi prebehli 4 interakcie, dve v detskom domove, dve v bydlisku žiadateľov. Následne sa realizovala ďalšia počas jarných prázdnin v roku 2014. Medzi jednotlivými stretnutiami navrhovatelia s K. telefonovali. Táto reaguje pozitívne, teší sa na ich návštevy alebo na ich telefonáty.
Zo záznamov z kontaktov dieťaťa s biologickou rodinou súd zistil, že tieto sa realizovali 28.9.2012, 10.5.2013, 19.6.2013, 19.9.2013 a 7.2.2014. Realizoval ich otec a stará matka. Prvé stretnutia prebiehali relatívne pozitívne, avšak po tom, čo bol podaný návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti sa situácia zmenila. Pri kontakte 7.2.2014 bol otec so svojou matkou voči pracovníčkam detského domova nepríjemný, vulgárny i na osobu biologickej matky. Kontakt bol následne realizovaný bez prítomnosti pracovníkov detského domova. Následne však boli profesionálnym rodičom informovaní, že K. sa na stretnutie s rodinou tešila, po stretnutí však uvádzala, že otec a stará matka jej rozprávali o pestúnskej starostlivosti, odhovárali ju od pestúnov, čo malo na ňu negatívny dopad. Pred odchodom na stretnutie u N. boli evidentné psychosomatické príznaky, nevoľnosť, bolesť bruška.
Z posledného záznamu dieťaťa s biologickou rodinou po pojednávaní dňa 13.3.2014 bola najprv K. komunikatívna, priama. Po skončení pojednávania, keď sa stretla s otcom na chodbe, sa jej tento pýtal, prečo vo výpovedi uviedla, že ho nemá rada, že k nemu ísť nechce, či je to pravda. K. mu priamo odpovedala, že áno. Pred budovou súdu sa stretla so starou matkou, ktorá na ňu kričala, nech jej ide dať pusu, či ju už nepozná, nemá ju rada. K. sa neotáčala, išla priamo k autu, kde sa mierne rozplakala, vyjadrila obavu z toho, že babka sa na ňu hnevá. Po tomto stretnutí s biologickou rodinou sa u K. prejavili viaceré negatívne prejavy, pokakala sa, nadávala profirodičom, bála sa, že už nebude môcť isť k navrhovateľom.
Podľa § 48 ods. l Zákona o rodine, ak rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. dieťa, a ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia zákona, pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme mal. dieťaťa. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona veta prvá, mal. dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom.
Podľa § 50 ods. 1 Zákona o rodine, pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok ma iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zák. zástupcu mal. dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom mal. dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súhlas pri konkrétnom rozhodnutí zák. zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 51 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať mal. dieťaťu výživné, rozsah ich vyž. povinností a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Podľa § 54 ods. l Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť ma prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či mal. dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovatelia spĺňajú všetky podmienky požadované vyššie cit. ustanoveniami zákona. Rodičia napriek tomu, že im po nariadení ústavnej starostlivosti bola poskytnutá možnosť úpravy rodinného prostredia, teda jej sanácia, túto možnosť nevyužili, sociálne pomery si neupravili. Matka naďalej nemá záujem, aby prevzala dieťa do svojej starostlivosti, otec svoj záujem síce verbálne demonštruje, avšak až prípadne do budúcna, keď si zabezpečí vhodné sociálne pomery, resp. partnerku, ktorá mu v starostlivosti pomôže. Medzi navrhovateľmi a mal. Alžbetkou došlo k opakovaným interakciám, najprv ku kratším v detskom domove i u profesionálnych rodičov a následne k dlhším, priamo v domácnosti navrhovateľov. Tieto na rozdiel
od kontaktu s biologickou rodinou pozitívne vplývajú na psychiku dieťaťa, čo ono samé demonštrovalo nie len pred pracovníkmi detského domova a profirodičmi, ale i priamo na pojednávaní pred súdom.
Vzhľadom na uvedené skutočností bol súd toho názoru, že v súčasnosti najlepšou alternatívou pre mal. K. je jej zverenie do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov. Títo majú osobné, sociálne i materiálne predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, splnili všetky zákonné podmienky a spôsobom svojho života zaručujú, že pestúnsku starostlivosť budú vykonávať v záujme mal. dieťaťa. Preto s poukazom na ustanovenie §54 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pestúnska starostlivosť prednosť pred starostlivosťou ústavnou, rešpektujúc prejav vôle samotného mal. dieťaťa návrhu vyhovel a rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Oboch rodičov zároveň zaviazal minimálnym výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, v zmysle ustanovenia § 51 Zákona o rodine, pričom toto sú rodičia povinní plniť k rukám Úradu práce, soc. vecí a rodiny Humenné, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní o výške výživného zobral do úvahy, že matka je t.č. na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 200,- Eur mesačne a rodinné prídavky na dve mal. deti a spolu s K. má štyri vyživ. povinnosti a otec je dlhodobo nezamestnaným a jeho príjem činí sociálna dávka 62,50 Eur a príjem z brigád 100,- až 150,- Eur mesačne a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Vyššie výživné by bolo v ich momentálnej finančnej situácii neúnosné až likvidačné. Min. zákonné výživné činí 27,13 Eur.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/O.s.p., a ich náhradu účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom
vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného
konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z.
v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku. )