Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-202-2013.pdf
PDF · 89.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/202/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovaným: 1. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX, 2. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX, o zaplatenie 341,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 2C/114/2013-31 zo dňa 24.07.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.
Žalovaným trovy konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu.
Rozhodnutie o zamietnutí žaloby právne odôvodnil podľa ust. §§ 39; 48; 54 ods. 1; 107 ods. 1, 2; 451 ods. 1, 2; 457 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesla žalovaná v 1. Rade. Z vykonaných dôkazov zistil, že žalobca odstúpil od zmluvy so žalovanými ku dňu 15.06.2010. Vychádzajúc z ustanovenia §§ 48 a 457 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žaloba bola podaná dňa 16.04.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.
Vznesenú námietku premlčania považoval súd prvého stupňa za dôvodnú, preto žalobu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že úspešným žalovaným žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im náhradu trov konania nepriznal. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uzavrel so
žalovanými Zmluvu o revolvingovom úvere č- 70132596. Žalovaní svojimi podpismi potvrdili, že sa oboznámili so zmluvou, súhlasia s ňou a uzatvárajú ku v súlade so svojou slobodnou a vážnou vôľou. Zmluva o úvere bola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v súlade s Obchodným zákonníkom. Uvedené vyplýva aj z VOP žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy. V zmluve je uvedené, že žalovaní berú na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú VOP žalobcu, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a prílohy 1 - 3 a potvrdzujú, že sa s nimi riadne oboznámili, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní.
Poukazujúc na ust. §§ 261 ods. 3 písm. d) a 273 Obchodného zákonníka žalobca v odvolaní ďalej namietal, že dikcia zákona priamo v texte ust. § 273 ods. 1 stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Je teda zrejmé, že po splnení zákonom stanovených podmienok sa VOP stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy o úvere.
Žalovaní svojim podpisom tiež vyhlásili, že sú spôsobilí plniť svoje záväzky zo zmluvy o úvere, nie sú si vedomí žiadnych okolností, ktoré by im bránili v plnení záväzkov a že všetky informácie a údaje, ktoré poskytli v žiadosti o úvere, v tejto zmluve a dokumentoch predkladaných v súvislosti s jej uzavretím, sú správne, aktuálne a pravdivé. Žalobca dostatočne upozornil žalovaných na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí. Nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, žalovaní boli povinní zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Žalobca má za to, že jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 341,55 eur, pozostávajúci z úveru vo výške 260,29 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 58,60 eur, poistného vo výške 8,08 eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 14,58 eur, uplatnenej v návrhu na začatie konania, je plne dôvodný a preukázaný z dôvodu, že súd prvého stupňa na predmetnú právnu vec, konkrétne na otázku odstúpenia od zmluvy o úvere aplikoval nesprávny právny predpis - Občiansky zákonník, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca v čl. 1.3.1 VOP uvádza, že zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, nie je možné Zmluvu o revolvingovom úvere ako celok považovať za občianskoprávnu zmluvu. Na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je možné aplikovať len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa výslovne týkajú úpravy spotrebiteľských zmlúv. Inak sa zmluva o úvere posudzuje ako obchodný záväzkový vzťah. Právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú (§ 1 ObZ, § 48 ods. 1 OZ). Obchodný zákonník nehovorí o zrušení zmluvy, ale o zániku zmluvy, čo je obsahovo totožné. Rozdielne je však stanovený moment zániku (zrušenia) zmluvy, pretože zmluva zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je doručené druhej zmluvnej strane (ex nunc). Zmluvné strany si v rámci zmluvnej voľnosti upravili dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere v čl. 8.4 VOP. Navyše zo zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nevyplýva, že v prípade uzavretej zmluvy o úvere pôsobí Občiansky zákonník ako lex specialis k Obchodnému zákonníku, a to tiež s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie nemôže byť interpretované tak, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho záknníka, ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§§ 52 - 54, 612 - 627 OZ) sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči Obchodnému zákonníku.
Podľa žalobcu jeho nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru spolu s úrokom za poskytnutie úveru je plne v súlade s ním uvedenými právnymi predpismi. Preto žalobca namieta tvrdenie prvostupňového súdu, že odstúpenie od zmluvy o úvere a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a posúdenie nároku žalobcu ako nároku na bezdôvodné obohatenie. V danom prípade je tiež potrebné posudzovať premlčania práva podľa Obchodného zákonníka. Premlčacia doba je podľa tohto zákona 4-ročná, preto premlčacia doba uplynie najskôr dňa 03.05.2014.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 41,24 eur.
Žalované sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 28.03.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje:
Podľa čl. 1 bod 1.3.1 Všeobecných obchodných podmienok Zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) a Obchodného zákonníka.
Vychádzajúc z uvedenej zmluvnej podmienky odvolací súd konštatuje správny postup prvostupňového súdu, pokiaľ tento právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Sám žalobca nepopiera a vyplýva to aj z citovaného článku 1.3.1 VOP, že zmluva medzi žalobcom a žalovanými je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku 23.04.2008, v ustanovení § 2 písm. b) definoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy, aj podľa tvrdenia žalobcu, boli Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní
ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, aby úver poskytol žalovaným za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o právnu úpravu odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku.
Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
Obchodný zákonník v ustanovení § 351 ods. 1 umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka s odstúpením od zmluvy (§ 48) spája jej zrušenie s účinkami od začiatku.
Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je preto pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaní vzdať nemohli.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd prvého stupňa správne poukázal na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ak všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Správnosť záveru o potrebe aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa v súvislosti s takto správnym posúdením otázky odstúpenia od zmluvy potom v dôsledku žalovanými vznesenej námietky premlčania správne vyhodnotil, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy ku dňu 15.06.2010 momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže však žalobu podal po uplynutí lehoty stanovenej v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku takto úspešne vznesenej námietky premlčania súd prvého stupňa správne žalobu zamietol.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a v odvolacom konaní úspešní žalovaní náhradu trov nežiadali priznať a ani im žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.